Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/224/2009 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1009201691 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1009201691.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcov: 1/ INTERNATIONAL RESCUE SYSTEM, s.r.o., Čierny chodník 34, 831 07 Bratislava, 2/ Záchranná zdravotná služba SR, a.s., Klariská ulica 7, 811 03 Bratislava, 3/ ZZS KYSUCE, s.r.o., Okružná 111/8, 022 01 Čadca, 4/ RZP, a.s., Legionárska 7158/5, 911 01 Trenčín, 5/ RESCUE SYSTÉM, s.r.o., Hlboká cesta 1418/42, 010 01 Žilina, 6/ URGENT, s.r.o., J. Kollára 4, 934 05 Levice, 7/ EMERGENCY MEDICAL SERVICE - EMS, s.r.o., Joliota CURIE 737/41, 058 01 Poprad, 8/ RC & T Detva, s.r.o., Záhradná 857/3, 962 12 Detva, všetci zastúpení advokátom: Mgr. Marek Benedik, Rudnayovo nám. 1, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, Limbová 2, 837 52 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutí ministra zdravotníctva SR č. 21265/2009 zo dňa 22.10.2009, č. 20892/2009 zo dňa 22.10.2009, č. 20891/2009 zo dňa 22.10.2009, č. 20899/2009 zo dňa 02.11.2009, č. 20894/2009 zo dňa 22.10.2009, č. 20895/2009 zo dňa 06.10.2009, č. 20890/2009 zo dňa 12.11.2009 a č. 21074/2009 zo dňa 26.10.2009, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie ministra zdravotníctva SR č. 21265/2009-OP zo dňa 22.10.2009 a rozhodnutie žalovaného č. 19966/2009-OP zo dňa 03.09.2009, rozhodnutie ministra zdravotníctva SR č. 20892/2009 zo dňa 22.10.2009 a rozhodnutie žalovaného č. 19958/2009-OP zo dňa 03.09.2009, rozhodnutie ministra zdravotníctva SR č. 20891/2009 zo dňa 22.10.2009 a rozhodnutie žalovaného č. 19750/2009-OP zo dňa 28.08.2009, rozhodnutie ministra zdravotníctva SR č. 20899/2009 zo dňa 02.11.2009 a rozhodnutie žalovaného č. 19752/2009-OP zo dňa 28.08.2009, rozhodnutie ministra zdravotníctva SR č. 20894/2009 zo dňa 22.10.2009 a rozhodnutie žalovaného č. 19780/2009-OP zo dňa 28.08.2009, rozhodnutie ministra zdravotníctva SR č. 20895/2009 zo dňa 06.10.2009 a rozhodnutie žalovaného č. 19744/2009-OP zo dňa 28.08.2009, rozhodnutie ministra zdravotníctva SR č. 20890/2009 zo dňa 12.11.2009 a rozhodnutie žalovaného č. 19441/2009-OP zo dňa 25.08.2009, rozhodnutie ministra zdravotníctva SR č. 21074/2009 zo dňa 26.10.2009 a rozhodnutie žalovaného č. 19955/2009-OP zo dňa 03.09.2009 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a/, d/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcom v 1. - 6. rade náhradu trov konania vo výške 1 238,82 eur na účet ich právneho zástupcu do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcom v 7. - 8. rade náhradu trov konania vo výške 418,5 eur na účet ich právneho zástupcu do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcom v 1. - 8. rade náhradu trov konania vo výške 2 376,93 eur na účet ich právneho zástupcu do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcom 1. - 8. rade náhradu trov odvolacieho konania vo výške 1 113,81 eur na účet ich právneho zástupcu do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou spoločnou žalobou sa žalobcovia 1-6 domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutí ministra zdravotníctva SR č. 21265/2009 zo dňa 22.10.2009, č. 20892/2009 zo dňa 22.10.2009, č. 20891/2009 zo dňa 22.10.2009, č. 20899/2009 zo dňa 02.11.2009, č. 20894/2009 zo dňa 22.10.2009, č. 20895/2009 zo dňa 06.10.2009, č. 20890/2009 zo dňa 12.11.2009 a č. 21074/2009 zo dňa 26.10.2009 s návrhom, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutia ministra ako aj prvostupňové správne rozhodnutia a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V žalobe uviedli, že žalovaný vyhlásil výberové konania na vydanie povolení na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby na sídla staníc záchrannej zdravotnej služby. Žalobcovia 1-6 sa zúčastnili výberových konaní, avšak žalovaný ich žiadosti zamietol, a to rozhodnutiami: 1/ č. 19966/2009-SP zo dňa 03.09.2009, 2/ č. 19958/2009-SP zo dňa 03.09.2009, 3/ č. 19750/2009-OP zo dňa 28.08.2009, 4/ č. 19752/2009-OP zo dňa 28.08.2009, 5/ č. 19780/2009-OP zo dňa 28.08.2009, 6/ č. 19744/2009-OP zo dňa 28.08.2009. O rozkladoch proti týmto rozhodnutiam žalovaný rozhodol tak, že ich zamietol a prvostupňové rozhodnutia potvrdil, a to rozhodnutiami: č. 21265/2009 zo dňa 22.10.2009, č. 20892/2009 zo dňa 22.10.2009, č. 20891/2009 zo dňa 22.10.2009, č. 20899/2009 zo dňa 2.11.2009, č. 20894/2009 zo dňa 22.10.2009 a č. 20895/2009 zo dňa 6.10.2009. Žalovaný o rozkladoch v tej časti, v ktorej žalobcovia napádali rozhodnutia, ktorými vydal povolenia na prevádzkovanie ambulancie, meritórne nerozhodol. Poukázali na nezákonnosť výberového konania, keď vydávanie povolení na prevádzkovanie ambulancií záchrannej zdravotnej služby upravuje zákon č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ZoPZS). Citovali ustanovenia § 12 ods. 3, § 11 ods. 4, § 13 ods. 1,4,5,7,8, § 14 ods. 9,10,11 ZoPZS s tým, že žalovaný vydal Podmienky výberového konania na vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby z mája 2009 (ďalej aj len Podmienky), ktorý akt je však podľa žalobcov nezákonný z dôvodu, že samotný ZoPZS vydanie takýchto podmienok vôbec nepredpokladá, keďže zákon v § 11 - 26 predstavuje úplnú úpravu vydávania povolení. ZoPZS vôbec nepredpokladá doplnenie, modifikáciu alebo zmenu podmienok iným aktom. Poukázali na článok 2 ods. 2 Ústavy SR. Podmienky sa podľa žalobcov tiež zásadným spôsobom odchyľujú od zákonnej úpravy podľa druhej časti ZoPZS. Poukázali na rozpor podmienok so zákonom v časti týkajúcej sa všeobecných informácií, podmienok účasti vo výberovom konaní, náležitostiach žiadosti o vydanie povolenia, podmienok vydania povolenia a napokon hodnotenia žiadosti o povolenie - postup. Zdôraznili, že žalovaným svojvoľne stanovené kritérium hodnotenia hospodárenia za posledný rok a kritérium prezentácia projektu stratégie vypracovanej na obdobie budúcich 4 rokov sú stanovené v zjavnom rozpore so zákonom a nemajú absolútne žiadny vecný vzťah k zákonným hodnotiacim kritériám podľa § 14 ods. 9 ZoPZS. V podmienkach je stanovených celkovo 6 hodnotiacich kritérií, ale z toho iba tri sú v súlade so zákonom. Stanovenie pravidiel udeľovania povolení nie je samoúčelné, keďže tým zákonodarca vytvoril pevný právny rámec, ktorý vytvára poistku (právnu istotu) proti tomu, aby vyhlasovateľ výberového konania postupoval svojvoľne. Zákonodarca sledoval vytvorenie stavu právnej istoty spočívajúceho predovšetkým v tom, že žiadatelia nie sú povinní podať žiadosť s náležitosťami a nie sú k žiadosti povinní pripojiť doklady, ktoré nestanovuje zákon. Tiež mali legitímne očakávanie, že ich žiadosti budú hodnotené len podľa vopred známych kritérií, ktoré stanovuje zákon. Keďže podmienky sú ako právny akt bez právneho významu, právne irelevantný je aj súhlas podľa bodu 6, časť Úvod Podmienok a na to nadväzujúce čestné vyhlásenie podľa bodu 10, časť A Podmienok. Žalovaný teda upravil podmienky výberového konania svojvoľne a v rozpore so zákonom, pričom konania aj prebehli podľa týchto podmienok s tým, že žalovaný žiadal od žiadateľov predloženie takých dokladov a splnenie takých podmienok, ktoré boli nad rámec zákona a napokon komisia hodnotila podané žiadosti podľa kritérií stanovených nad rámec zákona. Z uvedených dôvodov nemôžu byť zákonné ani výsledky výberového konania. Žalobcovia namietali aj procesné vady v konaní správnych orgánov, a to, že žalovaný im neumožnil nahliadnuť do úplného administratívneho spisu, keďže im poskytol na nahliadnutie iba časť spisov. Súčasťou spisov nebola najmä správa komisie obsahujúca dôvody, prečo jeden (iný) z účastníkov spĺňal kritériá lepšie ako žalobcovia, doklady o vymenovaní členov komisie a o ich odbornej spôsobilosti, zápisnice zo zasadnutí komisie a ďalšiu dokumentáciu podľa § 14 ods. 10 ZoPZS. Žalobcovia požiadali o sprístupnenie spisu listom zo dňa 02.10.2009, avšak bezvýsledne, čím došlo k porušeniu § 23 Správneho poriadku v spojení s § 3 ods. 2 Správneho poriadku. Uvedeným listom žalobcovia žiadali aj o to, aby im boli oznámené mená a priezviská členov komisie vrátane skutočností preukazujúcich ich odbornú spôsobilosť. Na túto žiadosť žalovaný vôbec nereagoval. Ďalšia vada spočívala v tom, že žalovaný v rozpore s § 33 ods. 2 Správneho poriadku nedal účastníkom konania možnosť vyjadriť sa pred vydaním prvostupňového rozhodnutia k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, čím došlo k porušeniu § 3 ods. 2 Správneho poriadku. Žalovaný sa touto námietkou v druhostupňovom rozhodnutí vôbec nezaoberal, čím došlo k porušeniu § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Rovnako ani pred vydaním druhostupňového rozhodnutia nemali účastníci možnosť vyjadriť sa k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. V konaní došlo aj k porušeniu zásady objektivity s poukazom na § 9 ods. 2 Správneho poriadku, nakoľko v obidvoch