Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/248/2009 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1009201839 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1009201839.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členov senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Miloty Tóthovej v právnej veci žalobcu: METRO Cash & Carry SR s.r.o. (predtým METRO Cash & Carry Slovakia s.r.o.), Senecká cesta 1881, 900 28 Ivanka pri Dunaji, právne zastúpený: alianciaadvokátov ak, s.r.o., Vlčkova 8/A, 811 05 Bratislava, proti žalovanému: Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie, Prievozská 32, 827 99 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č: SK/056/99/2009 zo dňa 5.10.2009, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č.: SK/056/99/2009 zo dňa 5.10.2009 z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 705,82 € do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, na účet právneho zástupcu žalobcu č.: XXXXXXXXXX/XXXX vedený v A. J. D. a.s.. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou súdu v zákonom určenej lehote žalobca žiadal, aby súd preskúmal rozhodnutie žalovaného č. SK/056/99/2009 zo dňa 5.10.2009, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie v Košiciach č. P/0158/08/09 zo dňa 28.5.2009. V dôvodoch žaloby uviedol, že prvostupňovým rozhodnutím mu bola uložená pokuta vo výške 500 € pre porušenie povinností vyplývajúcich z ust. § 18 ods. 7 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o ochrane spotrebiteľa). Dôvodom pre uloženie pokuty bola skutočnosť, že kontrolou vykonanou v prevádzke spoločnosti v Košiciach na ul. Americká trieda 1/A dňa 13.3.2009 bolo zistené, že držiteľ METRO karty vydanej podnikateľke, fyzickej osobe, si dňa 29.1.2009 uplatnil reklamáciu výrobku - hrnca MAGA 71, zakúpeného dňa 20.12.2007, t.j. v období po uplynutí 12 mesiacov od kúpy. Žalobca reklamáciu zamietol, pričom podľa názoru inšpektorov nesplnil svoju povinnosť podľa § 18 ods. 7 zákona o ochrane spotrebiteľa. Žalobca nesúhlasil s právnym názorom správneho orgánu, že na kupujúceho v tomto prípade je potrebné nahliadať ako na spotrebiteľa, pretože nebolo preukázané, že zakúpený tovar mal byť použitý na podnikanie. Podľa jeho názoru na podnikanie žalobcu nie je možné aplikovať zákon o ochrane spotrebiteľa. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Európskej komisie z 25.1.2000 č. COMP/M 1684 Carrefour / Promodes, kde cash & carry definoval ako zvláštny stupeň marketingu, ktorý zaisťuje hlavne distribučné služby pre malé obchody s potravinami, služby, hotely reštaurácie a pod. Žalobca svoje služby ponúka výlučne podnikateľským subjektom, právnickým osobám formou veľkoobchodného predaja. Len v prípade aktívneho podnikania je zákazníkovi vystavená METRO karta. Z tohto dôvodu teda vyplýva skutočnosť, že nakúpený tovar je určený výlučne pre podnikateľské účely a podľa všeobecných obchodných podmienok žalobcu sa kúpa riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka. O tomto fakte svedčí aj okolnosť, že na faktúre sú uvádzané všetky identifikačné podnikateľské údaje kupujúceho. V danom prípade sa jednalo o podnikateľku I. J. - S., podnikateľku - fyzickú osobu. Vlastníkom reklamovaného tovaru preto nie je spotrebiteľ - fyzická osoba ale podnikateľský subjekt. V každom stredisku žalobcu sú osadené informačné tabule s uvedením, že všetky nákupy môžu byť realizované len na podnikateľské účely. Nedodržanie predmetných podmienok kupujúcimi nemôže byť na ťarchu žalobcu. Zodpovednosť žalobcu je vylúčená ust. § 265 Obchodného zákonníka. Maloobchodnú činnosť, ktorú je žalobca oprávnený vykonávať realizuje len vo výnimočných prípadoch pri predajných akciách, napr. vianočný predaj kaprov a vykonáva sa mimo priestorov prevádzok. Poukázal na ďalšie rozhodnutie Komisie zo dňa 22.12.2005 č. COMP/M. 3905-Tesco/Carrefour a článok 9 nariadenia ES č. 