Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/179/2009 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1009201709 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1009201709.4 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členiek senátu JUDr. Nory Puchelovej a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: Obec Myslina, 066 01 Myslina, právne zastúpený advokátom: JUDr. Jozef Novák, Karpatská 18, Bratislava proti žalovanému: Ministerstvo financií SR, Štefanovičova 5, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MF/022575/2009-243 zo dňa 8.9.2009, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.11.2009 domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. MF/022575/2009-243 zo dňa 8.9.2009 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Správy finančnej kontroly v Košiciach č. 5/1105/2008/139 zo dňa 3.7.2009. V žalobe uviedol, že prvostupňovým rozhodnutím mu bola podľa ust. § 31 ods. 3 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov uložená povinnosť odviesť do štátneho rozpočtu SR sumu 58.898,92 € (1.774.389,- Sk) a zaplatiť penále vo výške 58.898,92 €. Žalobca navrhuje zrušiť predmetné rozhodnutia s tým, že poskytnutú dotáciu použil na určený účel, nakoľko záver prijatý správnym orgánom nezodpovedal skutkovému stavu veci, keďže zhotoviteľ stavby sa voči žalobcovi dopustil trestného činu podvodu, čo vyvracia dôvody o nezrealizovaní prác a dodávok podľa faktúry č. 200568. V nadväznosti na uvedené žalobca udáva, že finančnú disciplínu neporušil, ale v trestnom konaní si uplatnil nárok na náhradu škody. V žalobe žalobca ďalej uviedol, že mu boli na základe zmluvy č. 39280 08U01 o poskytnutí podpory z fondu formou dotácie uzatvorenej dňa 13.9.2005 s Enviromentálnym fondom poskytnuté finančné prostriedky účelovo určené na akciu „Kanalizácia a ČOV“ vo výške 2.900.000,- Sk. Na realizáciu diela „Myslina - kanalizácia ČOV“ mal žalobca uzatvorenú zmluvu o dielo so zhotoviteľom - so spoločnosťou GMW spol. s r.o. zo dňa 26.8.1998 upravenú dvoma dodatkami. Žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, že spornou skutočnosťou, na základe ktorej bolo vydané predmetné rozhodnutie, bola úhrada faktúry zhotoviteľa č. 200559 zo dňa 24.8.2005 na sumu 1.999.862,50 Sk, ktorú žalobca uhradil dňa 29.8.2005 z úverových zdrojov a faktúry č. 200568 zo dňa 16.9.2005 na sumu 1.901.778,70 Sk, ktorá rovnako bola žalobcom uhradená z verejných zdrojov na základe zmluvy. Podľa názoru žalobcu je irelevantné posudzovať úhradu faktúry č. 200559 vo vzťahu k zmluve za spornú, nakoľko táto nebola uhradená z verejných zdrojov a bola uhradená pred podpísaním zmluvy. Jej súčasťou bol zisťovací protokol č. 050824/ING PE zo dňa 24.8.2005, ktorý nebol podpísaný ani stavebným dozorom ani žalobcom, nakoľko predmet zákazky nebol objednávateľovi (žalobcovi) dodaný. Z tohto dôvodu následne žalobca od zmluvy so zhotoviteľom na predmet stavby odstúpil a dal podnet na trestné stíhanie pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu. Okresná prokuratúra konajúca vo veci podala na Okresný súd v Humennom žalobu s odôvodnením, že zhotoviteľ sumu vo faktúre č. 200559 vyfaktúroval, faktúrovanú sumu prevzal, ale predmet fakturácie nedodal, čím žalobcovi spôsobil škodu vo výške 1.999.862,50 Sk. Pri faktúre č. 200568 zo dňa 16.9.2005 žalobca uvádza, že táto bola uhradená 14.10.2005 a jej súčasťou bol zisťovací protokol č. 050912/ ING PE zo dňa 12.9.2005, ktorý bol podpísaný žalobcom aj stavebným dozorom. V tomto prípade nezodpovedá pravde tvrdenie žalovaného, že v čase tejto fakturácie nebol vyfaktúrovaný tovar a dodávky žalobcovi dodané. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že podľa jeho názoru v správnom konaní žalovaný správny orgán neakceptoval námietky žalobcu, že technológia faktúrovaná faktúrou č. 200568, bola dodaná v čase fakturácie, ale nebola osadená. Ďalej uviedol, že nebol akceptovaný návrh žalobcu na vypočutie svedkov ani stavebného dozoru, ktorí boli kompetentní a oprávnení skutočnosti uvádzané žalobcom potvrdiť. Žalobca má za to, že prvostupňový správny orgán v správnom konaní neakceptoval námietky uvádzané žalobcom v tomto konaní a žalovaný ako druhostupňový správny orgán potvrdil prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu s odôvodnením, že žalobca použil časť poskytnutých verejných prostriedkov v rozpore so zmluvne určenými podmienkami, čo posúdil ako porušenie finančnej disciplíny podľa ust. § 31 ods. 1 písm. n) zákona č. 523/2004 a v celom rozsahu sa stotožnil s rozhodnutím a konaním prvostupňového orgánu. Žalobca má za to, že žalovaný správny orgán pri svojom rozhodovaní neakceptoval základné pravidlá správneho konania, neakceptoval jeho návrhy na vypočutie svedkov a stavebného dozoru, čím podľa neho opomenul zásadu objektívneho zistenia materiálnej pravdy. Takéto porušenie procesných práv žalobcu v správnom konaní má podľa jeho názoru vplyv na zákonnosť vydaného rozhodnutia ako aj na zákonnosť prvostupňového rozhodnutia. Z tohto dôvodu navrhuje, aby krajský súd obe rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 28.12.2009 uviedol, že navrhuje, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Dôvodil tým, že dňa 26.8.1998 uzatvoril žalobca s obchodnou spoločnosťou GMW spol. s r.o., Humenné zmluvu o dielo a v dňoch 10.10.2002 a 26.10.2004 jej dodatky č. 1 a 2, ktorej predmetom bola realizácia stavebnej akcie. Z podkladového materiálu vyplýva, že spornou skutočnosťou nebola úhrada faktúry zhotoviteľa č. 200559 zo dňa 24.8.2005 na sumu 1.999.862,50 Sk, ktorú účastník konania uhradil z úverových zdrojov dňa 29.8.2005 z účtu č. 421193001/5600 ale faktúry zhotoviteľa č. 200568 zo dňa 16.9.2005 na sumu 1.901.778,70 Sk, ktorú žalobca uhradil z dodatočného účtu dňa 19.10.2005. Následnou finančnou kontrolou bolo zistené, že podľa stavebného denníka v dňoch 26.7.2005 - 10.9.2005 nebola pri realizácii stavebnej akcie vykonávaná žiadna činnosť. V období od 11.9.2005 - 7.10.2005 boli na stavbe vykonávané bežné práce. Podľa stavebného denníka zhotoviteľ dodal na stavbu 3 ks plastových nádrží AS ANA comb 600 až dňa 26.10.2005. Zhotoviteľ uzatvoril dňa 9.9.2005 zmluvu o dielo č. 010/2005 so spoločnosťou ASIO - SK s.r.o., Bytča ako so subdodávateľom, ktorej predmetom bolo dodanie a namontovanie mechanicko- biologickej časti čistiarne odpadových vôd a.s. AS ANA comb 600. Z podkladu spisového materiálu vyplýva, že zhotoviteľ nezodpovedne plnil svoje platobné záväzky voči subdodávateľom, čo značne komplikovalo a predlžovalo realizáciu stavebnej akcie. V nadväznosti na uvedené žalobca odstúpil od zmluvy o dielo so zhotoviteľom a po vykonanom výberovom konaní uzatvoril dňa 8.5.2007 Zmluvu o dielo č. 006/2007 priamo so spoločnosťou ASIO SK s.r.o., Bytča, ktorej predmetom bolo dokončenie čistiarne odpadových vôd pre žalobcu. Zo zápisu o vykonaní kontrolného dňa z 13.7.2007 vyplýva, že spoločnosť ASIO SK s.r.o., Bytča dodala na stavebnú akciu ako subdodávateľ len technológiu podľa čl. 3.2a zmluvy o dielo č. 010/2010 zostatok technológie už spoločnosť ASIO SK s.r.o., Bytča dodala na realizáciu stavebnej akcie priamo po uzatvorení zmluvy o dielo č. 006/2007 zo dňa 8.5.2007. Žalobca faktúru č. 200559 uhradil z úverových zdrojov, a preto je v napadnutom rozhodnutí uložená sankcia za porušenie finančnej disciplíny v nadväznosti na faktúru č. 200568, ktorá bola uhradená z poskytnutej dotácie. Následnou finančnou kontrolou a obstaraným dôkazovým materiálom bolo preukázané, že účastník konania