KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava27. 3. 2012plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/97/2009 z 27. 3. 2012

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 27. marca 2012, sp. zn. 2S/97/2009, ECLI:SK:KSBA:2012:1009200787.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/97/2009 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1009200787 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1009200787.2

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: Konzervatívny inštitút M.R. Štefánika, n.f., Štefánikova 1, Bratislava, IČO: 318 21 219, zastúpený: Vladimír Pirošík, advokát, Rudohorská 11, Banská Bystrica, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Nám. Slobody 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MVRR-2009-11373/15636-6 zo dňa 23.03.2009, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Účastníkom konania sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu dňa 28.05.2009 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ministra výstavby a regionálneho rozvoja SR č. MVRR-2009-11373/15636-6 zo dňa 23.03.2009, ktorým bol zamietnutý rozklad žalobcu a bolo potvrdené rozhodnutie Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR č. MVRR-2009-11373/10351-3 zo dňa 25.02.2009 vo veci nevyhovenia žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácie týkajúcej sa vývoja zazmluvnenia a čerpania štrukturálnych fondov a kohézneho fondu.

Žalobca namietal rozpor žalobou napadnutého rozhodnutia o rozklade i prvostupňového rozhodnutia, ako aj postupu správnych orgánov oboch stupňov, so zákonom č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám v znení neskorších predpisov (ďalej len ZSPI) a so zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok).

Žalobca nesúhlasil s tým, že ako dôvod nesprístupnenia informácie má byť skutočnosť, že požadované údaje za celé programovacie obdobie 2004-2006, ako aj programové obdobie 2007-2013, sú evidované v databáze ITMS a že je ich možné získať výberom údajov z databázy ITMS, čo vyžaduje vytvorenie neštandardných výberových podmienok a ich ďalšie spracovanie do výstupových zostáv. Uviedol, že podľa žalovaného na základe jeho požiadavky zasielajú riadiace orgány na riadiaci orgán pre rámcové podpory spoločenstva odpočet plnenia jednotlivých opatrení, pričom prehľad opatrení, odpočet ich plnenia, je súčasťou výhľadového plánu kontrahovania a čerpania finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov a štátneho rozpočtu za programové obdobie 2004-2006, ktoré MVRR SR pravidelne v štvrťročných intervaloch predkladá na koordinačné porady členov vlády zodpovedných za čerpanie eurofondov. Uvedené odpočty sú zasielané v mesačných intervaloch, avšak každý riadiaci orgán tieto odpočty zasiela pre jednotlivé opatrenia. Týmto tvrdením žalovaný podľa názoru žalobcu potvrdil, že disponuje požadovanými informáciami, keďže ukladá odpočty pre každé jednotlivé opatrenia v mesačných intervaloch do informačného systému ITMS. Je preto evidentné, že disponuje nielen

mesačnými odpočtami za jednotlivé opatrenia, ale aj sumarizáciou za štrukturálne fondy a kohézny fond. Žalobca považoval za vylúčené, aby informačný systém ITMS evidoval odpočty iba oddelene pre jednotlivé opatrenia a nespracovával ich do sumárnej podoby, resp. spracovával ich iba ad-hoc pre príležitostné analýzy. Ak by aj žalovaný nedisponoval požadovanými informáciami za každý mesiac, tak by mal povinnosť sprístupniť žalobcovi minimálne tie informácie, ktorými disponuje.

Žalobca ďalej namietal, že žalovaný porušil zásadu správneho konania uvedenú v § 3 ods. 2 Správneho poriadku, pretože nepostupoval v úzkej súčinnosti s účastníkom konania, ani mu nedal príležitosť, aby svoje práva a záujmy účinne obhajoval, vyjadril sa k podkladu rozhodnutia a uplatnil svoje návrhy. Taktiež poukázal nato, že nežiadal o informácie tak, aby si to vyžadovalo spracovanie nejakej zvláštnej a neštandardnej štruktúry, ale žiadal o sprístupnenie vývoja zazmluvnenia a čerpania štrukturálnych fondov (osobitne) a kohézneho fondu (osobitne) za programové obdobie 2004-2006 a za programové obdobie 2007-2013 podľa jednotlivých mesiacov a to v štruktúre:

1. výška zazmluvnených prostriedkov (v SK a eur) a tiež percentuálne ako podiel zazmluvnených prostriedkov na celkovom záväzku obdobia,

2. výška čerpaných prostriedkov (v SK a eur) a tiež percentuálne ako podiel čerpania na celkovom záväzku obdobia.

Ide teda úplne o základnú štruktúru informácie, ktorou žalovaný musí disponovať, pokiaľ vedie akúkoľvek evidenciu vývoja zazmluvnenia a čerpania uvedených fondov.