139/2004, čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 189 o Európskej únii. Žalobca na základe uvedeného tvrdil, že ním predaný tovar nie je určený pre konečného spotrebiteľa a teda naň nemožno aplikovať zákon o ochrane spotrebiteľa. Správny orgán dostatočne nepreukázal sporné skutočnosti a svoje rozhodnutie opiera výlučne o tvrdenie, že reklamovaný tovar bol využitý na osobnú spotrebu. Nezaoberal sa okolnosťou pre akú osobu bol vystavený účtovný doklad, že sa jednalo o podnikateľa a neskúmal či bol zahrnutý do účtovnej evidencie podnikateľa a teda nedostatočne zistil skutkový stav. Žalobca v žalobe poukázal na obdobný prípad riešený inšpekciou v Banskej Bystrici č. 80782/06/2008, kde reklamujúcemu zákazníkovi, podnikateľovi oznámil, že jeho reklamáciu nemožno prešetriť vzhľadom na okolnosť, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy došlo medzi dvoma podnikateľmi a nie je možné na prípad aplikovať zákon o ochrane spotrebiteľa. Svoje tvrdenie žalobca podporuje aj rozhodnutím Protimonopolného úradu SR č.2006/FH/3/1/146 zo dňa 29.12.2006 v ktorom sa uvádza, že zákazníkom žalobcu môže byť len aktívny podnikateľský subjekt. Na základe uvedených dôvodov nie je v právomoci žalovaného na základe zákona o ochrane spotrebiteľa uložiť žalobcovi pokutu a jeho rozhodnutie je preto nezákonné. Žalobca v závere žaloby žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a nahradiť trovy konania. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že dňa 13.3.2009 bola v prevádzkovej jednotke žalobcu vykonaná kontrola, ktorou bolo zistené, že žalobca v súvislosti so zamietnutím reklamácie uplatnenej po 12 mesiacoch od kúpy výrobku nevydal spotrebiteľovi žiaden doklad obsahujúci údaj o osobe, ktorej môže spotrebiteľ zaslať výrobok na odborné posúdenie, čím sa dopustil porušenia ust. § 18 ods. 7 zákona o ochrane spotrebiteľa, za čo mu bola uložená pokuta 500 €. Žalovaný nesúhlasil s námietkami uvedenými v žalobe a považuje svoje rozhodnutie za správne a vydané na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu. Podľa názoru žalovaného zákon o ochrane spotrebiteľa nerozlišuje práva spotrebiteľov podľa toho, či je spotrebiteľom fyzická alebo právnická osoba. Spotrebiteľom je každý, kto nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb alebo vlastnú spotrebu právnickej osoby bez ohľadu na to či je podnikateľom alebo nie je. Nie je rozhodujúce v danom prípade, či sa právne vzťahy zmluvných strán riadia Občianskym alebo Obchodným zákonníkom. Výklad ust. § 2 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa nie je možné vykonávať len doslovne a formuláciu „pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti“ je potrebné vykladať aj tak, že sa môže jednať aj o zamestnancov alebo členov právnickej osoby. V danom prípade bol kupujúcim pán T., fyzická osoba, ktorý bol zároveň spotrebiteľom. Tvrdenie žalobcu, že kúpna zmluva a aj vlastnícke právo prešlo na registrovaného zákazníka - podnikateľku, I. J., nemožno považovať za argument zbavujúci ho zodpovednosti za porušenie zákona. S prihliadnutím na jeho predmet podnikania zapísaný v živnostenskom registri (maloobchod a teda aj predaj konečnému spotrebiteľovi ako aj veľkoobchod) nevyplýva, že tlakový hrniec MAGA 7L bol zakúpený za účelom podnikania. Kupujúci teda vystupoval v pozícii spotrebiteľa a plynuli mu všetky práva priznané zákonom o ochrane spotrebiteľa. Žalobca nepovažoval v tomto prípade za potrebné vykonať dokazovanie formou skúmania účtovnej evidencie I. J., pričom takéto dokazovanie nenavrhol ani žalobca v rámci správneho konania. V obchodných podmienkach žalujúcej spoločnosti nie sú obsiahnuté pravidlá z ktorých by vyplývalo obmedzenie nákupu tovaru v prevádzkach žalobcu len na podnikateľské účely, a teda je možný aj nákup pre vlastnú spotrebu podnikateľov. Zákaznícku kartu je možné zo strany žalobcu vystaviť pre podnikateľov bez ohľadu na predmet ich podnikania, čo zvyšuje