Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/81/2009 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1009200668 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1009200668.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členiek senátu JUDr. Soni Langovej a JUDr. Miloty Tóthovej v právnej veci žalobcu: EUREA, občianske združenie, Tupého 25/A, 831 01 Bratislava, IČO: 30 794 242, zastúpeného advokátom: Mgr. Vladimír Šárnik, so sídlom: Národného oslobodenia 25, 900 27 Bernolákovo, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava o preskúmanie zákonnosti fiktívnych rozhodnutí žalovaného jednomyseľne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu v zákonom určenej lehote sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil fiktívne rozhodnutie zo dňa 10.02.2009, ktorým prvostupňový správny organ nesprístupnil včas požadované informácie a to sprístupnenie úradného spisu vedeného Krajským riaditeľstvom Policajného zboru Bratislava (ďalej len KR PZ BA) pod č. KRP-367/K-Sť-2008 Ta, podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZSI). Žalobca pri svojej argumentácii vychádzal z §§ 17 ods. 1,2 písm. a/, 18 ods. 3, 19 ods. 3, 59 ods. 2 ZSI a uviedol, že žalovaný pochybil v postupe pri poskytnutí požadovaných informácií, keď mu listom zo dňa 02.02.2009 bez relevantného dôvodu oznámil predĺženie lehoty na vybavenie jeho žiadosti. Žalobca nevzhliadol zákonný dôvod na predĺženie lehoty a navyše zastáva názor, že žalovaný mal postupovať podľa ZSI a ukončiť nové konanie po zrušení predchádzajúceho rozhodnutia v lehote 8 dní, preto tvrdí, že dňa 10.02.2009 vzniklo fiktívne rozhodnutie žalovaného, ktoré odvolaním zo dňa 13.02.2009 napadol. Následne potom vďaka nečinnosti žalovaného došlo aj k fiktívnemu rozhodnutiu o zamietnutí jeho odvolania. Na základe uvedených skutočností má za to, že obe fiktívne rozhodnutia trpia rovnakými vadami, preto ich žiada zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie ako aj priznať mu náhradu trov konania. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zaslanom súdu dňa 27.08.2009 zotrval na svojich doterajších rozhodnutiach a preto žiada žalobu zamietnuť. Ďalej uviedol, že je na legitímnom zvážení správneho orgánu predĺžiť zákonom stanovenú lehotu v zmysle § 17 ods. 2 ZSI. Nesúhlasí však s názorom žalobcu, že pri novom konaní po zrušení predchádzajúceho rozhodnutia je “per analogiam” povinný zachovať lehotu podľa § 17 ods. 1 ZSI. Keďže ZSI pre tieto prípady neupravuje lehoty, je toho názoru, že sa má postupovať podľa pravidiel určených Správnym poriadkom s poukazom na § 49 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v platnom znení (ďalej len Správny poriadok), ktorý je v zmysle § 22 ods. 1 ZSI v postavení predpisu lex generális. Preto je toho názoru, že rozhodnutie povinnej osoby o čiastočnom sprístupnení informácie bolo vydané v riadne predĺženej lehote. Následne odvolanie žalobcu riadne odvolaciemu orgánu postúpil, avšak upozornil na to, že konanie o odvolaní nebolo ešte v čase podania predmetnej žaloby ukončené. Žalovaný preto žalobu s poukazom na § 250v ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) pokladá za predčasnú. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250f ods. 1 O.s.p., keďže boli splnené podmienky uvedené v § 250f ods. 2 O.s.p. a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011) dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 24.02.2012, potom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky www.justice.gov.sk najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.). V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 3 O.s.p.). Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva ide. Z ustanovenia § 247 ods. 1(II. hlava, 5. časť O.s.p.) vyplýva, v ktorých prípadoch sa môže účastník správneho konania domáhať preskúmania rozhodnutia správneho orgánu súdom. Podľa § 247 ods. 2 O.s.p. pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Predmetom súdneho konania je posúdenie spornej otázky, či v danom správnom konaní došlo k vydaniu fiktívnych rozhodnutí. Z administratívneho spisu súd mal za preukázané, že žalobca dňa 24.09.2008 požiadal správny organ KR PZ BA o poskytnutie informácie a to sprístupnenie úradného spisu vedeného KR PZ BA pod č. KRP-367/K-Sť-2008 Ta. Žiadosť bola podľa prezentačnej pečiatky doručená dňom 29.09.2008. Táto žiadosť bola rozhodnutím správneho orgánu č. KRP-118-3/SI-2008 zo dňa 07.10.2008 odmietnutá. Toto rozhodnutie žalobca