Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/193/2009 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1009201861 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Majerníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1009201861.5 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Majerníkovej a členov senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: W.. U. C., trvale bytom I. XX, D., právne zastúpená Advokátskou kanceláriou Okenica Šula & Co., s.r.o., Zámocká 30, Bratislava proti žalovanému: Krajský stavebný úrad v Bratislave, so sídlom Lamačská cesta 8, Bratislava, za účasti: VODOHOSPODÁRSKE STAVBY MALACKY a.s., Pezinská 1098, Malacky o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. A/2009/1888/SAM zo dňa 2.10.2009, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. A/2009/1888/SAM zo dňa 2.10.2009 ako aj rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Ružinov č. SÚ/2008/21780/5938-25/Pix - 35 zo dňa 4.12.2008 zrušuje podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c) OSP a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na účet právneho zástupcu žalobcu trovy konania vo výške 895,514 € do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.12.2009 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. A/2009/1888/SAM zo dňa 2.10.2009, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - Mestskej časti Bratislava Ružinov č. SÚ/2008/21780/5938-25/Pix - 35 zo dňa 4.12.2008, ktorým bolo vydané stavebné povolenie na výstavbu bytového domu Sputnik a to Vodohospodárskym stavbám Malacky, a.s., ktoré požiadali stavebný úrad o vydanie stavebného povolenia. Stavebný úrad prvostupňovým rozhodnutím dňa 4.12.2008 stavebné povolenie na predmetnú stavbu vydal. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podali účastníci konania zastúpení žalobkyňou dňa 19.2.2009 odvolanie. Krajský stavebný úrad ako druhostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 2.10.2009 odvolanie účastníkov konania zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalobca v žalobe namietal rozpor napadnutého rozhodnutia s ustanoveniami § 43d ods. 1, § 43d ods. 6, § 47 písm. j), § 62 ods. 1 písm. b), § 66 ods. 1 a § 81b zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len stavebný zákon), § 3 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len správny poriadok), § 27 ods. 3 zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia (ďalej len zákon o ochrane verejného zdravia) a Vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 549/2007 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku, vibrácii a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácii v životnom prostredí (ďalej len Vyhláška MZ SR). Žalobca namietal, že stavba je navrhnutá do hlučného prostredia a je situovaná pri železničnej trati. Podľa jednotlivých tabuliek uvedených v návrhu, miera hluku prekračuje v jednotlivých časových intervaloch zákonom stanovenú mieru hluku, stavba je bytovým komplexom, ktorý bude v blízkosti železnice a viacero terás bude otočených smerom k železnici. Predmetné územie patrí do kategórie III. Podľa tabuľky č. 1 Prílohy Vyhlášky MZ SR, kde sú stanovené prípustné hodnoty určujúce veličiny hluku vo vonkajšom prostredí, kategória II. je charakterizovaná ako „priestor pred oknami obytných miestností bytových a rodinných domov, priestor pred oknami chránených miestností školských budov, zdravotníckych zariadení a iných chránených objektov, rekreačné územie“. Kategória III. je charakterizovaná ako „územie ako v kategórii II. v okolí diaľnic, ciest I. a II. triedy, miestnych komunikácii s hromadnou dopravou, železničných dráh a letísk, mestské centrá. Pre III. kategóriu sú v tabuľke stanovené nasledovné prípustné hodnoty určujúcich veličiny hluku zo železničnej dopravy vo vonkajšom prostredí: Denná doba 6:00 - 18:00 60dB Večerná doba 18:00 - 22:00 60dB Nočná doba 22:00 - 6:00 55dB Podľa žalobcu Regionálny úrad verejného zdravotníctva Bratislava uskutočnil dňa 17.9.2008 meranie zamerané na hluk zo železničnej dopravy a zistil nasledovné hodnoty na základe priemernej 24 hodinovej intenzity železničnej dopravy : Denná doba6:00 - 18:0065,9dB Večerná doba 18:00 - 22:00 67,1dB Nočná doba 22:00 - 6:00 67,6dB V sprievodnom liste k Protokolu Regionálneho úradu verejného zdravotníctva č. RÚVZ/21-7533/2008 zo dňa 18.9.2008 je uvedené, že výsledky preukázali prekročenie prípustných hodnôt dopravného hluku zo železnice. Na základe týchto meraní si dali účastníci konania pred prvostupňovým správnym orgánom vypracovať hlukovú štúdiu „Stanovenie predpokladaných ekvivalentných hladín hluku vo vonkajšom prostredí z výsledkov merania„ , ktorú vypracoval A. A., N.. z Katedry konštrukcií pozemných stavieb Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Z Hlukovej štúdie vyplýva, že v súčasnosti sa celé územie nachádza v zóne s prekročenými prípustnými hodnotami hluku a je zrejmé, že v prípade realizácie stavby bytového domu by sa jeho významná časť nachádzala v zóne, kde sú prekročené prípustné hladiny hluku v chránenom prostredí podľa Vyhlášky MZ SR. Prekročenie prípustnej hladiny hluku pre noc a to v rozsahu od 55,7 dB - 70,3 dB sa týka 91 bytov z celkového počtu 96, t.j. o 28 % nad rámec prípustnej hladiny hluku. Žalobca ďalej tvrdil, že prvostupňový správny orgán sa s námietkami účastníkov nevysporiadal a akékoľvek vlastné vyjadrenie Stavebného úradu k namietanému rozporu medzi prípustnými a nameranými hodnotami hluku vo vonkajšom prostredí v odôvodnení prvostupňového orgánu absentuje. Žalovaný sa taktiež nevysporiadal s námietkou odvolateľov, týkajúcou sa skutočnosti, že stavba sa má umiestniť v prostredí, v ktorom nie je zabezpečená ochrana zdravia pred hlukom vo vonkajšom prostredí. Predmetom námietok účastníkov konania neboli dopady stavby na hlukovú záťaž už jestvujúcich budov, ale skutočnosť, že sa nová stavba má umiestniť v prostredí, v ktorom nie je zabezpečená ochrana obyvateľov budúcej stavby pred hlukom vo vonkajšom prostredí. Napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza podľa názoru žalobcu z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a v konaní pred žalovaným sa vyskytli také vady, ktoré by mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom na vyššie uvedené, žiadal žalobca, aby rozhodnutie žalovaného č. A/2009/1888/SAM zo dňa 2.10.2009 sa zrušilo a vec sa vrátila žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručeným