Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/156/2009 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1009201201 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1009201201.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: M.. O. Z., E. XXXXX/XX, XXX XX K., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa - ústredie, 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 322-7337-GC-09/2008 zo dňa 18.05.2009, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žalobcovi sa nepriznáva právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 06.08.2009 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 322-7337-GC-09/2008 zo dňa 18.05.2009, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Trenčín č. 700-0840462408-GC 04/08 zo dňa 05.09.2008 potvrdil. Žalobca považuje za nesprávne, nezákonné a vychádzajúce z nesprávneho právneho posúdenia veci, tvrdenie žalovaného, že žalobcovi napriek zmene formy výkonu advokácie (dňa 30.06.2005 prestal vykonávať advokáciu samostatne) zostalo aj po tomto dátume zachované postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby (ďalej len ,,SZČO“), rovnako ako zostala zachovaná jeho účasť na povinnom nemocenskom a dôchodkovom poistení. Žalobca zastáva názor, že odo dňa 30.06.2005 nemá postavenie SZČO v zmysle ustanovenia § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zák. č. 461/2003 Z.z.“), nakoľko nemá oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu - zákona o advokácii. Odo dňa 16.08.2005 poskytuje právne služby v mene a na účet spoločnosti M.. O. Z. - Q., s.r.o., ktorá jediná je nositeľom oprávnenia na výkon advokácie. Dňa 21.08.2005 došlo rozhodnutím jediného spoločníka spoločnosti k zmene zakladateľskej listiny spoločnosti zo dňa 01.07.2005, pričom predmetom tejto zmeny bolo výslovné vylúčenie možnosti samostatného výkonu advokácie jediným spoločníkom a zakladateľom spoločnosti pre účely § 15 ods. 6 zákona o advokácií. Keďže mu zaniklo oprávnenie na samotný výkon advokácie (ako fyzickej osobe), zanikla aj jeho účasť na povinnom nemocenskom a povinnom dôchodkovom poistení (§ 21 ods. 4 písm. b/ zák. č. 461/2003 Z.z.). Žalobca v súvislosti s danou problematikou poukazuje na stanovisko Slovenskej advokátskej komory (ďalej len ,,SAK“) k odvodom nemocenského a dôchodkového poistenia v prípade pozastavenia výkonu advokácie prijaté Predsedníctvom SAK dňa 11.01.2008. Žalobca nezákonnosť videl v tom, že správne orgány nevychádzali zo zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a zo zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii, keď zákony aplikovali tak, že žalobcovi určili povinnosti, ktoré mu zo zákona nevyplývajú. Spor je ohľadne skutočnosti, kedy a za akých podmienok nastáva rozhodujúca právna skutočnosť zakladajúca zánik oprávnenia na vykonávanie advokácie ako samostatnej zárobkovej činnosti osoby, a tým aj zánik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia. Spor je tiež o tom, či je možné žalobcu zapísaného ako advokáta v SAK, ktorý je zároveň spoločníkom a konateľom s.r.o. poskytujúcej právne služby, považovať naďalej za SZČO v zmysle § 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení. Podľa žalobcu mal žalovaný vychádzať z § 21 ods. 4 a § 5 zákona o sociálnom poistení. Poukázal na znenie § 5 písm. c/ a § 21 ods. 4 písm. b/ zákona o sociálnom poistení ako aj na § 1 ods. 2 a § 20 ods. 1 zákona o advokácii. Žalobca namietal, že od 30.06.2005 nemal ako fyzická osoba oprávnenie na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti, resp. samostatného výkonu advokácie podľa zák. č. 461/2003 Z.z. a zákona o advokácii, a teda k tomuto dátumu mu zo zákona jednoznačne zanikla povinnosť participovať na povinnom nemocenskom a dôchodkovom poistení ako SZČO. Na základe uvedených skutočností žalobca žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby navrhol túto zamietnuť. Uviedol, že skutočnosťou rozhodujúcou na nadobudnutie právneho postavenia SZČO na účely sociálneho poistenia je výkon určenej činnosti alebo udelenie oprávnenia na výkon takejto určenej činnosti. Zo zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov vyplýva, že SZČO uvedenej v § 5 písm. c/ zákona zaniká vždy povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňom zániku oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, alebo odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť SZČO uvedenej v § 5 písm. c/ zák. č. 461/2003 Z.z. SZČO teda zanikne povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zo zákona len v prípade, ak spôsob zániku tohto povinného poistenia zákon priamo upravuje. Skutočnosť, že