Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/144/2009 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1009201130 Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1009201130.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., v právnej veci žalobkyne: Ing. J. Q., S. XX, T., zastúpená: JUDr. Peter Vačok, advokát, Vazovova 9/A, Bratislava, proti žalovanému: Telekomunikačný úrad Slovenskej republiky, Továrenská 7, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí predsedu žalovaného č. 49/01/2009 zo dňa 25.05.2009, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.07.2009 sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia predsedu Telekomunikačného úradu SR (ďalej len úrad) č. 49/01/2009 zo dňa 25.05.2009 o jej odvolaní z funkcie predstaveného a rozhodnutia predsedu úradu č. 60/01/2009 zo dňa 29.05.2009 o skončení jej štátnozamestnaneckého pomeru. I. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 2S 144/09-55, 2S 155/09-55 zo dňa 20.10.2010 zamietol žalobu v časti o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného vo veci odvolania žalobkyne z funkcie predstaveného a podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. zrušil rozhodnutia žalovaného v oboch stupňoch správneho konania týkajúce sa skončenia štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne, nakoľko vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci. Proti uvedenému rozsudku krajského zo dňa 20.10.2010 podali odvolanie žalobkyňa i žalovaný, žalobkyňa proti výroku o zamietnutí žaloby v časti týkajúcej sa preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 49/01/2009 zo dňa 25.05.2009 a žalovaný v časti týkajúcej sa zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 60/01/2009 zo dňa 29.05.2009. Najvyšší súd SR na základe podaných odvolaní rozsudok krajského súdu v jeho zrušujúcej časti potvrdil a v jeho zamietajúcej časti zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Žalobkyni v potvrdzujúcej časti náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Nakoľko výrok o zrušení rozhodnutia predsedu Telekomunikačného úradu SR č. 60/01/2009 zo dňa 29.05.2009 a rozhodnutia žalovaného č. 16/02/2009 zo dňa 16.03.2009 vo veci skončenia štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne podľa § 40 ods. 2 písm. b/ zákona č. 312/2001 Z.z. nadobudol právoplatnosť dňa 14.06.2012, nepovažuje krajský súd za potrebné citovať v dôvodoch tohto rozsudku argumentáciu účastníkov konania i súdov oboch stupňov ku skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne. Preto sa bude ďalej venovať len zákonnosti rozhodnutí vo veci odvolania žalobkyne z funkcie predstaveného, o ktorej zatiaľ v konaní nebolo právoplatne rozhodnuté. II Krajský súd vychádzal pri rozhodovaní vo veci z obsahu administratívneho spisu, z ktorého zistil, že listom doručeným žalobkyni dňa 23.01.2009 podpredseda úradu konajúci v zastúpení neprítomného (nezvoleného) predsedu žalobkyni oznámil, že na základe § 31 ods. 2 zákona o štátnej službe bude odvolaná z funkcie vedúcej oddelenia pre pevnú a družicovú službu v odbore správy frekvenčného spektra a že úrad nemá voľné štátnozamestnanecké miesto v tom istom odbore štátnej služby a v tej istej funkcii, ako je miesto, na ktoré je vymenovaná a nemá voľné ani iné štátnozamestnanecké miesto vhodné vzhľadom na jej kvalifikáciu a odborné znalosti a preto sa jej štátnozamestnanecký pomer skončí a bude jej poskytnutá náhrada vo výške trojnásobku funkčného