súdu dňa 31.12.2009 uviedol, že námietky odvolateľov smerovali proti obsahu záväzného stanoviska dotknutého orgánu Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava (ďalej len RÚVZ) č. RÚVZ/21-17599/2005 zo dňa 5.1.2006, ako aj proti stanovisku č. RÚVZ/23-8451/2008 zo dňa 17.7.2008, preto postupoval v súlade s ustanovením § 140b ods. 6 stavebného zákona a vyzval uvedený dotknutý orgán o stanovisko k obsahu odvolania, resp. k námietkam smerujúcim voči obsahu záväzného stanoviska vydaného dotknutým orgánom v rámci jeho pôsobnosti vymedzenej osobitným zákonom. Zo stanoviska Regionálneho úradu verejného zdravotníctva č. RÚVZ/21-9830/2009 zo dňa 30.6.2009 k obsahu odvolania, ktorý sa vyjadril k problematike vonkajších hlukových pomerov, vnútorných hlukových pomerov a problematike vetrania vnútorných priestorov predmetnej stavby v závere uviedol, že zo strany miestne príslušného orgánu verejného zdravotníctva nie sú dôvody na prehodnotenie súhlasného záväzného stanoviska č. RÚVZ/21-17599/2005 z 5.1.2006 vydaného k umiestneniu stavby Sputnik za predpokladu dôslednej realizácie opatrení na ochranu vnútorného prostredia tohto objektu pred hlukom pri zabezpečení vetrania. Krajský stavebný úrad v Bratislave ako žalovaný správny orgán zabezpečil stanovisko nadriadeného orgánu, resp. Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorý vo svojom stanovisku č. OLP/5773/2009 zo dňa 17.9.2009 konštatuje, že žiaden odborný posudok predložený v konaní nezdokumentoval možné zhoršenie hlukových pomerov na fasádach susediacich bytových domov, naopak realizáciou predmetnej stavby sa predpokladá cloniaci efekt navrhovanej stavby na susedné objekty. V závere svojho stanoviska potvrdil platnosť posudku č. RÚVZ/21-17599/2005 z 5.1.2006. Žalovaný ďalej uviedol, že v odvolacom konaní postupoval podľa príslušných procesných ustanovení, dostatočným spôsobom zabezpečil procesné práva účastníkov konania, dôsledne sa zaoberal ich námietkami a nezistil žiadne dôvody, ktoré by bránili vydaniu stavebného povolenia na predmetnú stavbu. Na námietky žalobcu týkajúce sa vonkajšieho a vnútorného hluku, ktoré mali a mohli byť uplatnené v územnom konaní konajúci správny orgán nemal zo zákona povinnosť prihliadať v stavebnom konaní. Predmetná stavba je právoplatne umiestnená samostatným rozhodnutím, pričom účel územného konania predpokladá, že práve v územnom konaní a pred vydaním územného rozhodnutia sa navrhovaná stavba posudzuje z hľadiska súladu s územnoplánovacími podkladmi, z hľadiska starostlivosti o životné prostredie, dôsledkov jej umiestnenia v území, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a iným zákonným kritériám. Z tohto dôvodu sa podľa žalovaného otázky hlučnosti posudzujú v územnom konaní. Stavebné povolenie vydané v intenciách rozhodnutia je rozhodnutím, ktorým sa už iba určujú záväzné podmienky na samotnú realizáciu a užívanie stavby. V nadväznosti na uvedené skutočnosti je žalovaný toho názoru, že žalobou napadnuté rozhodnutie vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a v konaní, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, boli dostatočným spôsobom zabezpečené procesné práva a povinnosti účastníkov konania. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s príslušnými právnymi predpismi a dôvody žaloby nezodpovedajú skutočnosti, a preto navrhol, aby Krajský súd v Bratislave žalobu zamietol ako nedôvodnú. Súd z administratívneho a súdneho spisu zistil, že vlastníkom parcely č. XXXXX/XXX o výmere XXXX m2 sú Vodohospodárske stavby Malacky, a.s. Regionálny úrad verejného zdravotníctva Bratislava vydal dňa 5.1.2006 posudok, v ktorom súhlasil s územným konaním stavby „Bytový a polyfunkčný objekt - Bratislava, MČ Ružinov, Sputnikova ul. s tým, že súčasne boli stanovené pre vlastníka pozemku splnenie nasledujúcich povinností: 1. rešpektovať závery a odporúčania svetlo technického posúdenia zo dňa 21.10.2005 a k stavebnému konaniu predložiť potrebné svetlo technické posúdenie denného svetla všetkých priestorov 2. zabezpečiť účinné odvetranie všetkých priestorov bez možnosti prirodzeného vetrania vrátane podzemných garáží tak, aby nedochádzalo k obťažovaniu okolitého prostredia výfukovými plynmi 3. stavebno - konštrukčnými opatreniami zabezpečiť ochranu obytného prostredia pred nadmerným hlukom z dopravy a zabezpečiť vnútorné zdroje hluku tak, aby ich prevádzka nebola zdrojom nadmernej hlučnosti 4. zabezpečiť potrebnú vzduchovú nepriezvučnosť medzi bytovými ako aj bytovými a nebytovými priestormi 5. pri kolaudácii treba preukázať: a. protokol laboratórnej vzorky pitnej vody b. protokol z merania hluku z technologických zariadení V oznámení Regionálneho úradu verejného zdravotníctva č. RÚVZ/23/8451/2008 zo dňa 17.7.2008 bolo uvedené, že úrad sa plne stotožnil so závermi hlukovej štúdie vypracovanej A&Z Acoustics zo dňa 2.10.2007, čím sa vylúčilo negatívne ovplyvnenie riešenej stavby Sputnik. Zároveň uložil povinnosť X.. C. J. - STAVKING, aby pri kolaudácii stavby objektívnym meraním preukázali účinnosť navrhnutých akustických mriežok, resp. vetracích štrbín v bytoch ako aj zvukoizolačné vlastnosti deliacich konštrukcií. Podľa stanoviska Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Bratislave č. RÚVZ/21/1559/2008 zo dňa 19.11.2008 žiadna z hlukových štúdií nepreukázala, že by sa výstavbou navrhovaného objektu Sputnik zvýšila hluková záťaž jestvujúcich obytných objektov. Navrhovaný objekt by mal robiť akustický tieň pre zázemie sídliska Ostredky. Údaje o možnej hlukovej záťaži fasády navrhovaného objektu je potrebné riešiť tak, aby výsledky objektívneho merania hluku v nových interiéroch v reálnych výškach pri kolaudácii objektu preukázali súlad s požiadavkami platnej vyhlášky MZ SR č. 549/2007 Z.z. Navrhovaný objekt je riešený ako bezbariérový s protihlukovými úpravami a ochranu pred zdravotnými účinkami možno považovať za dostatočnú. Situácia bude preverená pri kolaudácii výsledkami objektívneho merania. Lokalita je skutočne pod vplyvom nadmerného dopravného hluku zo železničnej trate a cestnej dopravy a bude zaradená medzi vytipované oblasti pri zostavovaní hlukových máp a tiež zo strany ŽSR budú požadované opatrenia na ochranu obytného územia pred hlukom. Mestská časť Bratislava - Ružinov dňa 4.12.2008 vydala rozhodnutie č. SÚ/2008/21780/5938-25/Pix-35, resp. stavebné povolenie na stavbu „Bytového domu Sputnik - Ružinov - Ostredky - Sputnikova“ s miestom výstavby na Sputnikovej ulici. Súčasne stanovila podmienky pre realizovanie stavby. Po dôkladnom preskúmaní predloženej žiadosti úrad dospel k záveru, že stavebník spĺňa podmienky na vydanie stavebného povolenia. V rozhodnutí úrad jasne posúdil jednotlivé námietky účastníkov konania. Voči tomuto rozhodnutiu podali obyvatelia bytov ul. Sputnikova č. 19 - 29 a ul. Planét č. 13,15 a 17 odvolanie. Najzávažnejšie výhrady sa podľa odvolateľov týkajú spôsobu, akým Stavebný úrad naložil s dôkazmi o hlukových pomeroch v danej lokalite a o nesúlade s príslušnými právnymi normami. Podľa ich názoru sa v konaní úrad s týmito dôkazmi dostatočne nezaoberal a ani sa s nimi riadne nevysporiadal tak, aby dal veci do súladu so zákonom. Účastníci konania v odvolaní voči rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu celkovo namietajú, že: - stavebný úrad sa dôkazmi o hlukových pomeroch dostatočne nezaoberal - Regionálny úrad verejného zdravotníctva podľa ich názoru riadne neposúdil hlukové pomery vo vnútornom prostredí predmetnej stavby - namietajú problematiku vonkajšieho hluku s tým, že podľa merania STU v BA sa celé územie nachádza v zóne s prekročenými prípustnými hladinami hluku - namietajú skutočnosť, že napriek tomu, že RÚVZ v BA si je dostatočne vedomý extrémnych hlukových pomerov v území s nežiaducimi vplyvmi na ľudské zdravie, túto skutočnosť ignoruje v rozpore s Vyhláškou 549/2007 - namietajú skutočnosť, že zrealizovaním tejto stavby nebude možné jej užívanie na určený účel, s poukázaním na užívanie balkónov, lodžií a terás, nakoľko hygienické limity hluku vo vysokej miere presahujú prípustné hygienické hladiny hluku bezpečné pre ľudské zdravie. Mestská časť Bratislava - Ružinov predložením odvolania doručeným Krajskému stavebnému úradu dňa 30.4.2009 ako odvolaciemu orgánu, predložila odvolanie spolu s celým spisovým materiálom. Na základe tohto odvolania stavebný úrad upovedomil účastníkov konania verejnou vyhláškou podľa § 56 Správneho poriadku o odvolaní a zároveň ich vyzval, aby sa k obsahu odvolania vyjadrili. Krajský stavebný úrad dňa 4.6.2009 si od Regionálneho úradu verejného zdravotníctva vyžiadal stanovisko k obsahu odvolania, najmä, aby regionálny úrad verejného zdravotníctva vyjadril k: 1. k problematike posúdenia vnútorných hlukových pomerov povoľovanej stavby 2. k problematike posúdenia vonkajších hlukových pomerov povoľovanej stavby 3. k problematike zabezpečenia vetrania vnútorných priestorov v povoľovanej stavbe Následne Krajský stavebný úrad v Bratislave prerušil odvolacie konanie o odvolaní obyvateľov bytov ul. Sputnikova a ul. Planét proti rozhodnutiu MČ Bratislava - Ružinov s tým, že v konaní bude pokračovať až po obdržaní stanoviska Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v BA, hlavného mesta SR a Úradu verejného zdravotníctva SR k obsahu odvolania. Prerušenie konania odôvodnil tým, že podľa § 140b ods. 6 zákona č. 50/1976 Zb. stavebného zákona, ak odvolanie proti rozhodnutiu podľa tohto zákona smeruje proti obsahu záväzného stanoviska, odvolací orgán konanie preruší a vyžiada si stanovisko k obsahu odvolania od dotknutého orgánu príslušného na vydanie záväzného stanoviska. Odvolanie spolu so stanoviskom dotknutého orgánu k obsahu odvolania predloží stavebný úrad orgánu, ktorý je nadriadeným orgánom dotknutého orgánu a vyžiada si od neho potvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska. Vzhľadom k tomu, že námietky uvedené v odvolaní smerujú proti obsahu záväzného stanoviska Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Bratislava, hlavného mesta Slovenskej republiky a Krajského stavebného úradu v Bratislave, Krajský stavebný úrad v Bratislave vyzval dotknuté orgány na podanie stanoviska k odvolaniu. Podľa stanoviska Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Bratislave zo dňa 30.6.2009 doručené Krajskému stavebnému úradu v Bratislave dňa 6.7.2009 súd zistil ohľadom vonkajších hlukových pomerov, že zámer stavby bol posúdený v roku 2005 na základe Hlukovej štúdie podľa vtedy platného zákona č. 127/1994 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Hluková štúdia nepreukázala, že by sa v susediacich objektoch v dôsledku umiestnenia a prevádzky stavby zhoršili hlukové pomery. Rovnako svetlotechnický posudok preukázal, že stavba nespôsobí neprípustné zníženie preslnenia a denného osvetlenia susediacich objektov. V rámci územného konania bolo z Hlukovej štúdie zistené, že hladiny hluku merané v preferenčnej výške 1,5 m na dotknutom pozemku sa budú pohybovať okolo 65 dB, čo podľa vtedy platného nariadenia vlády č. 40/2002 Z.z. nebolo prekážkou pre vydanie súhlasného záväzného stanoviska k umiestneniu stavby. Predložené ďalšie výsledky meraní z r. 2008 preukázali v tejto referenčnej výške posudzované hodnoty 65,9 a 65,7 dB pre deň, čo bola relatívne dobrá zhoda s pôvodným predpokladom. Orgán verejného zdravotníctva nemôže spätne korigovať svoje záväzné stanovisko, keďže výsledky merania v r. 2008 nie sú relevantné pre posúdenie situácie v r. 2005, kedy bola vypracovaná a posúdená dokumentácia stavby pre územné konanie. Pri vnútorných hlukových pomerov uviedol, že pri zámere stavby ako aj v územnom konaní bolo predpokladané, že objekt bude postavený v hlučnom prostredí a jeho interiér bude chránený protihlukovou fasádou. Orgán verejného zdravotníctva svoju požiadavku zvýraznil aj v záväznom stanovisku k územnému konaniu s tým, že účinnosť navrhnutého riešenia sa bude overovať pri kolaudácii stavby na základe protokolu o meraní hluku, vypracovaného oprávneným subjektom. Orgán verejného zdravotníctva podľa ust. § 13 ods. 3 zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia sa nevyjadruje k vydaniu stavebného povolenia, ale až ku kolaudácii stavieb. Vzhľadom na vetranie vnútorných priestorov stavby podľa predloženej dokumentácie bude mať navrhovaný objekt osadené štrbinové vetranie, ktoré zabezpečí priebežné vetranie miestností pri dodržaní požiadaviek na ochranu pred hlukom. Takéto zariadenie sa bežne používa u typov stavieb umiestnených v hlučnom prostredí a zabezpečuje vnútorné mikroklimatické podmienky v súlade s požiadavkami vyhlášky MZ SR č. 259/2008 Z.z. o podrobnostiach o požiadavkách na vnútorné prostredie budov a o minimálnych požiadavkách na byty nižšieho štandardu a na ubytovacie zariadenia. Krajský stavebný úrad v Bratislave v súlade s § 140b ods. 6 Stavebného zákona žiadal Úrad verejného zdravotníctva SR ako nadriadeného orgánu regionálneho úradu verejného zdravotníctva o potvrdenie alebo zmenu napadnutého záväzného stanoviska, nakoľko spoločné odvolanie účastníkov konania smeruje najmä proti obsahu záväzného stanoviska Regionálneho úradu verejného zdravotníctva č. RÚVZ/21 - 17599/2005 z 5.1.2006 v nadväznosti na oznámenie č. RÚVZ/23/ - 8451/2008 zo 17.7.2008 a na stanovisko č. RÚVZ/21/ - 15590/2008 zo dňa 19.11.2008. V priebehu územného a stavebného konania boli k stavbe bytového komplexu vypracované tri Hlukové štúdie: 1. Prvú Hlukovú štúdiu vypracovala spoločnosť A&Z Acoustics, s.r.o. dňa 7.12.2005, v ktorej sa konštatovalo, že prípustné hladiny hluku vo vonkajšom chránenom prostredí sú prekročené. 