Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/26/2009 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1009200268 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Halmová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1009200268.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Puchelovej a členiek senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: JURKI-HAYTON, s.r.o., Prístavná 2, Bratislava, zastúpený advokátkou: JUDr. Marta Michalková, Župné námestie 3, Bratislava proti žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia - ústredie, Karloveská 2, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 13 940 03208/9730-41490/22/2008/Hyč zo dňa 11.12.2008, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu 16.2.2009 sa žalobca domáhal postupom podľa druhej hlavy piatej časti OSP preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 11.12.2008 č. 1394003208/9730-41490/22/2008/Hyč, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a rozhodnutie Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorátu životného prostredia Banská Bystrica, odboru inšpekcie ochrany vôd č. 1394304708/7372-28144/2008/Scha zo dňa 12.9.2008 potvrdil. Prvostupňovým rozhodnutím správny orgán žalobcovi uložil pokutu podľa § 75 ods. 5 v spojitosti s § 74 ods. 1 písm. i) zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 364/2004 Z.z.) za porušenie povinností ustanovených v § 39 ods. 2 písm. a) a d) zákona č. 364/2004 Z.z. pri zaobchádzaní s nebezpečnými látkami na čerpacej stanici pohonných látok Čerín vo výške 20.000,- Sk za to, že: - nevykonal kontrolu technického stavu dvojplášťových skladovacích nádrží na naftu (16 m3 a 25 m3) odborne spôsobilou osobou s certifikátom na nedeštruktívne skúšanie (porušenie § 39 ods. 2 písm. b/ v spojitosti s § 39 ods. 6 zákona č. 364/2004 Z.z.) - nevykonal skúšky tesnosti dvojplášťových skladovacích nádrží a súvisiacich potrubových rozvodov na naftu a žumpy na splaškové odpadové vody, obdobne spôsobilou osobou s certifikátom na nedeštruktívne skúšanie (porušenie § 39 ods. 2 písm. d/ v spojitosti s § 39 ods. 6 zákona č. 364/2004 Z.z.) - v čase kontroly dňa 9.5.2008 záchytná vaňa pri stáčacej a výdajnej manipulačnej ploche na naftu bola naplnená vodou z povrchového odtoku na takú mieru, že neplnila protihavarijnú funkciu (porušenie § 39 ods. 2 písm. a/ zákona č. 364/2004 Z.z.). Žalobca v žalobe uviedol, že po zahájení kontroly všetky v protokole opísané nedostatky odstránil a kontrolnému orgánu predložil požadované doklady. Žiaden z nedostatkov nemohol spôsobiť haváriu a ani škody na životnom prostredí. Skúšky tesnosti a kontrolu technického stavu nadzemných nádrží vykonala osoba, ktorá vykonávala odborné skúšky technických zariadení, pričom výsledky neboli spochybnené ani spoločnosťou NITRA TEST s.r.o., ktorá má certifikát na kvalifikáciu na nedeštruktívne skúšanie a vykonala tesnostné skúšky na ČS. Preto považuje tento nedostatok len za administratívny, pričom má za to, že p. W. v rámci svojho oprávnenia môže vykonávať skúšky tesnosti a kontrolu technického stavu nádrží. Pri ukladaní pokuty správnym orgánom má tento prihliadať na závažnosť porušenia zákona a tiež na to, že pokuta nemá plniť len represívnu funkciu ale aj preventívnu. Bezodkladne odstránil všetky nedostatky, ktoré boli na Č.S. zistené a jednalo sa o prvé porušenie povinností. Žiadal súd, aby rozhodnutie žalovaného ako i prvostupňového správneho orgánu zmenil v časti výšky uloženej pokuty na 66,- €. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Námietky žalobcu v nej uvádzané považuje za nedôvodné, ktoré nemajú právnu oporu v zákone a sú právne irelevantné. Uviedol, že odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie čo do výrokovej časti rozhodnutia i čo do jeho odôvodnenia v úzkej súvislosti s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu. Vo svojom rozhodnutí sa riadne a podrobne vysporiadal so všetkými námietkami vznesenými žalobcom. Po preskúmaní napadnutého prvostupňového rozhodnutia toto ako vecne správne potvrdil. Podľa ust. § 244 ods. 1 OSP, v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ust. § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového orgánu a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Úlohou súdu v predmetnej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného a jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia vo veci uloženia pokuty žalobcovi za porušenie § 39 ods. 2 písm. a/ a d/ zákona č. 364/2004 Z.z. Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že inšpektori Slovenskej inšpekcie životného prostredia vykonali v dňoch 9.5.2008 a 4.7.2008 v JURKI-HAYTON, s.r.o., Bratislava - čerpacia stanica pohonných hmôt Čerín kontrolu dodržiavania povinností ustanovených § 39 zákona č. 364/2004 Z.z. Kontrola bola zameraná na dodržiavanie povinností pri zaobchádzaní s nebezpečnými látkami. Vykonanou kontrolou bolo zistené: 1/ kontrolovaný subjekt nevykonal kontrolu technického stavu nadzemných dvojplášťových skladovacích nádrží na naftu (16 m3 ako aj 25 m3) odborne spôsobilou osobou s certifikátom na nedeštruktívne skúšanie (porušenie § 39 ods. 2 písm. d/ v spojitosti s § 39 ods. 6 zákona č. 364/2004 Z.z.). 2/ kontrolovaný subjekt nevykonal skúšky tesnosti dvojplášťových skladovacích nádrží a súvisiacich potrubí na naftu a žumpy na splaškové odpadové vody odborne spôsobilou osobou s certifikátom na nedeštruktívne skúšanie (porušením § 39 ods. 2 písm. d/ v spojitosti s § 39 ods. 6 zákona č. 364/2004 Z.z.). 3/ v čase kontroly dňa 9.5.2008 záchytná vaňa pri manipulačnej stáčacej a výdajnej ploche na naftu bola naplnená vodou z povrchového odtoku na takú mieru, že neplnila protihavarijnú funkciu (porušenie § 39 ods. 2 písm. a/ zákona č. 364/2004 Z.z.). Uvedenými nedostatkami došlo k správnemu deliktu podľa § 74 ods. 1 písm. i/ zákona č. 364/2004 Z.z. a k naplneniu skutkovej podstaty pre uloženie pokuty podľa § 75 ods. 5 zákona č. 364/2004 Z.z. Správny orgán prvého stupňa listom č. 7372-25324/42/2008/Scha zo dňa 28.7.2008, ktorý bol žalobcovi ako účastníkovi konania doručený dňa 30.7.2008, začal správne konanie vo veci uloženia pokuty podľa zákona č. 364/2004 Z.z.. Žalobcovi bola pred vydaním rozhodnutia v súlade s ust. § 33 zákona č. 71/1967 Zb. v správnom konaní daná možnosť sa vyjadriť k podkladom pre vydanie rozhodnutia na ústnom pojednávaní dňa 14.8.2008. Žalobca sa písomne vyjadril, kde uviedol, že predložené protokoly o skúškach technologických rozvodov a tlakových skúškach nádrží sú overené a vykonané p. W. a ten je odborne spôsobilý na vykonávanie týchto skúšok a zabezpečuje tlakové skúšky a kontroly netesnosti a montáž technológií pre žalobcu už dlhé roky. Podľa názoru žalobcu čerpacia stanica spĺňa požiadavky zákona o vodách a neohrozuje svojou prevádzkou životné prostredie. Prvostupňový orgán v rámci prvostupňového konania po preskúmaní vyjadrenia žalobcu nezistil také nové skutočnosti, ktoré by jednoznačne vyvracali zistený stav v čase kontroly. Vydal rozhodnutie, proti ktorému žalobca podal odvolanie. Odvolanie preskúmal druhostupňový správny orgán, ktorý odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. Podľa § 39 ods. 2 zákona č. 364/2004 Z.z. ten, kto zaobchádza s nebezpečnými látkami, je povinný dodržiavať osobitné predpisy, ktoré ustanovujú, za akých podmienok možno s týmito látkami zaobchádzať z hľadiska ochrany kvality povrchových vôd a pozemných vôd. Ak zaobchádzanie s nebezpečnými látkami z hľadiska ochrany vôd neupravujú osobitné predpisy, je ten, kto s takýmito látkami zaobchádza, povinný urobiť potrebné opatrenia, aby pri zaobchádzaní s nimi nevnikli do povrchových vôd alebo do pozemných vôd, alebo neohrozili ich kvalitu. Takýmito opatreniami sú najmä: a) umiestňovať stavby a zariadenia, v ktorých sa zaobchádza s nebezpečnými látkami tak, aby sa pri mimoriadnych okolnostiach mohlo účinne zabrániť nežiadúcemu úniku týchto látok do pôdy, pozemných vôd alebo do štrkovej siete a aby sa tým zabránilo ich nežiadúcemu miešaniu s odpadovými vodami alebo s vodou z povrchového odtoku, b) používať len také zariadenia, technologické postupy alebo iné spôsoby zaobchádzania s nebezpečnými látkami, ktoré sú vhodné aj z hľadiska ochrany vôd, c) pravidelne vykonávať kontroly skladov a skládok, skúšky tesnosti potrubí, nádrží a prostriedkov na prepravu nebezpečných látok, ako aj vykonávať ich pravidelnú opravu a údržbu, d) vybudovať a riadne prevádzkovať účinné kontrolné systémy na včasné zistenie úniku nebezpečných látok, na pravidelné hodnotenie výsledkov sledovania a oznamovať výsledky orgánu štátnej vodnej správy. Podľa § 39 ods. 6 zákona č. 364/2004 Z.z. kontrolu a skúšky tesnosti podľa odseku 2 písm. d) vodného zákona môže vykonávať iba odborne spôsobilá osoba s