uhradil faktúru č. 200568 zo dňa 16.9.2005 na sumu 1.901.778,70 Sk napriek tomu, že v čase jej úhrady boli z faktúrovaného tovaru a prác vykonané len zemné práce v hodnote 127.389,81 Sk, pričom uvedená skutočnosť bola potvrdená aj vo vypracovanom znaleckom posudku. Na základe uvedeného je zrejmé, že hodnota nedodaných prác a dodávok v čase ich úhrady činila sumu 1.774.388,89 Sk. Žalobca predložil Enviromentálnemu fondu faktúru č. 200568 napriek tomu, že vyfaktúrovaný tovar a dodávky v celkovej sume 1.774.388,89 neboli v čase fakturácie zrealizované, na základe čoho fond žalobcovi finančné prostriedky uvoľnil a faktúra bola dňa 14.10.2005 uhradená napriek nedodaniu stavebných prác. Žalovaný ďalej uviedol, že v napadnutom rozhodnutí je podľa jeho právneho názoru jednoznačne uvedené, že faktúru č. 200559 zo dňa 24.8.2005 žalobca neuhradil z verejných prostriedkov ale z úverových zdrojov a taktiež to, že sankcia za porušenie finančnej disciplíny bola uložená len v nadväznosti na úhradu faktúry č. 200568 zo dňa 16.9.2005, ktorá bola uhradená z verejných prostriedkov. Správny orgán sa faktúrou č. 200559 v napadnutom rozhodnutí zaoberal len z dôvodu objasnenia relevantných súvislostí pri realizácii dotovaného projektu a poukázania na skutočnosti súvisiace s trestným konaním. Údaje žalobcu o tom, že technológia bola dodaná pred jej fakturáciou, nezodpovedajú podkladovému materiálu. Finančnou kontrolou bolo zistené, že v tomto čase boli vykonané len zemné práce. Žalovaný má za to, že zo strany žalobcu jednoznačne došlo k porušeniu čl. 5 ods. 1 a čl. 6 ods. 4 zmluvy, t.j. že časť poskytnutej dotácie v sume 1.774.388,89 Sk použil v rozpore so stanovenými podmienkami, čo je podľa názoru žalovaného porušením finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. n) zákona č. 523/2004 Z.z. Podľa § 31 ods. 7 zákona č. 523/2004 Z.z., ak sa verejné prostriedky poskytli za podmienok pri nesplnení je spojené s povinnosťou ich vrátenia, uplatňuje sa pri porušení takýchto podmienok rovnaká sankcia, ako pri porušení finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. a) citovaného zákona. III. Krajský súd v Bratislave v rozsudku č.k. 1S 179/2009-71 zo dňa 14.4.2011 skonštatoval, že Ministerstvo financií SR vo veci rozhodlo a konalo v súlade so zákonom č. 523/2004 Z.z. ako aj so zákonom o správnom konaní. Vzhľadom k tomu krajský súd žalobu vo veci zamietol a o trovách konania rozhodol v súlade s ust. § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca navrhujúc, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na konanie v prvom stupni alternatívne, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že vyhovie žalobe v celom rozsahu. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a aj tým, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Namietal, že súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku opomenul vysporiadať s vyjadrením právneho zástupcu žalobcu zo dňa 8.4.2011, pričom dôvody a argumentácia v uvedenom vyjadrení sú podľa názoru žalobcu právne významné a teda žiadnym spôsobom nehodnotil tvrdenia žalobcu o nesprávnom právnom závere. Namietal tiež nezrozumiteľnosť a nejasnosť napadnutého rozsudku, keďže súd sa nevysporiadal s predloženými dôkazmi a nevyhodnotil ich. Poukázal na to, že už v podanej žalobe namietal, že bol na svojich právach poškodený tým, že žalovaný z nesprávne a nedostatočne zisteného skutkového stavu vec nesprávne právne posúdil. Konštatoval, že súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku zaoberal výlučne skutkovým stavom, pričom nevyhodnotil námietky žalobcu. Mal za to, že keďže žalobca ako žalobné dôvody uviedol nesprávne a nedostatočne zistený skutkový stav a aj nesprávne právne posúdenie veci, tieto dôvody jej