2. Druhú Hlukovú štúdiu vypracovala opätovne spoločnosť A&Z Acoustics, s.r.o. dňa 2.10.2007 bolo uvedené, že predmetom a výsledkom štúdie sú relatívne čísla, ktoré monitorujú len vplyv plánovaného objektu na okolité domy. Skutočnými hlukovými pomermi v danej lokalite a na fasádach vlastného plánovaného objektu sa štúdia nezaoberá a teda nemôže byť podkladom pre hodnotenie súladu uvažovanej stavby s Vyhláškou MZ SR č. 549/2007 a prípustnými hladinami hluku vo vonkajšom prostredí 3. Tretiu hlukovú štúdiu vypracovala Slovenská technická univerzita v Bratislave, Katedra konštrukcii pozemných stavieb, september 2008. Zadávateľka W.. C. sa na príslušnú katedru obrátila s požiadavkou o stanovenie predpokladaných ekvivalentných hladín hluku vo vonkajšom prostredí na základe výsledkov merania hladín hluku zo železničnej dopravy vykonanom Regionálnym úradom verejného zdravotníctva Bratislava pre navrhovaný objekt Bytový dom - Ostredky - Ružinov. Údaje majú len doplnkový charakter, ale meranie hluku aj samotná štúdia sú spracované metodikou, ktorá umožňuje porovnanie nameraných a vypočítaných hodnôt hluku s vyhláškou č. 549/2007 MZ SR, ktorá rozlišuje prípustné hladiny hluku vo vonkajšom prostredí z rôznych druhov dopravy. Merania boli uskutočnené v troch bodoch pred fasádami bytového komplexu. V bode 1 boli namerané hodnoty cez deň 66 dB, večer 67 dB a v noci 68,5 dB. Zo stanoviska Úradu verejného zdravotníctva zo dňa 19.9.2009 doručené Krajskému stavebnému úradu dňa 23.9.2009 súd zistil, že v súlade s § 140b ods. 6 stavebného zákona Úrad verejného zdravotníctva preskúmal žiadosť Krajského stavebného úradu o potvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska a zistil nasledujúce skutočnosti: 1. k problematike vnútorných hlukových pomerov povoľovanej stavby uviedol, že Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Bratislave (ďalej len RÚVZ) povinnosť zabezpečiť ochranu obytného prostredia objektu pred hlukom z dopravy vrátane hluku z vnútorných zdrojov v zmysle požiadaviek stanovených v tom čase platným NV SR č. 40/2002 Z.z. zdôraznil vo svojom posudku zo dňa 5.1.2006 č. RÚVZ/21-17599/2005 vrátane požiadavky preukázať objektívnym meraním účinnosť navrhnutých akustických mriežok, resp. vetracích štrbín vrátane zvukovo izolačných vlastností deliacich konštrukcii. Efektívne zabezpečenie týchto povinností s následným preukázaním ich účinnosti v kontexte dodržania prípustných hodnôt hluku vo vnútornom prostredí v zmysle legislatívy je podľa názoru Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky z hľadiska ochrany zdravia budúcich obyvateľov bytového domu postačujúce. Prípustné hodnoty hluku vo vnútornom prostredí budov sa v zmysle platnej legislatívy vzťahujú len na obytné miestnosti, na balkóny, loggie a terasy sa nevzťahujú. Splnenie uvedenej požiadavky na ochranu zdravia je však možné preukázať až v reálnych podmienkach pri kolaudácii. 2. k problematike posúdenia vonkajších hlukových pomerov povoľovanej stavby: vonkajšie hlukové pomery je potrebné posudzovať z dvoch aspektov uviedol, že: a. súčasná hluková situácia vo vonkajšom prostredí: z posudku RÚVZ v BA zo dňa 5.1.2006 č. č. RÚVZ/21-17599/2005 jednoznačne nevyplýva či RÚVZ BA pri vydaní tohto posudku skúmal hlučnosť prostredia, do ktorého mala byť nová budova situovaná. RÚVZ BA vo svojom stanovisku zo dňa 30.6.2009 zn. RÚVZ/21-9830/2009 uvádza, že na základe bližšie nešpecifikovanej hlukovej štúdie v procese územného konania zistil, že hladiny hluku sa na dotknutom stavebnom pozemku budú pohybovať okolo 65 dB, relevantnými podkladmi to však nie je doložené b. vplyv navrhovaného objektu na súčasnú hlukovú situáciu, resp. okolitú zástavbu: z poskytnutej dokumentácie vyplýva, že navrhovaný objekt negatívne neovplyvní hlukové pomery v prostredí, naopak vytvorí akustický tieň vytvárajúci požadovanú hladinu hluku v primeranej časti priľahlého vonkajšieho priestoru jestvujúcich bytových objektov ako aj navrhovaného bytového domu. V tomto kontexte sú stanoviská RÚVZ BA zo dňa 17.7.2008 zn. RÚVZ/23-8451/2008 a 19.11.2008 zn. RÚVZ/21-15590/2008 správne. Takéto posúdenie však podľa názoru Úradu verejného zdravotníctva malo byť vykonané pred vydaním posudku zo dňa 5.1.2006 č. RÚVZ/21-17599/2005. 3. k problematike vetrania vnútorných priestorov povoľovanej stavby uviedol, že účinnosť opatrení ako osadením vetracích štrbín zabezpečujúcich priebežné vetranie miestností pri súčasnom dodržaní požiadaviek na ochranu vnútorného prostredia pred hlukom je možné overiť až objektívnym meraním pred kolaudáciou. Na základe vyššie uvedeného ÚVZ SR potvrdil posudok č. RÚVZ/21-17599/2005 zo dňa 5.1.2006 a následne Krajský stavebný úrad v Bratislave svojim rozhodnutím č. A/2009/1888/SAM zo dňa 2.10.2009 s nadobudnutím právoplatnosti 23.10.2009 zamietol odvolanie obyvateľov Sputnikovej ul. č. 19-29 v zastúpení W.. Z. C. a obyvateľov ul. Planét č. 13,15 a 17 v zastúpení D. a rozhodnutie Mestskej časti Bratislava Ružinov č. SÚ/2008/21780/5938-25/Pix-35 zo dňa 4.12.2008 potvrdil. Uznesením zo dňa 21.3.2011 súd pribral do konania VODOHOSPODÁRSKE STAVBY MALACKY a.s. a vyjadrením k žalobe doručeným súdu 11.5.2011 uviedol, že k stavebnému konaniu predložil hlukovú štúdiu vypracovanú autorizovaným stavebným inžinierom X.. Výpočtami bolo preukázané, že po realizácii bytového domu dôjde ku zníženiu hladín hluku z dopravy po železnici a po Vrakunskej, Trnavskej a Ivánskej ceste pred fasádami existujúcich budov. Stavba je navrhnutá tak, aby svojou konštrukciou, dispozíciou a prevádzkou neprispievala k zvyšovaniu hluku v danom prostredí. Je názoru, že stavebný úrad sa otázkou hluku zaoberal nad rámec zákona, čím porušil princíp rovnosti účastníkov konania podľa § 4 ods. 2 správneho poriadku. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 O.s.p. a § 246a ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a po nariadení pojednávania v zmysle ustanovenia § 250g ods. 1 O.s.p. dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods.1 O.s.p.). Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov (a to ani vo veciach podľa § 250i ods. 2 O.s.p.), ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok (vymedzených žalobou) rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 prvá veta zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,správny poriadok“), správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi Podľa ustanovenia § 3 ods. 2 prvá veta správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Podľa ustanovenia § 3 ods. 4 prvá veta správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Podľa ustanovenia § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa ustanovenia § 27 ods. 2 zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, pri návrhu, výstavbe alebo podstatnej rekonštrukcii dopravných stavieb a infraštruktúry hluk v súvisiacom vonkajšom alebo vnútornom prostredí nesmie prekročiť prípustné hodnoty pri predpokladanom dopravnom zaťažení. Podľa ustanovenia § 27 ods. 3 zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, pri návrhu, výstavbe alebo podstatnej rekonštrukcii budov je potrebné zabezpečiť ochranu vnútorného prostredia budov pred hlukom z vonkajšieho prostredia pri súčasnom zachovaní ostatných potrebných vlastností vnútorného prostredia. Podľa ustanovenia § 59 zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia orgány verejného zdravotníctva v konaní o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb postupujú podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ustanovenia § 3 Vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 549/2007 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí, ochrana zdravia pred hlukom, infrazvukom a vibráciami je zabezpečená, ak posudzované hodnoty určujúcich veličín hluku, infrazvuku a vibrácií nie sú vyššie ako prípustné hodnoty. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 549/2007 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí, na ochranu zdravia pred hlukom a infrazvukom sú v prílohe ustanovené prípustné hodnoty určujúcich veličín hluku vo vonkajšom prostredí a prípustné hodnoty určujúcich veličín hluku a infrazvuku vo vnútornom prostredí budov pre deň, večer a noc. Podľa Prílohy Vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 549/2007 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí, vzhľadom na železničnú dopravu a hluk s ňou súvisiaci, sú najvyššie prípustné hladiny hluku v III. kategórii územia: Denná doba 6:00 - 18:00 60dB Večerná doba 18:00 - 22:00 60dB Nočná doba 22:00 - 6:00 55dB Podľa bodu 1.9. písm. b) Prílohy Vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 549/2007 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí, na základe stanoviska príslušného orgánu verejného zdravotníctva sa môžu umiestňovať nové budovy na bývanie a budovy vyžadujúce tiché prostredie okrem škôl, škôlok, nemocničných izieb a účelovo podobných budov aj v území, kde hluk z dopravy prekračuje hodnoty uvedené v tabuľke č. 1 pre kategóriu územia II, alebo v území, kde takéto prekročenie je možné v budúcnosti očakávať, ak posudzovaná hodnota hluku z dopravy v primeranej časti priľahlého vonkajšieho prostredia budovy na bývanie alebo oddychovej zóny v blízkosti budovy na bývanie neprekročí prípustné hodnoty uvedené v tabuľke č. 1 pre kategóriu územia III o viac ako 5 dB. Podľa § 140 zákona č. 50/1976 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 43d ods. 6 zákona č. 50/1976 stavebného zákona, z hľadiska ochrany pred hlukom a vibráciami sa musí stavba navrhnúť a postaviť tak, aby hluk a vibrácie vnímané užívateľmi stavby a osobami v jej blízkosti neprekročili úroveň, ktorá ohrozuje ich zdravie, aby im umožnili spať, odpočívať a pracovať v uspokojivých podmienkach. Podľa § 62 ods. 1 písm. b) zákona č. 50/1976 stavebného zákona, v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä, či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi. Z ust. § 66 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. okrem iného vyplýva, že stavebný úrad zabezpečí stanovenými podmienkami hlavne ochranu verejných záujmov pri výstavbe a pri užívaní stavby, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej vplyvu na životné prostredie. Krajský súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, zaujal k nim stanovisko najmä z toho pohľadu, či uvedené námietky sú spôsobilé vyvolať pochybnosti o správnosti skutkových zistení a z toho plynúcu namietanú nesprávnosť rozhodnutia žalovaného. Podľa § 250i ods. 3 OSP pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliada len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Podľa názoru Krajského súdu v Bratislave zo dňa 12.5.2011 č.k. 1S 193/2009-156 sa príslušné správne orgány vo svojich rozhodnutiach dostatočne vysporiadali s otázkou ochrany zdravia pred hlukom v rôznych fázach správneho konania. Stavebný úrad v stavebnom konaní skúmal, či dokumentácia na výstavbu bytového komplexu spĺňa všetky podmienky ustanovené zákonom a najmä či podľa § 62 ods. 1 písm. b) stavebného zákona spĺňa požiadavky týkajúce sa ochrany verejného záujmu, predovšetkým ochrany životného prostredia a ochrany zdravia. Žalobca poukázal na otázku týkajúcu sa nedodržania limitu hluku vo vonkajšom prostredí, pričom vychádzal najmä z jednotlivých hlukových štúdii, podľa ktorých hluk vo vonkajšom priestore vzhľadom na železničnú dopravu presahuje limity vyplývajúce z prílohy Vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 549/2007 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí a to o viac ako 5 dB nad rámec zákonom stanovených hodnôt. Súd mal za preukázané, že stavebník reagoval na všetky výzvy stavebného úradu a dokladal správy, štúdie a vyjadrenia, ktoré boli požadované. K stavebnému konaniu predložil hlukovú štúdiu „Bytový dom Sputnikova ul. z októbra 2007“ vypracovanú autorizovaným stavebným inžinierom X.. N. U.. Výpočtami bolo preukázané, že po realizácii bytového domu dôjde k zníženiu hladín hluku z dopravy po železnici a po Vrakunskej, Trnavskej a Ivánskej ceste, pred fasádami existujúcich budov. Súd z hlukovej štúdie z 12/2005 predloženej v územnom konaní (autor