KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava29. 11. 2012plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4S/225/2009 z 29. 11. 2012

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 29. novembra 2012, sp. zn. 4S/225/2009, ECLI:SK:KSBA:2012:1009201701.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4S/225/2009
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1009201701
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1009201701.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členiek
senátu JUDr. Soni Langovej a JUDr. Miloty Tóthovej v právnej veci žalobcu: TRANSKONTAKT spol. s
r.o., so sídlom v Bratislave, Detvianska 6, 831 06, IČO: 17 309 182, právne zastúpený: JUDr. Alena
Bábiková, advokátka, so sídlom v Bratislave, 811 01, Michalská č. 2, proti žalovanému: Úrad pre verejné
obstarávanie, so sídlom Dunajská 68, P. O. BOX 56, 820 04 Bratislava 24 , o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 1373-964-7000/2005-N, zo dňa 30.10.2009, jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.11.2009 domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 1373-964-7000/2005- N, zo dňa 30.10.2009, ktorým žalovaný podľa ust. §
108 ods. 2 písm. a) zákona č. 523/2003 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene zákona č. 575/2001 Z.z.
o organizácii činnosti vlády a organizácií ústrednej štátnej správy a v znení neskorších predpisov nariadil
zrušiť verejnú súťaž na predmet obstarávania: „Multifunkčný diagnostický rtg. systém s príslušenstvom
vrátane súvisiacich služieb“ vyhlásenú obstarávateľom - Nemocnica s poliklinikou, Levice vo Vestníku
verejného obstarávania č. XXX/XXXX dňa 14.9.2005 pod značkou XXXXX-MST., do 30 dní od doručenia
rozhodnutia.

Žalobca uviedol, že predložil do verejnej súťaže svoju ponuku v stanovenej lehote. Listom zo dňa
20.10.2005 mu obstarávateľ oznámil, že jeho ponuku prijíma ako úspešnú následne obstarávateľ
zaslal žalobcovi dňa 15.11.2005 oznámenie o predĺžení lehoty viazanosti ponúk. Žalobca ďalej uviedol,
že ďalší uchádzač v tejto verejnej súťaži, ktorý bol zo súťaže vylúčený podal žiadosť o nápravu a
následne námietky a to proti vylúčeniu uchádzača z verejnej súťaže. Komisia žalovaného po preskúmaní
predloženej dokumentácie v nadväznosti na obsah podania navrhovateľa, vo veci vydal napadnuté
rozhodnutie, ktoré doručil žalobcovi 5.12.2005 a týmto rozhodnutím nariadil obstarávateľovi zrušiť
verejnú súťaž už v uvedenej lehote. Dôvodom zrušenia verejnej súťaže bolo zistenie žalovaného, že
obstarávateľ v časti A.2 súťažných podkladov - Kritéria na hodnotenie ponúk a pravidlá ich uplatnenia v
druhom bode a v oznámení o vyhlásení metódy verejného obstarávania v bode 20. stanovil technicko-
medicínske parametre, sériový menič s horizontálnym a vertikálnym delením filmu na 1 až 6 subdivízii.
V bode B. 1 súťažných podkladov - Opis predmetu obstarávania v technickej špecifikácii jednotlivých
častí systému požadoval sériový menič s delením filmu na 1, 2, 3, a 4 subdivízie. Podľa názoru žalobcu
bez ďalšieho potom žalovaný dospel k záveru, že „rozdielnym“ stanovením predmetu obstarávania v
súťažných podkladoch a v oznámení o vyhlásení metódy verejného obstarávania, porušil ustanovenia
§ 1 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, čím podľa neho došlo k porušeniu princípu priehľadnosti v



