Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/45/2009 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1009200417 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1009200417.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členiek senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Miloty Tóthovej, v právnej veci žalobcu: G. Y., bytom S. I., U., zastúpený advokátom: JUDr. Miroslavom Bogdalíkom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Bajzova 8, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ministra vnútra Slovenskej republiky Č.p.: SLV-897/ PK-2008 zo dňa 28.1.2009 v spojení s personálnym rozkazom ministra vnútra Slovenskej republiky č. 516 zo dňa 27.10.2008 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou v zákonom určenej lehote sa žalobca domáhal preskúmania a následného zrušenia rozhodnutia žalovaného Č.p.: SLV-897/PK-2008 zo dňa 28.1.2009. Uvedeným rozhodnutím žalovaný zamietol rozklad žalobcu zo dňa 13.11.2008 a potvrdil personálny rozkaz ministra vnútra č. 516 zo dňa 27.10.2008, ktorým bol žalobca prepustený zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru podľa ustanovenia § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a železničnej polície ( ďalej len zákon č. 73/1998 Z.z.) pre zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti príslušníka PZ a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Skutočnosťou, ktorá tento dôvod zakladala bolo to, že žalobca dňa 21.8.2008 vykonával dozor nad osobami umiestnenými v cele policajného zaistenia, v tento deň bol do cely predbežného umiestnený odsúdený H. N., ktorý je svedkom v iných závažných trestných veciach a ktorého svedecká výpoveď má dôležitý význam pre objasňovanie trestnej činnosti iných páchateľov, pričom počas služby sa žalobca vypytoval na odsúdeného a jeho trestné veci ako aj na iné osoby spojené s páchaním trestnej činnosti a následne žalobca o 21.10 hod. oznámil umiestnenie odsúdeného nepovolanej osobe. Prvostupňový správny orgán vydal personálny rozkaz, v ktorom uviedol, že skutkový stav bol zistený na základe vlastného šetrenia nadriadeného, ktorý k zisteniu vyššie uvedeného skutkového stavu dospel na základe spisového materiálu a to úradných záznamov zástupcu riaditeľa a súčasne vedúceho oddelenia operačného odboru KR PZ Bratislava vedúceho operačného odboru zo dňa 17.9.2008, 1.10.2008 a 3.10.2008 o nahliadnutí do spisového materiálu z prípravného trestného konania proti žalobcovi a spisového materiálu vedeného na Generálnej prokuratúre ST č.p.: IV Gv 4/2008 z 8.9.2008 o vznesení obvinenia žalobcovi, prezenčnou listinou o oboznámení sa s nariadeniami ministra vnútra Slovenskej republiky č. 18/2008, č. 41/2003, č. 49/1993 a rozkazom riaditeľa KR PZ v Bratislave č. 15/2003 a služobnou charakteristikou na žalobcu s prehľadom o odmenách a trestoch žalobcu. Proti personálnemu rozkazu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote dňa 13.11.2008 rozklad. Žalovaný rozhodol rozhodnutím zo dňa 28.1.2009 č.p. SLV-897/PK-2008 doručenom žalobcovi dňa 2.2.2009 a to tak, že rozklad zamietol a napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalobca je toho názoru, že správny orgán nevykonal dokazovanie v správnom konaní a rozhodol na základe dôkazov, ktoré nepotvrdzujú priamo ani nepriamo, že sa protiprávneho konania dopustil. Žalobca poukazoval na viacročný riadny výkon štátnej služby a namietal, že prepustenie zo služobného pomeru je neprimerane tvrdé a nespravodlivé vzhľadom na menšiu intenzitu porušenia predpisov. Uviedol, že aj keď jeho konanie naplnilo znaky skutkovej podstaty disciplinárneho previnenia, nejednalo sa o skutočnosti, ktoré by napĺňali zákonné znaky skutkovej podstaty prepustenia podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č, 73/1998 Z.z., t.j. zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti, v dôsledku čoho by jeho ponechanie v služobnom pomere bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby a ktoré by zakladali dôvod jeho prepustenia zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru. Poukazoval na to, že jeho konanie bolo skratové, náhodné a informáciu, ktorú mal poskytnúť nepovolanej osobe nebola poskytnutá zo zištných alebo nekalých dôvodov, ani za žiadne protislužby ani na nekalé