pravdepodobnosť, že registrovaní zákazníci, ktorí nemajú v predmete svojej činnosti maloobchod nakupujú tovar pre vlastnú potrebu. Z uvedeného dôvodu majú pracovníci SOI oprávnenie vykonávať kontrolu dodržiavania povinností žalobcu v prípade keď si podnikateľský subjekt nakúpi u žalobcu tovar pre vlastnú potrebu. V tejto súvislosti poukázal na právny názor Krajského súdu v Bratislave č. 1S 398/2005, 1S 397/2005. Rozhodnutia Komisie z 25.1.2000 č. COMP/M 1684, a č. COMP/M.3905 zo dňa 22.12.2005 ako i rozhodovaciu prax Protimonopolného úradu na ktoré poukazoval žalobca vo svojej žalobe sú k danej veci irelevantné. Vyjadrenie Inšpektorátu SOI v Banskej Bystrici na ktoré poukazoval žalobca takisto nemožno považovať za záväzné, pretože nie je zrejmé, či sa jednalo o totožný skutkový stav a predmetné vyjadrenie nemôže mať záväznosť pre nadriadený správny orgán. Podľa názoru žalovaného bolo napadnuté rozhodnutie vydané na základe správneho zistenia skutkového stavu, bol vyvodený správny právny názor a pokuta bola uložená v primeranej výške. Z uvedených dôvodov žiadal žalobu zamietnuť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na prejednanie veci podľa ust. 246a a nasl. O.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 12.11.2010 tak, že žalobu zamietol a účastníkom nepriznal náhradu trov konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe odvolania žalobcu vydal dňa 27.10.2011 uznesenie sp. zn. 5Sžo/3/2011, ktorým prvostupňový rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení predmetného rozhodnutia uviedol, že v súdnom konaní bolo potrebné skúmať právomoc správneho orgánu vo veci konať a rozhodnúť, či a aký vzťah vznikol medzi E. T., podnikateľkou I. J. a žalobcom pre potreby aplikácie ustanovení Rozhodnutia EK č. COMP/M 3905 zo dňa 22.12.2005 a zákona o ochrane spotrebiteľa a vyriešiť právnu otázku postavenia žalobcu z hľadiska predmetného zákona. Skúmanie v tomto smere prvostupňový súd v rámci svojho konania nevykonal, rozsudok dostatočne neodôvodnil, nedostatočne sa vysporiadal s námietkami žalobcu. Na základe uvedených dôvodov súd nariadil nové pojednávanie vo veci. Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j., najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Podľa § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Podľa § 250i ods. 3 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Úlohou súdu v predmetnej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného vo veci uloženia pokuty žalobcovi za porušenie povinnosti podľa § 18 ods. 7 zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom sa na uvedené konanie vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 13.3.2008 bola v prevádzke žalobcu vykonaná kontrola inšpektormi SOI zameraná na prešetrenie podnetu spotrebiteľa. Zákazník v podnete uviedol, že žiada o prešetrenie správnosti postupu pri vybavovaní uplatnenej reklamácie na tlakový hrniec, ktorý si zakúpil dňa 22.12.2007. Spotrebiteľ predložil doklad o odovzdaní pristroja, servisný list č. 091313 vystavený spoločnosťou HOSPOL elektro spol. s r.o. pre žalobcu, v zmysle ktorého je predmet kúpy bez závad. Zo žalobcom predloženého reklamačného protokolu č. 2457870 vyplýva, že zákazník si uplatnil reklamáciu dňa 29.1.2009 s uvedením závady: „varené jedlo v hrnci zapácha, aj po niekoľkokrát použití zapácha viac“ a požadoval vrátenie peňazí. Následne bol ku kontrole predložený doklad o spôsobe vybavenia reklamácie, a to reklamačný protokol č. 2457870 preukazujúci, že reklamácia bola vybavená v 30 - dňovej lehote dňa 13.2.2009 tak, že reklamácia bola vylúčená zo zákona. Doklad o informovaní spotrebiteľa komu môže zaslať výrobok na odborné posúdenie predložený inšpekcii nebol. Podaním doručeným dňa 15.5.2009 bolo žalobcovi oznámené začatie správneho konania o uložení pokuty za porušenie § 18 ods. 7 zákona o ochrane spotrebiteľa. Zároveň mu bolo umožnené podať vyjadrenie v lehote 5 