procese verejného obstarávania. Žalobca ďalej uviedol, že dňa 14.12.2005 na Krajský súd v Bratislave
podal žalobný návrh o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu Úradu pre verejné obstarávanie.
Následne Krajský súd uvedenej žalobe vyhovel rozsudkom č. 2S 432/2005 zo dňa 28.6.2006 a
napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 250j ods. 3 O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobca uviedol, že konajúci súd vytkol žalovanému, že v odôvodnení svojho rozhodnutia stručne
uviedol, že vo vyhlásení metódy verejného obstarávania a v súťažných podkladoch obstarávateľ stanovil
rozdielne požiadavky na predmet obstarávania, ale s týmto tvrdením sa Krajský súd nestotožnil. Vytkol
žalovanému, že v odôvodnení rozhodnutia neuviedol na základe čoho dospel k záveru, že došlo k
porušeniu princípu priehľadnosti a v čom bol tento princíp porušený, a to najmä s poukazom na
skutočnosť, že všetci uchádzači požadované kritérium splnili. Za najzávažnejšie pochybenie žalovaného
podľa žalobcu Krajský súd považoval skutočnosť, že žalovaný považoval odlišnú slovnú formuláciu
parametrov za skutočnosť, ktorá mohla mať zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania a
to s poukazom na to, že žiadny uchádzač v tejto veci nepožiadal o vysvetlenie a všetci uchádzači
požadované kritérium splnili. Žalobca poukázal ďalej na to, že Krajský súd podľa neho ustálil, že
z obsahu spisu, ktorý predložil žalovaný nevyplývalo, že obstarávateľ sa dopustil porušenia zákona
pri verejnom obstarávaní a už vôbec nie takého, ktoré by mohlo mať zásadný vplyv na výsledok
verejného obstarávania. Na základe týchto skutočností potom mal súd vysloviť právny názor o tom,
že nie je opodstatnený záver žalovaného o správnosti zrušenia verejnej súťaže. Žalobca poukazujúc
na ust. § 250j ods. 6 O.s.p. ďalej (v ďalšom O.s.p.) je viazaný žalovaný vyššie uvedeným právnym
názorom Krajského súdu. Uviedol ďalej, že žalovaný následne opäť nariadil obstarávateľovi verejnú
súťaž zrušiť, pričom nebral do úvahy, že zákon o verejnom obstarávaní nedovoľuje konajúcemu
správnemu orgánu meniť podmienky súťaže a zasahovať do rozhodnutí obstarávateľa ľubovoľne len na
základe voľnej úvahy, ale len v súvislosti so zásadným vplyvom na výsledok verejného obstarávania.
Podľa žalobcu žalovaný opäť svoje rozhodnutie opiera o tvrdenia, ktorými už argumentoval vo svojom
predchádzajúcom zrušenom rozhodnutí a to, že obstarávateľom určené pravidlá na uplatnenie kritéria
čísla 2 sú stanovené v rozpore s § 36 ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní a stanovenie splnenia
