Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/36/2009 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1009200318 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1009200318.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členiek senátu JUDr. Soni Langovej a JUDr. Miloty Tóthovej, v právnej veci žalobcu: Y. W., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Z., právne zastúpený: JUDr. Ján Vician, advokát, Prievozská 14/A, 821 09 Bratislava, proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Úrad hraničnej a cudzineckej polície Ministerstva vnútra SR, Hrobákova 44, 852 42 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UHCP-77-7/RHCP-BA-HCP-R-2008 zo dňa 19.12.2008, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Včas doručenou žalobou príslušnému súdu dňa 27.02.2009 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UHCP-77-7/RHCP-BA-HCP-R-2008 zo dňa 19.12.2008, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava č. UHCP-138-6/RHCP-BA-OCP-AV-2008 zo dňa 30.09.2008, ktorým bolo žalobcovi udelené administratívne vyhostenie a určený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky podľa § 57 ods. 1 písm. c) bod 1 zákona č. 48/2002 Z.z. o pobyte cudzincov (ďalej len ,,zákon o pobyte cudzincov“) na dobu 2 rokov do 30.10.2010. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že vydaným napadnutým rozhodnutím bol porušený zákon a to z dôvodu, že žalovaný pri vydávaní svojho rozhodnutia porušil povinnosť, vyplývajúcu mu z ustanovenia § 59 ods. l zákona č.71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok"). Je teda povinný skúmať prvostupňové konanie v celom rozsahu a prihliadnuť aj na tie nedostatky, na ktoré nepoukázal v odvolaní účastník konania. Podľa žalobcu zákon o pobyte cudzincov treba v tomto prípade považovať ako kompetenčný a tento v § 76 ods. 5 (7- časť Priestupky a iné správne delikty) výslovne odkazuje na zákon č. 371/1990 Zb. a pokiaľ chýba osobitná úprava tak v § 78 odkazuje na zákon o správnom konaní a tento sa zároveň použije ako procesná norma na vedenie správneho konania. Správny orgán je povinný skúmať ex offo či samotné prejednanie priestupku postačí k náprave páchateľa. Správne trestanie by malo byť len krajným opatrením ochrany a malo by byť primerané závažnosti skutku a osobe páchateľa. Podľa názoru žalobcu napadnuté rozhodnutie vôbec neobsahuje v enunciáte rozhodnutia základné náležitosti, aké vyžaduje zákon a to najmä popis skutku, charakteristiku protiprávneho konania, popis kauzálneho nexusu a označenie právneho predpisu. Takými istými vadami podľa žalobcu trpí i odôvodnenie, ktoré je veľmi stručné, nepresvedčivé, nie je v ňom vôbec uvedené ako a na základe akých dôkazov dospel správny orgán k rozhodnutiu a či vôbec došlo k spáchaniu skutku. V zmysle § 27 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov sa pobyt žalobcu považuje až do vydania právoplatného rozhodnutia za legálny t.j. per analogiam vzhľadom na fakt, že bol podaný opravný prostriedok (obnova konania), o ktorom nebolo rozhodnuté treba považovať pobyt žalobcu za oprávnený už i vo väzbe, že aj správnym orgánom určené podmienky splnil. Žalobca namietal, že žalovaný nevykonal navrhnuté dôkazy a vôbec sa nezaoberal ani celkovou situáciou a osobnými pomermi účastníka, čo je vážnym procesným nedostatkom. Je nepochybné, že žalobca sa konaniu nevyhýbal, všetky podklady pre obnovenie pobytu riadne doručil, má stálu prevádzkareň - kde ho bolo možné kedykoľvek zastihnúť, položiť otázky, doručiť poštu, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že hliadka žalovaného ho našla v priestoroch spoločnosti. Záver žalovaného o nelegálnom pobyte na území Slovenskej republika považuje žalobca za neobhájiteľný práve vo väzbe na základné zásady správneho konania. Celé odôvodnenie tak závažného rozhodnutia, akým je vyhostenie a zákaz vstupu má nedozerné následky nielen pre súkromný život žalobcu, ale taktiež aj právnickej osoby - obchodnej spoločnosti, ktorej je žalobca spoločníkom, je nepresvedčivé a