stupňoch rozhodoval minister. Poukázali na rozsudok NS SR sp. zn. M- Sž DoV 12/2000. Napokon namietali, že správny orgán prvého stupňa vo svojich rozhodnutiach neuviedol, prečo účastníci výberového konania splnili hodnotiace kritériá na nižšej kvalitatívnej úrovni ako úspešný žiadateľ. Bez náležitého odôvodnenia nemôže ani odvolací orgán preskúmať správnosť právneho posúdenia veci, pričom nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia je v rozpore s princípom zákazu svojvôle vyplývajúceho z princípu právneho štátu. Napokon ani v druhostupňovom rozhodnutí nie je daná odpoveď na kľúčovú otázku, prečo boli žalobcovia menej úspešní ako iní (úspešní) účastníci výberového konania. Žalobcovia napokon uviedli, že aj keby žalovaný nebol oprávnený vecne posúdiť činnosť výberovej komisie, mal sa zaoberať procesnými vadami na prvom stupni. Zdôraznili, že povinnosť výberovej komisie určiť uchádzača, ktorý najlepšie spĺňa kritériá podľa § 14 ods. 9 ZoPZS vyplýva priamo z § 14 ods. 10, pričom zákon nepredpokladá stav, že komisia neurčí úspešného uchádzača. Pre takýto prípad neobsahuje zákon žiadnu úpravu, nie je uvedené, či sa má výberové konanie opakovať a ani nič iné v tejto súvislosti. Ak sa výberového konania zúčastní jeden účastník, spĺňa kritériá najlepšie on, pretože tu nie je nik iný, kto by ich spĺňal lepšie. Napokon uviedli, že úvaha žalovaného o tom, že žalobcovia neboli účastníkmi konania, v ktorom boli vydané povolenia úspešným účastníkom výberového konania, je chybná, keďže v danej veci ohľadne udelenia povolenia prebiehalo jedno správne konanie s viacerými účastníkmi konania, pretože účastníci sa uchádzali o vydanie jedného povolenia. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu tejto žaloby navrhol žalobu zamietnuť. Uviedol, že vydanie Podmienok bolo pre vykonateľnosť ustanovení zákona č. 578/2004 Z.z. nevyhnutné a bez konkrétnej špecifikácie vykonanej Podmienkami by bolo výberové konanie nerealizovateľné. Obdobné podmienky boli vydané pri výberovom konaní aj v roku 2004 a žalobcami, ktorí sa vtedy tiež zúčastnili výberového konania a boli úspešní, boli akceptované a v tom čase nenamietali ich nezákonnosť, resp. nezákonnosť výberového konania. Súhlas s podmienkami nebol vynútený, pričom žalobcovia mohli vyjadriť svoju vôľu neakceptovaním Podmienok a napriek tomu zaslať svoje prihlášky v súlade so ZoPZS. Pre prípad, že by neboli vo výberovom konaní úspešní, resp. ich žiadosť by bola zamietnutá z dôvodu neakceptácie Podmienok, mali možnosť právnej ochrany prostredníctvom podania rozkladu, resp. podaním žaloby na súd. Podklady, ktoré žalovaný žiadal, mali pomocnú výpovednú lehotu pre komisiu, ktorá je povinná vybrať uchádzača, ktorý nielen spĺňa zákonné kritériá, ale ich spĺňa najlepšie. Len na základe požiadaviek na materiálno-technické a personálne vybavenie, ktoré určuje príloha č. 3 výnosu, nie je možné naplniť ustanovenie § 14 ods. 10 ZoPZS a preto okrem presných technických a materiálnych požiadaviek bolo súčasťou hodnotenia aj to, ako účastník výberového konania spĺňa zo stránky materiálno-technického zabezpečenia ambulancie oblasť hospodárenia a to za posledný rok a akú má stratégiu na obdobie minimálne budúcich 4 rokov prevádzkovania ambulancie. Súčasťou hodnotenia zo strany personálneho zabezpečenia nebolo len formálne hodnotenie splnenia podmienok podľa výnosu ale komisia hodnotila aj odborné znalosti. Žalovaný sa nestotožnil s tvrdeniami žalobcov o porušení § 9 ods. 2 Správneho poriadku. Žalovaný napokon uviedol, že ministerstvo bolo viazané výsledkami výberového konania, do ktorého sa žalobcovia prihlásili dobrovoľne a podpísaním prevzatia Podmienok súhlasili so stanovenými podmienkami, pričom si mali byť vedomí aj toho, že vo výberovom konaní nemusia byť úspešní a že platnosť ich povolení im skončí po uplynutí 4 rokov a preto mali z tohto dôvodu rátať aj s útlmovým programom svojej činnosti. Včas podanou spoločnou žalobou sa žalobcovia 7,8 domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia ministra zdravotníctva SR č. 20890/2009 zo dňa 12.11.2009 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím č.: 19441/2009-OP zo dňa 25.08.2009 a rozhodnutia ministra zdravotníctva SR č. 21074/2009 zo dňa 26.10.2009 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím č.: 19955/2009-SP zo dňa 03.09.2009. Domáhali sa zrušenia napadnutých ako aj prvostupňových rozhodnutí a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Žaloba obsahovala v podstate tie isté dôvody, ako žaloba žalobcov 1-6 s doplnením dôvodov k rozhodnutiu žalovaného č. 20890/2009 zo dňa 12.11.2009 týkajúceho sa žalobcu 7, ktorý bol z výberového konania vylúčený. Dôvody vylúčenia považuje tento žalobca za nezákonné. Uviedol, že § 13 ods. 5,7 a 8 ZoPZS upravuje doklady, ktoré je povinný žiadateľ predložiť so žiadosťou o vydanie povolenia, pričom predloženie projektu zákon nevyžaduje. Povinnosti pritom možno ukladať zákonom alebo na základe zákona. Požiadavka žalovaného predložiť projekt je v rozpore s čl. 13 ods. 1 Ústavy SR a § 13 ods. 5, 7 a 8 ZoPZS. Nepredloženie projektu s požadovanou štruktúrou nie je zákonným dôvodom vylúčenia žiadateľa z výberového konania. K ďalšiemu dôvodu vylúčenia - neuvedenie zásahového územia v žiadostiach, žalobca uviedol, že aj tu došlo k porušeniu § 14 ods. 8 ZoPZS, keďže toto ustanovenie taxatívne upravuje dôvody, kedy možno žiadateľa z výberového konania vylúčiť. Tento dôvod vylúčenia navyše neobstojí ani z materiálneho hľadiska, keďže zásahovým územím je v zmysle § 2 ods. 5 zákona č. 579/2004 Z.z. územie Slovenskej republiky. K nepredloženiu dokladu preukazujúceho pracovno-právny alebo obdobný náležitý vzťah odborného zástupcu k žiadateľovi, žalobca 7/ uviedol, že predloženie takéhoto dokladu zákon od žiadateľa nevyžaduje a zákon ani nesplnomocňuje žalovaného na upravenie povinnosti predloženia ďalších dokladov nad rámec § 13 ods. 5, 7 a 8 ZoPZS. Uchádzač bol teda z výberového konania vylúčený a jeho žiadosť zamietnutá preto, že nedoložil doklady, ktoré nevyžadoval ZoPZS a doloženie ktorých nemohol žalovaný požadovať na základe zákona alebo iného právneho aktu podľa čl. 13 ods. 1 Ústavy SR a ďalej preto, že neuviedol v žiadosti skutočnosť, ktorá bola upravená všeobecne záväzným právnym predpisom a teda musela byť žalovanému zrejmá. K rozhodnutiu žalovaného č. 21074/2009 zo dňa 26.10.2009 týkajúceho sa žalobcu v 8 rade tento žalobca uviedol, že v rozklade poukázal na nelogický postup komisie, keď za žiadateľa, ktorý najlepšie splnil kritériá podľa § 14 ods. 9 ZoPZS komisia určila spoločnosť FALCK Záchranná a.s., pričom uviedol relevantné skutočnosti znamenajúce podľa neho lepšie splnenie kritérií než ich splnila spoločnosť FALCK Záchranná a.s. Žalobcovia 7 a 8 namietali tie isté procesné vady v konaní pred správnym orgánom prvého stupňa ako aj pred druhostupňovým správnym orgánom ako žalobcovia 1-6. V písomnom vyjadrení k obsahu tejto žaloby žalovaný navrhol aj túto zamietnuť, pričom obsah jeho vyjadrenia je totožný ako vyjadrenie k vyššie uvedenej žalobe žalobcov 1-6. Uznesením zo dňa 17.02.2010 súd spojil na spoločné konanie vyššie uvedené veci o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutí ministra zdravotníctva SR s poukazom na § 112 ods. 1 O.s.p. v záujme hospodárnosti konania, keď išlo o veci, ktoré sa u neho začali a skutkovo spolu súvisia. Žalovaný podaním zo dňa 31.05.2010 doplnil svoje vyjadrenie k žalobám a uviedol, že v Podmienkach boli vymedzené podrobné požiadavky na splnenie hodnotiacich kritérií pre podávanie žiadosti o vydanie povolenia, pričom tieto Podmienky sú organizačným aktom žalovaného - internou normatívnou inštrukciou. Podmienky nie sú všeobecne záväzným právnym predpisom ale iba organizačným aktom. Podmienky výberového konania sú sumárnym dokumentom, ktorý zahŕňa všetky ustanovenia ZoPZS. Zákonné spojenie „kritériá hodnotenia“ uvedené v § 14 ods. 9 ZoPZS treba vykladať ako mieru alebo meradlo niečoho, podľa čoho sa posudzuje, zisťuje alebo odhaduje hodnota. Práve za účelom, aby hodnotenie uchádzačov bolo čo najpresnejšie špecifikované, aby nedochádzalo k ľubovôli hodnotenia členmi komisie, vydal žalovaný Podmienky, v ktorých vykonal výklad hodnotiacich kritérií. Na základe zákonom predpokladaných hodnotiacich kritérií v spojení so snahou žalobcov o striktne zužujúci výklad nie je možné, aby komisia vybrala najlepšieho účastníka podľa § 14 ods. 10 ZoPZS. Žalovaný uviedol, že komisia hodnotila len tie oblasti kritérií, ktoré zákon v § 14 ods. 9 výslovne určuje a len na základe nich stanovila, ktorý účastník je najlepší. V ďalšom žalovaný poukázal na požadované podklady, ktoré museli účastníci predložiť podľa Podmienok výberového konania. Uviedol, že komisia pri hodnotení žiadosti vychádzala z kritérií stanovených v § 14 ods. 9 cit. zákona, pričom žiadosti účastníkov o povolenie sa obodovali podľa piatich