požiadaviek na predmet obstarávania v časti B.1 (opis predmetu obstarávania) súťažných podkladov
a stanovenie iných parametrov, ktoré mali byť predmetom hodnotenia ponúk v rámci kritérií č. 2 a č.
3 nezaručuje podľa žalovaného objektívne vyhodnotenie ponúk. Žalobca preto opätovne poukazuje na
to, že takéto konštatovanie je nesprávne a vychádza z nesprávnej interpretácie podmienok súťaže.
Podľa názoru žalobcu v kritériach na hodnotenie ponúk uvedených v časti A.2 súťažných podkladov v
druhom bode a v bode 20 oznámenia o vyhlásení verejnej súťaže je uvedené „Technicko-medicínsky
parameter - sériový menič s horizontálnym a vertikálnym delením filmu na 1-6 subdivízii - 25 bodov“,
nenachádza žiaden rozdiel a konštatovanie žalovaného o rozdielnom stanovení predmetu obstarávania
v súťažných podkladoch a v oznámení o vyhlásení metódy verejného obstarávania je nesprávny.
Podľa názoru žalobcu opis predmetu obstarávania podľa časti D.1 súťažných podkladov obsahuje
technické špecifikácie jednotlivých častí systému a okrem iného je tam uvedené pri sériovom meniči:
„Delenie filmu min. 1,2,3 a 4 subdivízie“. Uvedením tejto požiadavky podľa žalobcu obstarávateľ určil,
čo zariadenie musí mať minimálne, aby mohla byť ponuka hodnotená a porovnávaná s konkurenčnými
ponukami. Stanovenými kritériami obstarávateľ určil, že má záujem o vyššiu kvalitu, čo však podľa
žalobcu neznamená, že ide o inak opísaný predmet obstarávania. Žalobca ďalej poukázal na to,
že v roku 2005 Nitriansky samosprávny kraj vyčlenil zo svojho rozpočtu finančné prostriedky pre
menovanú nemocnicu na zakúpenie diagnostického prístroja, a to preto lebo v okrese Levice je
veľmi vysoký výskyt karcinogénnych ochorení. Už prvé rozhodnutie žalovaného vydaného v roku 2005
spôsobilo, že uvedená nemocnica nemala k dispozícii moderné diagnostické zariadenia a ani finančné
prostriedky na jeho zakúpenie. V tejto súvislosti poukazoval žalobca aj na čl. 2 ods. 4 Smernice rady
z 21.12.1989, podľa ktorej členské štáty môžu umožniť po uvážení nariadiť prechodné opatrenia aby
zodpovedná osoba mohla vziať do úvahy pravdepodobné dôsledky opatrení na všetky záujmy ktoré budú
pravdepodobne poškodené ako aj na verejný záujem a môžu rozhodnúť, že také opatrenia nerealizujú
v prípade ak by ich negatívne dôsledky prevýšili ich úžitok. Vzhľadom na uvedené žalobca je toho
názoru, že napadnutým rozhodnutím žalovaného bol poškodený na svojich právach a boli porušené
zásady vo verejnom obstarávaní spočívajúce na princípoch priehľadnosti rovnakého zaobchádzania a
nediskriminácie uchádzačov a záujemcov v hospodárskej súťaže pri dodržiavaní zásad hospodárnosti
pri vynakladaní finančných prostriedkov.