vychádza z nesprávneho posúdenia právneho stavu. Žalobca namietal aj to, že absentujú akékoľvek relevantné dôkazy, neuvádza sa z čoho žalovaný správny orgán vyvodil svoj záver, vôbec neskúmal subjektívnu stránku zavinenia a taktiež sa nijako nevysporiadal s otázkou či bola naplnená objektívna a subjektívna stránka prípadného priestupku, ktoré zákon vyžaduje v súvislosti s preukázaním priestupku. Aj keď je pravdou, že platnosť víza žalobcu uplynula, nie je pravdou, že boli dané dôvody pre postup podľa § 57 ods. l písm. c) zákona o pobyte cudzincov. Ďalej uviedol, že žalobca nikdy nevstúpil na územie SR neoprávnene a taktiež sa nezdržiaval na území SR neoprávnene. Práve naopak jeho pobyt bol plne legálny. V žalobe žalobca uviedol aj dôvody zotrvania i po uplynutí platnosti víza. Zamietnutie žiadosti o predĺženie pobytu bolo nesprávne a nezákonné, vo veci bola podaná žiadosť o obnovu konania, nakoľko boli jednoznačne preukázané podmienky pre jej uplatnenie a v čase vyhostenia vo veci nebolo stále rozhodnuté. Ďalej zotrvanie žalobcu na území SR bolo v záujme ochrany jeho ústavných práv na ochranu vlastníctva a taktiež v záujme ochrany majetku obchodnej spoločností POPY, s.r.o. a žalobcu, nakoľko jeho spoločník bol vyhostený ani nemal inú možnosť ak nechcel spôsobiť vznik nezvratnej škody. Žalobca v žalobe poukázal, že v prípade druhého konateľa spoločnosti POPY, s.r.o. Mathew Doy- a, ktorý je skutkovo podobný, ten istý žalovaný odvolaniu druhého konateľa, dňa 12.11.2008 vyhovel a teda rozhodnutie o vyhostení zrušil, čo znamená, že tu vznikol neodôvodnený rozdiel v dvoch skutkovo identických prípadoch, čo je neprípustným porušením zásad správneho poriadku a už len táto skutočnosť zakladá dôvod na zrušenie žalovaného rozhodnutia. Žalobca sa vyjadril, že na území SR sa nezdržiaval neoprávnene - bol riadne menovaným konateľom a súčasne spoločníkom slovenskej obchodnej spoločnosti a zdržiaval sa na území SR z dôvodu výkonu svojho vlastníckeho práva a teda v súlade s Ústavou SR. Toto oprávnenie má vyššiu právnu silu ako zákon o pobyte cudzincov a v žiadnom prípade takéto základné právo garantované nielen Ústavou SR, ale i medzinárodnými dohovormi, ktorými je Slovenská republika viazaná nemôže byť prelomené právnym predpisom nižšej sily. Len samotná skutočnosť, že sa žalobca zdržiava na území aj po vypršaní platnosti víza nezakladá automaticky záver, že sa zdržiava na území SR neoprávnene. Z gramatického výkladu slova neoprávnene nie je možné dôvodiť, že tým zákonodarca mal na mysli aj pobyt po uplynutí platnosti víza, práve naopak podľa žalobcu ide o prípady ak by sa cudzinec zdržiaval na území Slovenskej republiky bez existencie dôvodu pobytu teda napr. podnikania alebo pracovného pomeru. Zákon neuvádza expressis verbis, že neoprávneným zdržiavaním treba rozumieť aj pobyt v prípade ak vypršala platnosť víz v opačnom prípade by to výslovne do zákona uviedol. Žalobca zotrvával na stanovisku, že v neposlednom rade trest vyhostenia na 2 roky je zjavne neprimeraný a nespravodlivý, najmä pokiaľ žalobca má za to, že všetky predpoklady pre povolenie predĺženia pobytu splnil a v záujme zistenia úplného a skutočného stavu mal žalovaný správny orgán počkať na výsledok obnovy konania resp. na rozhodnutie odvolacieho orgánu vo veci M. Doy. Žalobca poukázal na fakt, že odňatím možnosti a tvrdosťou zákona boli porušené jeho ľudské práva, ktoré sú chránené okrem iného aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a slobôd, ktorého účastníkom je aj Slovenská republika. Žalobca ďalej poukázal na tú skutočnosť, že neexistujú žiadne dôvody uvedené v § 26 ods.2 zákona o pobyte cudzincov, ktoré by zakladali podklad pre zamietnutie žiadosti o obnovenie pobytu, naopak žalobca je osobou, ktorá si svoje povinnosti plní riadne a včas, čo potvrdzujú podklady od štátnych orgánov založené v spise. Spoločnosť žalobcu dosiahla po 4 rokoch podnikania v priebehu tohto polroka zisk vo výške viac ako 500 000,- Sk a jej zásoby, ktoré predstavujú transformovaný zisk mali hodnotu viac ako 4,5 mil. Sk. Žalobca mal za to, že zamietnutím žiadosti o obnovenie pobytu a vyhostením utrpel nielen materiálnu ujmu tým, že došlo k znehodnoteniu skladových zásob, ale najmä morálnu, nakoľko v dobrej viere prišiel rozvíjať obchodné aktivity v SR a iba v dôsledku neprávneho posúdenia veci a porušeniu zákona musel podnikanie ukončiť. Podľa žalobcu vydané rozhodnutia vykazujú právne vady, vychádzajú z nedostatočne zisteného skutkového stavu, nesprávneho hodnotenia dôkazov, sú nepreskúmateľné a neobsahujú zákonom predpísané náležitosti, tzn. sú vydané v rozpore so zákonom. Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového orgánu a aj žalovaného sú nepresvedčivé a nelogické . Na záver žalobca uviedol, že žalovaný dostatočne neodôvodnil svoje rozhodnutie, teda nepreukázal prečo bolo potrebné žalobcu vyhostiť, ale najmä sa vôbec nevysporiadal s faktom, že bola porušená najmä základná zásada správneho konania uvedená v § 3 ods. 4 a teda žalovaný rozhodol v identickej veci úplne odlišne, čo je neprípustné . Jeho konaním bol evidentne porušený zákon, konkrétne § 3 ods. 1, 2, 3 a 4, § 46, § 47 ods.2 a 3 správneho poriadku. Na základe vyššie uvedeného žalobca žiadal prvostupňové rozhodnutie a rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe doručenom tunajšiemu súdu dňa 14.04.2009 uviedol, že vypočul žalobcu do Zápisnice o podaní vysvetlenia č.p.: UHCP-138-5/RHCP-BA-OCP-AV-2008 a posúdil okolnosti jeho neoprávneného pobytu na území Slovenskej republiky. Zo strany žalobcu bola naplnená podmienka uvedená v ust. § 57 ods. 1 písm. c) bod 1 zákona o pobyte cudzincov, t.j. že sa na území Slovenskej republiky zdržiaval neoprávnene, nakoľko jeho povolenie na pobyt skončilo platnosť dňa 08.07.2008, kedy nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie č.p.:UHCP-2468-7/RHCP-BA-OCP-Ž-2008 o zamietnutí žiadosti o obnovenie povolenia na prechodný pobyt. Po uvedenom dátume už žalobca nemal na území Slovenskej republiky platné povolenie na pobyt a mal toto územie opustiť a vycestovať do domovského štátu. Žalovaný vo svojom konaní preskúmal aj spisový materiál, ktorý sa týka konania o prechodnom pobyte žalobcu a zistil, že dňa 03.06.2008 vydal správny orgán I. stupňa pod č.p.: UHCP-2468-7/RHCP-BA- OCP-Ž-2008 rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o obnovenie povolenia na prechodný pobyt na území Slovenskej republiky na účel podnikania, ktorým žalobcovi zamietol jeho žiadosť podľa ust. § 26 ods. 2 písm. g) zákona o pobyte cudzincov. Na podanie odvolania mal žalobca zo zákona stanovenú lehotu 15 dní. Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že mal posledný deň na podanie odvolania 08.07.2008. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 09.07.2008. Podľa ust. § 52 ods. 1 správneho poriadku rozhodnutie, proti ktorému sa nemožno odvolať je právoplatné. Ak je rozhodnutie právoplatné, znamená to, že upravuje konečným spôsobom právne pomery účastníkov konania a túto skutočnosť musí každý rešpektovať. Žalovaný je toho názoru, že právoplatnosť rozhodnutia zásadne bráni tomu, aby sa vo veci znovu konalo a rozhodovalo. Mimoriadne opravné prostriedky, ktoré žalobca využil, a ktorými sú obnova konania a podanie návrhu na protest prokurátora nemajú vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia. Z uvedeného preto vyplýva, že žalobca mal vycestovať z územia Slovenskej republiky, nakoľko dňa 08.07.2008 mu skončila platnosť jeho povolenia na prechodný pobyt a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, keď márne uplynula lehota na odvolanie, sa už zdržiaval na území Slovenskej republiky neoprávnene. Čo sa týka námietok žalobcu, ktoré sa týkajú podania návrhu na podanie protestu prokurátora a návrhu na obnovu konania žalovaný konštatoval, že vo svojom konaní preveril okolnosti uvedených konaní a zistil, že dňa 24.11.2008 pod č.k.: Pd 103/2008 - 5 bol prokurátorom Okresnej prokuratúry Bratislava V. odložený podnet žalobcu zo dňa 08.09.2008 bez prijatia prokurátorského opatrenia. Čo sa týka konania o obnove