Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/252/2009 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1009201875 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1009201875.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členiek senátu JUDr. Soni Langovej a JUDr. Miloty Tóthovej v právnej veci žalobkyňa: X. Č., bytom XXX XX L. Č.. XXXX., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcia verejnej správy, odbor priestupkov, so sídlom Drieňová 22, 826 86 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SVS-230-2009/02156/TMC zo dňa 18.11.2009, jednomyseľne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný v odvolacom konaní potvrdil rozhodnutie Obvodného úradu v Žiline č. 2009/02976/556,557/2KR zo dňa 15.07.2009, ktorým bola žalobkyňa uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a) zák. č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoP“), ktorého sa dopustila tým, že ublížila na cti G. C. (poškodený), bytom L. Č.. XXX, keď mu dňa 04.02.2009 okolo 15,00 hod. nadávala do “zbojníkov” a priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) ZoP, ktorého sa dopustila tým, že narušila občianske spolunažívanie vyhrážaním sa ujmou na zdraví a hrubým správaním, keď dňa 04.02.2009 okolo 15.10 hod. z dvora pri svojom dome mala vykríkať na G. C., že dostane “na piču a že nájdu bandu, ktorá im dá nakladačku” a bola jej uložená pokuta vo výške 10 € a povinnosť uhradiť trovy správneho konania vo výške 16,-€. Žalobkyňa namietala, že uvedených skutkov sa nedopustila i napriek predloženej zvukovej nahrávke, pretože táto bola podľa nej účelovo vyrobená, s úmyslom poškodeného ju potrestať. Žalobkyňa tvrdí, že slová zaznamenané v nahrávke smerovali voči jej švagrovi B. G. za prítomnosti jej sestry M. a nie voči poškodenému a neodohralo sa to dňa 04.02.2009. Uvedené môže dosvedčiť aj žalobkynin manžel W. Č., ktorý bol v rozhodnom čase doma, preto ho navrhla vypočuť. Výpoveď švagra so sestrou o tom, že už 5-6 rokov medzi nimi ku konfliktom nedošlo a to od času, kedy sa odsťahovali z domu, kde teraz býva poškodený, žalobkyňa považuje za nepravdivú. Tvrdí, že ku konfliktom medzi nimi dochádza tým, že ju švagor so sestrou ohovárajú u poškodeného. Konflikty smerujú aj voči jej manželovi a súvisia so spoločnou pracovnou minulosťou jej švagra, manžela a iných spolupracovníkov na OO PZ. Trvá na tom, že nadávky smerovali sestre a švagrovi a poškodený to iba záznamom zmanipuloval a zneužil vo svoj prospech. Žalovaný sa písomne vyjadril k žalobe, zopakoval priebeh samotného konania, poukázal na jeho zákonný priebeh a preto zotrval na svojich rozhodnutiach a žiadal žalobu zamietnuť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 Občiansky súdny poriadok, ďalej len „OSP“), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011), dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Z obsahu administratívneho spisu bolo súdu preukázané, že prvostupňový správny organ začal konať na základe správy o výsledku objasňovania priestupku Č.p.: ORP-P-88/OPP-KNM-2009 z OO PZ Kysucké Nové Mesto, ktoré mu bolo doručené dňa 10.03.2009. Návrh poškodeného na prejednanie priestupku vo veci podľa § 49 ods. 1 písm. a) a d) ZoP sa týkalo žalobkyne a jej syna I. Č.. Obaja obvinení boli riadne predvolaní na pojednávanie dňa 28.04.2009 a 25.05.2009, ktorého sa nezúčastnili. Dňa 11.06.2009 správny organ preveril zdravotný stav žalobkyne šetrením u jej ošetrujúceho lekára z dôvodu, že sa nezúčastnila na prejednaní priestupku z dôvodu zdravotného stavu. Dňa 15.07.2009 sa žalobkyňa dostavila k prejednaniu priestupku pred správny orgán, ale k obvineniu sa odmietla vyjadriť z dôvodu, že ide o klamstvo. Odmietla pozrieť aj doloženú nahrávku “incidentu” a uviedla, že slová, ktoré sa jej dávajú za vinu nikdy nepovedala avšak pripustila, že vytýkala poškodenému veci v súvislosti “s basou” . V priebehu tohto prejednania i napriek poučeniu o právach a povinnostiach obvineného, nenavrhla žiadne ďalšie dokazovanie. Z výpovede syna žalobkyne, I. Č. v totožný deň, vyplýva, že si nepamätá, čo bolo dňa 4.2.2009, skutok poprel, tiež nebol ochotný si pozrieť poškodeným predloženú nahrávku (keďže ju videl na inšpekcii MV SR) avšak slová týkajúce sa basy, ktoré tam mali odznieť prisvedčil, že ich povedala žalobkyňa a že to bol jej hlas, ale vulgarizmy, ktoré tam odzneli nepovedala jeho matka. Z výpovede manželky poškodeného (S. C.) vyplýva, že nebola svedkom celého incidentu a uviedla, že v predmetný deň a čas, keď sa vracala z práce počula, ako žalobkyňa na ich adresu hovorila, že aj ľudia po dedine hovoria, že im už bolo treba dať nakladačku, že sú vyjebaní žobráci a treba im dať na piču. Z výpovede poškodeného okrem iného vyplýva, že predkladaný dôkaz nahral dňa 4.2.2009 a že manžel žalobkyne