Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Scud/23/2009 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1009201708 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1009201708.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, samosudkyňou JUDr. Renátou Janákovou, v právnej veci navrhovateľa: A.. X.. J. I., R.. X. I. XXXX, D. E. I.. XX, XXX XX F. O. K., I. W. R., U.. V.: A. F., N. Okresného I. D. X., U. XX, XXX XX Bratislava proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o starobný dôchodok, takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30. júna 2009 p o t v r d z u j e. Účastníkom sa náhrada trov n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Navrhovateľ sa včas podaným opravným prostriedkom zo dňa 15. augusta 2009 domáhal preskúmania rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30. júna 2009, ktorým odporkyňa podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z. z. a § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov zamietla navrhovateľovu žiadosť o starobný dôchodok. Navrhovateľ v opravnom prostriedku uviedol, že v rokoch 2000 a 2003 bol pracovne činný v D. I. „. C. D.. V podaní zo dňa 16. apríla 2010 navrhovateľ oznámil súdu, že vo veci jeho starobného dôchodku je príslušný I. súd F. O. K. XX - J., Z.. XXX, A.-XXX XX F., a preto žiada, aby sa Krajský súd v Bratislave v prípade akýchkoľvek otázok obrátil na tento súd vo Frankfurte. Odporkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 9. novembra 2009 žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne. Uviedla, že navrhovateľ podľa právnych predpisov Slovenskej republiky nezískal žiadne obdobie dôchodkového poistenia, to znamená, že navrhovateľovi nevznikol nárok na starobný dôchodok, a preto jeho žiadosť o priznanie starobného dôchodku zamietla. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 250l a nasl. O.s.p., návrh navrhovateľa prejednal a dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Súd vykonal dokazovanie výsluchom zástupkyne odporkyne, oboznámil sa s obsahom dávkového spisu odporkyne č. XXX XXX XXXX a s celým obsahom spisového materiálu a zistil tento skutkový stav. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30. júna 2009 odporkyňa podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z. z. a § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov zamietla navrhovateľovu žiadosť o starobný dôchodok. Rozhodla tak s odôvodnením, že navrhovateľ podľa právnych predpisov Slovenskej republiky nezískal žiadne obdobie dôchodkového poistenia, a preto mu nevznikol nárok na starobný dôchodok. Dňa 12. septembra 2010 sa konalo pojednávanie, na ktoré sa opatrovníčka navrhovateľa nedostavila, predvolanie jej bolo doručené dňa 2. augusta 2012, svoju neúčasť neospravedlnila, ani nepožiadala o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. Súd preto vec prejednal v neprítomnosti opatrovníčky navrhovateľa (§ 250g ods. 2 O.s.p.). Zástupkyňa odporkyne na pojednávaní uviedla, že navrhovateľ o starobný dôchodok požiadal žiadosťou z 9. januára 2008 od najbližšie možného dňa. Navrhovateľ ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku nemal v Slovenskej republike žiadne obdobie dôchodkového poistenia, a preto nesplnil podmienky nároku na starobný dôchodok a podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne pobočka Bratislava z 21. apríla 2009 navrhovateľ nebol na tejto pobočke prihlásený a preto žiadala napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Podľa § 20 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení občan má podľa dĺžky zamestnania a podľa dosiahnutého veku nárok na starobný dôchodok alebo na pomerný starobný dôchodok. Podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach, b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e), c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h), d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až l), alebo e) 60 rokov. Podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, o nároku na úpravu dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu, o nárokoch na náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali z garančného fondu (ďalej len „peňažná náhrada“) a o nároku na podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky, náhrady škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania alebo podpory v nezamestnanosti za obdobie pred 1. januárom 2004, aj keď o uvedenej dávke, náhrade škody, peňažnej náhrade alebo podpore v nezamestnanosti už bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými. Vychádzajúc z predloženej písomnej dokumentácie odporkyne, po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Je nesporné, že navrhovateľ dňa 4. septembra 1990 dosiahol dôchodkový vek 60 rokov, avšak táto skutočnosť sama osebe nepostačuje pre vznik nároku na starobný dôchodok. Druhou obligatórnou podmienkou pre vznik nároku je doba zamestnania najmenej 25 rokov. Keďže navrhovateľ nepreukázal, že bol na území Slovenskej republiky zamestnaný a v systéme ústrednej evidencie Sociálnej poisťovne sa o tejto skutočnosti nenachádzajú žiadne záznamy, súd má za to, že navrhovateľovi nevznikol nárok na starobný dôchodok na území Slovenskej republiky, pretože nesplnil druhú zákonnú podmienku v zmysle ust. § 21 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, t.j. potrebnú dobu zamestnania minimálne 25 rokov do dovŕšenia dôchodkového veku. Do dovŕšenia dôchodkového a ani potom nebol navrhovateľ dôchodkovo poistený. Skutočnosť, že navrhovateľ bol zamestnaný na území Slovenskej republiky v D. I. „. C. D. v období rokov 2000 a 2003, nemôže mať vplyv na splnenie zákonných podmienok na nárok na starobný dôchodok, pretože dôchodkový vek dosiahol už 4.9.1999 a tým ani vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd považuje za potrebné podotknúť, že navrhovateľ počas konania pred odporkyňou, ako i pred súdom ohľadom preukázania doby poistenia, resp. dôchodkového poistenia nespolupracoval. Podľa § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí obdobne. Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia i postupu odporkyne, vychádzajúc z predloženej spisovej dokumentácie odporkyne dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu v preskúmavanej veci je dostačujúce, rozhodnutie vychádzalo zo správneho právneho posúdenia veci a postup správneho orgánu je v súlade so zákonom, a preto napadnuté rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.9.2010 ako vecne správne potvrdil. Podľa § 250s prvej vety O.s.p. proti rozsudku súdu, ktorým potvrdí rozhodnutie správneho orgánu, je prípustné odvolanie. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. Navrhovateľka nebola v konaní úspešná a odporkyni trovy konania neprislúchajú. Poučenie: Proti tomuto rozsudku j e možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave na Najvyšší súd Slovenskej republiky, písomne, dvojmo. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. /§ 205 ods.1 O.s.p./ Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. /§ 42 ods. 3 O.s.p./ Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 205 ods. 2 O.s.p./.