X.. P.U.) konštatuje, že na hluku, ktorý preniká zvonku do budov v riešenom prostredí, sa podieľa aj premávka zo železničnej trate TÚ 2862, avšak významným podielom kontinuálnej hladiny hluku je autodoprava priľahlej komunikačnej tepny. Vnútorné členenie stavby rieši ochranu obytného prostredia pred nadmerným hlukom z dopravy jednak dispozičným riešením, kde sú obytné priestory orientované na odvrátenú stranu od komunikačnej tepny a trate TÚ 2862, jednak technickými opatreniami: vonkajší obvodový plášť je navrhnutý z tehloblokov PORTHERM P+D hr. 300 mm s teplotnou izoláciou 100 mm, zateplenie strechy je 200 mm minerálnou vlnou. Pod ňou je železobetónová doska 200 mm, kritickým bodom obvodného plášťa sú okenné otvory, ktoré budú opatrené s trojitým zasklenením všetkých okien. Na objekte bude štrbinové vetranie LUNOS v parapete - pod odkvapovou rímsou, pričom sa preverí aj možnosť zabudovania systému Siegenia vstavaním do okna. Vetranie - príslušná výmena vzduchu 15 m3/h bude zabezpečená pod tlakom vytvoreným ventilátormi zahustenými do inštalačného jadra. Súd mal za preukázané, že budú splnené požiadavky STN 730532 a Nariadenia vlády SR o ochrane zdravia pred hlukom a vibráciami č. 40/2002 Z.z. Žiaden odborný posudok predložený v konaní nezdokumentoval možné zhoršenie hlukových pomerov na fasádach susediacich bytových domov, naopak realizáciou predmetnej stavby sa predpokladá cloniaci efekt navrhovanej stavby na susedné objekty. Čo sa týka námietok žalobcu týkajúcich sa prekročenia prípustných hodnôt hluku na vonkajšom a vnútornom prostredí, súd poukazoval na to, že ide o námietky, ktoré mali a mohli byť uplatnené v územnom konaní, ale na ktoré neboli konajúce správne orgány z tohto dôvodu povinné v stavebnom konaní zo zákona prihliadať. Predmetná stavba je právoplatne umiestnená samostatným rozhodnutím, pričom účel územného konania predpokladá, že práve v územnom konaní a pred vydaním územného rozhodnutia sa navrhovaná stavba posudzuje z hľadiska súladu s územno-plánovacími podkladmi, z hľadiska starostlivosti o životné prostredie, dôsledkov jej umiestnenia v území, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a iným zákonným kritériám. Otázky hlučnosti sa posudzujú v územnom konaní. Stavebné povolenie vydané v intenciách územného rozhodnutia je rozhodnutím, ktorým sa už iba určujú záväzné podmienky na samotnú realizáciu a užívanie stavby. Žalobca nepreukázal, že by bol napadnutým rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch. Predmetom námietok žalobcu neboli dopady stavby na hlukovú záťaž už jestvujúcich budov ale skutočnosť, že sa nová stavba má umiestniť v prostredí, v ktorom nie je zabezpečená ochrana obyvateľov budúcej stavby pred hlukom vo vonkajšom prostredí. Súd bol názoru, že dokument predložený žalobcom nespĺňal známky hlukovej štúdie (dokument nie je autorizovaný oprávnenou osobou, nemá náležitosti štúdie) a Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Bratislave poukázal na nedostatky predmetného predloženého materiálu. Krajský súd v Bratislave po preskúmaní predmetného rozhodnutia ako aj po preskúmaní obsahu administratívneho spisu konštatoval, že zo strany žalovaného správneho orgánu ako aj prvostupňového správneho orgánu nebol porušený zákon a teda žalobu zamietol. Správny orgán v celom rozsahu dodržal zákonné predpoklady stanovené správnym poriadkom ako aj zákonom o stavebnom konaní. Námietky, ktoré žalobca uviedol v podanej žalobe, považoval súd za nedôvodné, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznal. Proti rozsudku krajského súdu podala odvolanie žalobkyňa a žiadala, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil a rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, resp. rozhodnutie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Poukázala na to, že trvá na svojich vyjadreniach uvedených v žalobe a v konaní pred správnymi orgánmi. Krajský súd sa v dôvodoch rozsudku nevysporiadal s argumentáciou žaloby ohľadne prekročenia prípustných hodnôt hluku vo vonkajšom prostredí stavby. Krajský súd v dôvodoch porovnal obsah troch hlukových štúdií, ktoré boli vypracované v priebehu územného konania a stavebného konania. Hluková štúdia zadaná žalobkyňou jednoznačne a nesporne preukázala prekročenie najvyšších prípustných limitov pre hluk stanovených všeobecne záväznými predpismi vo vonkajšom prostredí stavby, pričom s týmito zisteniami sa stavebný úrad a ani žalovaný nijakým spôsobom nevysporidali a tiež ani Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Bratislave vo svojom stanovisku z 30.6.2009 a ani Úrad verejného zdravotníctva vo svojom stanovisku zo dňa 17.9.2009. Podľa žalobkyne prekročenie maximálnych prípustných hodnôt hluku pre vonkajšie prostredie stanovených Vyhláškou MZ SR č. 549/2007 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostredí (ďalej len „Vyhláška MZ SR“), ktoré bolo zistené hlukovou štúdiou zadanou žalobkyňou, nebolo žiadnym z uvedených správnych orgánov spochybnené a nebolo bez akéhokoľvek náležitého zdôvodnenia vzaté v úvahu. Taktiež aj krajský súd nespochybnil zistenia z hlukovej štúdie zadanej žalobkyňou, podľa ktorých vo vonkajšom prostredí stavby nebude zabezpečená ochrana pred hlukom v zmysle platných právnych predpisov, napriek tomu však žalobu zamietol. V odôvodnení rozsudku sa krajský súd odvoláva na stanovisko ÚVZ zo septembra 2009, ktoré vo vzťahu k posudku RÚVZ zo dňa 5.1.2006 uvádza jednoznačne spochybňujúce konštatovania, ktoré sa týkajú práve podkladov pre preukázanie dodržania prípustných limitov hluku vo vonkajšom prostredí stavby. Posudok RÚVZ bol pritom jedným podkladov pre vydanie územného rozhodnutia stavby, hoci sa aj podľa konštatovania ÚVZ odvoláva na „bližšie nešpecifikovanú hlukovú štúdiu“ a jeho závery nie sú „relevantnými podkladmi doložené“. Stanovisko RÚVZ vychádza z hlukovej štúdie stavebníka, ktorá rieši hlukové pomery vo vnútornom a vonkajšom chránenom priestore plánovanej stavby. V čase jej spracovania bolo platné NV SR č. 40/2002 Z.z. o ochrane zdravia pred hlukom a vibráciami, podľa ktorého prípustné hladiny hluku pre dennú dobu sú 60dB a pre nočnú dobu 50dB (platí pre kumulovaný hluk z dopravy) vo vonkajšom chránenom prostredí sú prekročené. Pre nočnú dobu spracovateľ výpočet nezrealizoval. Napriek evidentným rozporom zistení uvedených v tejto hlukovej štúdii z vtedy platného NV SR akceptoval RÚVZ túto štúdiu ako dostatočný podklad pre vydanie