v uvedenom čase nebol doma. Z doloženej nahrávky, ktorá je hodnoverne rozpísaná v prepise nahrávky je zreteľne a zrozumiteľne počuť vytýkané vyhrážky a vulgarizmy a ide o identický hlas ženy, ktorý vyslovuje aj slová o base. Z výpovede B. G. a M. G. zo dňa 08.09.2009 vyplýva, že v minulosti mali so žalobkyňou konflikty, ale to bolo ešte 5-6 rokov dozadu, kým sa neodsťahovali z domu v ktorom teraz býva poškodený. Po vypočutí nahrávky vzhode vypovedali, že nešlo o konflikt s nimi. Následne správny organ vydal prvostupňové rozhodnutie, kde konanie voči I. Č. zastavil pre nedostatok dôkazov a žalobkyňu uznal vinnú zo spáchania už vyššie menovaných priestupkov. Obvinená žalobkyňa sa voči rozhodnutiu odvolala a argumentovala obdobne ako v žalobnom návrhu, že vo veci predložená nahrávka je účelovo dopredu vypracovaná poškodeným, aby ju mohol potrestať, pričom v skutočnosti šlo o incident medzi ňou, švagrom a jej sestrou. Žalovaný vykonal doplňovacie konanie, čoho sa však žalobkyňa nezúčastnila ani ňou navrhovaný svedok až v odvolaní, manžel W. Č., resp.syn I. Č.. Správny organ ich riadne predvolal, tí však jeho zásielku neprevzali ani v úložnej lehote. Následne odvolanie zamietol pre nezistenie iných skutočností a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Podľa § 51 ZoP ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní (správny poriadok, ďalej len SP). Podľa ust. § 3 ods. 4 SP rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Podľa ust. § 32 ods. 1 SP správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Správny organ je povinný hodnotiť každý dôkaz samostatne a potom všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie dôkazov musí správny organ náležite odôvodniť v odôvodnení rozhodnutia (§ 34 ods. 5 a § 47 ods. 3 SP). Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že správne orgány riadne zistili skutkový stav veci a vyvodili z neho i správne právne závery. Čiže postupovali podľa ustanovení ZoP a SP a v tejto súvislosti potrebné relevantné dôkazy v záujme náležitého ozrejmenia skutkového stavu veci vykonali. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) priestupkového zákona, priestupku sa dopustí ten, kto inému ublíži na cti tým, že ho urazí alebo vydá na posmech. Podľa § 49 ods. 1 písm. d) priestupkového zákona, priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním. Z obsahu predloženého administratívneho spisu súd dospel k záveru, že posúdenie konania žalobkyne správnymi orgánmi nedáva pochybnosti o tom, že správne orgány rozhodli v súlade so ZoP a že argumentáciu žalobkyne treba považovať za účelovú s úmyslom zbaviť sa zodpovednosti za spáchaný priestupok a preto nemajúcu oporu v preukázanom skutkovom stave. Zo zápisníc z výsluchov vyplynulo, že syn bez zaváhania potvrdil, že vo veci nahrávky ide o matkin hlas, ktorý hovorí o “base” avšak z nahrávky je jasne a zreteľne tento hlas identifikovateľný (tón, intonácia, zafarbenie) aj v ďalších slovách, ktoré sa jej dávajú za vinu. Z výpovedí prizvaných svedkov manželov G. vyplýva, že sa najmenej 5-6 rokov so žalobkyňou nedostali do konfliktu a po vypočutí nahrávky zhodne uviedli, že predmetná hádka sa ich netýka. Samotný dátum, kedy malo dôjsť k incidentu (4.2.2009) síce vyplýva iba z tvrdenia poškodeného a jeho manželky, avšak túto skutočnosť žalobkyňa nijako dôveryhodne nevyvrátila, keďže ani ostatné jej námietky a tvrdenia v danej veci sa neosvedčili ako pravdivé o to viac, že námietky vznášala nie od počiatku konania, ale až po vydaní prvostupňového rozhodnutia. Žalobkyňa neprejavila od počiatku priestupkového konania dostatočnú vôľu spolupracovať so správnym orgánom na preukázaní svojej neviny. Súd nemohol zohľadniť názor žalobkyne o vykonštruovanej pomste poškodeného, pretože žalobkyňa ani týmto smerom žiadne dôkazy neprodukovala a tak nespochybnila zistenie, že sa dopustila priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. a) a d) ZoP. Túto skutočnosť by nemohlo zmeniť už ani zopakovanie dokazovania alebo jeho doplnenie výsluchom manžela, ako navrhovala žalobkyňa. Krajský súd dospel k záveru, že správne orgány riadne zistili skutkový stav veci, ktorý viedol k objasneniu priestupku a jeho skutkovej podstaty a to, že priestupku sa dopustila žalobkyňa, keď vyslovila urážlivé výrazy a hrubo sa správala voči poškodenej osobe, čo z doloženej nahrávky jednoznačne vyplýva. Keďže námietky žalobkyne nie sú opodstatnené, súdu neostalo iné, než žalobu podľa § 250j ods. 1 OSP zamietnuť. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 250k ods. 1 OSP tak, že neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal a žalovanému v tomto konaní náhrada trov neprináleží. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky, prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.