Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/155/2009 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1009201200 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1009201200.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členiek senátu JUDr. Soni Langovej a JUDr. Miloty Tóthovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. Y. F., PhD, MPH, trvalým bydliskom K. E. XX, XXX XX F., proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Źellová 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: PV101/06764/2008/R zo dňa 18.6.2009 jednomyseľne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 6.8.2009 sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia č. PV101/06764/2008 zo dňa 6.2.2009 vydané prvostupňovým správnym orgánom - pobočkou Bratislava v zmysle § 19 ods. 20 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 580/2004 Z.z.) ako aj napadnuté rozhodnutie žalovaného č.: PV101/06764/2008/R vydané dňa 18.6.2009, ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie vo veci ročného zúčtovania poistného za rok 2005 voči Zdravotnej poisťovni APOLLO zdravotná poisťovňa a.s. Bratislava voči platiteľovi poistného - žalobkyni. Zdravotnej poisťovni Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave ako zamestnávateľovi platiteľa poistného, o vzniknutom nedoplatku vo výške 77,17 € (2.325,- Sk) v zmysle ust. § 19 ods. 11 zákona č. 580/2004 Z. z. Žalobkyňa mala za to, že žalovaný v správnom konaní vychádzal s nesprávneho posúdenia veci, preto žiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť a zaviazať žalovaného aby vydal rozhodnutie, ktorého výrok bude znieť: „žalovanej nevznikol nedoplatok z ročného zúčtovania poisteného za rok 2005 vo výške 77,17 € (2.325,- Sk) a odôvodnenie tento výrok potvrdí“. Žiadala uhradiť aj trovy konania. Pochybenia žalovaného videla tak z hľadiska hmotnoprávneho ako aj z hľadiska procesného. Žalobkyňa predovšetkým v celom kontexte svojho žalobného návrhu namietala zmätočnú a nejednotnú legislatívnu terminológiu vďaka ktorej podľa nej text zákona porušil druhý bod PRÍLOHY č. 2 k legislatívnym pravidlám Vlády SR podľa ktorého „návrh právneho predpisu musí byť terminologický presný, jazykovo a štylisticky správny podľa pravidiel slovenského pravopisu a majú sa v ňom používať rovnaké pojmy a termíny vždy v tom istom význame a na označenie rovnakých právnych inštitútov.“ Poukázala na to, že aplikačná prax žalovaného potom naväzuje na takéto zmätočné a nejednoznačné formulácie, rešpektuje ich a má za to, že najvyššie poistné za príslušný kalendárny mesiac vo forme preddavku poistného na povinné verejné zdravotné poistenie sa môže odviesť maximálne zo sumy trojnásobku priemernej mesačnej mzdy a následne sa má rešpektovať aj to, že preddavok sa odvádza z vymeriavacieho základu (príjmu, ktorý jediný môže byť základom pre platenie preddavku) a že maximálnu sumu preddavku určuje maximálny vymeriavací základ za príslušný kalendárny mesiac. Na základe toho potom je zrejmé, že v citovaných ustanoveniach je definovaný maximálny vymeriavací základ za príslušný kalendárny mesiac lebo len s vymeriavacieho základu podľa § 13 ods. 1 - 4 zákona č. 580/2004 Z. z., tak ako je to uvedené v § 16 ods. 8 písm. a) a b) zákona č. 580/2004 Z. z. je možné odviesť preddavok. Žalobkyňa okrem toho, že považovala aplikačnú prax žalovaného pri ročnom zúčtovaní poistného za rozpornú so zákonom č. 580/2004 Z. z. vytýkala mu aj porušenie ust. § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len správny poriadok), keďže tento nezistil riadne skutočný stav veci a nevyrovnal sa s jej požiadavkou zaoberať sa s otázkou skladby príjmu uvádzaného v § 13 ods. 