napadol odvolaním dňa 13.10.2008 a v tento deň ho KR PZ BA aj doručil. Žalovaný napadnuté rozhodnutie zrušil dňa 19.11.2008 rozhodnutím č. PPZ-164-3/OKAP-2008 a vrátil ho na nové prejednanie. Ďalším rozhodnutím zo dňa 02.12.2008 pod č. KRP-118-6/SI-2008 KR PZ BA opäť žiadosť žalobcu odmietlo. Žalobca svoje odvolanie doručil KR PZ BA dňa 08.12.2008, ktoré žalovaný akceptoval a opäť zrušil napadnuté rozhodnutie svojim rozhodnutím zo dňa 09.01.2009, č. PPZ-2-3/ OKAP-2009. Žalovaný v danom prípade vytkol prvostupňovému správnemu orgánu, že nedostatočne zistil skutkový stav a s poukazom na § 11 ods. 3 ZSI, žiadal zistiť, na ktoré informácie získané od tretej osoby sa vzťahuje povinnosť mlčanlivosti alebo iná prekážka ochraňujúca informácie pred zverejnením alebo zneužitím. Z týmto účelom písomne zo dňa 03.02.2009 (č.p.: KRP-118-13 až 15/ SI-2008) vyžiadal od dotknutých osôb podklady, ktoré mu mali zaslať najneskôr do 06.02.2009 na ďalšie spracovanie. Všetky dotknuté osoby uviedli, že podľa § 9 ods. 1 a § 11 ods. 1 písm. a/ ZSI nesúhlasia so zverejnením ich osobných údajov a taktiež nesúhlasia ani so sprístupnením obsahu ich vyjadrenia. Správny organ zároveň upovedomil žalobcu listom zo dňa 02.02.2009 (KRP-118-12/SI-2008) o predĺžení lehoty (§ 17 ods. 2 písm. a/ ZSI) na vybavenie jeho žiadosti. Oznámenie žalobca prevzal dňa 09.02.2009. Prvostupňový správny organ vydal dňa 12.02.2009 rozhodnutie č. KRP-118-21/SI-2008, ktorým čiastočne nevyhovel žiadosti žalobcu. Žalobca dňa 17.02.2009 doručil svoje odvolanie spísané zo dňa 13.02.2009 voči fiktívnemu zamietavému rozhodnutiu, ktoré podľa neho vzniklo 10.02.2009, keďže mal za to, že neboli splnené zákonné dôvody na predĺženie lehoty lebo podľa neho nebol problém v 8 dňovej (pracovnej) lehote vyhovieť jeho žiadosti o poskytnutie informácie, ktorá sa týkala “jediného úradného spisu”, pretože žalovaný ich mal po uplynulom čase, t.j. od septembra 2008 k dispozícii. Žalobca bol toho názoru, že žalovaný mal uvedené fiktívne rozhodnutie zrušiť avšak svojou nečinnosťou zapríčinil vznik fiktívneho odvolacieho rozhodnutia, ktoré podľa neho trpí rovnakými vadami ako prvostupňové fiktívne rozhodnutie. Z administratívneho spisu vyplýva aj ďalší postup ako žalobcu tak aj žalovaného vo vyššie uvedenej veci, ale tento ďalší postup nie je predmetom žaloby, preto súd ho v ďalšom nepreskúmaval. Zákon o slobode informácií v podrobnostiach upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám (§ 1). V poznámke k tomuto ustanoveniu je citovaný aj čl. 26 ústavy, ktorá síce nemá normatívnu povahu, ale vyjadruje zámer zákonodarcu, čo sa týka účelu zákona o slobode informácií, t. j. úpravou v tomto zákone sa má chrániť reálne uplatnenie čl. 26 ústavy. Niet pochýb o tom, že prihlásením sa Slovenskej republiky k princípom demokratického právneho štátu, resp. prijatím Listiny základnych práv a slobôd a Ústavy Slovenskej republiky došlo aj u nás k prechodu od koncepcie diskrétnosti verejnej správy (štátnej správy i samosprávy) k princípu publicity správy (t. j. jej otvorenosti a transparentnosti). Tým sa zmenilo základné právne-filozofické východisko pri riešení otázky prístupu vrejnosti k informáciam o činnosti verejnej správy v tom zmysle, že teraz majú v zásade všetci právny nárok na prístup ku všetkým informáciam okrem tých, ktoré sú osobitným zákonom a taxatívne a iba z nevyhnutných dôvodov vylúčené. Zmyslom informovanosti občanov o verejnej moci je pre túto moc samu esenciálnou spätnou väzbou, kvalitatívnym faktorom a zároveň aj poistkou proti jej zneužitiu. Ďalším nepopierateľným významom subjektívneho, a tým aj vynutiteľného práva na informácie je jeho funkcia kontrolná vo vzťahu k fungovaniu verejnej moci. Dostatočne rozsiahly, jednoduchý a rýchly prístup k informáciam má tiež priaznivý vplyv na dôveru občanov v demokratické inštitúcie a na ich ochotu podielať sa na verejnom živote. Situácie, kedy samotné získavanie podkladových informáciií robí občanom problémy, sú pre nich demotivujúce, pretože tým nadobúdajú pocit nemožnosti účinne ovplyvniť správu vecí verejných. Právo na informácie spolu so slobodou prejavu sú ústavnými právami každého subjektu garantovanými Ústavou Slovenskej republiky, Listou základných práv a slobôd a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť len zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti (čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky). Výkladovým pravidlom pri obmedzovaní základných práv a slobôd je