súhlasného stanoviska k stavbe, ktorá skutočnosť spochybňuje, celé súhlasné stanovisko RÚVZ k stavbe, pretože toto stanovisko nezohľadňovalo prípustné hladiny hluku v zmysle vtedajšej právnej úpravy. Krajský súd sa však sám s touto otázkou nijako nevysporidal a neuviedol žiadne argumenty, ktorými by spochybňoval tvrdenie žalobkyne, že právnymi predpismi stanovené limity hladiny hluku vo vonkajšom prostredí stavby nebudú dodržané. Krajský súd konštatoval splnenie podmienok iba vo vzťahu k vnútornému prostrediu, čo neznamená, že nie je potrebné rešpektovať aj limity hluku vo vonkajšom prostredí v zmysle právnych predpisov. Zistenia hlukovej štúdie žalobkyne vo vzťahu k prekročeniu limitov vo vonkajšom prostredí neboli správnymi orgánmi a ani krajským súdom nijako spochybnené a iba konštatujú, že stavba nezhorší hlukové pomery na fasádach susedných bytových domov. Zhoršenie hlukových pomerov na fasádach susedných bytových domov však nebolo namietané ani účastníkmi konania v rámci stavebného konania a ani žalobkyňou v žalobe. Námietky účastníka konania a žalobkyne sa týkali nedodržania právnych predpisov a nimi stanovených limitov hluku vo vonkajšom prostredí stavby. Krajský súd zaujal názor, že ide o námietky, ktoré mali a mohli byť uplatnené v územnom konaní a na ktoré neboli povinné už správne orgány prihliadnuť v stavebnom konaní. Otázky hluku sa posudzujú aj v územnom konaní, neexistuje však žiadna opora pre tvrdenie, že by sa nimi stavebný úrad nemal zaoberať aj v stavebnom konaní a to najmä, keď bolo hlukovou štúdiou preukázané, že limity hluku vo vonkajšom prostredí stavby budú prekročené a poukázal na ust. § 62 ods. 1 psím. b) stavebného zákona. Aj z dôvodov rozsudku vyplýva, že v územnom konaní neboli tieto skutočnosti (hluk vo vonkajšom prostredí) dostatočne posúdené a nebolo preukázané, že verejný záujem (ochrana zdravia ľudí pred hlukom) bude pri realizácii stavby rešpektovaný. Taktiež nie je možné súhlasiť s krajským súdom, že by sa tieto otázky mali stať až predmetom kolaudačného konania, pretože v kolaudačnom konaní už nebude možné tieto skutočnosti nijako zmeniť, a preto sa správne orgány mali zaoberať touto otázkou v stavebnom konaní, keďže ju dostatočne neposúdili v územnom konaní, a preto ich rozhodnutia sú v rozpore s § 3ods. 4 správneho poriadku. Stavebný úrad mal preto žiadosť o stavebné povolenie zamietnuť a poukázal na ust. §§ 62 ods. 4, 43d ods. 1, 6 stavebného zákona ako i § 3 ods. 1 a § 4 ods. 1 Vyhlášky MZ SR. Krajský súd vo vzťahu k hlukovej štúdii predloženej žalobkyňou konštatoval, že nespĺňa znaky hlukovej štúdie a že RÚVZ poukázal na nedostatky predloženého predmetného materiálu. Avšak odôvodnenie rozsudku žiadne konkrétne nedostatky, na ktoré by poukázal RÚVZ, neuvádza. Ani stanoviská RÚVZ a ÚVZ nijako nespochybňujú závery hlukovej štúdie, týkajúce sa prekročenia stanovených limitov hluku vo vonkajšom prostredí stavby. Nie je preto zrejmé, na základe čoho dospel krajský súd k takémuto záveru a poukázal na judikatúru NS SR R 30/1994 a R 42/2003. Žalobkyňa ďalej uviedla, že žiadala (pre prípad, že by súd nepovažoval zistenia z hlukovej štúdie za dostatočné) predvolať ako znalca autora hlukovej štúdie, resp. pracovníkov RÚVZ, ktorí meranie hluku realizovali. Hlukovú štúdiu vypracoval pre žalobkyňu Ing. D.D., N.. zo Stavebnej fakulty STU v Bratislave a to na základe meraní uskutočnených RÚVZ. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne písomne vyjadril a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil. Uviedol, že svoje rozhodnutie považuje za zákonné a nepotrebuje zaujímať opätovné stanovisko k uvádzaným skutočnostiam. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 a § 250ja ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že je potrebné ho zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V danom prípade bolo teda z hľadiska námietok žalobkyne podľa názoru odvolacieho súdu potrebné skúmať, či tieto sporné otázky patria do právomoci stavebného úradu i v stavebnom konaní a za týmto účelom zisťovať príslušné odpovede a závery v samotných ustanoveniach stavebného zákona. Z ust. § 62 ods. 1 písm. b) stavebného zákona v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma hlavne, či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života... Z ust. § 66 ods. 1 stavebného zákona okrem iného vyplýva, že stavebný úrad zabezpečí stanovenými podmienkami hlavne ochranu verejných záujmov pri výstavbe a pri užívaní stavby, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej vplyvu na životné prostredie. Podľa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ušlo pozornosti krajského súdu, že žalobkyňa si dala vypracovať vlastnú hlukovú štúdiu, avšak na výzvu stavebného úradu, resp. žalovaného priamo v stavebnom konaní. Napriek tomu sa žalovaný dostatočne s touto hlukovou štúdiou nezaoberal a uspokojil sa iba s kladným stanoviskom Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Bratislave, ktoré si k tomuto konaniu vyžiadal. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobkyňa žiadala v stavebnom konaní odstrániť príslušné rozpory v meraní, nakoľko z hlukovej štúdie vypracovanej v stavebnom konaní pre žalobkyňu Slovenskou technickou univerzitou v Bratislave (stavebnou fakultou) vyplýva, že technická univerzita vychádzajúca práve z meraní vykonanými pracovníkmi RÚVZ v Bratislave dospela k iným hodnotám hladiny hluku vo vonkajšom prostredí, ktoré sú závažnejšie než tie, ku ktorým dospel RÚVZ v Bratislave. V prejednávanom prípade sa krajský súd dostatočne a vyčerpávajúcim spôsobom nevysporiadal s námietkami, ktoré uplatnila žalobkyňa vo svojej žalobe, dokonca na ne v odôvodnení napadnutého rozsudku vôbec konkrétne nereagoval a stotožnil sa iba s odôvodnením preskúmavaného rozhodnutia správneho orgánu. Takýmto postupom krajského súdu bola účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva. Procesným právom účastníka konania je aj jeho právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie vyplývajúca z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. s použitím § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p. totiž znamená právo účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia a jeho porušením sa účastníkovi konania odníma možnosť náležite, skutkovo a aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu, voči ktorému chce využiť možnosť opravného prostriedku. Nakoľko v prejednávanom