úmysly a v tejto súvislosti považoval konštatovanie, že by svojím konaním mohol narušiť vážnosť Policajného zboru za neadekvátne a neprimerané. Namietal, že druhostupňový orgán sa dostatočne nevysporiadal s jeho námietkami uvedenými v rozklade ani so skutočnosťou, koho sa mal vypytovať na odsúdeného, čo nebolo vykonaným dokazovaním potvrdené. Žalobca poukazoval na uznesenie Okresného súdu v Bratislave III, , ktorý konštatoval, že konanie žalobcu nenapĺňa skutkovú podstatu trestného činu resp. zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona a potvrdil, že nebol potvrdený jeho úmysel poskytnutím informácie o umiestnení odsúdeného do cely predbežného zaistenia spôsobiť sebe alebo inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech. Bolo preukázané, že nekonal cielene ani úmyselne, ale skratovo, neuvedomujúc si nesprávnosť svojho konania, a toto by bolo možné považovať za disciplinárne previnenie, nakoľko mal konať v rozpore s ustanovením § 48 ods. 3 písm. a) a f) zákona č. 73/1998 Z.z.. Žalobca poukazoval aj to, že úradné záznamy J. J.. S. T. zo dňa 17.9.2008, 1.10.2008 a 3.10.2008 nie je možné považovať za dôkaz v zmysle právnej úpravy, nakoľko sa jedná o sprostredkované informácie, ktoré podliehajú subjektívnemu názoru a subjektívnemu skresleniu spracovateľa a tým nie zabezpečené objektívne potvrdenie správnosti poskytnutej informácie a namietal, že správny orgán pochybil, keď prakticky nevykonal dokazovanie v správnom konaní a iba sa odvolával na niektoré, ním účelovo vybraté listinné materiály z trestného konania a subjektívne skreslené úradné záznamy J.. S. T.. Zastával stanovisko, že vykonaným dokazovaním nebolo potvrdené priamo ani nepriamo, že sa protiprávneho konania dopustil. Na základe vyššie uvedeného žiadal žalobca, aby súd zrušil personálny rozkaz ministra vnútra Slovenskej republiky č. 516 zo dňa 27.10.2008 a rozhodnutie Ministra vnútra Slovenskej republiky zo dňa 28.1.2009 č.p. SLV-897/PK-2008 a vec vrátil žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 24.11.2008 doručeným Krajskému súdu v Bratislave dňa 26.11.2008 uviedol, že žalobca bol prepustený zo služobného pomeru personálnym rozkazom s tým, že dôvodom prepustenia zo služobného pomeru bolo porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom a s tým, že jeho ponechanie v služobnom pomere príslušníka PZ by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z.. Zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti žalobcom spočívalo v tom, že žalobca v rozpore s čl. 2 ods. 1 písm. d) rozkazu riaditeľa Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave č. 15 zo dňa 31.7.2003 podal o osobe umiestnenej v cele policajného zaistenia, ktorá je svedkom v iných závažných trestných veciach a jej svedecká výpoveď má dôležitý význam pre ich objasnenie informácie nepovolanej osobe. Uvedeným konaním žalobca porušil aj základné povinnosti policajta uvedené v § 48 ods. 3 písm. a), b), f), g) a h) zákona č. 73/1998 Z.z. Žalovaný uviedol, že bola splnená aj ďalšia zákonná podmienka na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru, ktorá spočíva v tom, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, najmä záujmu na dôslednom dodržiavaní služobnej disciplíny a všeobecne záväzných predpisov všetkými príslušníkmi Policajného zboru, na ich čestnosti a na upevňovaní dôvery občanov v Policajnom zbore, nakoľko je nezlučiteľné s dôležitými záujmami štátnej služby, aby v služobnom pomere príslušníka Policajného zboru zotrval policajt, ktorý aj napriek tomu, že bol oboznámený so sprísnenými opatreniami na zvýšenie disciplíny príslušníkov Policajného zboru tieto opatrenia úmyselne porušil. Návrh na prepustenie žalobcu podľa § 225 ods. 2 písm. c) zákona č. 73/1998 Z.z. bol vopred prerokovaný s príslušným odborovým orgánom, ktorý k nemu nemal žiadne pripomienky a odporučil ho realizovať. Žalovaný uviedol, že žalobca sa protiprávneho konania dopustil dňa 21.8.2008, bezprostredne nadriadenému žalobcu bolo dňa 12.9.2008 doručené uznesenie z Generálnej prokuratúry, vojenská súčasť Bratislava a návrh na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru bol doručený ministrovi vnútra Slovenskej republiky dňa 1.10.2008. Rozhodnutie o prepustení bolo žalobcovi doručené dňa 30.10.2008. Je teda podľa žalovaného nepochybné, že zákonné lehoty na jeho prepustenie ustanovené v § 192 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z.z. boli dodržané. Služobný pomer skončil žalobcovi zákonným spôsobom v zmysle ustanovenia § 194 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. a to dňom doručenia rozhodnutia o jeho prepustení. Z úradného záznamu č.p.: KRP-370-15/OO-2008 zo dňa 30.10.2008 vyplýva, že žalobca aj napriek poučeniu o následkoch odmietnutia prevzatia personálneho rozkazu tento neprevzal. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na to, že s prihliadnutím na ustanovenie § 266 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z. nastali účinky doručenia písomnosti uloženej na pošte na tretí deň od jej uloženia. Dôkazy preukazujúce protiprávne konanie žalobcu boli zadovážené zákonným spôsobom podľa § 238 zákona č. 73/1998 Z.z. a sám žalobca v konaní o prepustení nepredložil žiaden hodnoverný dôkaz, ktorým by spochybnil a vyvrátil objektívne zistený skutkový stav veci. Minister vnútra Slovenskej republiky v medziach zákona a v súlade s povolenou voľnou úvahou posúdil intenzitu porušenia služobnej prísahy uvedenej v § 17 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. a v súlade so zákonom aj rozhodol. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že napadnuté rozhodnutia obsahujú všetky zákonom predpísané náležitosti a boli vydané v súlade so zákonom po riadnom zistení skutkového stavu. Dôkazy, ktoré boli zabezpečené bez akýchkoľvek pochybností preukazujú tú skutočnosť, že žalobca sa dopustil protiprávneho konania, ktoré naplnilo stupeň intenzity zvlášť hrubého porušenia služobnej prísahy a služobnej povinnosti s tým, že by jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Spáchanie protiprávneho konania žalobca nepoprel, ale namietal, že protiprávne konanie nenaplnilo stupeň intenzity zvlášť hrubého porušenia služobnej prísahy a služobnej povinnosti s tým, že by jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu záujmov štátnej služby a má za to, že i keď vykazuje znaky disciplinárneho previnenia menšej intenzity, toto nenaplňuje zákonné znaky skutkovej podstaty prepustenia podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z.. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na to, že personálne konanie o prepustení policajta zo služobného pomeru nie je možné spájať so samostatným disciplinárnym konaním, ktoré je samostatne upravené v tretej časti zákona a je nezávislé na samostatnom personálnom konaní, ktorým sa rozhoduje o prepustení policajta zo služobného pomeru, pričom tieto dve konania sa navzájom nevylučujú a prijatie disciplinárneho opatrenia samo o sebe nevylučuje, aby nadriadený voči policajtovi prijal aj personálne opatrenia podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z. Žalovaný zastáva názor, že každé porušenie zákona nemusí byť trestným činom, priestupkom alebo disciplinárnym previnením, je však dôležité, či v príslušnom konaní osoby v súlade so zákonom je možné vidieť jeho porušenie. Žalovaný ďalej poukázal na to, že zákon č. 73/1998 Z.z. v ustanovení § 192 ods. 1 písm. e) neobsahuje poľahčujúce hľadiská pre miernejšie porušenie služobnej prísahy a teda ani aktívne a svedomité plnenie uložených úloh nie je a ani nemôže byť ospravedlnením pre protiprávne konanie žalobcu. Žalobca bol uzrozumený o tom, že medzi jeho základné povinnosti ako policajta zaradeného na útvare, ktorý zodpovedá za vykonávanie dozoru nad osobami umiestnenými v cele policajného zaistenia je nepodávať informácie o osobách umiestnených v cele policajného zaistenia, čo mu priamo vyplývalo aj z čl. 2 ods. 1 písm. d) rozkazu riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru č. 15 zo dňa 31.7.2003 a bol tiež uzrozumený s čl. 1 písm. e) nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky č. 18 zo dňa 12.3.2003, podľa ktorého sa považuje za protiprávne konanie, ktoré zakladá dôvod na prepustenie príslušníka Policajného zboru zo služobného pomeru zneužitie informácie získanej pri výkone štátnej služby alebo v súvislosti s výkonom štátnej služby. Žalovaný uviedol, že zákonné znaky prepustenia zo služobného pomeru musia byť dané v čase rozhodovania o prepustení a nie sú závislé od výsledku prípadného trestného