kategórií, medzi ktorými sú aj: hospodárenie za posledný rok a prezentácia projektu stratégie vypracovanej na obdobie minimálne budúcich štyroch rokov prevádzkovania ambulancie záchrannej zdravotnej služby a overenie odborných znalostí v organizácii poskytovania záchrannej zdravotnej služby potrebných na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby. Ďalej uviedol, že na základe požiadaviek na materiálno - technické a personálne vybavenie, ktoré určuje príloha č. 3 výnosu, nie je možné naplniť § 14 ods. 10 ZoPZS v tom, že komisia má vybrať účastníka, ktorý najlepšie spĺňa kritériá, a preto bolo súčasťou hodnotenia aj to, ako účastník spĺňa zo stránky materiálno-technickej oblasť hospodárenia za posledný rok a akú má stratégiu na obdobie minimálne budúcich štyroch rokov. Súčasťou hodnotenia zo strany personálneho zabezpečenia bolo aj hodnotenie odborných znalostí, ktorými sa uchádzač prezentoval. Žalobcovia nesplnili zákonom stanovené podmienky, pričom pri hodnotení ich žiadostí komisia postupovala výhradne podľa ZoPZS a interného usmernenia žalovaného - Podmienky výberového konania. Žalovaný odmietol porušenie čl. 13 ods. 1 Ústavy SR, pretože toto ustanovenie ústavy hovorí o povinnostiach a nie o podmienkach, pričom podmienka ako taká vyjadruje nejaký predpoklad alebo požiadavku, pri ktorej je potrebné, aby subjekt prejavil vôľu byť ňou viazaný. Zdôraznil, že všetci uchádzači prejavili túto vôľu tým, že sa zapojili dobrovoľne do výberového konania a podpisom prevzatia Podmienok súhlasili s ich obsahom, pričom voči nim nevzniesli žiadne námietky. Napokon žalovaný uviedol, že prvostupňové rozhodnutia vydalo Ministerstvo zdravotníctva SR a minister, ktorý ich podpisoval, bol viazaný zisteniami komisie podľa § 14 ods. 8 ZoPZS, pričom až o podaných rozkladoch rozhodoval minister zdravotníctva na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie. Minister tak postupoval v súlade s § 61 Správneho poriadku. K vyjadreniam žalovaného zo dňa 15.12.2009 a zo dňa 25.01.2010 podali vyjadrenie aj žalobcovia. Uviedli, že Podmienky sa neobmedzujú len na úpravu procesno-technických aspektov výberového konania, ale obsahujú také ustanovenia, ktoré zásadným spôsobom modifikujú zákonnú úpravu, čo je neprípustné. Zdôraznili, že v Podmienkach je stanovených celkovo 6 hodnotiacich kritérií, ale iba tri sú z toho v súlade so zákonom. Zotrvali na názore, že súhlas s Podmienkami bol vynútený. Ďalej uviedli, že hodnotením hospodárenia a na základe prezentácie predstavy budúceho konania nemožno posudzovať ani personálne zabezpečenie prevádzkovania ambulancie ani materiálno- technické vybavenie ambulancie a ani výšku peňažných prostriedkov vinkulovaných v peňažnom ústave. Žalovanému sa nepodarilo vyvrátiť argument žalobcov, že hodnotiace kritériá stanovené žalovaným nad rámec zákona nemali žiadny vzťah k zákonným hodnotiacim kritériám podľa § 14 ods. 9 ZoPZS. K rozhodovaniu ministra v oboch stupňoch poukázali na princíp objektivity, s ktorým sa nezlučuje, aby v druhom stupni preskúmavala rozhodnutie tá istá osoba, ktorá ho vydala v prvom stupni. K vyjadreniu žalovaného zo dňa 26.05.2010 žalobcovia uviedli, že Podmienky nie sú interným organizačným aktom, pretože nesmerujú do vnútra organizácie ale tieto sa obracajú na tretie osoby. Sám žalovaný pritom uviedol, že Podmienky výberového konania presne určili postup pre všetkých účastníkov výberového konania, akým spôsobom majú postupovať. Zdôraznili, že práve žalobca v siedmom rade bol vylúčený z výberového konania pre nepredloženie dokladov požadovaných žalovaným nad rámec zákona. K dokladom požadovaným žalovaným žalobcovia opätovne poukázali na § 13 ods. 5, 7 a 8 ZoPZS, v ktorom sú taxatívne vymedzené doklady, ktoré boli povinní predložiť, pričom požiadavky žalovaného podľa časti A. Podmienok sú s týmito ustanoveniami nezlučiteľné. Projekt stratégie nemôže slúžiť na hodnotenie materiálno - technického vybavenia ambulancie záchrannej zdravotnej služby. Technické zázemie a servisné zázemie je totiž niečo úplne iné ako materiálno-technické vybavenie ambulancie záchrannej zdravotnej služby. Zdôraznili, že doklady požadované žalovaným a ani ním svojvoľne stanovené hodnotiace kritériá nemali svoje vecné opodstatnenie. Zotrvali tiež na názore o porušení § 33 ods. 2 Správneho poriadku v spojení s § 3 ods. 2 Správneho poriadku, keďže im nebola poskytnutá možnosť vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Poskytnutie takejto možnosti prichádza do úvahy na konci konania na príslušnom stupni a nie vtedy, kedy konanie ešte ani nezačalo. Záverom uviedli, že nie je podstatné, kto je uvedený v záhlaví rozhodnutia, pretože relevantné je to, kto rozhodoval a v danom prípade v oboch stupňoch rozhodoval minister. Krajský súd rozsudkom č.k. 2S 224/09-98 zo dňa 03.06.2010 žaloby zamietol. O odvolaní žalobcov rozhodol Najvyšší súd SR uznesením č.k. 8Sžo 252/2010-165 zo dňa 08.12.2011 tak, že rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) na nariadenom pojednávaní opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutia v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia vychádzajú z nižšie uvedených dôvodov z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň sú v naznačenom smere nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Do úvahy pritom vzal aj predchádzajúce rozhodnutia krajského súdu v obdobných veciach (sp. zn. 2S 224/10, 1S 207/10). Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Je nepochybné, že na konanie podľa zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkov, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Riadny chod spravodlivosti v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, zaväzuje súdy a orgány verejnej správy na odôvodňovanie rozhodnutí. Nepreskúmateľné rozhodnutia zakladajú protiústavný stav a tento postup je nezlučiteľný so zásadou spravodlivosti konania. Tomuto procesnému právu účastníka zodpovedá podľa § 157 ods. 2 O.s.p. a podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku povinnosť súdu a správneho orgánu nielen rozhodnúť, ale tiež vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Ak tak neurobia, zaťažia svoje rozhodnutie vadou spočívajúcou v tom, že rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a účastníkovi konania sa postupom či už správneho orgánu alebo súdu odníme možnosť konať pred týmto orgánom a súčasne tieto orgány postupujú aj v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd. Z § 47 ods. 3 Správneho poriadku okrem iného vyplýva, že správny orgán je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť, ako sa vysporiadal s návrhmi a námietkami účastníka konania a z akých dôvodov ich považoval za nedôvodné, nesprávne, chybné alebo vyvrátené. Z obsahu pripojených administratívnych spisov žalovaného súd zistil, že dňa 12.05.2009 vyhlásilo Ministerstvo zdravotníctva SR výberové konanie na vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancií pozemnej záchrannej zdravotnej služby na vopred stanovené sídla. Lehotu na podanie žiadosti a termín výberového konania žalovaný uverejnil v zmysle § 14 ods. 3 zákona č. 578/2004 Z.z. na svojej internetovej stránke ako aj v Hospodárskych novinách dňa 12.05.2009, čím bola splnená dvojmesačná lehota stanovená v § 14 ods. 3 ZoPZS. V máji 2009 vydal žalovaný aj Podmienky výberového konania na vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby, v ktorých vymedzil podrobné požiadavky a kritériá pre podávanie žiadosti o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby. Tieto Podmienky si bolo možné prevziať na sekretariáte vedúceho služobného úradu MZ SR, čo všetci žalobcovia aj urobili a všetci 8 sa zúčastnili výberových konaní podaním žiadostí o vydanie povolenia. Žalovaný o žiadostiach žalobcov 1-6 a 8 rozhodol tak, že ich zamietol, pričom žalobcu 7 vylúčil z výberového konania a jeho žiadosť zamietol. O rozkladoch žalobcov 1-8 proti prvostupňovým rozhodnutiam rozhodol minister zdravotníctva SR tak, že rozklady zamietol a napadnuté prvostupňové rozhodnutia potvrdil. Podmienky výberového konania na vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby z roku 2009 v úvodnej časti obsahovali vymedzenie miest ambulancií záchrannej zdravotnej služby, na ktoré sa uskutočňuje výberové konanie, ďalšie základné údaje týkajúce sa výberového konania, vrátane informácie, že predložením žiadosti o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby účastník výberového konania v plnom rozsahu a bez obmedzenia akceptuje všetky podmienky a požiadavky výberového konania, vrátane všetkých častí obsiahnutých v týchto Podmienkach výberového konania a v uverejnenom Vyhlásení výberového konania, ako aj poučenia o tom, že ak účastníci výberového konania nedodajú všetky požadované doklady, dokumenty, informácie alebo ak nimi predložená žiadosť nebude zodpovedať podmienkam a požiadavkám uvedeným vo