1 - 4 zákona č. 580/2004 Z. z. a § 16 ods. 8 písm. a) a d) citovaného zákona, ktorý mal byť podľa nej zohľadnený pri výpočte vymeriavacieho základu. Rovnako vytýkala žalovanému, že svojím postupom porušil aj ust. § 14 zákona č. 580/2004 Z. z. tým, že nezohľadnil formuláciu „(§ 13)“, čo spôsobilo, že nezohľadnil výšku vymeriavacích základov za príslušný kalendárny mesiac v rozhodujúcom období obmedzených trojnásobkom priemernej mesačnej mzdy v ročnom zúčtovaní poistného. Takto potom porušil aj ustanovenie čl. 12 ods. 1 Ústavy SR, pretože nezohľadnil priznané práva, ktoré už nemožno odňať, čo sa deje v danom prípade, keďže platba preddavku na poistné už raz vypočítaná, zaplatená a odvedená z vymeriavacieho základu zodpovedajúceho trojnásobku priemerné mesačné mzdy sa fakticky považovala za nesprávnu, teda vypočítanú v nižšej výške s požiadavkou potom neskôr na doplatenie poistného z rozdielu medzi skutočným vymeriavacím základom a vymeriavacím základom zodpovedajúcim trojnásobku priemernej mesačnej mzdy. Rovnako vytýkala procedurálne vady, ktorých sa mal žalovaný dopustiť pri svojom rozhodovaní jednak preto, že nesprávne uvádzal terminológiu namiesto rozkladu mal použiť odvolanie vo svojom rozhodnutí, rovnako nesprávne vyhodnotil žalovaný aj vyjadrenie v rámci jej e-mailovej komunikácií zo dňa 15.4.2009, pretože nezobral jej podanie do úvahy a mal za to, že ide o začatie správneho konania. Ona týmto svojím elektronickým podaním dala iba vyjadrenie na žiadosť správneho orgánu pri ktorom je toho názoru, že sa nevyžaduje elektronický podpis tak ako to mal na mysli žalovaný. Taktiež neprávne žalovaný postupoval a teda porušil ust. § 33 ods. 2 správneho poriadku, keď ju požiadal vyjadriť sa k ďalšiemu podaniu druhého účastníka konania. V tejto súvislosti poukázala aj na nedostatočnú identifikáciu druhého účastníka konania o ktorého v spore z ročného zúčtovania poistného žalovaný rozhodoval tzn., že na základe toho potom žalobkyňa navrhla, aby namiesto všeobecného vyjadrenia uvedeného v rozhodnutí „ Zdravotná poisťovňa“ v texte odôvodnenia bol použitý oficiálny názov príslušnej zdravotnej poisťovni z obchodného registra a to „APOLLO zdravotná poisťovňa a.s. Bratislava“. Po zhrnutí námietok je možné konštatovať, že žalobkyňa je v princípe toho názoru, že rozdiel medzi preddavkom na poistné vypočítaným, zaplateným a odvedeným z vymeriavacieho základu (príjmu) podľa § 13 ods. 1 - 4 zákona č. 580/2004 Z. z. obmedzeným trojnásobkom priemernej mesačnej mzdy a preddavkom na poistné vypočítaným, zaplateným a odvedeným z vymeriavacieho základu (príjmu) podľa § 13 ods. 1 - 4 citovaného zákona v nižšej výške ako trojnásobok priemernej mesačnej mzdy za ten istý príslušný kalendárny mesiac možno v ročnom zúčtovaní zohľadniť len u zamestnávateľa a zamestnanca, ktorý mal príjem podľa § 13 ods. 1 - 4 citovaného zákona súbežne od viac ako jedného zamestnávateľa, maximálne do výšky trojnásobku priemernej mesačnej mzdy. Na základe týchto skutočností mala za to, že jej výmer nebol správne realizovaný a preto ho žiadala zmeniť tak ako to navrhla vo svojom petite. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby poukázal na to, že trvá v celom rozsahu na svojich doterajších rozhodnutiach a preto žiada žalobu zamietnuť. Navrhol aby súd v tejto veci vyžiadal vyjadrenie z Ministerstva zdravotníctva SR ako tvorcu zákona č. 580/2004 Z.z. a zároveň i vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. 239/2006 Z.z. o podrobnostiach o vykazovaní preddavkov na poistné na verejné zdravotné poistenie o ročnom zúčtovaní poistného a povinnostiach pri ročnom zúčtovaní poistného a o vzoroch tlačív ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie. Navrhol, aby súd predvolal zodpovedného zamestnanca príslušného ministerstva, ktorý by sa vyjadril k problematike ročného zúčtovania poistného. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 Občiansky súdny poriadok, ďalej len O. s. p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011), dospel k záveru, že žaloba žalobkyni nie je dôvodná. Súd poznamenáva, že z petitu žaloby žalobcu vyplýva, že sa domáha okrem preskúmania rozhodnutí uvedených v záhlaví tohto rozhodnutia aj určenia, že žalovanej nevznikol nedoplatok z ročného zúčtovania poistného za rok 2005 vo výške 77,17 € (2.325,- Sk). V konaní o preskúmanie právoplatného rozhodnutia správneho orgánu podľa príslušných ustanovení O. s. p. môže súd konať a rozhodnúť iba spôsobom ustanovených § 250j ods. 1 a 2 O. s. p. V preskúmavacom konaní súd teda nerozhodoval o vyššie uvedenom ďalšom návrhu (neprihliadol k nemu) lebo k tomu nemá zákonné podmienky. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Predmetom preskúmania boli rozhodnutia správnych orgánov vydané dňa 6.2.2009 pod číslom PV101/06764/2008 ako aj rozhodnutie číslo: PV101/06764/2008/R zo dňa 18.6.2009. Z administratívneho spisu žalovaného súd zistil nasledovné skutočnosti: z obsahu ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie zamestnanca za rok 2005 vyplýva, že zamestnávateľ žalobkyne toto doručil dňa 29.6.2006 Zdravotnej poisťovni APOLLO a. s. pobočka Bratislava ročné zúčtovanie, kde uviedla, údaje o zamestnancovi od 1.1.2005 do 31.12.2005 nasledovné údaje: úhrn preddavkov na poistné zamestnávateľa bolo vyčíslené v sume 45.896,- Sk, úhrn preddavkov na poistné zamestnanca bolo vyčíslené v položke 32 na sumu 18.361,- Sk, úhrn príjmov podľa § 13 ods. 1 - 4 zákona o položke číslo 33 vyčíslené na sumu 523.348,- Sk a úhrn minimálnych základov podľa § 13 ods. 15 - 16 zákona bolo v položke číslo 34 vyčíslené na sumu 78.000,-Sk. Z oddielu VIII v položke 61 - výpočet poistného vyplýva, že vymeriavací základ podľa § 31 ods. 12 zákona v znení zákona č. 352/2005 Z. z. je vyčíslená na sumu 523.348,- Sk ďalej z položky 62 vyplýva, že úhrn minimálnych základov podľa § 31 ods. 12 zákona 352/2005 je 78.000,-Sk, minimálny vymeriavací základ podľa § 13 ods. 9 písm. d) je 517.140,- Sk. Vymeriavací základ podľa § 13 ods. 9 a 10 zákona je totožný z predchádzajúcou sumou. Na základe toho sadzba poistného podľa § 12 ods. 1 psím. a) a d) zákona za zamestnanca sú podľa položky 64 - 4% z toho poistné čo podľa položky 66 je 20.686,- Sk a nedoplatok z uvedených súm je podľa položky 68 vyčíslený na sumu za zamestnanca 2.325,- Sk. Z obsahu stanoviska k upovedomeniu o začatí správneho konania evidovaného pod číslom konania: PV101/06764/2008 zo dňa 23.12.2008, APOLLO zdravotná poisťovňa a.s., ktorá bola adresátom tohto upovedomenia o začatí správneho konania vo veci ročného zúčtovania poistného na povinné verejné zdravotné poistenie za rok 2005 uviedla, že v roku 2006 obdržala ročné zúčtovanie poistného za rok 2005, ktoré podal zamestnávateľ žalobkyne Ministerstvo pôdohospodárstva SR v zákonom stanovenej lehote pre podanie ročného zúčtovania (RZ) 2005 v zmysle vyhlášky č. 239/2006 Z. z. z dôvodu jej kolísavých príjmov v danom roku. Ďalej sa uvádza v tomto stanovisku, že maximálny vymeriavací základ vyčíslenie na sumu 43.095,- Sk bol prevýšený v dvoch mesiacoch a odvedené poistené bolo odvodené z tohto maxima. Podľa vyčíslených príjmov a odvodov poistného za zamestnanca a zamestnávateľa počas roku 2005 vznikol v podanom ročnom zúčtovaní 2005 „typu A“ nedoplatok u zamestnanca v sume 2.325,- Sk. Dôvodom takéhoto prevýšenia bolo, že úhrn príjmov za sledované obdobie