konania, nakoľko porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom nemusí nutne dosahovať intenzitu trestného činu a prepustenie zo služobného pomeru za zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti nie je možné stotožňovať s trestnoprávnou zodpovednosťou. V danom prípade žalobca zo služobného pomeru nebol prepustený z dôvodu, že spáchal trestný čin, ktorý je uvedený v Trestnom zákone ale z dôvodu, že svojím protiprávnym konaním porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom pri súčasnom splnení druhej zákonnej podmienky a to, že ponechanie žalobcu v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Na základe vyššie uvedeného žiada žalovaný, aby Krajský súd v Bratislave žalobu zamietol. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 246 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a po nariadenom pojednávaní podľa § 250g ods. 1 O.s.p. dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto je potrebné ju podľa § 250j ods. 1 O s.p. zamietnuť. Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Podľa § 247a zákona č. 73/1998 Z.z., na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem výkonu rozhodnutia. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného, resp. rozhodnutie ministra vnútra Slovenskej republiky Č.p.: SLV-897/PK-2008 zo dňa 28.1.2009, ktorým bol rozklad žalobcu zo dňa 13.11.2008 zamietnutý a bol potvrdený personálny rozkaz ministra vnútra č. 516 zo dňa 27.10.2008, ktorým minister ako oprávnený prepustil žalobcu podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z. zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru s tým, že služobný pomer sa končí dňom doručenia rozhodnutia. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 24.9.2008 bol daný návrh na prepustenie zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Policajného zboru, nakoľko tento dňa 21.89.2008 v čase o 21.10 hod. počas výkonu služby ako referent na Oddelení policajného zaistenia a eskorty Operačného odboru Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave na Račianskej 45 telefonicky oznámil nepovolanej osobe umiestnenie odsúdeného H. N. do cely, pričom tento je svedkom v iných závažných trestných veciach a jeho svedecká výpoveď má dôležitý význam pre objasňovanie trestnej činnosti. Dňa 24.9.2008 bol žalobca upovedomený o začatí konania o prepustení zo služobného pomeru s tým, aby sa do 24.9.2008 do 15.00 hod. k danej veci vyjadril. Žalobca sa v stanovenej lehote k veci nevyjadril. Základná organizácia OZP č. 8/8 pri Krajskom riaditeľstve PZ v Bratislave dňa 25.9.2008 odporučila postupovať v zmysle predloženého návrhu na prepustenie. Dňa 3.10.2008 bol žalobca oboznámený s návrhom na prepustenie zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru a o jeho práve nazerať do predloženého spisového materiálu a robiť si z neho výpisky, vyjadriť sa k návrhu na prepustenie ako aj k predloženému spisovému materiálu s tým, že má tak urobiť ešte v ten deň do 15:30 hod.. Dňa 6.10.2008 bol žalobca oboznámený s doplneným dôkazným materiálom a v lehote do dňa 6.10.2008 do 15.00 hod. mal predložiť svoje písomné pripomienky, námietky, návrhy a dôkazy. Z administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca dňa 21.8.2008 v čase o 21.10 hod. počas výkonu služby telefonicky oznámil nepovolanej osobe umiestnenie odsúdeného H. N. do cely, pričom tento je svedkom v iných závažných trestných veciach a jeho svedecká výpoveď má dôležitý význam pre objasňovanie trestnej činnosti. Personálnym rozkazom č. 516 zo dňa 27.10.2008 podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z. minister vnútra prepustil žalobcu zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru s odôvodnením, že žalobca porušil svoju služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom, a preto jeho ponechanie v služobnom pomere príslušníka Policajného zboru by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej službe. Voči personálnemu rozkazu podal žalobca rozklad dňa 14.11.2008, v ktorom nesúhlasil s tvrdením, že sa vypytoval na osobu odsúdeného a jeho trestné veci a tiež na osoby spojené s páchaním trestnej činnosti a poukazoval na to, že svoju prácu vykonával vždy svedomito, nemal žiadne tresty. Nekonal s úmyslom informovať nepovolanú osobu o