platu. Rozhodnutím č. 12/02/2009 zo dňa 27.01.2009 predseda úradu (v zastúpení podpredsedom) podľa § 31 ods. 2 zákona o štátnej službe odvolal žalobkyňu z funkcie predstavenej - vedúcej oddelenia pre pevnú a družicovú službu v odbore správy frekvenčného spektra dňom 31.01.2009 bez uvedenia dôvodu. Toto rozhodnutie bolo žalobkyni doručené dňa 11.03.2009 po jej nástupe do práce po ukončení práceneschopnosti. V tento deň bol so žalobkyňou vykonaný personálny pohovor, v zázname z ktorého sa uvádza, že úrad nemá v Bratislave voľné štátnozamestnanecké miesta v tej istej funkcii a v tom istom odbore štátnej služby, ako bola zaradená žalobkyňa, ktorej bola poskytnutá informácia o všetkých voľných miestach na úrade. Žalobkyňa si vyžiadala čas na rozhodnutie do 16.03.2009, kedy bolo uskutočnené pokračovanie personálneho pohovoru, z ktorého bol taktiež vykonaný zápis. Podľa tohto zápisu bolo žalobkyni predložené k nahliadnutiu poverenie č. 15/01/200 zo dňa 09.03.2009, ktorým vymenovaný predseda úradu poveril podpredsedu úradu doriešením personálnej záležitosti žalobkyne odvolanej z funkcie predstavenej. Žalobkyni bolo podľa zápisu vysvetlené, že úrad nemá pre ňu vhodné voľné miesto na pracovisku v Bratislave a ponúkol jej voľné miesta štátnej služby v Banskej Bystrici, v Nitre, Trenčíne, resp. v Žiline. Žalobkyňa žiadne z týchto miest neprijala, zaujímala sa o miesto v kancelárii úradu, oddelení vonkajších vzťahov, s náplňou práce v oblasti medzinárodných vzťahov, na ktorom boli podľa zápisu neobsadené miesta. Žiadne z týchto miest však žalobkyni ponúknuté nebolo s odôvodnením, že činnosť zameranú na medzinárodné vzťahy vykonávajú jednotlivé odbory. Dňa 16.03.2009 vydal podpredseda úradu rozhodnutie č. 16/02/2009, ktorým podľa § 40 ods. 2 písm. b/ v spojení s § 31 ods. 4 druhá veta písm. a/ zákona o štátnej službe odvolal žalobkyňu z výkonu štátnej služby dňom 16.03.2009 s odôvodnením, že nakoľko úrad nemá voľné štátnozamestnanecké miesto v tom istom odbore štátnej služby a v tej istej funkcii a ani sa so žalobkyňou nedohodol inak, jej štátnozamestnanecký pomer sa končí na základe uvedeného ustanovenia zákona o štátnej službe. Rozhodnutím č. 49/01/2009 zo dňa 25.05.2009 predseda úradu zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie č. 12/02/2009 zo dňa 27.01.2009 o odvolaní žalobkyne z funkcie predstaveného. Ďalším rozhodnutím č. 60/01/2009 zo dňa 29.05.2009 predseda úradu zamietol odvolanie a potvrdil rozhodnutie žalovaného č. 16/02/2009 zo dňa 16.03.2009 o skončení štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne. V odôvodnení rozhodnutia predseda úradu okrem iného konštatoval, že postup správneho orgánu prvého stupňa bol správny, keď sa v situácii, že služobný úrad nemal štátnozamestnanecké miesto toho istého odboru štátnej služby a v tej istej funkcii, pokúsil so žalobkyňou o uzatvorenie dohody a ponúkol jej štátnozamestnanecké miesta, ktoré vzhľadom na jej vzdelanie, odborné znalosti a schopnosti, mal služobný úrad k dispozícii. Predseda úradu uviedol, že zákon o štátnej službe v § 40 ods. 2 písm. b/ hovorí o dohode medzi služobným úradom a odvolaným predstaveným, ale nijako neprikazuje ponúknuť odvolanému všetky voľné miesta v služobnom úrade. Úrad mal povinnosť pokúsiť sa o dohodu, nie však ponúknuť žalobkyni všetky voľné štátnozamestnanecké miesta, ktoré vzhľadom na jej vzdelanie, odborné znalosti a schopnosti mal služobný úrad k dispozícii. K žalobným námietkam týkajúcim sa