advokát zapísaný do zoznamu advokátov Slovenskej advokátskej komory zmení formu výkonu advokácie, nie je právnou skutočnosťou, ktorá podľa zákona č. 461/2003 Z.z. spôsobuje zánik oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu. Bolo preukázané, že žalobca je držiteľom licencie, ktorá ho oprávňuje na poskytovanie právnej pomoci. Žalobca spĺňa právnu kvalifikáciu SZČO, keďže je naďalej zapísaný do zoznamu advokátov, pričom na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu a s ním súvisiacej odvodovej povinnosti je potrebné, aby žalobca v rozhodujúcom období dosiahol príjem z podnikania ustanovený v § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Samotné ustanovenie § 12 zákona o advokácii upravuje len formu výkonu advokácie, pričom zmenou formy výkonu advokácie nezaniká postavenie advokáta ako SZČO podľa § 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení a ani povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Zmena formy výkonu advokácie má za následok len zmenu v spôsobe zdaňovania príjmu advokáta. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj postup správnych orgánov bol v súlade so zákonom a preto žalobu zamietol. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že Sociálna poisťovňa, pobočka Trenčín, rozhodnutím č. 700-0840462408-GC 04/08 zo dňa 05.09.2008 rozhodla tak, že dňa 30.06.2005 žalobcovi ako SZČO nezaniká účasť na povinnom nemocenskom a povinnom dôchodkovom poistení. Toto rozhodnutie žalobca nenapadol odvolaním. O odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 05.09.2008 rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 322-7337-GC-09/2008 zo dňa 18.05.2009. Z predloženého spisového materiálu bolo zistené, že účastník konania zaslal 13.07.2005 Sociálnej poisťovni, pobočka Trenčín, Registračný list fyzickej osoby - odhlášku, s dátumom zániku poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby 30.06.2005. Účastník konania bol od 01.07.2005 povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou, pretože podľa výpisu z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2004 mal príjem zo živnosti vyšší ako bola zákonom ustanovená hranica príjmu. V roku 2004 bol 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 10 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č.439/2004 Z.z. v sume 78 000 Sk. Predovšetkým treba uviesť, že správne orgány podrobne odôvodnili, prečo žalobcovi, ktorý sa stal ku dňu 27.07.2005 konateľom spoločnosti Mgr. O. Z. - Q., s.r.o. poskytujúcej advokátske služby podľa § 15 zákona o advokácii (zákon č. 586/2003 Z.z.) nezaniklo povinné sociálne poistenie ako SZČO podľa § 21 zákona o sociálnom poistení. Krajský súd v Bratislave sa stotožňuje s podrobným odôvodnením, ktoré správne orgány uviedli vo svojich rozhodnutiach. Je nepochybné, že na konania podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení sa vťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Zákon č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov v § 5 vymedzuje, kto sa považuje za SZČO na účely sociálneho poistenia. Podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá ma oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, advokát môže vykonávať advokáciu : a) samostatne b) v združení spolu s inými advokátmi c) ako spoločník verejnej obchodnej spoločnosti d) ako komplementár komanditnej spoločnosti alebo e) ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii, advokáti môžu na účel výkonu advokácie založiť spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorej predmetom podnikania je poskytovanie právnych služieb. Táto spoločnosť s ručením obmedzeným nesmie mať iný predmet podnikania, jej spoločníkmi a konateľmi môžu byť len advokáti a musí byť poistená pre prípad zodpovednosti za škodu, ktorá by mohla vzniknúť pri poskytovaní právnych služieb, minimálne s limitom poistného plnenia 1.500.000 eur za každého spoločníka. Na spoločnosť s ručením obmedzeným sa vzťahujú ustanovenia osobitného predpisu, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa názoru súdu existencia oprávnenia advokáta na vykonávanie advokátskej činnosti, podmienená jeho zápisom v zozname advokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou až do času, kým advokát nebol vyčiarknutý z takéhoto zoznamu, má za následok, že musí byť považovaný za SZČO pre potreby zákona o sociálnom poistení. Z uvedeného dôvodu je povinne nemocensky poistený podľa § 14 ods. 1 písm. b/ a povinne dôchodkovo poistený podľa § 15 ods. 1 písm. b/ a vznik a zánik tohto poistenia sa viaže na podmienky upravené v § 21 zákona o sociálnom