vyhlásení výberového konania a v Podmienkach výberového konania, bude taký účastník z výberového konania vylúčený. V časti A. Podmienky účasti vo výberovom konaní boli stanovené dokumenty, ktoré má účastník výberového konania predložiť, pričom jedným z požadovaných dokumentov bol projekt stratégie vypracovaný na obdobie minimálne budúcich 4 rokov prevádzkovania ambulancie záchrannej zdravotnej služby, ktorý musí obsahovať: a/ filozofiu poskytovania záchrannej zdravotnej služby, b/ jasnú formuláciu dlhodobých a komplexne chápaných cieľov postavených na nosných pilieroch organizácie, c/ komplexnosť poskytovania záchranných súvisiacich služieb, d/ ekonomický projekt - súčasťou projektu bude aj stručný rozbor hospodárenia minimálne za rok 2008, e/ uskutočňovanie odborných vzdelávaní, f/ identifikácia technického zázemia, g/ identifikácia servisného zázemia, h/ výkazníctvo a definovanie vzťahu k zdravotným poisťovniam, i/ spôsob vykonávania činností v záujme prevencie predchádzania vzniku sťažností (bod. 9). V časti B. boli vymedzené náležitosti žiadosti o vydanie povolenia, časť C. určovala podmienky na vydanie povolenia a časť D. obsahovala postup pri hodnotení žiadosti o povolenie. V bode 3 tejto časti je uvedené, že hodnotenie žiadostí uchádzačov o povolenie sa uskutoční podľa personálneho zabezpečenia prevádzkovania ambulancie záchrannej zdravotnej služby, materiálno-technického vybavenia ambulancie záchrannej zdravotnej služby, výšky peňažných prostriedkov vinkulovaných v peňažnom ústave Slovenskej republiky, ak sa ich vinkulácia vyžaduje, hospodárenia za posledný rok a hodnotenia prezentácie projektu stratégie vypracovanej na obdobie minimálne budúcich 4 rokov prevádzkovania ambulancie záchrannej zdravotnej služby (jasná formulácia dlhodobých a komplexne chápaných cieľov postavených na nosných pilieroch organizácie), a overovania odborných znalostí v organizácii poskytovania záchrannej zdravotnej služby potrebných na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby, pričom sa hodnotí najvyšší počet správnych odpovedí. Výsledným hodnotením malo byť určenie žiadateľa, ktorý najlepšie splnil podmienky a kritériá pre každé sídlo, pričom toto výsledné hodnotenie výberová komisia určí slovom „najlepší“ u toho žiadateľa povolenia, ktorý najlepšie splnil podmienky a kritériá pre každé sídlo (bod 5,6). Správne žalobcovia poukázali na to, že vydávanie povolení na prevádzkovanie ambulancií záchrannej zdravotnej služby je upravené v zákone č. 578/2004 Z.z., pričom aj správne citovali relevantné zákonné ustanovenia. Súd konštatuje, že žalovaný v súlade s týmto zákonom vyhlásil výberové konanie, v danom prípade na 78 sídiel ambulancií, pričom žiadosti podalo 60 subjektov. Na vyhodnotenie žiadostí zriadilo ministerstvo zdravotníctva komisiu, ktorá mala 5 členov, čo je v súlade s § 14 ods. 4 ZoPZS. Podľa článku 1 ods. 1 Ústavy SR, Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo. Podľa článku 2 ods. 2 Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa článku 13 ods. 1 písm. a/ Ústavy SR, povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach. Podľa § 12 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z.z., ministerstvo zdravotníctva vydá povolenie na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby [§ 11 ods. 1 písm. a)] fyzickej osobe, ak spĺňa podmienky ustanovené v odseku 2 písm. a) a právnickej osobe, ak spĺňa podmienky ustanovené v odseku 3 písm. a) a a) je materiálne alebo finančne zabezpečená na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby, b) úspešne absolvuje výberové konanie (§ 14). Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z.z., žiadosť o vydanie povolenia (ďalej len "žiadosť") podáva fyzická osoba alebo právnická osoba (ďalej len "žiadateľ o povolenie") orgánu príslušnému na vydanie povolenia. Podľa § 13 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z.z., právnická osoba v žiadosti uvedie a) obchodné meno, sídlo, právnu formu, identifikačné číslo, ak už bolo pridelené, meno, priezvisko a miesto trvalého pobytu osoby alebo osôb, ktoré sú štatutárnym orgánom, b) meno, priezvisko, dátum narodenia a údaj o štátnom občianstve odborného zástupcu, c) miesto trvalého pobytu odborného zástupcu; ak je miesto trvalého pobytu mimo územia Slovenskej republiky, aj miesto prechodného pobytu na území Slovenskej republiky, d) druh zdravotníckeho zariadenia a jeho odborné zameranie, e) miesto prevádzkovania zdravotníckeho zariadenia, f) sídlo stanice záchrannej zdravotnej služby podľa osobitného predpisu, 14a) ak ide o žiadateľa o povolenie na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby. Podľa § 13 ods. 5 zákona č. 578/2004 Z.z., k žiadosti podľa odseku 4 právnická osoba doloží a) doklad o založení právnickej osoby a ak ide o právnickú osobu, ktorá je zapísaná do obchodného registra, aj výpis z obchodného registra, b) právoplatné rozhodnutie o vydaní licencie na výkon činnosti odborného zástupcu, c) doklad o vlastníctve alebo zmluvu o nájme priestorov, v ktorých sa bude zdravotná starostlivosť poskytovať, d) rozhodnutie príslušného orgánu verejného zdravotníctva o návrhu na uvedenie priestorov do prevádzky, e) čestné vyhlásenie, že v období dvoch rokov pred podaním žiadosti nemala zrušené povolenie z dôvodov ustanovených v § 19 ods. 1 písm. c), d) alebo e) a že údaje uvedené v žiadosti a predložené listiny sú pravdivé. Podľa § 13 ods. 7 zákona č. 578/2004 Z.z., ustanovenia odseku 3 písm. b) a c) a odseku 5 písm. c) a d) sa nevzťahujú na žiadateľa o povolenie na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby [§ 11 ods. 1 písm. a)]. Podľa § 13 ods. 8 zákona č. 578/2004 Z.z., k žiadosti o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby žiadateľ o povolenie doloží aj a) doklad o vlastníctve ambulancie záchrannej zdravotnej služby alebo zmluvu o nájme, podľa ktorej sa prenájom končí prevodom ambulancie záchrannej zdravotnej služby do vlastníctva žiadateľa o povolenie, b) zmluvu o budúcej kúpe alebo inom prevode ambulancie záchrannej zdravotnej služby do vlastníctva žiadateľa o povolenie, c) doklad o vinkulácii peňažných prostriedkov v peňažnom ústave Slovenskej republiky vo výške zodpovedajúcej požiadavkám na zabezpečenie záchrannej zdravotnej služby v zásahovom území podľa osobitného predpisu; takýto doklad sa nevyžaduje, ak počet ambulancií podľa písmena a) zodpovedá požiadavkám na zabezpečenie záchrannej zdravotnej služby v zásahovom území podľa osobitného predpisu, d) doklad o odbornej spôsobilosti leteckého personálu a doklad Leteckého úradu Slovenskej republiky o letovej spôsobilosti lietadla podľa osobitného predpisu, ak ide o žiadosť o povolenie na prevádzkovanie ambulancie vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z.z., výberové konanie na vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby [§ 11 ods. 1 písm. a)] uskutočňuje ministerstvo zdravotníctva. Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z.z., na vyhodnotenie žiadosti zriaďuje ministerstvo zdravotníctva komisiu, ktorá má najmenej troch členov. Ak ide o vyhodnotenie žiadosti o povolenie na prevádzkovanie ambulancie vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby, členom komisie musí byť aj zástupca Leteckého úradu Slovenskej republiky. Podľa § 14 ods. 8 ZoPZS, komisia vyhodnotí žiadosti o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby. Ak komisia zistí, že účastník výberového konania nespĺňa podmienky na vydanie povolenia alebo v žiadosti o vydanie povolenia uviedol nepravdivé údaje alebo predložil neplatné listiny, oznámi to ministerstvu zdravotníctva; ministerstvo zdravotníctva ho bezodkladne vylúči z výberového konania a zamietne jeho žiadosť o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej služby. Podľa § 14 ods. 9 ZoPZS sú kritériá hodnotenia žiadosti podľa ods. 8 nasledovné: a/ personálne zabezpečenie prevádzkovania ambulancie záchrannej zdravotnej služby, b/ materiálno-technické vybavenie ambulancie záchrannej zdravotnej služby, c/ výška peňažných prostriedkov vinkulovaných v peňažnom ústave SR, ak sa ich vinkulácia vyžaduje (§ 13 ods. 8 písm. c/). Podľa § 14 ods. 10 ZoPZS, komisia určí pre sídlo stanice záchrannej zdravotnej služby účastníka výberového konania, ktorý najlepšie spĺňa kritériá podľa ods. 9 písm. a/ až c/; taký účastník výberového konania sa môže určiť aj pre viac sídiel staníc záchrannej zdravotnej služby, ak sa uviedli v žiadosti o vydanie povolenia. O výsledku výberového konania komisia vyhotoví správu, ktorá spolu s ostatnou dokumentáciou je súčasťou spisu a podkladom o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby. Podľa § 14 ods. 11 ZoPZS, ministerstvo zdravotníctva je pri vydávaní povolení na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby viazané výsledkom výberového konania; po vydaní povolení ministerstvo zdravotníctva zamietne žiadosti o vydanie povolenia ostatných žiadateľov. Podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku, účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom. Podľa ods. 2 správny orgán môže povoliť nazrieť do spisov a urobiť si výpis, odpis, môže poskytnúť kópiu spisov alebo môže poskytnúť informáciu zo spisov iným spôsobom aj iným osobám, pokiaľ preukážu odôvodnenosť svojej požiadavky. Správny orgán je povinný umožniť nazerať do spisov verejnému ochrancovi práv v súvislosti s výkonom jeho pôsobnosti. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Podľa § 61 ods. 1 Správneho poriadku, proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy, vydanému v prvom stupni, možno podať na tomto orgáne v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia rozklad; včas podaný rozklad má odkladný účinok. Podľa ods. 2 o rozklade rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie. Proti tomuto rozhodnutiu sa nemožno odvolať. Podľa ods. 3 ustanovenia o odvolacom konaní sa primerane vzťahujú aj na konanie o rozklade. Súd je názoru, že pri akomkoľvek výbere, výberovom konaní, či verejnom obstarávaní sa musí uplatňovať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, princíp transparentnosti a princíp hospodárnosti a efektívnosti. Pre úplnosť sa žiada dodať, že uvedené princípy sa uplatňujú v celom rozsahu aj vo verejnom obstarávaní upravenom v zákone č. 25/2006 Z.z., ktorý prebral príslušné smernice Únie. V danom prípade bolo potrebné posúdiť, či výberové konanie prebehlo v súlade so zákonom, nevynímajúc pritom všeobecné zásady (princípy) práva, ktoré vyjadrujú základné ponímanie práva a spravodlivosti a ktoré musia byť dodržiavané nielen v slovenskom právnom poriadku ale aj v úniovom právnom poriadku. Za všeobecné právne zásady plne aplikovateľné v slovenskom právnom poriadku možno považovať súbor záruk, ktoré vychádzajú zo samotnej podstaty právneho poriadku Slovenskej republiky vo forme princípov, ktorých dodržiavanie je jedným z charakteristických znakov právneho systému vytvoreného podľa modelu právneho štátu. Pre úplnosť treba dodať, že ustanovenia právnych poriadkov členských štátov, ktoré patria do pôsobnosti úniového práva, musia byť tiež v súlade so všeobecnými úniovými zásadami. Podľa názoru súdu žalovaný správny orgán vydaním Podmienok výberového konania ako ani samotnou realizáciou výberového konania neporušil vyššie uvedené princípy a nebola porušená zásada rovnosti zaobchádzania a nediskriminácie, ktorá patrí medzi základné zásady aj slovenského právneho poriadku, vyžadujúca, aby sa v porovnateľných situáciách nezaobchádzalo rozdielne a aby sa v rozdielnych situáciách nezaobchádzalo rovnako, pokiaľ takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené. Bola dodržaná aj zásada právnej istoty, ktorá zaručuje predvídateľnosť právnych situácií a vzťahov, pričom práve táto zásada vyžaduje, aby všetky normy boli jasné, presné a predvídateľné, pokiaľ ide o ich účinky, a to predovšetkým vtedy, ak môžu mať nepriaznivé dôsledky pre fyzické a právnické osoby. Jasnosť, presnosť a predvídateľnosť noriem musí byť taká, aby dotknuté osoby mohli s istotou poznať svoje práva a povinnosti, ktoré z nich vyplývajú a aby mohli následne zaujať svoj postoj. Pre posúdenie zákonnosti postupu žalovaného vo výberovom konaní považuje súd za potrebné vyjadriť sa k povahe Podmienok výberového konania na vydanie povolení na prevádzkovanie ambulancií záchrannej zdravotnej služby z roku 2009, ktorá determinuje predpoklady pre prijatie takéhoto dokumentu a podmieňuje zákonnosť práv a povinností založených na jeho základe. Súd je názoru, že podmienky výberového konania sú správnym aktom, ktorý vydal žalovaný v rámci uskutočňovania štátnej správy v súvislosti s vydávaním povolení na prevádzkovanie ambulancií záchrannej zdravotnej služby. Tento správny akt mal právotvorné účinky na právne pomery subjektov, ktorým bol určený, nakoľko sa ním zakladali, menili resp. rušili práva a povinnosti účastníkov výberového konania. Podmienky výberového konania sú svojou povahou normatívnym správnym aktom (podzákonným predpisom), za ktorý sa vo všeobecnosti považuje právny akt orgánu štátnej správy, ktorý obsahuje záväzné pravidlá správania - právne normy vzťahujúce sa na celú skupinu prípadov rovnakého druhu a neurčitého počtu. Vzhľadom na to, že išlo o normatívny správny akt pôsobiaci v externej sfére štátnej správy, keďže reguloval správanie bližšie neurčených účastníkov výberového konania, ktorí neboli vo vzťahu podriadenosti k žalovanému ako k autorovi tejto normy, považoval súd Podmienky výberového konania za normatívny správny akt so všeobecnou záväznosťou. Nestotožnil sa teda s názorom žalovaného, že išlo o internú smernicu (inštrukciu), ktorá by zaväzovala len výberovú komisiu resp. iné žalovanému podriadené zložky štátnej správy, pretože - ako to nakoniec uznáva aj žalovaný - Podmienky výberového konania zasahovali do právneho postavenia mimo sféru štátnej správy stojacich subjektov - účastníkov výberového konania (vrátane žalobcov), ktorých nemožno považovať za žalovanému podriadené osoby. Predpokladom vydania každého všeobecne záväzného normatívneho správneho aktu je však zákonný podklad, existencia zákonnej normy, ktorá splnomocňuje konkrétny orgán štátnej správy, aby v rámci daného splnomocnenia vykonal zákonný predpis, konkretizoval jeho ustanovenia resp. podrobnejšie vymedzil napr. okruh subjektov, na ktorých sa dané pravidlo správania vzťahuje, konkretizoval práva a povinnosti adresátov normy, spôsoby ich uplatnenia, postup orgánov pri výkone zákona atď. Z uvedených dôvodov musel súd konštatovať, že nakoľko ZoPZS reglementujúci vydávanie povolení na prevádzkovanie ambulancií záchrannej zdravotnej služby v žiadnom zo svojich ustanovení nesplnomocnil žalovaného na vydanie Podmienok výberového konania ani na iný spôsob vykonania tohto zákona formou podzákonného predpisu, chýba vydaným Podmienkam výberového konania zákonná opora a to minimálne v tom rozsahu, v akom Podmienky určujú práva a povinnosti účastníkov výberového konania nad rámec uvedeného zákona. Súd je názoru, že pokiaľ žalovaný mal v úmysle vykonať zákon č. 578/2004 Z.z. v časti týkajúcej sa vydávania povolení na prevádzkovanie ambulancií záchrannej zdravotnej služby, konkretizovať postup správneho orgánu i účastníkov výberového konania, bolo v súlade s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy SR potrebné a žiaduce, aby ho k vydaniu takéhoto normatívneho správneho aktu zákon splnomocnil a vytvoril mu tak zákonný rámec pre podzákonnú reguláciu. Možno len súhlasiť s názorom žalovaného, že na základe zákonom predpokladaných hodnotiacich kritérií nemohla výberová komisia vzhľadom na strohosť zákonnej úpravy uskutočniť riadne, transparentné a férové výberové konania a vybrať najlepších uchádzačov spomedzi tých, čo splnili podmienky pre účasť vo výberovom konaní. Ak teda žalovaný videl potrebu výkladu jednotlivých, všeobecných ustanovení ZoPZS a urobil tak prostredníctvom vydania Podmienok za účelom jasného a presného oboznámenia všetkých účastníkov s podrobnými požiadavkami a kritériami pre podávanie žiadostí s cieľom naplnenia účelu stanoveného v § 14 ods. 10 ZoPZS t.j. aby komisia mohla určiť účastníka výberového konania, ktorý najlepšie spĺňa kritériá podľa ods. 9 písm. a/ až c/, je táto jeho potreba pochopiteľná. Podmienky boli všetkým účastníkom oznámené s tým, že si ich mohli prevziať a všetci podľa nich postupovali a navyše ich aj predložením svojej žiadosti akceptovali (bod 6, časť Úvod Podmienok). Účastníci predložili aj čestné vyhlásenie o súhlase s podmienkami a požiadavkami výberového konania (bod 10, časť A Podmienok). Bez povšimnutia nemožno nechať ani skutočnosť, že veľmi obdobné Podmienky boli MZ SR vydané aj v roku 2004 pri predchádzajúcom výberovom konaní a žalobcami, ktorí sa vtedy zúčastnili výberového konania a boli úspešní, boli tieto Podmienky akceptované a nenamietali nezákonnosť ani Podmienok ani výberového konania, zrejme z dôvodu, že vtedy získali povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby. Tieto skutočnosti potvrdili aj štatutárni zástupcovia žalobcov 4 a 8. Slovenská republika je nepochybne právnym štátom, pričom imanentnou súčasťou právneho štátu je aj princíp právnej istoty, ktorý okrem iného znamená legitímne očakávania, predvídateľnosť právnych situácií a vzťahov v oblasti práva. Táto zásada vyžaduje, aby všetky právne normy boli jasné, presné a predvídateľné. Najmä v súvislosti s veľmi obdobnými Podmienkami vydanými v roku 2004 možno vyvodiť, že žalovaný ako ústredný orgán štátnej správy zaviedol rovnakú prax a svojím postupom neporušil ani princíp rovnakého zaobchádzania, ani princíp nediskriminácie, ani princíp transparentnosti, efektívnosti a hospodárnosti. Z obsahu Podmienok s istotou vyplýva, že žiadny z účastníkov výberového konania (ani žalobcovia) nebol podmienkami ani zvýhodnený