certifikátom na kvalifikáciu na nedeštruktívne skúšanie. Podľa § 74 ods. 1 písm. i) zákona č. 364/2004 Z.z. orgán štátnej vodnej správy uloží pokutu právnickej osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi, ktorá porušuje povinnosti ustanovené v § 39 pri zaobchádzaní so škodlivými látkami a obzvlášť škodlivými látkami. Podľa § 75 ods. 5 zákona č. 364/2004 Z.z. pokutu podľa § 74 ods. 1 písm. f) až i) možno uložiť do výšky 200.000,- Sk. Súd rozhodnutím zo dňa 18.3.2010 v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Puchelovej a členov senátu JUDr. Andrei Haitovej a JUDr. Milana Moravu, zamietol žalobu, lebo po preskúmaní postupu a rozhodnutia žalovaného dospel k záveru, že tieto sú v súlade so zákonom. Včas podaným odvolaním sa žalobca domáhal zrušenia uvedeného rozhodnutia a vrátenia veci žalovanému na nové konanie. Žalovaný vo svojom vyjadrení z 23.4.2010 navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Najvyšší súd SR, ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 v spojení s § 250ja OSP preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a to predovšetkým z toho dôvodu, že žalobca v konaní, v ktorom musí byť povinne zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie sám, nebol v konaní pred krajským súdom zastúpený advokátom. Preto rozhodnutím zo dňa 8.6.2010 pod sp.zn. 2Sžp 2/2010 rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 18.3.2010 č.k. 1S 26/2009-37 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súd v rozhodnutí zo dňa 14.10.2010 v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Puchelovej a členiek senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a JUDr. Renáty Janákovej dospel k záveru, že o uložení sankcie má byť rozhodnuté inak, ako rozhodol správny orgán. Dospel k záveru, že v konaní nebola preukázaná vyššia miera negatívnych dôsledkov konania žalobcu (závažnosť, dĺžka konania a následky), než ktorá vyplýva z rozhodnutí žalovaného a prvostupňového správneho orgánu. Preto považoval uloženie sankcie v sume 100,- € za primerané okolnostiam prípadu a súčasne zodpovedajúce aj požiadavke generálnej prevencie. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 OSP a v konaní úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v sume 245,17 €. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný odvolanie a žiadal, aby Najvyšší súd SR napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil a žalobu žalobcu zamietol a nepriznal žalobcovi náhradu trov konania. Poukázal na to, že v danom prípade sa krajský súd stotožnil so skutkovými zisteniami správneho orgánu, keď mal za to, že žalobca porušil povinnosti vyplývajúce mu z ustanovenia § 39 zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách v znení neskorších predpisov a taktiež sa krajský súd vyjadril, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že by zistené nedostakty boli len administratívneho charakteru a taktiež sa stotožnil so žalovaným v tom, že skúšky tesnosti nádrží a potrubných rozvodov v súlade so zákonom o vodách a vyhl. MŽPSR č. 100/2005 Z.z. sú oprávnené vykonávať len osoby certifikované v príslušnom odbore nedeštruktívneho skúšania a napriek tomu krajský súd dospel k záveru, že je potrebné v danom prípade o uložení sankcie rozhodnúť inak. Podľa žalovaného takýto záver, ku ktorému dospel krajský súd, ked znížil žalobcovi uloženú pokutu z 200.000,- Sk na 100,- €, považuje žalovaný za nesprávne právne posúdenie veci. Podľa žalovaného je nesporné, že žalobca v čase kontroly zaobchádzal s nebezpečnými látkami v rozpore s ustanovením § 39 zákona o vodách, čím došlo zo strany žalobcu k spáchaniu správneho deliktu podľa § 74 ods. 1 písm. i) zákona o vodách a krajine a k naplneniu skutkovej podstaty pre uloženie pokuty podľa § 75 ods. 5 zákona o vodách, ktorú je možné uložiť až do výšky 200.000,- Sk. Postup krajského súdu bol v rozpore s ustanovením § 245 ods. 2 O.s.p., nakoľko pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na zákalde zákonom povolenej voľnej úvahy preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. V danom prípade správny orgán prihliadol na kritéria stanovené v ust. 76 ods. 1 pri ukladaní pokuty, rozhodnutie bolo riadne zdôvodnené, a preto zníženie sankcie zo strany krajského súdu považuje žalovaný za prekročenie rozsahu preskúmavanej činnosti krajského súdu. Žalovaný taktiež poukázal na to, že krajský súd už v danej právnej veci rozhodoval, keď rozsudkom č.k. 1S/26/2009-37 zo dňa 18.3.2010 žalobu v celom rozsahu zamietol, pričom ten istý krajský súd dôvodil predtým tou skutočnosťou, že žalobca nebol postupom správneho orgánu poškodený na svojich zákonom garantovaných právach a dôvodeniu žalobcu na zníženie pokuty nie je možné vyhovieť, nakoľko dôvody, ktoré uvádza žalobca nemenia skutkovú podstatu zistené kontrolou, a preto nie sú ani dôvodom na zmiernenie alebo odpustenie sankčného postupu. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako nezákonný zrušil a vec mu vrátil na ďalšie s tým, aby v novom rozhodnutí krajský súd rozhodol i o náhrade trov odvolacieho konania. Vo svojom rozhodnutí sp.zn. 2Sžp/1/2011 zo dňa 25.1.2012 uviedol, že krajský súd bližšie vôbec nezdôvodnil, aké skutočnosti ho viedli k zníženiu danej pokuty na 100,- € a je potrebné uviesť, že i keď v danom prípade správne konštatuje krajský súd, že o danej peňažnej sankcii koná súd v plnej jurisdikcii v zmysle ust. § 250j ods. 5 O.s.p., tak neznamená táto skutočnosť, že súd by mohol v podstate paušálne znížiť sankcionovanému subjektu príslušnú pokutu bez toho, aby to riadne odôvodnil v súlade so zásadami logického myslenia a riadneho zdôvodnenia, aké skutočnosti krajský súd k takémuto postupu viedli. Uvedeným postupom krajského súdu bola podľa Najvyššieho súdu SR žalovanému, ako účastníkovi konania, odňatá možnosť konať pred súdom. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok dáva. Procesným právom účastníka je i právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Povinnosť súdu riadne odôvodniť svoje rozhdonutie, vyplývajúce z ust. § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 246 ods. 1 veta prvá O.s.p., totiž znamená právo účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia a jeho porušením sa účastníkovi odníma možnosť náležite, skutkovo a aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu, voči ktorému chce využiť možnosť opravného prostriedku. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je preto porušením práva na spravodlivé súdne konanie. V ďalšom konaní Najvyšší súd SR uložil krajskému súdu, aby vec prejednal znova v medziach podanej žaloby s prihliadnutím aj na dôvody odvolania, dôsledne sa vysporiadal so všetkými námietkami účastníkov konania a znova vo veci rozhodol a svoje rozhodnutie riadne v súlade so zákonom odôvodnil. Súd po opätovnom prejednaní veci dospel k záveru, že správne orgány pri rozhodovaní vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, dôkazy vykonali spôsobom zodpovedajúcim pravidlám spravodlivého procesu a v neposlednom rade podľa § 245 ods. 2 OSP posudzoval, či hodnotenie dôkazov zodpovedalo zásadám voľného hodnotenia dôkazov v zmysle ust. § 34 ods. 5 správneho poriadku a či nevybočilo z jeho medzí. Podľa názoru súdu si správne orgány pre svoje rozhodnutie zadovážili dostatok skutkových podkladov, vo veci riadne zistili skutočný stav a zo zistených skutkových okolností vyvodili aj správny záver vo veci. Uložená sankcia za spáchaný správny delikt nevybočuje z bežného rámca správnej úvahy a táto sankcia spĺňa zákonné kritériá pre jej uloženie. Treba uviesť, že uloženie pokuty a jej výška sú zásadne v diskrečnej právomoci správneho orgánu a to, či bude pokuta uložená a v akej výške, závisí od jeho uváženia, pričom je však povinný rešpektovať zákonné kritériá stanovené zákonom. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či správne orgány splnili povinnosti stanovené zákonom, pričom súd iba skúma, či toto uváženie nevybočilo z medzí a hľadísk stanovených zákonom, či je v súlade s pravidlami logického myslenia a či podklady pre taký úsudok boli zistené úplne a riadnym procesným postupom. Pokiaľ sú tieto predpoklady splnené, nemôže súd z tých istých skutočností vyvodzovať iné alebo opačné závery. Treba uviesť, že cieľom pokút je nielen trest ale aj prevencia, pričom represívna zložka zahŕňa cieľ potrestať nelegálne konanie a preventívna zložka má zároveň odstrašujúci účinnok. Pokuta bola v danom prípade uložená na dolnej hranici zákonnej sadzby a podľa názoru spĺňa tak represívnu funkciu voči žalobcovi ako aj funkciu individuálnej a generálnej prevencie. S poukazom na uvedené súd žalobu podľa ust. § 250j ods. 1 OSP zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP a v konaní neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.