Žalovaný vo vyjadrení k žalobe ktoré súdu doručil dňa 23.12.2009 navrhuje žalobu v celom rozsahu
zamietnuť. Uviedol, že obstarávateľ listom zo dňa 17.10.2005 vylúčil uchádzača - spoločnosť ZOLS
s.r.o. z verejného obstarávania. Tento uchádzač podal proti vylúčeniu žiadosť o nápravu, jeho
žiadosť o nápravu zamietol. Následne potom boli zo strany navrhovateľa listom zo dňa 30.10.2005
podané námietky, proti vylúčeniu. Komisia pre rozhodovanie v konaní o námietkach Úradu pre
verejné obstarávanie napadnutým rozhodnutím nariadila verejnú súťaž zrušiť. Žalovaný uviedol,
že proti jeho rozhodnutiu podal žalobca dňa 14.12.2005 žalobu na Krajskom súde v Bratislave,
ktorej bolo aj vyhovené. Následne žalovaný na základe uvedeného rozsudku vydal rozhodnutie č.
1373-964-7000/2005-N zo dňa 30.10.2009, ktorým námietky žalobcu zamietol podľa § 108 ods. 4 zákona
o verejnom obstarávaní a zároveň podľa § 108 ods. 2 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní nariadil
zrušiť predmetnú verejnú súťaž. Žalovaný tvrdenie žalobcu, že by mal ignorovať právny názor súdu
vyslovený vo svojom rozhodnutí 2S 432/2005 zo dňa 28.6.2006 pokladá ho za hrubo zavádzajúce
a nereflektujúce odôvodnenie vyššie uvedeného rozsudku Krajského súdu (2S 432/2005). Podľa
názoru žalovaného konštatovanie Krajského súdu na strane 5 druhý odsek zhora má výlučne povahu
všeobecného konštatovania resp. všeobecného výkladu článku 1 Ústavy SR. Žalovaný vychádzal z
obsahu odôvodnenia uvedeného rozsudku Krajského súdu v Bratislave, pretože z neho jednoznačne
vyplýva, že jediným dôvodom zrušenia rozhodnutia žalovaného bola skutočnosť, že rozhodnutie
žalovaného neobsahovalo všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie na základe ktorých
žalovaný rozhodol, pretože nedostatočne odôvodnil zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania.
Argumentáciu súdu princípom legality, ktorá je upravená článku 1 Ústavy SR bolo predovšetkým
sledované to, že žalovaný môže rozhodnutím zrušiť metódu verejného obstarávania len v prípade ak
porušenie zákona o verejnom obstarávaní mohlo mať zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania
a žalovaný možnosť zásadného vplyvu dostatočne v rozhodnutí zdôvodní, keďže jednou zo zákonom
o verejnom obstarávaní stanovenou podmienkou zrušenia metódy verejného obstarávania podľa §
108 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní je možnosť zásadného vplyvu porušenia zákona o
verejnom obstarávaní na výsledok verejného obstarávania. Žalovaný je toho názoru, že túto vytýkanú
vadu rozhodnutia v rámci nového rozhodnutia vo veci odstránil a nedostatok dôvodov zrušeného
rozhodnutia konvalidoval tým, že sa žalobou v napadnutom rozhodnutí vyčerpávajúco jednoznačne a
jasne vysporiadal s porušeniami zákona o verejnom obstarávaní a možnosťou ich zásadného vplyvu na
výsledok verejného obstarávania. Podľa názoru žalovaného v rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave
nevyplýva záver, že by tu neboli dané dôvody pre zrušenie predmetnej verejnej súťaže tak ako to
uvádza žalobca. Krajský súd v predmetnom rozsudku konštatoval, že z rozhodnutia žalovaného a
vyjadrenia k žalobe vychádzajúc z obsahu spisu nie je opodstatnený záver o správnosti zrušenia verejnej
súťaže. Je potrebné zdôrazniť, že správne súdy nevykonávajú dohľad nad verejným obstarávaním
ale iba preskúmavajú zákonnosť ich rozhodnutí, ktoré žalovaný vydáva v rámci výkonu dohľadu nad
verejným obstarávaním. Poukazujúc na ust. § 34 ods. 1 , ods. 2, ods. 3 a § 36 ods. 5 zákona
o verejnom obstarávaní, žalovaný uvádza, že vyhodnotenie ponúk patrí medzi rozhodujúcu časť v
procese verejného obstarávania a preto má určenie kritérií na vyhodnotenie ponúk zásadný vplyv.
Podľa názoru žalovaného ak si obstarávateľ zvolí pre vyhodnotenie ponúk viaceré kritéria, musí brať
do úvahy vymedzenie ďalších kritérií, (okrem najnižšej ceny) tak aby počet a obsah týchto kritérií bol
primeraný charakteru predmetu verejného obstarávania a umožňoval následné prehľadné hodnotenie
ponúk. Zohľadnenie všetkých skutočností, ktoré sú uvedené v oznámení o vyhlásení metódy verejného
obstarávania a v súťažných podkladoch je nevyhnutné pre dodržanie základných princípov vo verejnom
obstarávaní, nakoľko uchádzači predkladajú ponuky na základe kritérií na vyhodnotenie ponúk a
pravidiel ich uplatnenia a predpokladajú, že tieto skutočnosti budú rozhodujúce pri hodnotení ich ponúk.
Žalovaný uviedol, že v preskúmavanom prípade obstarávateľ oznámil, že má záujem získať ekonomicky
najvýhodnejšiu ponuku, čo vyplývalo z textu uvedeného v oznámení o vyhlásení metódy verejného
obstarávania, kde v bode 20 určil kritéria na vyhodnotenie ponúk (napr. cena za predmet obstarávania
vrátane DHP... 45 bodov, technicko-medicínsky parameter... 25 bodov, technicko-medicínsky parameter
- televízny reťazec ... 15 bodov atď).