Tvrdenie, že žalovaný disponuje požadovanými informáciami pre jednotlivé kraje osobitne (tieto informácie sa nachádzajú v informačnom systéme ITMS) a tiež sumárne za celú Slovenskú republiku, žalobca opieral aj o materiál „Zhodnotenie zazmluvnenia a čerpania štrukturálnych fondov z regionálneho aspektu“, ktorý v novembri 2008 MVRR SR publikovalo na web stránke www.nsrr.sk <http://www.nsrr.sk>, kde sa nachádzajú informácie ohľadom zazmluvnenia a čerpania eurofondov k 30.06.2008 a k 31.10.2008. Predmetný materiál sa odvoláva ako na zdroj publikovaných dát práve na údaje z ITMS, z čoho podľa žalobcu vyplýva, že MVRR SR má k dispozícii informácie požadované v žiadosti a teda nie je nevyhnutné vytvárať na základe žiadosti nové informácie. Pokiaľ by žalovaný nedisponoval požadovanými informáciami presne v podobe, ako ich žiadal žalobca, mal správny orgán povinnosť konzultovať túto vec so žalobcom a poskytnúť mu požadované informácie v tej podobe a štruktúre, v akej nimi disponoval.

Ďalším potvrdením skutočnosti, že žalovaný disponoval požadovanými informáciami, je podľa žalobcu výročná správa implementácie Rámca podpory Spoločenstva 2004, ktorý MVRR SR publikovalo v máji 2005. V tomto materiáli sa uvádza, že hlavným zámerom v oblasti publicity a informovanosti bolo vytvorenie platformy pre úzku spoluprácu všetkých zainteresovaných orgánov a organizácií, s cieľom maximálnej racionalizácie všetkých relevantných aktivít a vytvorenia takého informačného systému, ktorý by bol prehľadný a ľahko dostupný na celom území SR a poskytoval by správne informácie o všetkých aktivitách, z ktorých by mohli profitovať, o postupoch predkladania projektov a kritériách ich vyhodnocovania a pod. Z obsahu materiálu vyplýva, že MVRR SR má k dispozícii informácie požadované v žiadosti a tieto nie je nevyhnutné vytvárať na základe žiadosti nové informácie. Taktiež žalobca zdôraznil, že MVRR SR pravidelne každomesačne zverejňuje na web stránke www.nsrr.sk <http://www.nsrr.sk> informácie o zazmluvnení a čerpaní eurofondov aktuálne k záveru daného kalendárneho mesiaca, jednak za programovacie obdobie 2004-2006, ako i za programovacie obdobie 2007-2013.

Na základe uvedených skutočností žiadal žalobca rozhodnutie správnych orgánov oboch stupňov zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

Na výzvu súdu na vyjadrenie sa k žalobe a na predloženie administratívneho spisu žalovaný odpovedal, že po novele zákona č. 757/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a o organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov došlo odo dňa 01.11.2010 k prechodu pôsobnosti z Ministerstva vnútra SR (ktoré po zrušení Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR vykonávalo jeho kompetencie) na Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR v oblasti verejných prác, v oblasti

stavebného poriadku a územného plánovania, okrem ekologických aspektov. Žalovaný uviedol, že originál administratívneho spisu sa medzi delimitovanými spismi z MV SR nenachádzal.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 244 a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie predchodcu žalovaného a to v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť podľa § 250j ods. 1 O.s.p., pretože rozhodnutie a postup žalovaného boli v súlade so zákonom.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi.

Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na také konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

Z časti administratívneho spisu, ktorý žalovaný súdu predložil, ako aj z listín pripojených žalobcom k žalobe, bolo zistené, že žalobca dňa 15.02.2009 na základe ZSPI podal žiadosť zaevidovanú pod č. 60/OMKP 2009 o sprístupnenie informácií týkajúcich sa vývoja zazmluvnenia a čerpania štrukturálnych fondov a kohézneho fondu z programového obdobia 2004-2006 a z programového obdobia 2007-2013 v podobe:

1. výšku zazmluvnených prostriedkov (v Sk a eur) a tiež percentuálne ako podiel zazmluvnených prostriedkov na celkovom záväzku obdobia 2004-2006,

2. výšku čerpaných prostriedkov (v Sk a eur) a tiež percentuálne ako podiel čerpania v celkovom záväzku obdobia 2004-2006,

Informácie podľa bodu 1 a 2 žalobca požadoval zverejniť k záveru mesiacov máj 2004 až január 2009.

Ďalej žalobca žiadal sprístupniť informáciu o vývoji zazmluvnenia a vývoja čerpania štrukturálnych fondov (osobitne) a kohézneho fondu (osobitne) z programového obdobia 2007-2013 a to:

1. výšku zazmluvnených prostriedkov (v Sk a eur) a tiež percentuálne ako podiel zazmluvnených prostriedkov na celkovom záväzku obdobia 2007-2013,

2. výšku čerpaných prostriedkov (v Sk a eur) a tiež percentuálne ako podiel čerpania v celkovom záväzku obdobia 2007-2013,

Informácie podľa bodu 1 a 2 žalobca požadoval zverejniť k záveru mesiacov január 2007 až január 2009.

Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR rozhodnutím č. MVRR-2009-11373/10351-3 zo dňa 25.02.2009 podľa § 18 ods. 2 ZSPI žiadosť o informáciu žalobcu odmietlo v celom rozsahu. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodlo Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR rozhodnutím č. MVRR-2009-11373/15636-6 zo dňa 23.03.2009 tak, že rozklad žalobcu zamietlo a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdilo. V odôvodnení tohto rozhodnutia sa konštatuje, že zo znenia a obsahu predkladacej správy k materiálu „Analýza stavu kontrahovania a čerpania prostriedkov zo štrukturálnych fondov v programovom období 2004-2006 a opatreniach prijatých na elimináciu potencionálnych rizík vyplýva, že analýza bola vypracovaná ad-hoc a to výberom

potrebných údajov zo systému ITMS, pričom analýza je spracovaná k dátumu 14.11.2008, resp. k dátumu 30.09.2008. Z textu analýzy nevyplýva, že by MVRR SR disponovalo informáciami v rozsahu požadovanom žalobcom, t.j. k záveru požadovaných mesiacov pre štrukturálne fondy (osobitne) a taktiež kohézny fond (osobitne), či už v programovacom období 2004-2006, alebo v programovacom období 2007-2013. Z predkladacej správy k predmetnej analýze ďalej vyplýva, že na základe požiadavky MVRR SR zasielajú riadiace orgány na riadiaci orgán pre Rámce podpory Spoločenstva odpočet plnenia jednotlivých opatrení. Prehľad opatrení a odpočet ich plnenia je súčasťou výhľadového plánu kontrahovania a čerpania finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov a štátneho rozpočtu za programové obdobie 2004-2006, ktorý MVRR SR pravidelne v štvrťročných intervaloch predkladá na koordinačné porady členov vlády zodpovedných za čerpanie eurofondov. Uvedené odpočty sú zasielané v mesačných intervaloch, avšak každý riadiaci orgán tieto zasiela osobitne pre jednotlivé opatrenia. MVRR SR uvedené údaje osobitne ukladá na úložisko dát v systéme ITMS, údaje sa zadávajú do každého operačného programu zvlášť, pričom v mesačných intervaloch sa nevytvárajú informácie v rozsahu a štruktúre, ako boli požadované žalobcom. Ďalej sa v rozhodnutí žalovaného uvádza, že z materiálu „Zhodnotenie zazmluvnenia a čerpania štrukturálnych fondov z regionálneho aspektu k 30.06.2008 a k 30.10.2008“ podľa jednotlivých samosprávnych krajov vyplývajú informácie ohľadne výšky zazmluvnenia a čerpania prostriedkov, či už zo štrukturálnych fondov, resp. zo štátneho rozpočtu a to pre jednotlivé kraje osobitne a to buď k dátumu 30.06.2008 resp. k dátumu 31.10.2008. Z tohto textu opäť nevyplýva, že by MVRR SR disponovalo informáciami v rozsahu požadovanom žalobcom. MVRR SR ukladá všetky potrebné informácie týkajúce sa štrukturálnych fondov resp. kohézneho fondu v systéme ITMS. Dané extrahovanie je značne časovo náročné a preto MVRR SR používa pre pravidelné extrahovanie údajov štandardizované výberové kritériá, t.j. výstupy údajov usporiadané podľa prednastavených výberových kritérií. Žalovaný uzavrel, že ako povinná osoba v zmysle ZSPI nebol povinný vytvárať nové zostavy údajov, t.j. nové informácie v štruktúre požadovanej žalobcom.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.

Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z. ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3).

Ako bolo uvedené vyššie, žalobca oznámil súdu na základe výzvy na predloženie administratívneho spisu týkajúceho sa prejednávanej veci, že originál spisu sa medzi spismi delimitovanými z MV SR nenachádzal. Napriek nepredloženiu kompletného administratívneho spisu s originálmi listín však nepovažoval súd za účelné zrušiť žalobou napadnuté rozhodnutie podľa § 250j ods. 3 O.s.p., pretože od oboch účastníkov mal k dispozícii žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácie, prvostupňové správne rozhodnutie, rozklad a rozhodnutie o rozklade. Nakoľko tieto listiny súdu umožnili v dostatočnej miere preskúmať zákonnosť konania i rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov po skutkovej i právnej stránke, nebolo potrebné napadnuté rozhodnutie zrušovať z procesných dôvodov pre nepredloženie úplnej administratívnej dokumentácie.

Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že mu povinná osoba neumožnila účinne obhajovať práva a záujmy a uplatňovať návrhy, je súd toho názoru, že povaha a účel konania podľa ZSPI a najmä lehoty na vydanie rozhodnutí neumožňujú povinnej osobe, ktorej je adresovaná žiadosť o sprístupnenie informácie, aby oznamovala účastníkovi konania (žiadateľovi o informáciu) začatie správneho konania a poskytovala mu lehotu na vyjadrenie sa k veci či k podkladom na rozhodnutie. Úlohou povinnej osoby je v lehote stanovenej zákonom odpovedať na žiadosť buď úplným sprístupnením informácie, alebo vydaním rozhodnutia o úplnom alebo čiastočnom nesprístupnení informácie. Žalovaný z toho pohľadu konal v intenciách ZSPI, svoj právny záver vyjadril v rozhodnutí, proti ktorému podal žalobca rozklad. Nakoľko sa žalovaný v konaní nedopustil nezákonnosti, ani nezasiahol do práv žalobcu ako žiadateľa o informáciu, túto žalobcovu námietku súd nepovažoval za opodstatnenú.

Predmetom posúdenia súdom bola predovšetkým otázka, či žalovaný ako povinná osoba disponoval informáciami v rozsahu a v štruktúre, ako ich požadoval žalobca a v prípade, že ak ich v takejto podobe nemal, či bolo jeho povinnosťou ich do požadovanej podoby spracovať a sprístupniť ich žalobcovi.

Napriek tomu, že súd nepozná detaily fungovania systému ITMS, považoval za ničím nespochybnené tvrdenie žalovaného uvedené v napadnutom rozhodnutí, že príslušné údaje tvoriace predmet žiadosti sa zadávajú do každého operačného programu zvlášť, pričom v mesačných intervaloch sa nevytvára informácia v rozsahu a štruktúre, ako boli požadované žalobcom. Nasvedčuje tomu i skutočnosť, že žalovaným neboli odmietnuté informácie, ktoré by izolovane neboli prístupné. Existujú však v inej než žalobcom požadovanej štruktúre a podobe. Pritom však zo znenia ZSPI nemožno vyvodzovať, že informáciou by malo byť štatistické a analytické spracovanie údajov z množstva záznamov podľa požiadaviek toho, kto o poskytnutie informácie žiada.

V danom prípade si žiadosť žalobcu o poskytnutie informácie nepochybne vyžadovala zber a spracovanie požadovaných údajov patriacich do agendy povinnej osoby, nakoľko žalobca žiadal o sprístupnenie špecificky zatriedených informácií. Podľa názoru súdu správny orgán vo svojom rozhodnutí dostatočne vysvetlil, že sprístupnenie informácie podľa takýchto špecifických požiadaviek žalobcu by znamenalo vytvorenie nového zoznamu (súvahy), aký sa doposiaľ v jeho databáze nenachádzal. Žalobca svojimi námietkami tento záver nijako nevyvrátil.

Ustanovenia ZSPI neukladajú žalovanému ako povinnej osobe zhromažďovať, vyhodnocovať, vyhľadávať alebo dokonca spracovávať materiály a údaje požadované žalobcom, pokiaľ sa takéto informácie v jeho dokumentácii nenachádzajú. Rovnako zo zákona nevyplýva, že by povinné osoby museli vykonávať na žiadosť oprávnených osôb takéto šetrenia, či kontrolnú alebo vyhodnocovaciu činnosť. Oprávnené osoby môžu požadovať len informácie o takých im neznámych skutočnostiach, ktoré má povinná osoba k dispozícii a ktoré musí na žiadosť poskytnúť. Rozširujúci výklad, podľa ktorého by povinná osoba musela spracovávať údaje do inej formy, ako je tá, v ktorej sa nachádzajú, alebo poskytovať oprávnenej osobe kompletné podklady, ktoré má k dispozícii, by žiadosť o poskytnutie informácie v skutočnosti zmenil na pokyn nadriadeného, čo nebolo a nie je účelom ZSPI. Žiadosť o poskytnutie informácie má za cieľ sprístupniť verejnosti jej neznáme údaje vo veciach verejných bez toho, aby sa žiadosť stala pokynom na výkon určitých činností alebo postupu povinnej osoby. Marila by sa tým výkonná aj riadiaca funkcia nadriadených, kontrolných alebo dozor vykonávajúcich orgánov a do výkonu verejnej správy by zasahovali subjekty, ktoré za jej činnosť nezodpovedajú a ani ju nevykonávajú (viď napr. rozsudok NS SR sp. zn. 2Sžo 190/2008).

Z vyššie uvedených dôvodov dospel súd k záveru, že postup žalovaného i preskúmavané rozhodnutie boli v súlade so zákonom a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, písomne, dvojmo, na Krajský súd v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.