ustanovenie čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. Rozsah obmedzení základných práv a slobôd je potrebné vykladať reštriktívne. Z hľadiska týchto teoretických východísk bolo potrebné posúdiť aj preskúmavanú vec. Podľa § 17 ods.1) ZSI Žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti (§ 14 ods. 2 a 3), ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa odseku 2) zo závažných dôvodov môže povinná osoba predĺžiť lehotu (ods. 1), najviac však o osem pracovných dní. Závažnými dôvodmi sú: a) vyhľadávanie a zber požadovaných informácií na inom mieste, ako je sídlo povinnej osoby vybavujúcej žiadosť, b) vyhľadávanie a zber väčšieho počtu oddelených alebo odlišných informácií požadovaných na sprístupnenie v jednej žiadosti, c) preukázateľné technické problémy spojené s vyhľadávaním a sprístupňovaním informácie, o ktorých možno predpokladať, že ich možno odstrániť v rámci predĺženej lehoty. Podľa odseku 3) predĺženie lehoty povinná osoba oznámi žiadateľovi bezodkladne, najneskôr pred uplynutím lehoty (ods. 1). V oznámení uvedie dôvody, ktoré viedli k predĺženiu lehoty. Podľa § 19 ods. 1) ZSI proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať. Podľa odseku 2) O odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy. Podľa odseku 3) Odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia. Podľa odseku 4) Rozhodnutie o odmietnutí žiadosti možno preskúmať v súdnom konaní podľa osobitného zákona. Aplikácia právnych noriem správnym orgánom (žalovaným) musí zohľadniť súvisiace normy obsiahnuté v zákone, ako aj logické väzby medzi nimi. Opačný postup pri aplikácii právnych noriem je nezlučiteľný s Ústavou Slovenskej republiky. Krajský súd v Bratislave prisvedčil tvrdeniu žalovaného, že zákon o slobode informácií neupravuje otázku postupu správneho orgánu po tom, čo sa mu na ďalšie konanie vráti jeho prvostupňové rozhodnutie zrušené nadriadeným orgánom na základe opravného prostriedku. Avšak na rozdiel od žalovaného je súd toho názoru a to v zhode s názorom žalobcu, že žalovaný v takomto prípade má postupovať podľa pravidiel určených osobitným zákonom (§1a 17 ZSI), teda aby podľa možnosti v zákonom stanovenej lehote (8 pracovných dní), bežiacej v danom prípade od doručenia zrušujúceho rozhodnutia žalovaného, buď žalobcovi ním požadované informácie poskytol alebo rozhodol podľa ostatných súvisiacich pravidiel ZSI. Pokiaľ by súd akceptoval správnym orgánom aplikované príslušné normy uvedené v §17 ZSI v súbehu s § 49 Správneho poriadku, potom by poprel účel a význam ZSI už aj vzhľadom na vyššie spomínanú dostatočnosť rozsahu, jednoduchosť a rýchlosť prístupu k informáciám. Na druhej strane však sa súd stotožnil s právnym záverom žalovaného, že nie je v kompetencii žalobcu hodnotiť dôvody, ktoré viedli povinnú osobu k doplneniu skutkových okolností súvisiacich so sprístupnením žalobcom požadovaných informácií, dopytom k zainteresovaným osobám, preto že žalovanému takýto postup umožňoval vyššie citovaný zákon (§ 17). Preto takýto postup nemožno považovať za nezákonný, ako sa mylne domnieva žalobca. Taktiež by si mali účastníci uvedomiť, že výzvy súdu či orgánu verejnej správy vydané v súlade so zákonom by mali byť rešpektované a nie spochybňované, ani by o nich nemala byť zo strany účastníkov vedená polemika. Ako vyplynulo z administratívneho spisu, žalovaný resp. povinná osoba upozornila žalobcu na to, že vzhľadom na závažné okolnosti predlžuje lehotu na vybavenie jeho žiadosti, preto podľa názoru súdu sa nemohol žalobca oprávnene domnievať, že správny organ vydal v zákonnej lehote (8 pracovných dní) fiktívne rozhodnutie. Preto v tejto súvislosti názor žalobcu súd nepovažoval za dôvodný. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu podľa § 250 j ods. 1 O.s.p. zamietol. Súd považuje za potrebné ešte poznamenať, že ako už vyššie uviedol v § 19 ods. 1až 4 ZSI je upravený postup správnych orgánov vo veci riešenia opravných prostriedkov. Tu je premietnutá zásada dvojinštančnosti konania, to znamená, že odvolanie realizuje v danom prípade odvolací druhostupňový orgán. Preto názor žalovaného uvedený vo vyjadrení k žalobe, že žalobca podal žalobu s poukazom na § 250v ods. 3 O.s.p. nie je v súlade s citovaným zákonom. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal a žalovanému v tomto konaní náhrada trov neprináleží. Rozhodnutie bolo odsúhlasené členmi senátu v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky, prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.