rozhodnutia o odvolaní žalobkyne z funkcie predstaveného krajský súd v odôvodnení rozsudku zo dňa 20.10.2010 uviedol, že predseda úradu je ako štatutárny zástupca úradu oprávnený zastupovať úrad navonok a vykonávať všetky úkony, ktoré mu vyplývajú zo zákona o štátnej službe, telekomunikačného zákona či z iných právnych predpisov. Z akýchkoľvek dôvodov neprítomného predsedu úradu zastupuje v čase neprítomnosti podpredseda, ktorý sa po túto dobu stáva štatutárnym orgánom úradu s oprávnením konať za úrad v celom rozsahu kompetencií neprítomného predsedu, vrátane vykonávania právomocí vyplývajúcich zo zákona o štátnej službe. Žiaden právny predpis v tomto smere neobmedzuje oprávnenia podpredsedu úradu konať za úrad a preto všetky úkony podpredsedu sa priamo zo zákona považujú za záväzné úkony štatutárneho orgánu úradu. Za neprítomnosť predsedu úradu sa na tento účel celkom iste považuje aj situácia, keď je funkcia predsedu úradu neobsadená z dôvodu zániku funkcie predchádzajúceho predsedu, a to až do zvolenia nového predsedu Národnou radou SR. Z uvedených dôvodov sa súd nestotožnil s námietkami žalobkyne, že po dobu, po ktorú bola funkcia predsedu úradu neobsadená, mohol podpredseda robiť len kroky smerujúce k udržaniu riadneho chodu úradu, pretože v tom čase bol podpredseda úradu oprávnený vykonávať všetky právomoci štatutárneho orgánu úradu, vrátane oprávnenia zasahovať do organizačnej štruktúry úradu a rozhodovať v personálnych veciach v zmysle zákona o štátnej službe. Krajský súd preto nesúhlasil s tvrdením, že podpredsedom úradu vydané prvostupňové rozhodnutia vo veci odvolania žalobkyne z funkcie predstavenej ako aj vo veci skončenia jej štátnozamestnaneckého pomeru boli z tohto dôvodu nezákonné. V medziach zákona bolo podľa názoru súdu aj poverenie podpredsedu úradu novozvoleným predsedom úradu doriešiť personálnu záležitosť žalobkyne a vykonať v mene predsedu ako vedúceho služobného úradu všetky s tým spojené úkony či rozhodnutia. Konštatoval, že okrem zastupovania predsedu úradu v čase jeho neprítomnosti totiž podpredseda plní úlohy, ktorými ho poverí predseda úradu, pričom zákon neustanovuje žiadne obmedzenia tejto poverovacej právomoci. Pokiaľ bol teda podpredseda úradu poverený predsedom konať v mene predsedu a na účet úradu v personálnej záležitosti žalobkyne, nevidel súd dôvod považovať takéto konanie podpredsedu za nezákonné pre nedostatok právomoci. Súd si neosvojil ani tvrdenie žalobkyne, že pre odvolávanie predstavených u žalovaného nie je možné aplikovať § 31 ods. 2 zákona o štátnej službe v tom zmysle, že by vedúci úradu, ktorý je štatutárnym orgánom, nemohol odvolať predstaveného bez uvedenia dôvodu. Táto právomoc podľa názoru súdu vyplýva vedúcemu úradu priamo z tretej vety ustanovenia § 31 ods. 2 zákona o štátnej službe a keďže niet právneho predpisu, ktorý by túto právomoc v prípade žalovaného vylučoval (ustanovoval inak), možno konštatovať, že odvolanie žalobkyne podpredsedom úradu konajúcim v postavení vedúceho služobného úradu bez uvedenia dôvodu bolo v súlade so zákonom. III. V časti, v ktorej Najvyšší súd SR na základe odvolania žalobkyne zrušil výrok rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S 144/09-55, 2S 155/09-55 zo dňa 20.10.2010 vo veci zamietnutia žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 49/01/2009 zo dňa 25.05.2009, v dôvodoch rozsudku konštatoval, že ohľadne nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu vo veci tvrdeného retroaktívneho