ani znevýhodnený. Bolo by naopak v rozpore s princípom právnej istoty, ak by žalovaný svojvoľne zmenil zaužívanú prax zavedenú v minulosti, bez zmeny právnej úpravy, ak by napríklad zásadným spôsobom zmenil podmienky výberového konania. Súd zastáva názor, že podrobnejšia úprava výberového konania a postupu žalovaného v ňom, ako aj úprava práv a povinností účastníkov výberového konania, si nevyhnutne vyžadovala podrobnejšiu úpravu rámcovej zákonnej úpravy podzákonným predpisom. To však nič nemení na požiadavke, aby sa tak stalo na základe zákona a v jeho medziach. Súd je toho názoru, že nakoľko žalovaný vo výberovom konaní postupoval podľa Podmienok, posudzoval na ich základe práva a povinnosti jeho účastníkov tvrdiac, že ide len o interný normatívny akt so záväznosťou len pre správny orgán, posúdil z tohto hľadiska vec po právnej stránke nesprávne. K námietkam žalobcu 7, ktorý bol vylúčený aj z dôvodu, že predložil projekt, ktorý neobsahoval stanovenú štruktúru, súd uvádza, že sa stotožnil s jeho argumentáciou v žalobe, že zákon č. 578/2004 Z.z. neukladá žiadateľovi o vydanie povolenia predloženie takejto listiny ako podmienky pre účasť vo výberovom konaní. Pokiaľ žalovaný opieral takúto požiadavku výlučne o Podmienky výberového konania, nemal jeho postup zákonnú oporu a preto aj vylúčenie žalobcu a zamietnutie jeho žiadosti nebolo v súlade s § 14 ods. 8 zákona č. 578/2004 Z.z., ktorý takýto následok s nesplnením vyššie uvedenej požiadavky nespája. Z tohto hľadiska žalovaný neposúdil vec po právnej stránke správne. Pokiaľ ide o dôvod vylúčenia - nedoloženie dokladu preukazujúceho pracovno-právny alebo obdobný náležitý vzťah odborného zástupcu k žiadateľovi, treba uviesť, že námietky žalobcu 7 sú dôvodné, keďže žalovaný ako druhostupňový správny orgán prehliadol, že tento žalobca pracovnú zmluvu odborného zástupcu predložil, pričom v správnom konaní platí nepochybne zásada jednotnosti konania na prvom i druhom stupni, a pre správny orgán je rozhodujúci skutkový stav existujúci ku dňu vydania rozhodnutia, v danom prípade druhostupňového rozhodnutia. Za týchto okolností platí, že ak mal minister zdravotníctva SR ku dňu rozhodovania o rozklade, t.j. ku dňu 12.11.2009 požadovanú pracovnú zmluvu k dispozícii, nemal tento dôvod vylúčenia vyhodnotiť ako dôvodný. Žalobcovia poukazovali aj na procesné pochybenia, ktorých sa mal dopustiť žalovaný ako aj druhostupňový správny orgán. K tvrdeniam žalobcov ohľadne jednotlivých procesných pochybení zaujíma súd nasledovné stanovisko: Na konanie a rozhodovanie o žiadostiach na vydanie povolení na prevádzkovanie ambulancií záchrannej zdravotnej služby sa vzťahujú ustanovenia Správneho poriadku, pokiaľ zákon č. 578/2004 Z.z. neustanovuje inak. Z uplatňovania právneho režimu Správneho poriadku vyplýva pre žalovaného povinnosť postupovať v uvedenom konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Pre žalovaného takisto platí povinnosť svoje rozhodnutie o každej žiadosti na vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby riadne odôvodniť, teda uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a z ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Tieto zákonné požiadavky na odôvodnenie rozhodnutí platia bez ohľadu na to, že žalovaný bol pri rozhodovaní o žiadostiach účastníkov viazaný výsledkom výberového konania. Z obsahu administratívneho spisu nie je zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom pre vydané rozhodnutia o zamietnutí žiadostí žalobcov, s výnimkou záverečnej správy výberovej komisie o výsledku výberového konania a stanovení poradia uchádzačov pre jednotlivé sídla ambulancií záchrannej zdravotnej služby. Na podklade administratívneho spisu súd nezistil, či, kedy a akou formou dal žalovaný príležitosť žalobcom vyjadriť sa ku skutočnostiam tvoriacim podklad rozhodnutí. Z odôvodnení rozhodnutí správneho orgánu prvého i druhého stupňa vo veci zamietnutia žiadostí žalobcov nevyplýva, čo viedlo výberovú komisiu k záveru o neúspešnosti žalobcov vo výberovom konaní, v čom splnili stanovené hodnotiace kritériá na nižšej úrovni ako úspešní žiadatelia, prípadne aké bolo bodové ohodnotenie splnenia jednotlivých kritérií u každého zo žalobcov. Súd je toho názoru, že hoci bol žalovaný pri vydávaní povolení na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby viazaný výsledkom výberového konania, mal povinnosť uvedené skutočnosti v odôvodnení rozhodnutia popísať a riadne sa vysporiadať v tomto smere s argumentáciou žalobcov. Súd je tej mienky, že nič nebránilo žalovanému vyžiadať si od výberovej komisie popri bodovom ohodnotení jednotlivých uchádzačov aj slovné vyhodnotenie splnenia jednotlivých kritérií u každého z neúspešných uchádzačov tak, aby bolo možné vo vydaných rozhodnutiach vyhovieť zákonným požiadavkám na odôvodnenie rozhodnutí stanoveným Správnym poriadkom. Vzhľadom na to, že okrem paušálneho záveru o neúspešnosti vo výberovom konaní ako jediného dôvodu zamietnutia žiadostí žalobcov vydané rozhodnutia neobsahujú bližšie zdôvodnenie tohto záveru v intenciách § 47 ods. 3 Správneho poriadku, považoval súd rozhodnutia správnych orgánov vo veci zamietnutia žiadostí žalobcov o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancií záchrannej zdravotnej služby za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Podľa žalobcov im žalovaný neumožnil nahliadnuť do úplného administratívneho spisu, čím došlo k porušeniu § 23 Správneho poriadku v spojení s § 3 ods. 2 Správneho poriadku. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia mali záujem nahliadnuť do úplného administratívneho spisu, pričom sa aj dňa 16.09. a 17.09.2009 dostavili na žalovaný správny orgán. Zo zápisnice o nahliadaní do spisov zo dňa 16.09.2009 je zrejmé, že právnemu zástupcovi žalobcov bol sprístupnený celý spis s výnimkou písomností, ktoré mali význam vo vzťahu k prebiehajúcemu výberovému konaniu v II a III. kole. Do spisu teda neboli zaradené tie písomnosti, ktoré mali význam z hľadiska prebiehajúceho výberového konania a ďalšieho pripravovaného výberového konania, ktoré mali byť zaradené do spisu až v rámci archivácie po definitívnom ukončení výberového konania, pretože účastník konania pri oboznámení sa s podmienkami hodnotiacej výberovej komisie by bol zvýhodnený vo vzťahu k iným žiadateľom o vydanie povolenia. Postupom žalovaného podľa názoru súdu nedošlo k porušeniu ustanovenia § 23 ods. 1 Správneho poriadku Správneho poriadku. Žalovaný náležitým spôsobom vysvetlil právnemu zástupcovi žalobcov, že ostatné - zatiaľ nesprístupnené dokumenty, budú zaradené do spisu až po ukončení celého výberového konania za účelom, aby neboli ovplyvnené výsledky prebiehajúceho výberového konania, ktorého sú aj žalobcovia účastníkmi. Súd sa s takouto argumentáciou žalovaného stotožnil a námietky žalobcov v tomto smere nepovažoval za dôvodné. Súd je toho názoru, že správne konanie o žiadosti konkrétneho uchádzača vo výberovom konaní o vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby sa začína podaním žiadosti tohto uchádzača a končí sa právoplatným rozhodnutím správneho orgánu o tejto žiadosti. Žiadateľ je teda účastníkom správneho konania len o jeho žiadosti, nie o žiadostiach iných uchádzačov vo výberovom konaní. Súd sa nestotožňuje s názorom žalobcov, že ohľadom udelenia povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej zdravotnej služby v určitom stredisku prebiehalo jedno správne konanie s viacerými účastníkmi konania, pretože každý uchádzač podáva vlastnú žiadosť o vydanie povolenia, o žiadosti každého uchádzača vydáva žalovaný samostatné rozhodnutie, ktorým zakladá, mení alebo ruší oprávnenia a povinnosti len toho ktorého uchádzača. V konaní o žiadosti jedného uchádzača správny orgán teda nerozhoduje o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach iného uchádzača a takéto rozhodnutie sa ani práv, právom chránených záujmov alebo povinností iného uchádzača priamo nedotýka, resp. nemôže dotýkať. Súd je tej mienky, že právny nárok na nazeranie do spisov úspešných či ktorýchkoľvek iných uchádzačov vo výberovom konaní žiadnemu zo žalobcov zákon nepriznáva. V zmysle § 23 Správneho poriadku právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov patrí účastníkom konania, ich zástupcom alebo zúčastneným osobám, iným osobám môže správny orgán toto právo priznať, ak preukážu odôvodnenosť svojej požiadavky. Odôvodnenosť takejto požiadavky posudzuje správny orgán v rámci zákonom povolenej správnej úvahy. Nakoľko každý z uchádzačov vo výberovom konaní bol účastníkom správneho konania len o svojej žiadosti, nemal právny nárok nazerať do spisov týkajúcich sa konania o žiadostiach iného uchádzača, pokiaľ by správny orgán o takejto požiadavke nerozhodol inak. Súd je tiež názoru, že žalobcom nepatrí ani právo domáhať sa na súde prieskumu zákonnosti rozhodnutí žalovaného o vydaní povolení na prevádzkovanie ambulancií