poistení. Túto skutočnosť nemôže ovplyvniť právna úprava obsiahnutá v § 12 zákona o advokácii, ktorý upravuje formu, ktorou môže advokát vykonávať advokáciu, lebo základným predpokladom pre výkon advokácie je vykonávanie takejto činnosti fyzickou osobou, ktorá má zákonom požadované oprávnenie. Na výkon advokátskej činnosti je teda oprávnený len advokát, ktorý je zapísaný do zoznamu advokátov, ktorý vedie Slovenská advokátska komora. A práve vymedzenie SZČO podľa § 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení je odvodené od samotného oprávnenia vykonávať túto činnosť. Navyše § 15 zákona o advokácii upravuje špecifické podmienky, za ktorých advokáti môžu vykonávať advokáciu ako konatelia spol. s r.o. a účasť advokáta v takejto spoločnosti je viazaná na existenciu oprávnenia na poskytovanie advokátskych služieb jednotlivých spoločníkov a konateľov, ktorými môžu byť len advokáti, a ktorých účasť v spoločnosti zaniká vyčiarknutím zo zoznamu advokátov, v skutočnosti stratou oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu. Advokát ako konateľ s.r.o. poskytujúcej advokátske služby, zapísanej v zozname vedenom Slovenskou advokátskou komorou, je naďalej podľa § 15 zákona o advokácii oprávnený poskytovať právne služby samostatne, aj keď nositeľom tohto oprávnenia je v danom prípade spoločnosť s ručením obmedzeným. Spoločnosť ako právnická osoba s vlastnou právnou subjektivitou, za ktorú koná advokát ako konateľ, ktorý je naďalej nositeľom oprávnenia na poskytovanie advokátskych služieb, disponuje tiež oprávnením na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení. Aj za takýchto okolností advokát, ktorý za spoločnosť koná, je aj naďalej zapísaný v zozname advokátov, nestráca svoju spôsobilosť konať samostatne a to ani v prípade, keď sa tohto práva vzdal v prospech spoločnosti, akou je Advokátska kancelária, s.r.o. Aj v tejto spoločnosti totiž jeho oprávnenie zastupovať spoločnosť ako konateľ, nemá za následok vyčiarknutie advokáta zo zoznamu advokátov. Navyše v zákone o sociálnom poistení naďalej zostáva zachovaná povinnosť advokáta platiť poistné ako samostatne zárobkovo činnej osobe a to po celý čas, v ktorom je advokátom. Miesto výkonu advokátskej činnosti na tejto skutočnosti nemôže mať za následok zánik advokátskeho oprávnenia. Konajúci senát zdôrazňuje, že v obdobnej problematike zániku účasti advokáta na povinnom nemocenskom a povinnom dôchodkovom poistení z titulu funkcie štatutárneho orgánu advokátskej spoločnosti Ústavný súd Slovenskej republiky zverejnil svoje uznesenie sp.zn. I ÚS 290/2010-8, v ktorom sa k tejto problematike vyjadril dňa 7.9.2010. Týmto uznesením bola odmietnutá sťažnosť sťažovateľky JUDr. M.K vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl.6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Sžso/37/2009 zo dňa 16.2.2010. Uvedený rozsudok 4Sžso/37/2009 sa týkal obdobnej veci ako je vec prejednávaná súdom v tomto konaní s tým, že senát 4Sžso argumentáciu sťažovateľky vo vzťahu k zániku povinného poistenia označil za nedôvodnú a potvrdil rozsudok krajského súdu o zamietnutí žaloby sťažovateľky. Ústavný súd Slovenskej republiky ďalej v uznesení uviedol, že predmetné rozhodnutie najvyššieho súdu (nadväzujúceho na právny názor krajského súdu a vo veci konajúcich správnych orgánov) obsahuje podľa názoru ústavného súdu dostatok skutkových a právnych záverov, pričom ústavný súd nezistil, že by jeho výklad a závery boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu. Ústavný súd Slovenskej republiky na záver poznamenal, že dôvody rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 4 Sžso 37/2009 zo 16. februára 2010 sú zrozumiteľné a dostatočne logické, vychádzajúce zo skutkových okolností prípadu a relevantných právnych noriem. Toto rozhodnutie nevykazuje znaky svojvôle, nevyhodnocuje nové dôkazy a právne závery, konštatuje dostatočne zistený skutkový stav, k čomu najvyšší súd dospel na základe vlastných myšlienkových postupov a hodnotení, ktoré ústavný súd nie je oprávnený ani povinný nahrádzať. Podľa § 250j ods. 1 O.s.p., ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospeje k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že žaloba sa zamieta. Vychádzajúc z predloženej písomnej dokumentácie žalovaného ako aj z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I ÚS 290/2010-8, po preskúmaní postupu správneho orgánu, dospel súd k záveru, že zistenie skutkového stavu v preskúmavanej veci je dostačujúce, rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby je v súlade so zákonom, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.