pôsobenia rozhodnutia o odvolaní z funkcie predstaveného, ako aj namietaného nezákonného postupu žalovaného v súvislosti s rozdelením konania na dve samostatné rozhodnutia, považuje námietky žalobkyne za dôvodné. Odvolací súd vytkol krajskému súdu, že nechal bez povšimnutia tieto vznesené námietky žalobkyne a v rozhodnutí sa s nimi vôbec nevysporiadal. Túto skutočnosť považoval za dôvod pre zrušenie rozhodnutia krajského súdu v dotknutej časti podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. Najvyšší súd SR v odôvodnení svojho rozhodnutia tiež uviedol, že je žiaduce, aby krajský súd dostatočne zrozumiteľne a racionálne odôvodnil aj svoj právny záver prezentovaný v rozhodnutí ohľadne oprávnenia podpredsedu úradu konať ako štatutárny orgán úradu v čase neexistencie jeho zákonného zástupcu. Z odvolaním napadnutého rozhodnutia totiž podľa jeho názoru nie je zrejmé, či súd pri formulácii tohto svojho právneho názoru aplikoval konkrétne relevantné normy zisťovaním ich obsahu a zmyslu s ich následnou interpretáciou, alebo či ho dotvoril nad rámec výkladu pomocou analógie. IV. Podľa § 7 ods. 2 telekomunikačného zákona na čele úradu je predseda, ktorý je štatutárnym orgánom a ktorého na návrh vlády volí a odvoláva národná rada. Podľa ods. 3 predsedu úradu v čase jeho neprítomnosti zastupuje podpredseda úradu. Podpredseda úradu okrem toho plní úlohy, ktorými ho poverí predseda úradu. Podpredsedu úradu vymenúva a odvoláva vláda. Podľa § 9 ods. 1 zákona o štátnej službe predstavený je nadriadený štátny zamestnanec, ktorý je oprávnený dávať podriadenému štátnemu zamestnancovi pokyny na vykonávanie štátnej služby a je povinný plniť voči podriadenému štátnemu zamestnancovi úlohy služobného úradu pri vykonávaní štátnej služby v rozsahu určenom služobným predpisom. Podľa § 10 ods. 1 veta prvá zákona o štátnej službe vedúci služobného úradu na účely tohto zákona je služobne najvyšší predstavený všetkým zamestnancom v príslušnom služobnom úrade, a ďalším zamestnancom podľa osobitného predpisu. Podľa ods. 6 vedúci úradu v služobnom úrade uvedenom v § 7 ods. 1 písm. c) a d) je jeho štatutárny orgán. Podľa § 31 ods. 2 zákona o štátnej službe vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo alebo ostatný ústredný orgán štátnej správy, môže odvolať predstaveného aj bez uvedenia dôvodu. Vedúci úradu v služobnom úrade, ktorým je ministerstvo alebo ostatný ústredný orgán štátnej správy, odvolá na návrh štatutárneho orgánu alebo predstaveného v politickej funkcii predstaveného aj bez uvedenia dôvodu. Vedúci úradu, ktorý je štatutárnym orgánom, môže odvolať predstaveného aj bez uvedenia dôvodu, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Vedúci úradu, ktorý je štatutárnym orgánom, môže odvolať na návrh predstaveného v politickej funkcii predstaveného v jeho riadiacej pôsobnosti aj bez uvedenia dôvodu, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa § 31 ods. 3 zákona o štátnej službe vykonávanie funkcie predstaveného sa skončí dňom určeným v rozhodnutí. Čas od vydania rozhodnutia o odvolaní do skončenia vykonávania funkcie predstaveného nesmie byť dlhší ako 60 dní. Podľa ods. § 31 ods. 4 zákona o štátnej službe služobný úrad zaradí odvolaného predstaveného na vykonávanie štátnej služby na štátnozamestnanecké miesto toho istého odboru štátnej služby a na tú istú funkciu (§ 16 ods. 3), ak sa štátny zamestnanec nedohodne so služobným úradom inak. Ak služobný úrad takéto štátnozamestnanecké