záchrannej zdravotnej služby úspešným uchádzačom vo výberovom konaním, pretože úspechom iného uchádzača vo výberovom konaní môžu byť žalobcovia ako neúspešní uchádzači dotknutí na svojich právach a povinnostiach len nepriamo, čo pre založenie aktívnej legitimácie na podanie žaloby o preskúmanie zákonnosti uvedených rozhodnutí podľa názoru súdu nepostačuje. K námietkám žalobcov ohľadne toho, že žalovaný nereagoval na žiadosť o oznámenie mien a priezvisk členov komisie, vrátane skutočností preukazujúcich ich odbornú spôsobilosť, ktorú žalobcovia podali vo výzve zo dňa 02.10.2009 a na ktorú žalovaný vôbec nereagoval, treba uviesť, že tieto námietky sú dôvodné. Ako už súd uviedol, žalovaný v zmysle § 14 ods. 4 ZoPZS zriadil 5- člennú komisiu, členov ktorých v súlade s § 14 ods. 5 ZoPZS vymenoval minister zdravotníctva SR, pričom tento postup vyhodnotil súd ako zákonný. Súd nevzhliadol žiadny taký dôvod, pre ktorý by žalovaný nemohol poskytnúť žalobcom žiadané informácie ohľadne členov komisie. Žalovaný sa teda v tejto súvislosti dopustil pochybenia, avšak nejde o takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí a preto súd s poukazom na § 250i ods. 3 O.s.p. na túto vadu konania neprihliadal. Pokiaľ ide o námietku žalobcov ohľadne porušenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku, je potrebné prisvedčiť žalobcom v tom, že správne orgány oboch stupňov im nedali možnosť sa pred vydaním rozhodnutí vyjadriť k ich podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Z povahy veci vyplýva, že poskytnutie takejto možnosti prichádza do úvahy na konci konania na príslušnom stupni a preto je argument žalovaného, že nedošlo k porušeniu ustanovenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku tým, že umožnil uchádzačom prevzatie Podmienok, za nesprávny. Táto vada v konaní pred správnymi orgánmi však taktiež nemala vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí a preto na ňu súd ani neprihliadal. Dôvodná nie je námietka žalobcov týkajúca sa údajného porušenia zásady objektivity a § 9 ods. 2 Správneho poriadku, nakoľko v prvom ako aj v druhom stupni rozhodoval minister. Z § 9 ods. 2 Správneho poriadku vyplýva, že z prejednávania a rozhodovania pred správnymi orgánmi je vylúčený aj ten, kto sa v tej istej veci zúčastnil na konaní ako zamestnanec správneho orgánu iného stupňa. Z obsahu spisu vyplýva, že prvostupňové správne rozhodnutia vydal žalovaný, t.j. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky a tieto minister len podpísal, pričom až druhostupňové rozhodnutia vydal minister zdravotníctva Slovenskej republiky ako vedúci ústredného orgánu štátnej správy a to na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie v súlade s § 61 ods. 2 Správneho poriadku. V prvom stupni správneho konania teda konalo Ministerstvo zdravotníctva SR, ktoré je centralizovaným a monokratickým orgánom štátnej správy, na čele ktorého stojí minister menovaný prezidentom na návrh predsedu vlády, pričom právnu subjektivitu má ministerstvo, ktoré je definované ako právnická osoba (§ 35 ods. 1 zákona č. 575/2001 Z.z.). Minister sám o sebe nie je správnym orgánom, ale osobou stojacou v čele tohto správneho orgánu. Rozhodovanie v prvom aj druhom stupni správneho konania zostáva na úrovni správneho orgánu toho istého stupňa. Pri rozhodovaní o rozklade ide vlastne o osobitný prípad opravy vlastného rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia ministra zdravotníctva SR i prvostupňové rozhodnutia žalovaného týkajúce sa žalobcov vychádzajú z vyššie uvedených dôvodov z nesprávneho právneho posúdenia veci a sú čiastočne nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Preto súd postupoval podľa § 250j ods. 2 písm. a/, d/ O.s.p. a tieto rozhodnutia zrušil a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude právnym názorom súdu viazaný. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 250k ods. 1 OSP tak, že úspešným žalobcom v 1. - 8. rade priznal právo na náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva, zodpovedajúcich úkonom vyplývajúcich zo súdneho spisu uplatnených v súlade s príslušnými ustanoveniami OSP a vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len ,,vyhl. č. 655/2004 Z.z.“). Priznané trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu a za odvolanie spolu v sume 1 056 eur = 2 x 528 eur (8 x 66 eur) a z trov právneho zastúpenia, ktoré tvorí tarifná odmena, paušálna náhrada a daň z pridanej hodnoty, nakoľko právny zástupca žalobcov preukázal, že je platiteľom DPH. Náhradu trov konania je žalovaný povinný zaplatiť podľa § 149 ods. 1 O.s.p. žalobcom na účet ich právneho zástupcu. Náhrada trov konania pozostáva: • z dvoch úkonov právnej služby v r. 2009 - prevzatia a príprava zastúpenia dňa 07.11.2009 ....................................................................... (2S 224/09 + 2S 231-235/09) 1/6 výpočtového základu = 115,90 eura + (5 x 1/2 zo 115,90 eura) = 115,90 + (5 x 57,95) = (115,90 + 289,75) - 20% = 405,65 - 20% = 405,65 - 81,13 = 324,52 x 6 = 1 947,12 eura (§ 11 ods. 3, § 13 ods. 2 a 3, § 14 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z. z. úč. do 31.05.2010) - režijný paušál ................................................................................. 6,95 eura x 6 = 41,7 eura (§ 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. úč. do 31.05.2010) - 19% DPH .............................................................................................................. 377,88 eura (§ 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. úč. do 31.05.2010) - písomné podanie na súd - žaloba zo dňa 11.11.2009 ......................................................... (2S 224/09 + 2S 231-235/09) 1/6 výpočtového základu = 115,90 eura + (5 x 1/2 zo 115,90 eura) = 115,90 + (5 x 57,95) = (115,90 + 289,75) - 20% = 405,65 - 20% = 405,65 - 81,13 = 324,52 x 6 = 1 947,12 eura (§ 11 ods. 3, § 13 ods. 2 a 3, § 14 ods. 1 písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z. z. úč. do 31.05.2010) - režijný paušál ................................................................................. 6,95 eura x 6 = 41,7 eura (§ 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. úč. do 31.05.2010) - 19% DPH .............................................................................................................. 377,88 eura (§ 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. úč. do 31.05.2010) - súdny poplatok za žalobu ........................................................................ 6 x 66 eur = 396 eur - spolu majú žalobcovia v 1. - 6. rade nárok na náhradu trov konania v sume ..... 5 129,4 eura (2 366,7 + 2 366,7 + 396 = 5 129,4 eura) - žalobcovia v 1. - 6. rade si však uplatnili náhradu trov konania pred spojením len v sume 1 238,82 eura, a to tarifnú odmenu za jeden úkon právnej služby prevzatie a príprava právneho zastúpenia v sume 417,24 (57,95 x 6 =347,7+ 20% DPH = 347,7 + 69,54 = 417,24 eura) a tarifnú odmenu za jeden úkon právnej služby písomné podanie na súd - žaloba v sume 821,58 eura (57,95 x 6 =347,7+ 6,95 RP = 354,65 + 20% DPH = 354,65 + 70,93 = 425,58 eura + 396 (SP za žalobu); vzhľadom na uvedené súd žalobcom v 1. - 6. rade priznal náhradu trov konania pred spojením vecí len v uplatnenej sume 1 238,82 eura • z dvoch úkonov právnej služby v r. 2009 - prevzatia a príprava zastúpenia dňa 11.12.2009 ....................................................................... (3S 250/09, 3S 252/09) 1/6 výpočtového základu = 115,90 eura + (1/2 zo 115,90 eura) = 115,90 + 57,95 = 173,85 - 20% = 173,85 - 34,77 = 139,08 x 2 = 278,16 eura (§ 11 ods. 3, § 13 ods. 2 a 3, § 14 ods. 1 písm. a/ vyhl. č. 655/2004 Z. z. úč. do 31.05.2010) - režijný paušál ................................................................................. 6,95 eura x 2 = 13,9 eura (§ 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. úč. do 31.05.2010) - 19% DPH ................................................................................................................ 55,49 eura (§ 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. úč. do 31.05.2010) - písomné podanie na súd - žaloba zo dňa 11.12.2009 ......................................................... (3S 250/09, 3S 252/09) 1/6 výpočtového základu = 115,90 eura + (1/2 zo 115,90 eura) = 115,90 + 57,95 = 173,85 - 20% = 173,85 - 34,77 = 139,08 x 2 = 278,16 eura (§ 11 ods. 3, § 13 ods. 2 a 3, § 14 ods. 1 písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z. z. úč. do 31.05.2010) - režijný paušál ................................................................................. 6,95 eura x 2 = 13,9 eura (§ 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. úč. do 31.05.2010) - 19% DPH ................................................................................................................ 