t.j. za rok 2005 od 1.1. do 31.12.2005 v sume 523.348,- Sk podľa § 13 ods. 1 - 4 zákona presiahol maximálny vymeriavací základ vo výške 517.140,-Sk. Zdravotná poisťovňa APOLLO uvedené podanie ročného zúčtovania za rok 2005 pokladala za správne vypočítané, keďže výpočet bol v zmysle zákona č. 580/2004 Z. z. a vykonávacej vyhlášky č. 239/2006 Z. z.. Návrh na začatie správneho konania bol rovnako doručený aj žalobkyni, ktorá dňa 28.8.2006 k nemu predložila aj svojmu zamestnancovi stanovisko z 22.8.2006. Z obsahu uvedeného stanoviska vyplývajú nasledovné námietky: žalobkyňa nesúhlasila s vykonanými zrážkami poistného, bez jej súhlasu, čiže mala za to, že zamestnávateľ jej neopravné zrazil s titulu nedoplatku z ročného zúčtovania poistného za rok 2005 sumu 2.325,-Sk, pretože nemal k tomu písomný súhlas zamestnanca. Ďalším obsahom uvedeného stanoviska je citácia jednotlivých ustanovení zákona č. 580/2004 Z.z. (§§ 13 a 14 ako aj 16 ods. 8 písm. a) a d) resp. § 19 ods. 1 písm. a) tretí bod zákona č. 580/2004 Z. z. ako aj vyhláška č. 239/2006 Z. z. s tým, že aj v danom prípade žalobkyňa poukazuje na nesprávnu aplikačnú prax zamestnávateľa. Následne zamestnávateľ vydal prvostupňové rozhodnutie, kde uviedol, že platiteľovi poistného na základe ročného zúčtovania poistného za rok 2005 podaného dňa 29.6.2006 zdravotnej poisťovni Ministerstvom pôdohospodárstva SR so sídlom v Bratislave ako zamestnávateľovi platiteľa poistného vznikol nedoplatok vo výške 77,17 € v zmysle ust. § 19 ods. 11 zákona č. 580/2004 Z.z. Voči uvedenému rozhodnutiu sa žalobkyňa odvolala v zákonom stanovenej lehote. Uvedené odvolanie, ktoré bolo z hľadiska obsahu totožné v zásade ako námietky uvedené v samotnom žalobnom návrhu žalobkyne sa predložilo aj na vyjadrenie Zdravotnej poisťovni APOLLO, ktorá vo svojom stanovisku zo dňa 16.3.2009 potvrdila, že ročné zúčtovanie bolo správne vyčíslené a uhradené v stanovenom termíne v súlade so zákonom číslo 580/2004 Z.z. a to zamestnávateľom žalobkyne. Obsahom zápisnice číslo 44 z rokovania poradnej komisie číslom II konaného dňa 11.6.2009 vyplýva, že poradná komisia vydala stanovisko k návrhu druhostupňových rozhodnutí v rámci správneho konania, kde sa stotožnila s predloženým návrhom druhostupňového rozhodnutia a odporúčala rozklad platiteľa poistného zamietnuť a rozhodnutie pobočky Bratislava potvrdiť, pretože nezistila žiadne také nedostatky, ktoré by boli potrebné zohľadniť tak, že by prvostupňové rozhodnutie tieto okolnosti mohli zmeniť. Žalovaný následne 18.6.2009 vydal druhostupňové rozhodnutie, ktorým prvostupňové rozhodnutie zo dňa 6.2.2009 potvrdil ako správne. Z obsahu tohto rozhodnutia vyplýva, že žalovaný sa podrobne zaoberal so všetkými odvolacími námietkami žalobkyni, podrobne jej vysvetlil spôsob výpočtu z ktorého mal za jednoznačne preukázané, že vznikla zo zákona povinnosť vykonať a podať ročné zúčtovanie poistného za rok 2005 z dôvodu takzvaných pohyblivých príjmov. V zmysle § 19 ods. 11 zákona č. 580/2004 Z.z. platiteľ poistného je povinný odviesť nedoplatok príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do 30. júna kalendárneho roka, v ktorom sa ročné zúčtovanie poistného vykonalo; nedoplatok zamestnanca, za ktorého vykonal ročné zúčtovanie poistného zamestnávateľ, je povinný odviesť tento zamestnávateľ. Ustanovenie prvej vety neplatí, ak výška nedoplatku platiteľa poistného nedosiahne najmenej 3 €. Ustanovenia § 15 ods. 2 a 3 a § 17 ods. 4, 5 a 7 platia rovnako aj pre nedoplatok. Podľa § 13 ods. 1 až 4 zákona č. 580/2004 Z.z. podľa ods. 1/ vymeriavací základ zamestnanca je jeho príjem dosiahnutý v rozhodujúcom období, ktorým je, ak ďalej nie je ustanovené