dní. Žalobca v určenej lehote podal vyjadrenie obsahom zhodné s námietkami uvedenými v žalobe. Následne dňa 28.5.2009 správny orgán vydal rozhodnutie, ktorým žalobcovi uložil pokutu vo výške 500 € z dôvodu porušenia povinnosti predávajúceho podľa § 18 ods. 7 zákona o ochrane spotrebiteľa, zisteného kontrolou v prevádzke žalobcu dňa 13.3.2009. Dôvody prvostupňového aj druhostupňového rozhodnutia sa obsahom zhodujú s vyjadrením žalovaného k žalobe a odvolanie žalobcu v správnom konaní obsahuje námietky uvedené v žalobe. Podľa ust. § 2, písm. a) a b) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom k 1.7.2007, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre osobnú potrebu alebo pre potrebu príslušníkov svojej domácnosti, b) predávajúcim 1. podnikateľ, 1) ktorý spotrebiteľovi ponúka alebo predáva výrobky, alebo poskytuje služby, alebo jeho splnomocnenec, 2. fyzická osoba, ktorá predáva spotrebiteľovi rastlinné a živočíšne výrobky z vlastnej drobnej pestovateľskej činnosti alebo chovateľskej činnosti alebo lesné plodiny, 2) 3. fyzická osoba, ktorá predáva vlastné použité výrobky, okrem potravín, V rozhodnutí komisie zo dňa 22.12.2005 o postúpení časti prípadu č. COMP/M. 3905-Tesco/Carrefour podľa článku 9 Nariadenia (ES) č. 139/2004 Komisia vymedzila relevantné trhy výrobkov, kde v bode 15 konštatovala, že maloobchodný predaj každodenného spotrebného tovaru predstavuje samostatný trh výrobkov, ktorý tvoria maloobchodné predajne ako sú supermarkety, hypermarkety a diskontné obchodné reťazce. Čo sa týka C. & C. obchodov Komisia vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach určila, že tieto sú súčasťou samostatného trhu výrobkov pre C. & C. predaj každodenného spotrebného tovaru. Konštatovala, že M. a Makro karta oprávňuje k vstupu do týchto C. & C. obchodov a je vydaná iba zákazníkom, ktorí môžu preukázať, že podnikajú. Všetci zákazníci obchodov M./makro môžu v týchto obchodoch nakupovať výlučne iba na svoje podnikateľské účely. Pre posúdenie veci bolo potrebné zaoberať sa otázkou, či žalobca má postavenie predávajúceho podnikateľa. Zo zápisu predmetu činnosti žalobcu podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I vl. Č. 19661/B súd zistil, že žalobca vo vzťahu ktorému prvostupňové a druhostupňové správne orgány vydali preskúmavané rozhodnutia v predmete obchodnej činnosti okrem iného mal kúpu tovaru za účelom jeho predaja konečnému spotrebiteľovi v rozsahu voľnej živnosti (maloobchod) a kúpu tovaru za účelom jeho predaja iným prevádzkovateľom živnosti v rozsahu voľnej živnosti (veľkoobchod). Žalobca teda ako špecifický poskytovateľ služieb a predajca výrobkov má ako podnikateľ postavenie predávajúceho. V preskúmavanej veci bolo potrebné vyriešiť otázku, či E. T., B. XX, T., mal postavenie spotrebiteľa v súlade so zákonom o ochrane spotrebiteľa. V zmysle vyššie citovaného rozhodnutia Komisie podľa článku 9 Nariadenia (ES) č. 139/2004, nakupovať prostredníctvom METRO karty môže vykonávať na svoj účet len jej registrovaný držiteľ, podnikateľ, a to výlučne na podnikateľské účely. E. T. bol oprávnený nakupovať tovar a služby vo veľkoobchodných strediskách žalobcu menom a na účet registrovaného zákazníka - podnikateľa : I. J. - S., IČ 37260910, IČ pre DPH: SK1020038646. V jej mene teda E. T. mohol nakúpiť tovar s použitím vystavenej METRO karty a v jej mene mohol zakúpený tovar reklamovať. To znamená, že E. T., ako poverená osoba vykonávať nákup v stredisku žalobcu v mene registrovanej podnikateľky, vo vzťahu k žalobcovi by mal postavenie spotrebiteľa, ak by bolo preukázané , že predmetný výrobok - tlakový hrniec MAGA 7 l nakupuje pre vlastnú potrebu tejto podnikateľky a nie pre prípadný následný predaj zakúpených výrobkov ďalším kupujúcim alebo pre osobnú potrebu zamestnancov tejto podnikateľky, jej štatutárnych zástupcov alebo iných osôb. V konaní ani nie je možné vylúčiť, že E. T. si uplatňoval reklamáciu nie za