miesto nemá alebo sa so štátnym zamestnancom nedohodol inak, postupuje pri odvolaní podľa a) odseku 1 písm. a), c), e) a g) a odseku 2 podľa § 40 ods. 2 písm. b), b) odseku 1 písm. b) podľa § 40 ods. 3. Podľa ods. § 126 zákona o štátnej službe Orgánom príslušným na konanie a rozhodovanie v prvom stupni je vedúci úradu vo veciach vymenovania do štátnej služby a vzniku štátnozamestnaneckého pomeru, zmeny štátnozamestnaneckého pomeru a skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Podľa ods. § 127 ods. 1, 2 zákona o štátnej službe účastníkmi konania sú štátny zamestnanec a služobný úrad. Za služobný úrad koná predstavený určený služobným predpisom. Z vyššie uvedeného vyplýva, že po rozhodnutí odvolacieho súdu v prejednávanej veci a pripadlo krajskému súdu znovu posúdiť zákonnosť rozhodnutia žalovaného vo veci odvolania žalobkyne z funkcie predstavenej. Pokiaľ ide o kompetenciu podpredsedu úradu konať v tejto veci za úrad v čase, keď nebola funkcia predsedu úradu obsadená, zotrváva súd v celom rozsahu na dôvodoch uvedených v skoršom rozsudku a má zato, že neobsadenie funkcie predsedu úradu je treba tak na účely zákona o elektronických komunikáciách, ako aj na účely zákona o štátnej službe, považovať za neprítomnosť predsedu úradu, počas trvania ktorej zastupuje predsedu úradu jeho podpredseda. Všade tam, kde zákon č. 312/2001 Z.z. v citovaných ustanoveniach zveruje kompetencie vedúcemu služobného úradu, ktorý je štatutárnym orgánom úradu, je v situácii, keď funkcia predsedu úradu nie je obsadená, oprávnený konať v mene úradu jeho podpredseda, pretože podpredseda je v tom čase služobne najvyšším predstaveným všetkým zamestnancom v úrade a zároveň je jediným štatutárnym orgánom úradu. V záujme zachovania kontinuity výkonu štátnej správy je potrebné trvať na tom, že podpredseda úradu je po dobu neobsadenia funkcie predsedu oprávnený na všetky úkony a v celom rozsahu kompetencií predsedu úradu, zodpovedá za riadny chod úradu a za plnenie všetkých funkcií, ktoré mu z právneho poriadku vyplývajú. Podľa názoru súdu je neprípustné akékoľvek rozlišovanie úkonov, ktoré ešte podpredseda v danej situácii môže za úrad urobiť a ktoré už nie, pretože to zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva a najmä by to znamenalo chaos a spochybnenie legitimity úradu a jeho rozhodnutí. Je treba poznamenať, že podobná situácia, kedy z rôznych dôvodov nie je najvyššia funkcia v orgáne verejnej správy obsadená, nie je v ústavnom systéme SR ničím neobvyklým a pokiaľ takáto situácia nastane, koná vždy za daný štátny orgán riadne ustanovený zástupca vedúceho tohto orgánu, ktorý je k tomu zákonom povolaný. V celom konaní vo veci odvolania žalobkyne z funkcie a následného skončenia jej štátnozamestnaneckého pomeru nebola spochybnená odbornosť či pracovné výsledky žalobkyne a v žiadnej z písomností tvoriacich obsah administratívneho spisu sa nespomína, že by dôvodom pre postup úradu voči žalobkyni bolo podľa jej interpretácie podanie sťažností na postup podpredsedu úradu. S ohľadom na povahu veci úlohou súdu nebolo a ani nemohlo byť preverovanie odbornej spôsobilosti žalobkyne zastávať funkciu predstaveného, či posudzovať dopad údajných sťažností žalobkyne na podpredsedu úradu, pretože na účely preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia je prípadná skrytá motivácia osoby vykonávajúcej kompetencie vedúceho úradu bez právneho významu. Po preskúmaní veci v medziach žalobných dôvodov mohol súd len