inak, a) príjem zamestnanca, ktorý podlieha dani z príjmov fyzických osôb podľa osobitného predpisu, b) príjem, ktorý nepodlieha dani z príjmu fyzických osôb preto, že tak ustanovujú osobitné predpisy o zamedzení dvojitého zdanenia, c) podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom zamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva, ktorý nie je štatutárnym orgánom a nie je členom štatutárneho orgánu a dozorného orgánu tejto obchodnej spoločnosti alebo družstva. Podľa odseku (2) Vymeriavací základ zamestnanca, ktorý vykonáva štátnu službu v sídle služobného úradu v zahraničí, zamestnanca, ktorý je ustanovený do funkcie s miestom výkonu štátnej služby mimo územia Slovenskej republiky, zamestnanca, ktorý vykonáva verejnú prácu v zahraničí, a zahraničného spravodajcu Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie je funkčný plat alebo služobný plat pred jeho vynásobením platovým koeficientom alebo objektivizovaným platovým koeficientom; odsek 1 písm. b) platí rovnako. Podľa odseku (3) Vymeriavací základ pestúna v zariadení pestúnskej starostlivosti je odmena pestúna za výkon pestúnskej starostlivosti podľa osobitného predpisu. Podľa odseku (4) Do vymeriavacieho základu podľa odsekov 1 až 3 sa nezapočítava a) odstupné a odchodné, b) náhrada za pracovnú pohotovosť, náhrada za služobnú pohotovosť, náhrada za pohotovosť, príplatok za pohotovosť, c) príspevok zo sociálneho fondu, d) príjem zamestnanca v súvislosti s používaním motorového vozidla na služobné účely a súkromné účely, e) odmena podľa osobitných predpisov v oblasti priemyselných práv, f) odmena vyplácaná pri pracovnom výročí a životnom výročí, g) odmena vyplácaná pri prvom skončení pracovného pomeru pri odchode do starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a invalidného dôchodku, h) plnenie poskytnuté zamestnávateľom po skončení pracovného pomeru, služobného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru, i) odmena vyplácaná pri prvom skončení služobného pomeru po splnení nároku na starobný dôchodok, na výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo invalidný výsluhový dôchodok, j) preplatok z ročného zúčtovania poistného. Podľa § 14 zákona č. 580/2004 Z.z. rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu ( § 13) je kalendárny rok, v ktorom sa platí poistné. Podľa § 16 ods. 8 písm. a) a d) č. 580/2004 Z.z. výška preddavku na poistné a) zamestnanca je najmenej vo výške určenej sadzbou poistného [ § 12 ods. 1 písm. a)] z minimálneho základu podľa § 13 ods. 15 a 16 a najviac vo výške určenej sadzbou poistného [ § 12 ods. 1 písm. a)] z trojnásobku priemernej mesačnej mzdy, d) zamestnávateľa je najmenej vo výške určenej sadzbou poistného [ § 12 ods. 1 písm. d)] z minimálneho základu podľa § 13 ods. 15 a 16 a najviac vo výške určenej sadzbou poistného [ § 12 ods. 1 písm. d)] z trojnásobku priemernej mesačnej mzdy za každého zamestnanca. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Podľa odseku (2) Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Podľa odseku (3) správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Podľa odseku (4) rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Podľa § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti poriadku. Krajský súd v Bratislave mal z administratívneho spisu za preukázané, že platiteľ poistného - žalobkyňa mala v roku 2005 v mesiaci júl 2005 a v mesiaci november 2005 hrubý príjem zodpovedajúci výške 57.500,- Sk a 95.300,-Sk čím presiahol trojnásobok priemernej mesačnej mzdy vo výške 43.095,-Sk. Na základe toho mu vznikla zo zákona povinnosť vykonať a podať ročné zúčtovanie poistného za rok 2005 a to z dôvodu takzvaných