seba ako spotrebiteľa, ale za inú osobu, ktorá bola skutočným spotrebiteľom. Od zistenia v tejto skutočnosti, podľa názoru súdu, závisí, či je možné na preskúmavané konanie a rozhodnutie aplikovať ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa, teda závisí od posúdenia otázky to, či môže byť vzťah žalobcu a E. T. vo veci predaja uvedeného tovaru v hodnote 1.348,14 Sk bez DPH, ktorý bol reklamovaný protokolom č. 24 57870 zo dňa 29.1.2009, považovaný za vzťah predávajúceho podnikateľa a spotrebiteľa a či je daná kompetencia žalovaného konať a rozhodnúť o uložení pokuty, tak ako to vyhodnotil Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku sp. zn. 4Sžo/9/2011. Súd zistil, že správny orgán v priebehu správneho konania nezisťoval okolnosti nákupu, ktorý realizoval dňa 20.12.2007 E. T. v mene podnikateľky, I. J. - S., T., nevypočul menovanú registrovanú držiteľku METRO karty na aký účel poskytla svoju kartu E. T., a teda pre koho a na aký účel bol realizovaný nákup v prevádzke žalobcu dňa 20.12.2007, či bol v súlade s obchodnými podmienkami žalobcu. Bez zistenia týchto podstatných náležitostí pre posúdenie vzťahu žalobcu a reklamujúcej osoby, nie je možné vyvodiť záver, či medzi žalobcom a reklamujúcou osobou vznikol vzťah predávajúceho a priameho spotrebiteľa, tak ako to mal na zreteli odvolací súd. Bolo povinnosťou správneho orgánu riadne zistiť skutočný stav veci, s poukazom na § 32 ods. 1 zákona č. 71/67 Zb. o správnom konaní v spojení s § 27 zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa. V zmysle piatej časti, druhej hlavy O.s.p. nie je úlohou súdov v rámci preskúmavacej činnosti nahradiť povinnosti správnych orgánov, vykonávať namiesto nich zisťovanie a dokazovanie okolností nevyhnutných na posúdenie, či vôbec bola daná kompetencia žalovaného správneho orgánu a teda aj prvostupňového správneho orgánu konať podľa zákona o ochrane spotrebiteľa vo vzťahu k žalobcovi. Z dôvodu, že rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu bolo vydané na základe nedostatočného zistenia skutočného stavu veci, súd pre nedostatočne zistený skutkový stav veci, podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na nové konanie. Pri rozhodovaní o trovách konania súd s prihliadnutím na ust. § 250k ods. 1 O.s.p. priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania vo výške 705,82 €, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku 2 x 66 € (súdny poplatok za žalobu a odvolanie voči rozsudku) a v úkonoch právnej pomoci podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov z výpočtového základu podľa § 11 ods. 4, prvá veta vyhl., v roku 2009 za 2 úkony po 115,90 € (prevzatie veci, spísanie žaloby podľa § 14 ods. 1 písm. a), b) vyhl.), 2 úkony v roku 2010 v sume 1 x 120,23 € (podanie odvolania podľa § 14 ods. 1 písm. b), účasť na pojednávaní len pri vyhlásení rozsudku dňa 12.11.2010 vo výške 1 základnej sadzby tarifnej odmeny (§14 ods. 5 písm. b) vyhl.) v sume 30,05 €, jeden úkon za účasť na pojednávaní dňa 23.3.2012 vo výške 1 základnej sadzby tarifnej odmeny v sume 63,58 € (podľa § 14 ods. 3 písm. d) vyhl.), v paušálnej náhrade prislúchajúcej k úkonom vo výške 2 x 6,95 €, 2 x 7,21 €, 1 x 7,63 € prislúchajúcej k vykonaným úkonom podľa § 16 ods. 3 vyhlášky, DPH vo výške 19 % zo sumy 410,40 € ( úkony a náhrady v rokoch 2009, 2010), t.j. 77,97 €, vo výške 20% zo sumy 71,21 € za úkon a náhradu v roku 2012, t.j. 14,24 €. Trovy konania predstavujú celkovú sumu 705,82 €. Súd nepriznal žalobcovi náhradu za uplatnený úkon právnej pomoci, vyjadrenie doručené súdu dňa 19.3.2012, pretože v ňom deklaroval námietky uplatnené v žalobe (na nové námietky, ktoré by boli uplatnené po lehote stanovenej zákonom, súd v konaní podľa piatej časti, druhej hlavy O.s.p. nemôže prihliadať) a súd preto nepovažoval tento úkon za účelne vynaložený Rozhodnutie bolo odsúhlasené členmi senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.