konania, táto bola správnym orgánom I. stupňa dňa 22.10.2008 rozhodnutím č.p.: ÚHCP-5082-5/RHCP-BA-OCP-Ž-2008 zamietnutá. Žalobca podal voči zamietnutiu návrhu na obnovu konania odvolanie. Odvolací orgán rozhodnutím č.p.: UHCP-196-10/RHCP-BA-HCP-R-2008 zo dňa 15.01.2009 rozhodnutie správneho orgánu I. stupňa v súlade s ust. § 57 ods. 2 správneho poriadku potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. Žalovaný uviedol, že pri posudzovaní § 57 ods. 1 písm. d) bod 1 zákona o pobyte cudzincov, príslušný policajný útvar, ktorý rozhoduje o uložení sankcie za porušenie zákona, prihliada na to, aby dôsledky rozhodnutia boli primerané dôvodom a dopadu na osobný život cudzinca, osobné pomery cudzinca, dĺžku pobytu na území Slovenskej republiky, mieru integrácie do spoločnosti, dodržiavanie zákonných a iných právnych noriem počas pobytu. Prvostupňový správny orgán v napadnutom rozhodnutí posúdil všetky uvedené dôvody a udelil žalobcovi sankciu za neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky na dolnej hranici sadzby, t.j. dva roky. Na základe priložených dôkazov zo spisového materiálu a na základe výsledkov doplneného konania žalovaný skonštatoval vo svojom rozhodnutí, že žalobca naplnil všetky podmienky na udelenie administratívneho vyhostenia a určenia zákazu vstupu podľa vyššie citovaného ustanovenia zákona o pobyte cudzincov. Žalobca síce v zápisnici o podaní vysvetlenia uviedol, že o svojom neoprávnenom pobyte nevedel, ale toto jeho tvrdenie nie je možné zo strany žalovaného akceptovať, lebo o tom, že mu bola zamietnutá žiadosť o obnovenie povolenia na prechodný pobyt na účel podnikanie na území Slovenskej republiky mal vedomosť, dokonca využil príslušné riadne a mimoriadne opravné prostriedky a aj napriek tomu sa zdržiaval na území Slovenskej republiky. Žalovaný žiadal, aby súd žalobu zamietol. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a po nariadení pojednávania v zmysle § 250g ods. 1 OSP dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie aj postup správnych orgánov boli v súlade so zákonom. Podľa ust. § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. UHCP-77-7/ RHCP-BA-HCP-R-2008 zo dňa 19.12.2008, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava č. UHCP-138-6/ RHCP-BA-OCP-AV-2008 zo dňa 30.09.2008, ktorým bolo žalobcovi udelené administratívne vyhostenie a určený zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky na dobu 2 rokov. Z obsahu spisu vyplynulo, že prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 19.12.2008 rozhodol o administratívnom vyhostení žalobcu a určení zákazu vstupu na územie SR do 30.09.2010 z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. c/ zákona o pobyte cudzincov, pretože žalobca sa na území Slovenskej republiky zdržiava neoprávnene a nebola zistená žiadna prekážka pre jeho administratívne vyhostenie. Žalobca bol dňa 30.09.2008 kontrolovaný policajnou hliadkou Oddelenia cudzineckej polície PZ Bratislava, pričom pri kontrole cestovného dokladu č. G.-XXXXXXX platného do 31.10.2016 vzniklo podozrenie, že sa žalobca zdržiava na území SR neoprávnene. Z toho dôvodu bol toho istého dňa predvedený na Oddelenie cudzineckej polície PZ Bratislava, kde s ním bola spísaná zápisnica o podaní vysvetlenia č. UHCP-138-5/RHCP-BA-OCP-AV-2008. Žalobca do zápisnice uviedol, že nemal vedomosť o tom, že sa na území SR zdržiava neoprávnene. Vedel iba, že jeho žiadosť o predĺženie povolenia na prechodný pobyt bola zamietnutá a zároveň uviedol, že si podal prostredníctvom splnomocneného zástupcu návrh na obnovu konania vo veci obnovenia povolenia na prechodný pobyt na území SR. V závere dodal, že nežiada o udelenie azylu a jeho návratu do domovského štátu nebránia žiadne dôvody. Z obsahu administratívneho spisu bolo ďalej zistené, že žalobca mal na území SR povolený prechodný pobyt na účel podnikania do 27.07.2008 a dňa 14.05.2008 na Oddelení cudzineckej polície PZ Bratislava osobne podal žiadosť o obnovenie povolenia na prechodný pobyt na účel podnikania. Oddelenie cudzineckej polície PZ Bratislava rozhodlo rozhodnutím č. UHCP-2468-7/RHCP-BA-OCP-Ž-2008 zo dňa 03.06.2008, ktorým žalobcovi zamietlo žiadosť o obnovenie povolenia na prechodný pobyt na území SR na účel podnikania v zmysle § 26 ods. 2 písm. g) zákona o pobyte cudzincov z dôvodu, že žalobca v stanovenej lehote nepreukázal, že je schopný zo zdaneného príjmu z podnikania uživiť seba, prípadne svoju rodinu. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 08.07.2008. Žalobca podal voči uvedenému rozhodnutiu odvolanie, ktoré posúdilo Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava ako oneskorené a nezistilo žiadne dôvody pre uplatnenie mimoriadneho opravného prostriedku. Z obsahu spisu ďalej vyplynulo, že žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu o administratívnom vyhostení odvolanie, v ktorom zopakoval dôvody uvedené v žalobe. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. UHCP-77-7/RHCP-BA-HCP-R-2008 zo dňa 19.12.2008 prvostupňové rozhodnutie potvrdil, pretože dospel k záveru, že na základe priložených dôkazov zo spisového materiálu a na základe výsledkov doplneného konania žalobca naplnil všetky podmienky na udelenie administratívneho vyhostenia a určenia zákazu vstupu v zmysle § 57 ods. 1 písm. c/bod 1 zákona o pobyte cudzincov. Podľa § 57 ods. 1 písm. c/ bod 1 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar administratívne vyhostí cudzinca a určí zákaz vstupu do piatich rokov, najmenej však na jeden rok, ak bez oprávnenia vstúpi na územie Slovenskej republiky alebo sa bez oprávnenia zdržiava na území Slovenskej republiky. Podľa § 58 zákona o pobyte cudzincov cudzinca nemožno administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom by bol ohrozený jeho život z dôvodov jeho rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie, alebo v ktorom by mu hrozilo mučenie, kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie, alebo trest. Rovnako nemožno cudzinca administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom mu bol uložený trest smrti alebo je predpoklad, že v prebiehajúcom trestnom konaní mu takýto trest môže byť uložený (ods. 1). Cudzinca nemožno administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom by bola ohrozená jeho sloboda z dôvodov jeho rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie; to neplatí, ak cudzinec svojím konaním ohrozuje bezpečnosť štátu, alebo ak bol odsúdený za obzvlášť závažný trestný čin a predstavuje nebezpečenstvo pre Slovenskú republiku (ods. 2). Osobu bez štátnej príslušnosti, ktorá má povolený trvalý pobyt, možno administratívne vyhostiť iba v prípade, ak svojím konaním ohrozuje bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok a nevzťahujú sa na ňu prekážky administratívneho vyhostenia podľa odsekov 1 a 2 (ods. 3). Zákon č. 48/2002 Z.z. účinný v čase vydania napadnutého rozhodnutia v ustanovení § 57 taxatívne vymedzuje prípady, kedy príslušný policajný útvar administratívne vyhostí cudzinca a určí mu zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky. Jedným z týchto dôvodov je aj skutočnosť, že cudzinec bez oprávnenia vstúpi na územie Slovenskej republiky alebo sa bez oprávnenia zdržiava na území Slovenskej republiky. V prípade žalobcu bolo bez všetkých pochybností náležite preukázané, že na území Slovenskej republiky sa zdržiaval bez potrebného oprávnenia a túto skutočnosť nijakým spôsobom nespochybňoval ani sám žalobca. Namietané rozhodnutie a postup žalovaného preto bolo v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami a to aj s poukazom na neexistenciu prekážky administratívneho vyhostenia žalobcu, ktoré sú v zákone o pobyte cudzincov taxatívne vymedzené. Samotný žalobca neexistenciu prekážok administratívneho vyhostenia potvrdil aj v zápisnici o podaní vysvetlenia. Súd poznamenáva, že vzhľadom na závažnosť zásahu do subjektívnych práv žalobcu, v ktorom sa rozhoduje o jeho administratívnom vyhostení a určení zákazu vstupu na územie SR, rozhodnutie správneho orgánu musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Pokiaľ teda správne orgány vychádzali zo zistení, že žalobca sa na území SR zdržiava bez oprávnenia, túto skutočnosť mali dostatočne preukázanú, vykonaným dokazovaním (najmä s poukazom na rozhodnutie OCP PZ Bratislava č. p. UHCP-2468-7/RHCP-BA-OCP-Ž-2008 zo dňa 03.06.2008 o zamietnutí žiadosti o obnovenie povolenia na prechodný pobyt na území SR na účel podnikania, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 08.07.2008) a túto skutočnosť žalobca ani nespochybňoval. Žalobca mal povolenie na prechodný pobyt do 27.07.2008, po tomto dátume sa na území SR zdržiaval bez oprávnenia. Dôvodom zamietnutia žiadosti žalobcu o obnovenie povolenia na prechodný pobyt na účel podnikania bola skutočnosť, že žalobca si nesplnil povinnosť zakotvenú v § 27 ods. 8 zákona o pobyte cudzincov a to, že cudzinec je povinný k žiadosti o obnovenie povolenia na prechodný pobyt na účel podnikania preukázať, že je schopný zo zdaneného príjmu z tohto podnikania uživiť seba, prípadne svoju rodinu; to neplatí, ak ide o cudzinca s dlhodobým pobytom. Zo zápisnice o podaní vysvetlenia vyplýva, že žalobca mal vedomosť o tom, že jeho žiadosť o obnovenie povolenia na prechodný pobyt na území SR bola zamietnutá, pričom tiež uviedol aj to, že aj jeho odvolanie voči rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o obnovenie povolenia bolo zamietnuté. Z uvedeného vyplýva, že žalobca si musel uvedomovať, že po uplynutí lehoty na povolený prechodný pobyt sa zdržiava na území Slovenskej republiky bez potrebného oprávnenia vzhľadom na to, že konanie o obnovenie povolenia na prechodný pobyt na území SR na účel podnikania bolo právoplatne skončené. Na tomto závere v súvislosti s právoplatnosťou rozhodnutia o zamietnutí žalobcovej žiadosti nič nemení ani podanie mimoriadneho opravného prostriedku. Pokiaľ sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o obnovenie povolenia na prechodný pobyt na území SR na účel podnikania, súd poukazuje na to, že predmetom preskúmavaného rozhodnutia žalovaného a jemu predchádzajúceho rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu bolo rozhodnutie o administratívnom vyhostení žalobcu, preto nebolo možné sa v súdnom konaní zaoberať otázkou zamietnutia predmetnej žiadosti ako aj žalobcovou námietkou, že v skutkovo identickej veci o obnovenie povolenia na prechodný pobyt bolo rozhodnuté odlišne. Predmetom súdneho konania nemôže byť rozhodnutie, proti ktorému nebol včas a riadne podaný opravný prostriedok. Zákonnosťou iných rozhodnutí správneho orgánu sa súd zaoberať nemôže. Podľa názoru súdu boli naplnené všetky podmienky pre administratívne vyhostenie žalobcu a v preskúmavanej veci sa nejednalo o prejedanie priestupku ako tvrdí žalobca v žalobe, nakoľko išlo o konanie o administratívnom vyhostení a nie o priestupku, preto námietka žalobcu týkajúca sa neskúmania subjektívnej stránky zavinenia, nevysporiadania sa s otázkou či bola naplnená objektívna a subjektívna stránka prípadného priestupku atď. je nedôvodná. K tvrdeniu žalobcu, že je konateľom a spoločníkom slovenskej obchodnej spoločnosti a zdržiava sa na území SR z dôvodu výkonu svojho vlastníckeho práva, súd poznamenáva, že to nemôže znamenať zlegalizovanie pobytu žalobcu na území SR, nakoľko vo všeobecnosti môže cudzinec vstúpiť a legálne sa zdržiavať na území SR iba s platným cestovným dokladom, v prípade ak nejde o bezvízový styk musí mať platné víza a v zásade aj povolenie na pobyt. Z uvedených dôvodov preto bolo možné vyvodiť záver, že rozhodnutie žalovaného o administratívnom vyhostení žalobcu z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. c/ bod 1 zákona o pobyte cudzincov a zákaze vstupu na územie Slovenskej republiky, bolo potrebné považovať za rozhodnutie vydané v súlade so zákonom, preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. Žalobca bol v konaní neúspešný, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal podľa § 250k ods. 1 OSP. Senát krajského súdu prijal predmetné rozhodnutie pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.