Žalovaný presnou citáciou častí A.2 a časti B.1 (kritéria na hodnotenie ponúk a pravidla ich uplatnenia
a opis predmetu obstarávania uviedol, že obstarávateľom určené pravidla na uplatnenie kritéria č. 2
(technicko-medicínsky parameter - sériový menič s horizontálnym a vertikálnym delením filmu na 1
až 6 subdivízii) a kritéria č. 3 (technicko-medicínsky parameter - televízny reťazec s CCD kamerou)
sú podľa názoru žalovaného obstarávateľom stanovené v rozpore s § 36 ods. 5 zákona o verejnom
obstarávaní podľa ktorého pravidlá na hodnotenie kritérií musia byť nediskriminačné a musia podporovať



spravodlivú súťaž. Žalovaný podrobným rozpisom jednotlivých kritérií na hodnotenie ponúk a spôsobu
ich vyhodnotenia vo väzbe na minimálne technické požiadavky na predmet obstarávania stanovené
v časti B.1 súťažných podkladov dôvodil, že bol obmedzený bližšie neurčený počet záujemcov, ktorí
sa so zverejneným textom zoznámili a na základe takto stanovených kritérií na vyhodnotenie ponúk
nepodali ponuku. Zohľadnenie skutočnosti, ktoré sú uvedené v oznámení o vyhlásení metódy verejného
obstarávania je nevyhnutné nakoľko uchádzači sa rozhodujú o predložení svojich ponúk na základe
kritérií na vyhodnotenie ponúk o ktorých predpokladajú, že budú rozhodujúce pri hodnotení ponúk.
Uvádza ďalej, že uchádzači, ktorí by taktiež splnili minimálne technické požiadavky na predmet
obstarávania stanovené v časti D.1 súťažných podkladov tým, že by mohli ponúknuť sériový menič s
delením filmu na min. 1, 2, 3 a 4 subdivízie a televízny reťazec s vysokým pomerom signál-šum, a
teda sa mohli zúčastniť predmetnej súťaže, sa o tejto možnosti z informácií uverejnených v oznámení
o vyhlásení verejného obstarávateľa nedozvedeli, nakoľko mohli byť odradený stanovením kritérií na
hodnotenie sériového meniča s horizontálnym a vertikálnym delením formátu filmu na 1 až 6 subdivízii a
televízneho reťazca s CCD kamerou v rámci bodu 20 predmetného oznámenia. Na základe uvedeného
ma žalovaný zato, že rozdielnym určením predmetných kritérií na vyhodnotenie ponúk v oznámení o
vyhlásení verejného obstarávania a technických požiadaviek na predmet obstarávania stanovených v
súťažných podkladov je spochybnená priehľadnosť procesu predmetného verejného obstarávania a
nediskriminačný prístup ku všetkým potenciálnym uchádzačom danej verejnej súťaže, čo mohlo mať
zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania. Je preto toho názoru, že preto podľa ust. § 108 ods.
2 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní nariadil zrušiť metódu verejného obstarávania, teda potom čo
zistil, že postupom obstarávateľa bol porušený zákon o verejnom obstarávaní a porušenie mohlo mať
zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania. Bol toho názoru, že s možnosťou zásadného vplyvu
vyššie uvedeného porušenia zákona o verejnom obstarávaní sa v napadnutom rozhodnutí dostatočne
vysporiadal. S tvrdením žalobcu, že zákon o verejnom obstarávaní nedovoľuje žalovanému meniť
podmienky súťaže a zasahovať do rozhodnutí obstarávateľa ľubovoľne len na základe voľnej úvahy ale
iba v súvislosti so zásadným vplyvom na výsledok verejného obstarávania sa žalovaný nestotožňuje. Je
toho názoru, že nemenil v žiadnom prípade podmienky stanovené obstarávateľom v predmetnej verejnej
súťaži. V zmysle rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave identifikoval konkrétne porušenie zákona
o verejnom obstarávaní, ktoré potom vyčerpávajúco skutkovo a právne zdôvodnil, pričom tak ako aj
vyššie uviedol, konkretizoval aj možnosť zásadného vplyvu porušenia zákona o verejnom obstarávaní
na výsledok verejného obstarávania. Poznámky žalobcu o „Dezolátnom stave niektorých zdravotníckych
zariadení“ a príčinnej súvislosti s napadnutým rozhodnutím, považuje za úplne scestný. Uvádza, že
ako orgán vykonávajúci dohľad nad verejným obstarávaním má v zmysle komunitárneho práva a práva
vnútroštátneho jednoznačne a jasne zakotvenú povinnosť revidovať porušenia pravidiel vo verejnom
obstarávaní. Rovnako za scestné považuje odkaz žalobcu v žalobe na článok 2 ods. 4 Smernice Rady
89/665/EHS z 21.12.1989 (ďalej len „smernica“). Uvádza, že uvedený článok smernice je v rámci
úpravy zákona o verejnom obstarávaní transponovaný do § 107 ods. 10. V tejto súvislosti poukázal
na zmysel uvedeného ustanovenia „Úrad môže rozhodnutím odňať odkladný účinok námietkam podľa
odseku 1 písm. a) až g) ak jeho negatívne dôsledky ohrozujú verejný záujem“. Uvádza, že z citovaného
vyplýva možnosť a nie povinnosť žalovaného suspendovať odkladný účinok podaných námietok a
navyše citované ustanovenie nemá žiadny súvis s vydaním meritórneho rozhodnutia vo veci samej a už
vôbec nemá a nemôže mať vplyv na zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia. Na základe týchto
skutočností žiada žalobu zamietnuť.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté
rozhodnutie žalovaného v rozsahu a dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie,
ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250f ods. 1 O.s.p., keďže boli splnené
podmienky uvedené v § 250f ods. 2 O.s.p. a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o
súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011) dospel k záveru, že
žaloba žalobcu nie je dôvodná. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 30.11.2012, potom čo deň vyhlásenia
rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Ministerstva spravodlivosti
SR www.justice.gov.sk <.. najmenej 5 dní vopred (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1
veta prvá O.s.p.).

Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej
časti, druhej hlavy O.s.p. je posudzovať či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil
dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v



súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi
predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda, či rozhodnutie správneho orgánu
bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia
správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydania
napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho
orgánu, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym
orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).
Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov
uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že
nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich
hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach (§ 247 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 249 ods. 2).

Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného,
ktorým žalovaný podľa ust. § 108 ods. 2 písm. a) zákona č. 523/2003 nariadil zrušiť verejnú súťaž
do 30 dní od doručenia rozhodnutia. Súd z doloženého administratívneho spisu mal za preukázané,
že obstarávateľ vyhlásil podľa § 54 zákona o verejnom obstarávaní verejnú súťaž na predmet
obstarávania: „Multifunkčný diagnostický rtg. systém s príslušenstvom vrátane súvisiacich služieb„ vo
Vestníku verejného obstarávania č. XXX/XXXX zo dňa 14.9.2005 pod značkou XXXXX-MST. Ide o
podlimitnú metódu verejného obstarávania. Obstarávateľ listom zo dňa 17.10.2005 vylúčil uchádzača
spoločnosť ZOLS s.r.o. z verejného obstarávania, ktorý potom listom zo dňa 20.10.2005 podal proti
vylúčeniu žiadosť o nápravu, čo obstarávateľ listom zo dňa 24.10.2005 zamietol. Následne boli zo
strany vylúčeného uchádzača (ZOLS s.r.o.) listom zo dňa 31.10.2005 podané námietky proti vylúčeniu.
Komisia pri rozhodovaní o námietkach, napadnutým rozhodnutím zo dňa 1.12.2005 nariadila verejnú
súťaž zrušiť. Uvedené rozhodnutie žalobca napadol žalobou na Krajskom súde v Bratislave, ktorý svojim
rozhodnutím evidovaným pod spisovou značku 2S 432/2005-38 zo dňa 28.6.2006 zrušil podľa § 250j
ods. 3 O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Súd na strane 4 svojho rozhodnutia uviedol,
že v napadnutom rozhodnutí žalovaný veľmi stručne konštatuje, že rozdielnym stanovením predmetu
obstarávania v súťažných podkladov a v oznámení o vyhlásení metódy verejného obstarávania porušil
obstarávateľ ustanovenia § 1 ods. 2 cit. zákona, čím došlo k porušeniu princípu priehľadnosti v procese
verejného obstarávania (podľa § 1 ods. 2 cit. zákona pri verejnom obstarávaní sa uplatňuje princíp
priehľadnosti, rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie uchádzačov a záujemcov, hospodárskej
súťaže pri dodržiavaní zásad hospodárnosti, pri vynakladaní finančných prostriedkov).