podaním zo dňa 8.4.2011 rozširované neboli, pretože bolo len doplnené ich zdôvodnenie, čo Občiansky súdny poriadok nevylučuje. Zdôraznil, že súd v konaní neskúmal zákonnosť vydaného rozhodnutia, skúmal len skutkový stav a právne posúdenie veci nevykonal. Vychádzajúc aj z námietok vo vyjadrení zo dňa 8.4.2011 žalobca namietal, že súd pri posudzovaní zákonnosti rozhodnutia prekročil zákonný rámec a zároveň nerešpektoval zmluvné dojednania. Žalobca mal za to, že k porušeniu jeho finančnej disciplíny nedošlo. S poukazom na konštatovanie správy finančnej kontroly v napadnutom rozhodnutí žalobca uviedol, že on si svoju povinnosť uvedenú v čl. 5 ods. 1 zmluvy splnil, nakoľko predložil fondu originály faktúr na úhradu nákladov na realizáciu akcie uvedenej v čl. 3 Zmluvy v príslušnom rozpočtovom roku vystavené vybraným dodávateľom spolu so súpisom vykonaných prác a dodávok, preto podľa jej názoru neboli splnené podmienky pre uplatnenie čl. 8 ods. 2 zmluvy a čl. 8 ods. 3 Zmluvy. Podľa názoru žalobcu neboli splnené zákonné podmienky pre uloženie odvodu a vyslovenie povinnosti zaplatiť penále podľa § 31 ods. 3 zákona č. 523/2004 Z. z., na koľko správnym orgánom nebolo vyslovené porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. a/, ale podľa § 31 ods. 1 písm. n/ citovaného zákona. Konštatoval, že správa finančnej kontroly je zo zákona oprávnená uložiť odvod a penále podľa § 31 ods. 7 vety druhej alebo § 31 ods. 3 zákona č. 523/2004 Z.z. Vyslovil právny názor, že neboli splnené podmienky pre postup podľa § 31 ods. 7 vety druhej zákona č. 523/2004 Z.z., nakoľko verejné prostriedky sa neposkytli za podmienok, ktorých nesplnenie je spojené s povinnosťou ich vrátenia, ale s oprávnením fondu uvoľňovanie poskytnutých finančných prostriedkov zastaviť. Napokon žalobca vytkol krajskému súdu, že v napadnutom rozsudku len prevzal odôvodnenie vyjadrenia žalovaného, pričom sám dôkazy a námietky žalobcu nehodnotil, k predloženému vyjadreniu žalobcu nezaujal stanovisko a svoj záver dostatočne právne nezdôvodnil. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie pre závažné procesné pochybenie spočívajúce v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia. Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí sp.zn. 8Sžf/29/2011 zo dňa 26.4.2012 uviedol, že pokiaľ v posudzovanej veci krajský súd nepreskúmal komplexne námietky žalobcu a pokiaľ nechal bez povšimnutia a bez odôvodnenia takéhoto svojho postupu námietku na nesprávne právne posúdenie veci správnym orgánom bližšie špecifikovanú v podaní žalobcu zo dňa 8.4.2011, podľa názoru odvolacieho súdu postupoval nedôsledne, a preto prisvedčil žalobcovi v tom, že uvedeným postupom bolo porušené jej právo na spravodlivý a riadny súdny proces, právo domáhať sa zákonom stanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde ako aj zásadu spravodlivého procesu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 38 Listiny základných práv a slobôd. Ústavný súd Slovenskej republiky, ako v odvolaní uviedol žalobca, už vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“ (IV. ÚS 115/03). Z vyššie uvedených dôvodov bude preto povinnosťou prvostupňového súdu opätovne sa vysporiadať so všetkými žalobnými námietkami žalobkyne a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. Zároveň Najvyšší súd Slovenskej republiky zaviazal v novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 v spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou OSP). IV. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 OSP) opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutie a po nariadení pojednávania v zmysle ust. § 250g ods. 1 OSP dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť s poukazom na ust. § 250j ods. 1 OSP. Podľa ust. § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. MF/022575/2009-243 zo dňa 8.9.2009, ktorým žalovaný rozhodol podľa § 59 ods. 2 zákona o správnom konaní o odvolaní žalobcu Obce Myslina proti rozhodnutiu Správy finančnej kontroly Košice č. 5/1105/2008/139 zo dňa 3.7.2009 vo veci porušenia finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. n) zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tak, že odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie Správy finančnej kontroly Košice č. 5/1105/2008/139 zo dňa 3.7.2009 potvrdil, ako aj vysporiadať sa s doplnením odôvodnenia žaloby zo dňa 6.4.2011, ktoré podal žalobca. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 13.9.2005 uzatvoril na základe rozhodnutia ministra životného prostredia SR č. 39280/Č-58/05 zo dňa 30.6.2005 žalobca s Enviromentálnym fondom zmluvu č. 39280 08 Ú01 o poskytnutí podpory z fondu formou dotácie. Podľa čl. 3 zmluvy boli poskytnuté finančné prostriedky účelovo určené na použitie akcie „Kanalizácia a ČOV“ s miestom realizácie obec Myslina. Stavba bola povolená rozhodnutím č. 99/20113-TU zo dňa 23.8.1999 vydaného Obvodným úradom, odbor životného prostredia, Humenné. Termín realizácie bol stanovený na október 2002 až december 2008 s celkovými predpokladanými nákladmi akcie vo výške 54.519.000,- Sk. Účelom akcie bolo vybudovanie splaškovej kanalizácie a odvedenie odpadových vôd do vlastnej ČOV. Dotácia mala byť použitá na výstavbu stavebnej časti ČOV. Žalobcovi bola priznaná dotácia vo výške 2.900.000,- Sk s podmienkou zabezpečenia 5 % nákladov na financovanie účelu dotácie z iných zdrojov, t.j. 145.000,- Sk. Dotácia bola pripísaná na účet žalobcu vedeného v Dexia banke Slovensko a.s., pobočka Humenné v sume 1.901.778,70 Sk dňa 14.10.2005 a dňa 15.12.2005 vo výške 998.211,70 Sk. V súlade s čl. 5 zmluvy fond bude poskytnuté finančné prostriedky uvoľňovať kontrolovanému subjektu (žalobcovi) ako príjemcovi dotácie na základe predkladaných originálov faktúr a súpisov vykonaných prác a dodávok a dokladov o úhrade z iných zdrojov. Podľa čl. 6 ods. 1 zmluvy bol žalobca povinný použiť dotáciu a 5 % nákladov z iných zdrojov len na účel vymedzený v čl. 3 tejto zmluvy. Podľa odseku 4 bol žalobca povinný splniť podmienky a povinnosti vyplývajúce mu z tejto zmluvy. Podľa čl. 8 ods. 2 zmluvy sa nedodržanie alebo porušenie ktorejkoľvek z podmienok uvedených v zmluve, za ktorých sa finančné prostriedky poskytli, sa považuje v zmysle ust. § 31 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z.z. za porušenie finančnej disciplíny. Ďalej bolo zistené, že dňa 26.3.1998 uzatvoril žalobca s obchodnou spoločnosťou GMV spol. s r.o., Humenné zmluvu o dielo, ktorá bola neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Dodatkom č. 1 zo dňa 10.10.2002 k zmluve sa zmenil termín ukončenia diela na október 2004. Dodatkom č. 2 zo dňa 26.10.2004 k zmluve o dielo sa zmenil termín ukončenia diela na 31.12.2008 a navýšila sa zmluvná cena na 54.518.524,30 Sk. Žalobca predložil na úhradu faktúru č. 200568 zo dňa 16.9.2005 na sumu 1.901.778,70 Sk, ktorá bola uhradená z dotačného účtu dňa 19.10.2005. Následnou finančnou kontrolou bolo zistené, že podľa stavebného denníka v dňoch 26.7.2005 - 10.9.2005 nebola pri realizácii stavebnej akcie vykonávaná žiadna činnosť. V období od 11.9.2005 - 7.10.2005 boli na stavbe vykonávané bežné práce. Podľa stavebného denníka zhotoviteľ dodal na stavbu 3 ks plastových nádrží ANA comb 600 až dňa 26.10.2005. Zhotoviteľ uzatvoril dňa 9.9.2005 zmluvu o dielo č. 010/2005 so spoločnosťou ASIO-SK s.r.o., Bytča (ako subdodávateľ), ktorej predmetom bolo dodanie a namontovanie mechanicko- biologickej časti čistiarne odpadových vôd AS ANA comb 600. Z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, že