pohyblivých príjmov. Príjmy za rok 2005 platiteľa poistného (žalobkyni) podliehajúce dani z príjmov boli predmetom výpočtu vymeriavacieho základu pre odvod poistného do maximálnej výšky 517.140,-Sk. Z dôvodu, že hrubý príjem platiteľa poistného v roku 2005 bol vo výške 526.548,- Sk (17.478,19,- €), výška poistného sadzbou o 4 % a bola vypočítaná len s maximálneho vymeriavacieho základu t.j. zo sumy vo výške 517.140,- SK (17.165,90,- €). Takto na základe všetkých vyššie uvedených skutočností vznikol nedoplatok z ročného zúčtovania poistného za rok 2005 v sume 77,17,- € (2.325,- Sk), ktorý potom opodstatnene bol platiteľovi poistného zamestnávateľom vypočítaný. Tento bol vypočítaný, vykázaný a odvedený príslušnej zdravotnej poisťovni zamestnávateľom správne v súlade so zákonom číslo 580/2004 Z. z., pričom súd v tomto konaní neposudzoval, či uvedený postup zamestnávateľa bol súladný aj v zmysle Zákonníku práce. Poistné na verejné zdravotné poistenie sa platí formou preddavkov na poistné, ktorých výška zamestnanca a zamestnávateľa je podľa § 16 ods. 8 písm. a) a d) zákona č. 580/2004 Z.z. najviac vo výške určenej sadzbou poistného z trojnásobku priemernej mesačnej mzdy t.j. za rok 2005 bol určený trojnásobok priemernej mesačnej mzdy vo výške 1430,49,- € ( 43.095,- Sk). S uvedeného vyplýva, že v mesiacoch kde príjem zamestnanca presiahol trojnásobok priemernej mesačnej mzdy t.j. v roku 2005 výšku 1.430,49,- € odvádzajú sa preddavky na poistné iba z výšky trojnásobku priemernej mesačnej mzdy u zamestnanca maximálna suma preddavku na poistné za rok 2005 bola určená vo výške 57,22,- € (1.724,- Sk) a u zamestnávateľa vo výške 143,03,- € (4.309,- Sk). V danom prípade bol u platiteľa poistného v mesiacoch júl a november 2005 správne odvedený preddavok na poistné na verejné zdravotné poistenie v maximálnej výške čo vyplynulo aj s doloženej prílohy o mesačných výkazoch príjmov na platiteľa poistného a táto skutočnosť medzi účastníkmi ani nebola sporná. Keďže v danom konaní bolo jednoznačne preukázané, že platiteľovi poistného na základe ročného zúčtovania poistného za rok 2005 podaného dňa 29.6.2006 Zdravotnej poisťovni zamestnávateľom ako zamestnávateľovi platiteľa poistného vznikol nedoplatok na poistnom vo výške 77,17,- € v zmysle ust. § 19 ods. 11 zákona č. 580/2004 Z.z. žalovaný správne rozhodol, keď potvrdil prvostupňovému správnemu orgánu vo všetkých skutočnostiach a argumentoch jeho rozhodnutie. Podľa názoru Krajského súdu v Bratislave v napadnutom rozhodnutí žalovaný na strane 6/7 sa riadne vysporiadal s námietkami žalobkyni tieto jednotlivo zdôvodnil, pričom postupoval v súlade s vyššie uvedenými ustanoveniami aj o správnom poriadku. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom poriadku podľa ktorého je možné uskutočniť procesný úkon voči správnemu orgánu aj písomne elektronickými prostriedkami podmienkou však je, aby podanie bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom v zmysle osobitného zákona. Preto ak správny orgán k podaniu žalobkyni z týchto dôvodov neprihliadol postupoval správne (podanie k stanovisku zdravotnej poisťovne zo dňa 15.4.2009 je takýmto podaním). Keďže Krajský súd v Bratislave nezistil žiadne také nedostatky, ktoré by zdôvodnili zmenu alebo zrušenie napadnutých správnych rozhodnutí, rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a to v súlade s ust. § 250j ods. 1 O.s.p. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnej žalobkyni ich náhradu nepriznal a žalovanému v tomto konaní náhrada trov neprináleží. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. Odvolanie sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolávateľ domáha.