konštatovať, že podpredseda úradu konajúci v mene úradu po dobu trvania neobsadenia funkcie predsedu úradu bol oprávnený rozhodnúť o odvolaní žalobkyne z funkcie predstavenej, pričom tak v zmysle § 31 ods. 2 vety tretej zákona č. 312/2001 Z.z. mohol urobiť aj bez uvedenia dôvodu. Pokiaľ ide o námietky žalobkyne, s ktorými sa súd pôvodom rozsudku nevysporiadal, tieto vyhodnotil ako nedôvodné. Retroaktivita (spätná pôsobnosť) rozhodnutia o odvolaní, ktorú žalobkyňa namieta tvrdiac, že o rozhodnutí o odvolaní z funkcie predstaveného sa dozvedela až po ukončení práceneschopnosti dňa 14.03.2009, by mohla podľa názoru súdu nastať len v prípade, keby bola žalobkyňa odvolaná ku dňu, ktorý by predchádzal dňu vydania rozhodnutia o odvolaní z funkcie. Vtedy by bolo možné konštatovať, že rozhodnutie o odvolaní má spätné účinky a teda autoritatívne upravuje skutočnosti, ktoré nastali v minulosti. V danom prípade bolo rozhodnutie o odvolaní žalobkyne z funkcie vydané dňa 27.01.2009, kedy sa stalo platným a záväzným. Účinky rozhodnutia - skončenie vykonávania funkcie predstavenej - nastali dňom určeným v rozhodnutí (§ 31 ods. 3 zák. č. 312/2001 Z.z.). Deň, kedy sa žalobkyňa o tomto rozhodnutí po ukončení práceneschopnosti dozvedela, nemá vplyv na jeho účinky, teda predovšetkým na oprávnenie predstaveného dávať podriadeným štátnym zamestnancom pokyny na vykonávanie štátnej služby. Z tohto hľadiska malo doručenie rozhodnutia o odvolaní z funkcie predstavenej žalobkyni len informačnú funkciu. Tvrdenie žalobkyne, že žalovaný sa dopustil nezákonného postupu rozdelením konania na dve samostatné rozhodnutia (1. odvolanie z funkcie predstavenej, 2. skončenie štátnozamestnaneckého pomeru), považoval súd za neopodstatnené a mal zato, že zo zákona č. 312/2001 Z.z. povinnosť rozhodnúť o uvedených otázkach jedným rozhodnutím nevyplýva. Naopak zákon o štátnej službe predpokladá, že odvolaného predstaveného zaradí služobný úrad na vykonávanie štátnej služby na iné voľné miesto, prípadne sa s dotknutým štátnym zamestnancom dohodne inak. Najprv musí dôjsť k odvolaniu štátneho zamestnanca z funkcie predstaveného, aby bolo možné riešiť otázku jeho ďalšieho zaradenia na vykonávanie štátnej služby. Zákon teda počíta s trvaním štátnozamestnaneckého pomeru aj po odvolaní štátneho zamestnanca z funkcie predstaveného. Ak sa po odvolaní nepodarí umiestniť odvolaného štátneho zamestnanca na voľné štátnozamestnanecké miesto a nedôjde ani k inej dohode medzi služobným úradom a štátnym zamestnancom, rozhodne sa o skončení štátnozamestnaneckého pomeru samostatným rozhodnutím. Logickým výkladom ust. § 31 ods. 4 zákona č. 312/2001 Z.z. je nutné dospieť k záveru, že pokiaľ žalovaný najprv rozhodol o odvolaní žalobkyne z funkcie predstavenej a až následne vydal rozhodnutie o skončení jej štátnozamestnaneckého pomeru, postupoval v súlade so zákonom, ktorý takýto postup predpokladá. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že v časti týkajúcej sa odvolania žalobkyne z funkcie predstavenej postupoval žalovaný v medziach zákona a nakoľko námietky žalobkyne neodôvodňovali zrušenie tohto žalobou napadnutého rozhodnutia, súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a nepriznal účastníkom právo na náhradu trov konania, nakoľko žalobkyňa v konaní úspech nemala a žalovanému z povahy veci právo na náhradu trov konania o preskúmanie zákonnosti jeho rozhodnutia správnym súdom nepatrí. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.