prípade nie je z odôvodnenia napadnutého rozsudku prvého stupňa zrejmé, akými úvahami sa súd riadil pri utváraní záveru o skutkovom stave, prečo nepovažoval za dôvodnú právnu argumentáciou žalobkyne v žalobe a prečo považuje námietky žalobkyne za neopodstatnené, je nutné považovať takýto rozsudok za nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, nedávajúci dostatočné záruky pre to, že nebol vydaný spôsobom porušujúcim ústavne zaručené právo na spravodlivý proces. Podstatou tejto veci je skutočnosť, že krajský súd vyslovil záver, že v prípade uplatnených námietok o prekročení prípustných hodnôt hluku na vonkajšom prostredí, ide o námietky žalobkyne, ktoré mali a mohli byť uplatnené v územnom konaní a že predmetná stavba je už právoplatne umiestnená. Podľa názoru krajského súdu sa s týmito námietkami je možné zaoberať sa príp. v kolaudačnom konaní. Odvolací súd považuje právny názor krajského súdu vzhľadom na špecifiká danej veci za predčasný. Je totiž nesporné, že vzhľadom na vypracovanú hlukovú štúdiu STÚ v Bratislave pre žalobkyňu, vyšli v stavebnom konaní najavo také novokvalitatívne skutočnosti, s ktorými sa správne orgány v územnom konaní nezaoberali a ani vzhľadom na zistené skutočnosti zaoberať nemohli a vzhľadom na citáciu ust. § 62 ods. 1, psím. b) a ust. § 66 ods. 1 stavebného zákona je potrebné potom vyvodiť záver, že bolo v právomoci krajského súdu, aby náležitým spôsobom vyhodnotil príslušné dôkazné prostriedky a následne vo veci v súlade so zákonom rozhodol. Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.). Krajský súd riadiac sa právnym názorom Najvyššieho súdu vysloveným v uznesení 2 Sžp 17/2011 zo dňa 30.5.2011 vo veci opätovne rozhodol tak, že rozhodnutie žalovaného č. A/2009/1888/SAM zo dňa 2.10.2009 ako aj rozhodnutie Mestskej časti Bratislava - Ružinov č. SU-2008/21780/5938-25/Px-35 zo dňa 4.12.2008 zrušil podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c) OSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a zároveň uložil povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Poukazuje, že v priebehu územného konania a stavebného konania boli vypracované 3 hlukové štúdie. Hluková štúdia zadaná žalobkyňou preukázala prekročenie najvyšších prípustných limitov pre hluk stanovených všeobecne záväznými predpismi vo vonkajšom prostredí stavby, pričom s týmito zisteniami sa stavebný úrad ani žalovaný nijakým spôsobom nevysporiadali. Taktiež Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Bratislave vo svojom stanovisku z 30.6.2009 a ani Úrad verejného zdravotníctva vo svojom stanovisku zo dňa 17.9.2009. Pre žalobkyňu vypracovali hlukovú štúdiu pracovníci RÚVZ, ktorí meranie hluku realizovali zo Stavebnej fakulty STU v Bratislave a to na základe meraní uskutočnených RÚVZ. Zistenia hlukovej štúdie žalobkyne vo vzťahu k prekročeniu limitu vo vonkajšom prostredí neboli správnymi orgánmi nijako spochybnené a iba konštatujú, že stavba nezhorší hlukové pomery na fasádach susedných bytových domov. Súd poukazuje, že stanovisko RÚVZ vychádza z hlukovej štúdie stavebníka, ktorá rieši hlukové pomery vo vnútornom a vonkajšom chránenom priestore plánovanej stavby. V čase jej spracovania bolo platné NV SR č. 40/2002 Z.z. o ochrane zdravia pred hlukom a vibráciami, podľa ktorého prípustné hladiny hluku pre dennú dobu sú 60 db a pre nočnú dobu 50 db (platí pre kumulovaný hluk z dopravy) vo vonkajšom chránenom prostredí sú prekročené. Pre nočnú dobu spracovateľ výpočet nerealizoval. Napriek rozporom v zistení uvedených v tejto hlukovej štúdii z vtedy platného NV SR akceptoval RÚVZ túto štúdiu ako dostatočný podklad pri vydaní súhlasného stanoviska k stavbe, ktorá skutočnosť spochybňuje celé súhlasné stanovisko RÚVZ k stavbe, pretože toto stanovisko nezohľadňovalo prípustné hladiny hluku v zmysle vtedajšej právnej úpravy. Súd je názoru, že treba rešpektovať aj hladiny hluku vo vonkajšom prostredí v zmysle právnych predpisov. Stavebný úrad sa musí zaoberať aj v stavebnom konaní prekročenými hladinami hluku, keď bolo hlukovou štúdiou žalobkyne preukázané, že limity hluku vo vonkajšom prostredí stavby budú prekročené s poukazom na ust. § 62 ods. 1 písm. b) stavebného zákona. V územnom konaní neboli tieto skutočnosti (hluk vo vonkajšom prostredí) dostatočne posúdené a nebolo preukázané, že verejný záujem (ochrana zdravia ľudí pred hlukom) bude pri realizácii stavby rešpektovaný. Žalobkyňa v stavebnom konaní žiadala odstrániť príslušné rozpory z meraní, nakoľko z hlukovej štúdie vypracovanej v stavebnom konaní pre žalobkyňu Slovenskou technickou univerzitou v Bratislave (stavebnou fakultou) vyplýva, že Technická univerzita vychádzajúca práve z meraní vykonanými pracovníkmi RÚVZ v Bratislave dospel k iným hodnotám hladiny hluku vo vonkajšom prostredí, ktoré sú závažnejšími než tie, ku ktorým dospel RÚVZ v Bratislave. Vzhľadom na vypracovanú hlukovú štúdiu STU v Bratislave pre žalobkyňu, vyšli v stavebnom konaní najavo také novokvalitatívne skutočnosti, s ktorými sa správne orgány v územnom konaní nezaoberali a vzhľadom na citáciu ust. § 62 ods. 1 písm. b) a ust. § 66 ods. 1 stavebného zákona je potrebné, aby žalovaný náležitým spôsobom vyhodnotil príslušné dôkazné prostriedky. Podľa § 250j ods. 2 písm. c) OSP súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci. Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nezákonné, a preto ho v súlade s ust. § 250j ods. 2 písm. c) OSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP a v konaní úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 66,- € a zaplateného súdneho poplatku 66,- € za odvolanie a za 5 úkonov právnej pomoci: 1/ 1.12.2009 prevzatie a príprava zastúpenia 1/6 výpočtového základu 115,902 € 2/ podanie žaloby na súde 7.12.2009 - 115,902 € 3/ účasť na pojednávaní 12.5.2011 - 123,500 € 4/ odvolanie 17.6.2011 - 123,500 € 5/ účasť na pojednávaní dňa 11.10.2012 - 127,167 € 20% DPH - 121,194 € spolu 727,164 € 2x režijný paušál 6,95 € - 13,900 2x režijný paušál 7,41 - 14,820 1x režijný paušál 7,63 - 7,630 Trovy právneho zastúpenia predstavujú 763,514 €. Súd nepriznal 20 % DPH z režijného paušálu, pretože na tie sa DPH nevzťahuje. Trovy právneho zastúpenia žalovaný je povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu vedený v I., Bratislava, č.účtu: XXXXXXXXXX/XXXX. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to písomne, dvojmo, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.