zhotoviteľ nezodpovedne plnil svoje platobné záväzky voči subdodávateľom, čo značne komplikovalo a predlžovalo realizáciu stavebnej akcie. V nadväznosti na uvedené žalobca odstúpil od zmluvy o dielo so zhotoviteľom a po vykonanom výberovom konaní uzatvoril dňa 8.5.2007 zmluvu o dielo č. 006/2007 priamo so spoločnosťou ASIO-SK s.r.o., Bytča, ktorej predmetom bolo „Dokončenie čistiarne odpadových vôd pre obec Myslina“. Zo zápisu o vykonaní kontrolného dňa zo dňa 13.7.2007 za prítomnosti zástupcov žalobcu, zhotoviteľa a spoločnosti ASIO-SK s.r.o., Bytča a zo stavebného denníka vyplýva, že spoločnosť ASIO-SK s.r.o., Bytča dodala na stavebnú akciu ako subdodávateľ len technológiu podľa čl. 3.2A zmluvy o dielo č. 010/2010 (prvá etapa realizovanej stavebnej akcie), pričom zostatok technológie už spoločnosť ASIO-SK s.r.o., Bytča, dodala na realizácie stavebnej akcie priamo po uzatvorení zmluvy o dielo č. 006/2007 zo dňa 8.5.2007. Vykonanou finančnou kontrolou bolo nesporne zistené, že žalobca uhradil faktúru č. 200568 zo dňa 16.9.2005 na sumu 1.901.778,70 Sk napriek tomu, že v čase jej úhrady boli z faktúrovaného tovaru a prác vykonané len pozemné práce v hodnote 127.389,81 Sk. Uvedená skutočnosť bola potvrdená aj vo vypracovanom znaleckom posudku znalcom z odboru stavebníctva, ktorý je súčasťou trestného spisu. Z tohto vyplýva, že hodnota nedodaných prác a dodávok v čase úhrady činila sumu 1.774.388,89 Sk. Žalobca predložil Enviromentálnemu fondu faktúru č. 200568 napriek tomu, že vyfaktúrovaný tovar a dodávky v celkovej sume 1.774.388,89 Sk neboli v čase fakturácie zrealizované, na základe čoho fond účastníkovi konania finančné prostriedky uvoľnil a sporná faktúra bola uhradená dňa 14.10.2005, kedy ešte dodávka nebola zrealizovaná. V. Podľa ust. § 1 zákona č. 523/2004 Z.z. v stave platnom v čase vyhlásenia rozhodnutia tento zákon upravuje: a) rozpočet sektora verejnej správy, osobitne štátny rozpočet, vzájomné finančné a s nimi súvisiace vzťahy v rámci verejnej správy a tieto vzťahy k ostatným subjektom, b) rozpočtový proces, pravidlá rozpočtového hospodárenia, funkciu a zostavovanie záverečného účtu, verejnej správy a štátneho záverečného účtu, c) postavenie Ministerstva financií SR, ďalších ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy a iných právnických osôb verejnej správy v rozpočtovom procese, d) zriaďovanie rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií a hospodárenie rozpočtových organizácií a príspevkových organizácií. Podľa ust. § 31 ods. 1 písm. n) citovaného zákona, porušením finančnej disciplíny je porušenie pravidiel a podmienok, za ktorých boli verejné prostriedky poskytnuté. Subjekt verejnej správy, ktorý porušil finančnú disciplínu podľa odseku 1 písm. a) - n) je povinný uplatniť voči zamestnancovi zodpovednému za porušenie finančnej disciplíny postup podľa osobitných predpisov. Ak sa verejné prostriedky poskytli za podmienok, ktorých nesplnenie je spojené s povinnosťou ich vrátenia, uplatní sa pri porušení týchto podmienok rovnaká sankcia, ako pri porušení finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. a) (§ 31 ods. 7 zákona č. 523/2004 Z.z.). Žalobca nesporne tým, že predložil na úhradu faktúru č. 200568 aj za nezrealizované práce a dodávky, porušil čl. 5 ods. 1 a čl. 6 ods. 1 a 4 zmluvy. Uvedeným konaním kontrolovaný subjekt (žalobca) použil verejné prostriedky poskytnuté v rozpore s podmienkami zmluvy, čím porušil finančnú disciplínu podľa ust. § 31 ods. 1 písm. n) zákona č. 523/2004 Z.z. Za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. a) sa ukladá odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny a penále vo výške 0,1 % zo sumy, v ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny za každý aj začatý deň porušenia finančnej disciplíny odo dňa odvedenia finančných prostriedkov najviac do výšky tejto sumy. Za porušenie finančnej disciplíny podľa odseku 1 písm. a) pri nakladaní so štátnymi finančnými aktívami poskytnutými ako úver, pôžička alebo návratná finančná výpomoc sa ukladá odvod vo výške porušenia finančnej disciplíny, v ktorej nebola istina odo dňa skončenia kontroly alebo vládneho auditu splatená a pokuta vo výške 10 % z poskytnutej sumy. Z vyššie uvedených skutočností je nesporné, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu čl. 5 ods. 1 a čl. 6 ods. 4 zmluvy, t.j. časť poskytnutej dotácie v sume 1.774.388,89 Sk použil v rozpore so stanovenými podmienkami, čo je porušením finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. n) zákona č. 523/2004 Z.z., za ktoré podľa ust. § 31 ods. 7 citovaného zákona, v prípade, ak sa verejné prostriedky poskytli za podmienok, ktorých nesplnenie je spojené s povinnosťou ich vrátenia, uplatní sa pri porušení týchto podmienok rovnaká sankcia ako pri porušení finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. a) citovaného zákona. Povinnosť vrátiť finančné prostriedky pri porušení zmluvných podmienok vyplýva z čl. 8 ods. 1, 2 a 3 zmluvy, a preto je žalobca podľa § 31 ods. 3 citovaného zákona povinný odviesť sumu 117,797,84 €. Krajský súd v Bratislave po opakovanom preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal, po preskúmaní odvolania žalobcu zo dňa 8.4.2011 ako aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8Sžf/29/2011 zo dňa 26.4.2012 opätovne dospel k právnemu záveru totožnému so závermi správnych orgánov, ktorý je uvedený aj v rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S 179/2009-71 zo dňa 14.4.2011, kde skonštatoval, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona. Naopak z administratívneho spisu nesporne vyplynulo, že v danom prípade žalobca tým, že v rozpore so zmluvou predložil Enviromentálnemu fondu faktúru č. 200568, ktorou boli faktúrované aj nevykonané práce a dodávky a následne tieto uhradil, to znamená použil verejné prostriedky na úhradu nákladov, ktoré v čase ich fakturácie a úhrady neboli zrealizované, čím nesporne porušil finančnú disciplínu. Pre úplnosť súd udáva, že obrana žalobcu spočívajúca v tom, že vo veci nedodania faktúrovaného tovaru a prác spoločnosťou GMV spol. s r.o., Humenné pri realizácii predmetnej stavebnej akcie, prebieha trestné konanie a že žalobca podal podnet na Okresnú prokuratúru v Humennom, na veci nič nemení, pretože žalobca nemal za takejto situácie predložiť k úhrade Enviromentálnemu fondu faktúru č. 200568, keď si bol plne vedomý skutočnosti, že v čase predloženia predmetnej faktúry stavebné práce a dodávky neboli zrealizované. Rovnako neobstojí ani námietka žalobcu, že bol sankcionovaný aj za úhradu faktúry č. 200559, ktorá bola uhradená ešte pred uzatvorením zmluvy, t.j. 29.8.2005. Súd udáva, že úhrada tejto faktúry tak, ako vyplynulo z výroku napadnutého rozhodnutia ako aj z jeho samotného odôvodnenia, nie je sporná, správny orgán sa faktúrou č. 200559 v napadnutom rozhodnutí zaoberal len z dôvodu objasnenia relevantných súvislostí pri realizácii dotovaného projektu. Súd konštatoval, že zo strany žalobcu nesporne došlo k porušeniu finančnej disciplíny a že žalobca v žalobných dôvodoch neuviedol žiadnu relevantnú námietku spôsobilú zrušenie napadnutých rozhodnutí. Podľa § 250b ods. 1 O.s.p., žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zameškanie lehoty nemožno odpustiť. Podľa § 250h ods. 1 O.s.p., až do rozhodnutia súdu môže žalobca rozsah napadnutia správneho rozhodnutia obmedziť; rozšíriť ho môže len v lehote podľa § 250b. Žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 250b ods. 