Podľa § 115 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní rozhodnutie musí obsahovať výrok odôvodnenie a
poučenie.

Podľa § 115 ods. 3 cit. zákona v odôvodnení rozhodnutia Úrad uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom
na rozhodnutie a na základe akých listinných dôkazov rozhodol.

Podľa § 108 ods. 2 písm. a) cit. zákona, ak Úrad v konaní o námietkach zistí, že postupom obstarávateľa
bol porušený tento zákon a porušenie mohlo mať zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania,
rozhodnutím nariadi zrušiť metódu verejného obstarávania.

Na strane 5 svojho rozhodnutia Krajský súd v Bratislave konštatoval, že z napadnutého rozhodnutia
(z roku 2005) nie je zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom pri vydaní napadnutého rozhodnutia....,
žalovaný iba v stručnom odôvodnení uvedenom v 4 odsekoch na str. 4 sa obmedzil na konštatovanie,
že obstarávateľ porušil ustanovenia citovaného zákona tým, že vo vyhlásení metódy verejného
obstarávania a v súťažných podkladoch stanovil rozdielne požiadavky na predmet obstarávania s
čím sa však súd nestotožňuje. Ďalej súd vytkol, žalovanému, že tento vôbec neuviedol, na základe
čoho dospel k záveru, že došlo k porušeniu princípu priehľadnosti v procese verejného obstarávania
a v čom bol tento princíp porušený a to najmä s poukazom na skutočnosť, že všetci uchádzači
požadované kritérium splnili. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nebolo súdu rovnako zrejmé
z akých skutočností žalovaný vyvodil záver, že uvedené porušenie mohlo mať zásadný vplyv na
výsledok verejného obstarávania a nebol len takým porušením, ktoré síce mohlo mať vplyv na výsledok
verejného obstarávania, ale nemožno ho hodnotiť ako zásadný. Súd rovnako vytkol žalovanému v



danom rozhodnutí, že nemohol posúdiť, či rozdiel špecifikácií predmetu obstarávania spočívajúci v
odlišnej slovnej formulácii požadovaných parametrov „S delením na 1 až 6 subdivízii“ a „S delením min.
na 1, 2, 3, a 4 subdivízie“ bol spôsobilí mať zásadný (teda nie zanedbateľný) vplyv na výsledok verejného
obstarávania a vyvolať tak následok, ktorý by znamenal nepriehľadnosť celej verejnej súťaže. Súd bol
toho názoru, s poukazom na § 108 ods. 2 písm. a) cit. zákona, že také porušenie ako má uvedený zákon
na mysli z obsahu spisu mu nevyplýva.

Následne na základe uvedeného rozsudku Krajského súdu v Bratislave vydal žalovaný rozhodnutie
číslo: 1373-964-7000/2005-N zo dňa 30.10.2009, ktorým podľa § 108 ods. 2 písm. a) zákona o
verejnom obstarávaní nariadil obstarávateľovi zrušiť verejnú súťaž. Uvedené rozhodnutie je predmetom
preskúmania.

Podľa § 102 písm. c) cit. zákona Úrad vykonáva dohľad nad verejným obstarávaním.

Úrad pre verejné obstarávanie, ako ústredný orgán štátnej správy pre verejné obstarávanie v zmysle
zákonom o verejnom obstarávaní vymedzenej pôsobnosti vo vyššie citovanom ustanovení § 102
vykonáva štátnu správu v oblasti verejného obstarávania ako aj dohľad nad verejným obstarávaním.
Zákon o verejnom obstarávaní zakotvil revízne postupy a to vybavovanie žiadosti o nápravu
obstarávateľom pred uzavretím zmluvy - dohľad nad verejným obstarávaním v rámci výkonu dohľadu
Úrad pre verejné obstarávanie rozhoduje o námietkach uchádzačov záujemcov alebo osôb, ktoré mohli
byť dotknuté postupom podľa obstarávateľa.