umiestnení odsúdeného v zariadení kde sa vykonával dozor, jednalo sa o spontánny telefonát, ktorý nemal pre osobu H. N. ani pre orgány zainteresované na riešení vecí H. N. žiaden význam. Uviedol, že nakoľko sa nedopustil žiadneho protiprávneho, právne relevantného konania, ktoré by naplnilo materiálne znaky skutkovej podstaty prepustenia podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z., nakoľko žiadnym svojím konaním neporušil služobnú prísahu ani služobnú povinnosť, nie je daná ani ďalšia podmienka na jeho prepustenie zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru a to, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Následne na to vydal minister vnútra Slovenskej republiky rozhodnutie č. SLV-897/PK-2008 zo dňa 28.1.2009, ktorým rozklad zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z predloženého spisového materiálu je dostatočne preukázané, že odvolateľ sa dopustil protiprávneho konania zakladajúceho dôvod prepustenia, ktorým je zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy, čo mu bolo preukázané dôkazmi, ktoré boli zadovážené predpísaným zákonným spôsobom uvedeným v § 238 zákona č. 73/1998 Z.z. Rozsah preskúmavanej činnosti súdu je vymedzený tak, že preskúmavaniu podliehajú zásadne všetky rozhodnutia orgánov štátnej správy, ktorými sa rozhodlo o právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb. Zásada tzv. generálnej klauzuly vyplýva z ustanovenia čl. 36 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a z čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z., policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., občan pri vzniku služobného pomeru policajta skladá služobnú prísahu, ktorá znie: "Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a disciplinovaný. Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života. Budem sa riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tak prisahám!". Podľa § 47 zákona č. 73/1998 Z.z., služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom plnení povinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených. Podľa § 48 ods. 3 písm. a), b), f) g) a h) zákona č. 73/1998 Z.z., policajt je povinný a) plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený, b) vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas, f) zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej služby s osobnými záujmami, najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s výkonom služby na vlastný prospech alebo na prospech iného, g) v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor, h) dodržiavať služobnú disciplínu Podľa § 193 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., policajtovi musí byť daná možnosť vyjadriť sa k návrhu na prepustenie zo služobného pomeru z dôvodu uvedeného v§ 192 ods. 1 písm. e) navrhovať dôkazy a obhajovať sa. Podľa § 237 ods. 1 a 2 zákona č. 73/1998 Z.z., účastníci konania sú povinní postupovať tak, aby svojím konaním nesťažovali a nezdržiavali priebeh konania. Účastníci konania majú právo nahliadať do spisov s výnimkou protokolov o hlasovaní a robiť si z nich výpisy. Podľa § 238 ods. 1-4 zákona č. 73/1998 Z.z., za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka. Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy. Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Podľa § 241 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom. Podľa čl. 2 ods. 1 písm. d) Rozkazu riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave číslo 15 zo dňa 31.7.2003 dozor nad osobami umiestnenými v celách vykonávajú policajti OPZaE určení v knihe služieb. Službukonajúci policajti sú povinní nepodávať o osobách umiestnených v cele informácie. Informácie poskytnúť len v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám a na písomný súhlas pracovníkov súdu, prokuratúry, útvarov PZ, ktorí osobu v cele umiestnili. Pri telefonickej žiadosti oprávnenej osoby až po spätnom preverení tel. čísla. Každé poskytnutie telefonickej informácie uviesť v knihe fonogramov a hlásení, kde uviesť konkrétne meno pracovníka OPZaE, ktorý vec vybavil. Podľa § 1 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov policajný zbor je ozbrojeným bezpečnostným zborom, ktorý plní úlohy vo veciach vnútorného poriadku, bezpečnosti, boja proti zločinnosti, vrátane