1). Súdna prax ustálila, že lehota na podanie žaloby v zmysle § 250b ods. 1 je lehotou procesnoprávnou (bližšie pozri napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 62/03 z 3. júla 2003). Nedodržanie stanovenej lehoty na podanie žaloby v ustanovení § 250b ods. 1 predstavuje neodstrániteľný nedostatok (podmienku) konania, ktorý má za následok, že súd nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť (§ 250d ods. 3). V dvojmesačnej lehote na podanie žaloby sa striktne uplatňuje koncentračná zásada na vyjadrenie všetkých žalobných dôvodov; preto väčšinou nie je možné a ani dôvodné použiť postup v zmysle § 43 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta. Ak by však žaloba bola podaná s dostatočným časovým predstihom a bolo by výzvu na doplnenie, prípadne odstránenie vád žaloby možné pred uplynutím dvojmesačnej lehoty doručiť (napr. telefaxom či elektronickými prostriedkami), žalobca by mohol mať ešte časový priestor na túto výzvu súdu reagovať a vady žaloby doplniť či odstrániť. Po uplynutí lehoty už súd neprihliada na prípadné rozšírenie dôvodov žaloby, pretože by išlo o podanie urobené po lehote stanovenej zákonom (§ 250h ods. 1). Obmedzenie rozsahu napadnutia správneho rozhodnutia (§ 250h ods. 1 pred bodkočiarkou), ako aj späťvzatie žaloby (§ 250h ods. 2 pred bodkočiarkou) je realizovaním dispozičného práva žalobcu s predmetom konania, ako aj s konaním samotným. Rozšírenie rozsahu napadnutia rozhodnutia (§ 250h ods. 1 veta za bodkočiarkou) okrem zásady dispozičnej vyjadruje aj zásadu koncentračnú. Ako je už uvedené pri ustanovení § 249 a 250b, je vecou žalobcu, aby stanovil medze súdneho prieskumu a to tak po stránke kvantitatívnej (označením výrokov rozhodnutia, ktoré žiada preskúmať), ako aj kvalitatívnej (uvedením konkrétnych žalobných dôvodov). Iba v lehote podľa § 250b ods. 1 je možné rozšíriť rozsah napadnutia rozhodnutia. Rozšírením rozsahu napadnutia rozhodnutia sa chápe nielen rozšírenie žaloby o ďalšie výroky, ale aj o rozšírenie žalobných dôvodov, t.j. vytknutie ďalšieho rozporu so zákonom alebo uvedenie ďalšieho porušenia žalobcových práv. V uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8Sžo 34/2010 sa uvádza, že v správnom súdnictve platí koncentračná zásada, keď žalobca môže žalobné dôvody síce meniť, avšak rozširovať ich môže len do konca lehoty na podanie žaloby (§ 250b ods. 2 O.s.p.). Po uplynutí tejto lehoty už nie je možné v priebehu konania vznášať ďalšie námietky a výhrady proti žalobou napadnutému rozhodnutiu a to ani v replike na vyjadrenie žalovaného ani na pojednávaní. To znamená, že k žalobným bodom uplatneným po uplynutí lehoty na podanie žaloby správny súd nemôže prihliadať. K vytýkanej námietke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, že krajský súd sa nedostatočne zaoberal podaním žalobcu zo dňa 8.4.2011, krajský súd na základe vyššie uvedených skutočností uvádza, že toto podanie považuje za doplnenie žaloby, ktoré nebolo podané v zákonom stanovenej dvojmesačnej lehote tak, ako to ustanovuje § 250h O.s.p. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011). Súd neprihliadol na žiadosť o odročenie pojednávania právneho zástupcu žalobcu, z dôvodu kolízie pojednávaní, nakoľko konštatoval, že toto nie je dôvodom na odročenie pojednávania podľa § 119 OSP. Podľa splnomocnenia (č.l. 59 spisu) žalobca vo veci splnomocnil na zastupovanie vo veci Advokátsku kancelária - Máčaj + Novák s.r.o. Prípadná účasť jedného zo zamestnancov Advokátskej kancelárie na inom pojednávaní, nemôže byť dôvodom na odročenie termínu pojednávania v tejto veci, keď zastúpiť žalobcu vo veci mohol iný zamestnanec Advokátskej kancelárie, resp. koncipient, či substitút: O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.