Z obsahu administratívneho spisu je nesporne preukázané, že po nadobudnutí právoplatnosti
rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S 432/2005 zo dňa 28.6.2006 ktorým bolo zrušené
rozhodnutie č. 1373-964-7000/2005 zo dňa 1.12.2005, Komisia Úradu opäť preskúmala postup
obstarávateľa v predmetnom postupe verejného obstarávateľa a po zhodnotení všetkých podkladov
opakovane vydala vo veci rozhodnutie, ktorým podľa ust. § 108 ods. 2 písm. a) zákona č. 523/2003
Z.z. o verejnom obstarávaní nariadila obstarávateľovi zrušiť verejnú súťaž do 30 dní odo dňa doručenia
tohto rozhodnutia. Krajský súd v Bratislave ďalej zistil, že v napadnutom rozhodnutí žalovaný podrobným
rozpisom a špecifikáciou jednotlivých úkonov obstarávateľa sa venoval jeho úkonom, ktoré porovnal so
zákonom o verejnom obstarávaní pričom zohľadnil požiadavku Krajského súdu v Bratislave uvedenú v
jeho odôvodnení a konštatoval, že vylúčenie účastníka ZOLS s.r.o. so sídlom v Nitre bolo obstarávateľom
vykonané v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní (viď zdôvodnenie na strane 4 až 6 napadnutého
rozhodnutia). Pokiaľ išlo o výhrady Krajského súdu v Bratislave tieto žalovaný doplnil, pričom riadne
identifikoval konkrétne porušenie zákona o verejnom obstarávaní, ktoré potom vyčerpávajúco skutkovo
a právne zdôvodnil, pričom tak ako aj vyššie uviedol, konkretizoval aj možnosť zásadného vplyvu
porušenia zákona o verejnom obstarávaní na výsledok verejného obstarávania (viď stranu 8 až
13 napadnutého rozhodnutia). Na základe týchto doplnených údajov Krajský súd v Bratislave po
preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal konštatoval, že zo
strany obstarávateľa je možné konštatovať porušenie zákonných ustanovení v súvislosti so stanovením
kritérií na vyhodnotení ponúk, ktoré nezabezpečia výber ekonomicky najvýhodnejšej ponuky a ktoré
diskriminovali uchádzačov v procese verejného obstarávania. Vzhľadom k tomu, že tieto mali zásadný
vplyv na výsledok verejného obstarávania Krajský súd v Bratislave konštatoval, že žalovaný správny
orgán postupoval v súlade so zákonom, keď rozhodol tak, že na základe námietok navrhovateľa nariadil
obstarávateľovi predmetnú verejnú súťaž zrušiť.

Krajský súd v Bratislave sa nestotožnil s názorom žalobcu, že žalovaný ignoroval právny názor Krajského
súdu v Bratislave vyjadrenú v rozsudku 2S 432/2005 z 28.6.2006, ktorým bol v zmysle ustanovenia
§ 250j ods. 6 O.s.p. viazaný. Z obsahu napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že žalovaný súdom
vytýkanú vadu rozhodnutia (nedostatočne odôvodnenie rozhodnutia) odstránil a nedostatok dôvodov
zrušeného rozhodnutia doplnil. V žalobou napadnutom rozhodnutí sa žalovaný nesporne vyčerpávajúco,
jednoznačne a jasne vysopriadal so všetkými porušeniami zákona o verejnom obstarávaní.



Krajský súd v Bratislave má zato, že žalovaný po opätovnom preskúmaní kompletného
administratívneho spisu obstarávateľa odôvodnil konkrétne porušenie zákona o verejnom obstarávaní,
ktoré v žalobou napadnutom rozhodnutí skutkovo a právne zdôvodnil a jasne konkretizoval aj možnosť
zásadného vplyvu porušenia zákona o verejnom obstarávaní na výsledok verejného obstarávania. Z
tohto dôvodu Krajský súd s poukazom na ust. § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi
ich náhradu nepriznal a žalovanému v tomto konaní náhrada trov konaní neprináleží.

Senát krajského súdu prijal predmetné rozhodnutie pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z.z. v znení zákona č. 33/2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne dvojmo. Z podania musí

byť zjavné ktorému súdu je určené kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje

a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom

sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).