jej organizovaných foriem a medzinárodných foriem a úlohy, ktoré pre Policajný zbor vyplývajú z medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky (ods. 1). Policajný zbor sa vo svojej činnosti riadi ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná (ods. 2). Túto doktrínu možno dodržať len vtedy, ak sa stane vlastným pravidlom príslušníkov, ktorí tento silový orgán vnútornej ochrany štátu tvoria. Preto nevyhnutnou podmienkou vzniku služobného pomeru občana k policajnému zboru (§ 16 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z.) je zloženie služobnej prísahy v znení uvedenom v § 17 ods. 1. Teda sľubu, ktorým tú doktrínu potvrdzuje s tým, že na to využije všetky svoje sily a schopnosti, a to aj s nasadením vlastného života. Služobná prísaha nie je len prázdnou proklamáciou, určenou k obradným efektom ceremoniálu slávnostného prijatia občana do PZ, ale skutočným potvrdením záväzku. Podľa § 47 zákona č. 73/1998 Z.z. jej obsah je súčasťou služobnej disciplíny a podľa § 48 zákona č. 73/1998 Z.z. i pojmovým znakom ďalších povinností policajta. Porušenie služobnej prísahy je tiež pojmovým znakom právneho dôvodu prepustenia policajta zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e). Žalobca sa v riešenom prípade čestne a zodpovedne nezachoval, konal v hrubom rozpore so služobnou prísahou. Žalovaný preto opodstatnene posúdil konanie žalobcu ako zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy bez možnosti ponechania v služobnom pomere, nakoľko dňa 21.8.2008 žalobca porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť tým, že podal o osobe, ktorá bola umiestnená v cele policajného zaistenia, ktorá je svedkom v iných závažných trestných veciach a jej svedecká osoba má dôležitý význam pre ich objasnenie, informácie nepovolanej osobe. Zložením sľubu sa občan stáva príslušníkom policajného zboru, kategórie osôb, ktorých konanie, ktoré je v rozpore s právnymi predpismi, bude pre služobné pomery posudzované cez prizmu tohto sľubu. Takýto výnimočne zodpovedný prístup policajta k rešpektovaniu predpisov vyplýva z jeho účasti na plnení funkcií štátu. Funkciu štátu plní policajt za odmenu a s tým súvisiace nadštandardné sociálne, dôchodkové, zdravotné zabezpečenie. A od iných osôb nemožno očakávať plnenie sľubu - vyššiu vernosť a ani zhovievavosť k policajtovi, ktorý sa dopustil protiprávneho konania. Naopak, prirodzeným je očakávanie, že policajti pri svojom postavení budú príkladne rešpektovať zákony štátu nielen v rámci služby, ale aj mimo nej, ako sa k tomu zaviazali. Súd konštatuje, že žalovaný postupoval v súlade so zákonom, dostatočne zistil skutočný stav veci na základe vykonaných dôkazov, a preto nie je dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia. Zo zadovážených dôkazov je preukázané, že žalobca dňa 21.8.2008 vykonával dozor nad osobami umiestnenými v cele policajného zaistenia, kde bol v uvedený deň do cely policajného umiestnený odsúdený H. N., ktorý je svedkom v iných závažných trestných veciach a jej svedecká osoba má dôležitý význam pre ich objasnenie žalobca a následne v čase o 21.10 hod. oznámil umiestnenie odsúdeného N. nepovolanej osobe, čím sa dopustil porušenia služobnej disciplíny tak, ako to konštatoval žalovaný v zmysle vyššie uvedených ustanovení zákona. Žalobca nevyužil svoju zákonnú možnosť podľa § 237 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. a do vydania napadnutého rozhodnutia nadriadenému orgánu nepredložil na podporu svojich tvrdení žiadne dôkazy, ktoré by ho mohli zbaviť prípadnej viny. Žalobca taktiež nepožiadal o stanovenie inej lehoty, tak aby bolo dodržané ustanovenie § 237 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že žalobcovi nemožno priznať úspech v konaní, postup a rozhodnutia žalovaného boli v súlade so zákonom, ktorý sa dôsledne vysporiadal s námietkami žalobcu a nie je dôvod na zrušenie napadnutých rozhodnutí. Súd žalobu zamietol v súlade s ust. § 250j ods. 1 O.s.p. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 OSP, tak, že neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal a žalovaný nemá na náhradu trov konania zákonný nárok. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to písomne, dvojmo na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.