55,49 eura (§ 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. úč. do 31.05.2010) - súdny poplatok za žalobu ........................................................................ 2 x 66 eur = 132 eur - spolu majú žalobcovia v 7. - 8. rade nárok na náhradu trov konania v sume ..... 827,1 eura (347,55 + 347,55 + 132 = 827,1 eura) - žalobcovia v 7. - 8. rade si však uplatnili náhradu trov konania pred spojením len v sume 418,5 eura, a to tarifnú odmenu za jeden úkon právnej služby prevzatie a príprava právneho zastúpenia v sume 147,42 (57,95 x 2 =115,9+ 6,95 RP = 122,85 + 20% DPH = 122,85 + 24,57 = 147,42 eura) a tarifnú odmenu za jeden úkon právnej služby písomné podanie na súd - žaloba v sume 271,08 eura (57,95 x 2 =115,9 + 20% DPH = 115,9 + 23,18 = 139,08 eura + 132 (SP za žalobu); vzhľadom na uvedené súd žalobcom v 7. - 8. rade priznal náhradu trov konania pred spojením vecí len v uplatnenej sume 418,5 eura • z troch úkonov právnej služby v r. 2010 - písomné podanie na súd - stanovisko zo dňa 01.06.2010 ......................................................... (2S 224/09 + 2S 231-235/09 + 3S 250/09, 3S 252/09) 1/6 výpočtového základu = 120,23 eura + (7 x 1/3 zo 120,23 eura) = 120,23 + (7 x 40,08) = (120,23 + 280,54) - 50% = 400,77 - 50% = 400,77 - 200,38 = 200,38 x 8 = 1 603,07 eura (§ 11 ods. 4, § 13 ods. 2 a 3, § 14 ods. 1 písm. b/ vyhl. č. 655/2004 Z. z. úč. od 01.06.2010) - režijný paušál ............................................................................... 7,21 eura x 8 = 57,68 eura (§ 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. úč. od 01.06.2010) - 19% DPH .............................................................................................................. 315,54 eura (§ 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. úč. od 01.06.2010) - účasť na pojednávaní dňa 02.06.2010 ....................................................................................... (2S 224/09 + 2S 231-235/09 + 3S 250/09, 3S 252/09) 1/6 výpočtového základu = 120,23 eura + (7 x 1/3 zo 120,23 eura) = 120,23 + (7 x 40,08) = (120,23 + 280,54) - 50% = 400,77 - 50% = 400,77 - 200,38 = 200,38 x 8 = 1 603,07 eura (§ 11 ods. 4, § 13 ods. 2 a 3, § 14 ods. 1 písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z. z. úč. od 01.06.2010) - režijný paušál ............................................................................... 7,21 eura x 8 = 57,68 eura (§ 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. úč. od 01.06.2010) - 19% DPH .............................................................................................................. 315,54 eura (§ 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. úč. od 01.06.2010) - účasť na pojednávaní dňa 03.06.2010 (vyhlásenie rozsudku) .................................................. (2S 224/09 + 2S 231-235/09 + 3S 250/09, 3S 252/09) 1/6 výpočtového základu = 120,23 eura + (7 x 1/3 zo 120,23 eura) = 120,23 + (7 x 40,08) = (120,23 + 280,54) - 50% = 400,77 - 50% = 400,77 - 200,38 = 200,38 x 8 = 1 603,07 eura x 1 = .............................................................................................. 400,77 eura (§ 11 ods. 4, § 13 ods. 2 a 3, § 14 ods. 5 písm. b/ vyhl. č. 655/2004 Z. z. úč. od 01.06.2010) - režijný paušál ............................................................................... 7,21 eura x 8 = 57,68 eura (§ 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. úč. od 01.06.2010) - 19% DPH ................................................................................................................ 87,11 eura (§ 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. úč. od 01.06.2010) • z jedného úkonu právnej služby v r. 2012 - účasť na pojednávaní dňa 08.02.2012 ....................................................................................... (2S 224/09 + 2S 231-235/09 + 3S 250/09, 3S 252/09) 1/6 výpočtového základu = 127,16 eura + (7 x 1/3 zo 127,16 eura) = 127,16 + (7 x 42,39) = (127,16 + 296,73) - 50% = 423,89 - 50% = 423,89 - 211,95 = 211,95 x 8 = 1 695,56 eura (§ 11 ods. 4, § 13 ods. 2 a 3, § 14 ods. 1 písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z. z. úč. od 01.06.2010) - režijný paušál ............................................................................... 7,63 eura x 8 = 61,04 eura (§ 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. úč. od 01.06.2010) - 20% DPH .............................................................................................................. 351,32 eura (§ 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. úč. od 01.06.2010) - spolu majú žalobcovia v 1. - 8. rade nárok na náhradu trov konania v sume ... 6 606,06 eura (1 976,29 + 1 976,29 + 545,56 + 2 107,92 = 6 606,06 eura) - žalobcovia v 1. - 8. rade si však uplatnili náhradu trov konania po spojení len v sume = 2 376,93 eura (tarifná odmena za štyri úkony právnej služby spolu s režijným paušálom a DPH, t.j. 1 757,41 + 619,52 = 2 376,93 eura); tri úkony právnej služby v roku 2010 (480,96 x 3 = 1 442,88 + (3 x 7,21) = 1442,88 + 21,63 = 1 464,51 + 20% DPH = 1 464,51 + 292,02 = 1 757,41 eura) a jeden úkon právnej služby v roku 2012 (508,64 + 7,63 = 516,27 + 20% = 516,27+ 103,25 = 619,52 eura); vzhľadom na uvedené súd žalobcom v 1. - 8. rade priznal náhradu trov konania po spojení vecí len v uplatnenej sume 2 376,93 eura. O náhrade trov odvolacieho konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 250k ods. 1 OSP v spojení s ustanovením § 224 ods. 1 a 3 s poukazom na ustanovenie § 246c ods. 1 veta prvá OSP tak, že úspešným žalobcom v 1. - 8. rade priznal náhradu trov odvolacieho konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku za odvolanie a z náhrady trov právneho zastúpenia voči neúspešnému žalovanému. V zmysle uvedeného súd priznal žalobcom 1. - 8. rade náhradu trov odvolacieho konania zodpovedajúcich úkonom vyplývajúcich zo súdneho spisu uplatnených v súlade s príslušnými ustanoveniami OSP a vyhl. č. 655/2004 Z.z. a potrebných na účelné bránenie práva. Náhrada trov odvolacieho konania pozostáva: • z jedného úkonu právnej služby v r. 2010 - písomné podanie na súd - odvolanie zo dňa 28.09.2010 ......................................................... (2S 224/09 + 2S 231-235/09 + 3S 250/09, 3S 252/09) 1/6 výpočtového základu = 120,23 eura + (7 x 1/3 zo 120,23 eura) = 120,23 + (7 x 40,08) = (120,23 + 280,54) - 50% = 400,77 - 50% = 400,77 - 200,38 = 200,38 x 8 = 1 603,07 eura (§ 11 ods. 4, § 13 ods. 2 a 3, § 14 ods. 1 písm. b/ vyhl. č. 655/2004 Z. z. úč. od 01.06.2010) - režijný paušál ............................................................................... 7,21 eura x 8 = 57,68 eura (§ 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. úč. od 01.06.2010) - 19% DPH .............................................................................................................. 315,54 eura (§ 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. úč. od 01.06.2010) - súdny poplatok za odvolanie ................................................................... 8 x 66 eur = 528 eur - spolu majú žalobcovia v 1. - 8. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v sume ... 2 504,29 eura (1 976,29 + 528 = 2 504,29 eura) - žalobcovia v 1. - 8. rade si však uplatnili náhradu trov odvolacieho konania po spojení vecí len v sume 1 733,33 eura (tarifná odmena za dva úkony právnej služby spolu s režijným paušálom, DPH a súdny poplatok za odvolanie, t.j. (480,96 + 7,21) + (508,64 + 7,63) = 488,17 + 516,27 = 1004,44 + 20% DPH = 1004,44 + 200,89 = 1 205,33 eura + súdny poplatok za odvolanie v sume 528 eura = 1 733,33 eura) Súd právnemu zástupcovi žalobcov nepriznal právo na náhradu trov konania za úkon právnej služby nahliadnutie do súdneho spisu vzhľadom na skutočnosť, že nejde o úkon právnej služby v zmysle príslušných ustanovení vyhlášky, ale o výkon práva účastníka konania a jeho právneho zástupcu v zmysle ustanovenia § 44 OSP. Vzhľadom na uvedené súd žalobcom v 1. - 8. rade priznal náhradu trov odvolacieho konania po spojení vecí len v sume 1 113,81 eura, t.j. 1 733,33 - 619,52 (pričom suma 619,52 eura zodpovedá tarifnej odmene a režijnému paušálu s DPH za nepriznaný úkon právneho zastúpenia, t.j. 508,64 + 7,63 = 516,27 + 20% DPH = 516,27 + 103,25 = 619,52 eura). Krajský súd poukazuje na skutočnosť, že žalobcovia mali podľa ustanovenia § 11 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. úč. od 01.06.2009 a následne podľa ustanovenia § 11 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z. z. úč. od 01.06.2010 právo na tarifnú odmenu za všetky úkony právnej služby v sume 1/6 výpočtového základu. Nakoľko si však žalobcovia za poskytnuté úkony právnej služby uplatnili právo na náhradu trov právneho zastúpenia len v sume 1/13 výpočtového základu, súd im priznal náhradu trov len v tejto uplatnenej sume. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.