Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/250/2009 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1009201879 Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1009201879.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a sudcov JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: Obec Radošovce, IČO: 00 309 907, Radošovce 24, 908 63 Radošovce, zastúpený: JUDr. Jozef Horváth, advokát, Francisciho ul. 11, Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Dunajská 68, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: 1164-176-7000/2009 zo dňa 07.12.2009, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom sa nepriznáva právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: 1164-176-7000/2009 zo dňa 07.12.2009, ktorým žalovaný správny orgán podľa § 139 ods. 2 písm. a/ zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ZVO) nariadil zrušiť použitý postup zadávania zákazky do 30 dní od doručenia rozhodnutia. Žalobca navrhoval zrušiť napadnuté rozhodnutie a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Poukázal na čl. 2 ods. 2, 3 Ústavy SR ako aj na § 33 ods. 4 písm. c/ ZVO, podľa ktorého verejný obstarávateľ a obstarávateľ vylúči z verejného obstarávania uchádzača alebo záujemcu, ak nepredložil požadované doklady alebo informácie. Tiež poukázal na § 34 ods. 1,8, § 37 ods. 3, § 42 ods. 1,2, § 139 ods. 2 písm. a/ a § 140 ods. 2,3,4 ZVO. Uviedol, že každý záujemca mal zabezpečený neobmedzený prístup k súťažným podkladom, pričom spoločnosť EURO - BUILDING, a.s. nežiadala vysvetlenie ani nenamietala požiadavky na spôsob predloženia elektronickej ponuky. Súťaž bola vyhlásená v systéme EVO a viaceré úkony sa tu vyznačujú určitou špecifickosťou v porovnaní s listinnou podobou realizácie zadávania zákaziek. Žalovaný vypracoval metodický pokyn k systému EVO, súčasťou ktorého sú aj príručky používateľa EVO. Uchádzač EURO - BUILDING, a.s. nedodržal dôsledne pokyny uvedené v súťažných podkladoch, pričom ak neboli rozhodujúce dokumenty podpísané elektronickým podpisom, má sa za to, akoby neboli predložené vôbec. To isté platí aj pre rozpočty, ktoré boli predložené iba vo forme „pdf“ a nie aj vo forme „xls“. Išlo o prípad nesplnenia podmienky, ktorej splnenie podmieňovalo možnosť uchádzača pôsobiť ďalej ako uchádzač. Skutočnosť, že uchádzač predložil ponuku aj v listinnej forme, je bez právneho významu. Akceptovaním neplatne predloženej ponuky by došlo k porušeniu princípu rovnakého zaobchádzania s uchádzačmi, pretože ostatní dvaja uchádzači predložili uvedené dokumenty podpísané elektronickým podpisom. Žalobca nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že nepodpísanie návrhov zmlúv elektronickým podpisom bolo odstránené predložením požadovaného sprievodného listu podpísaného elektronickým podpisom. Neobstojí tvrdenie žalovaného, že s poukazom na § 43a Občianskeho zákonníka navrhovateľ svojou kompletnou ponukou vypracovanou podľa súťažných podkladov deklaroval technické požiadavky ako aj obchodné podmienky v súlade s § 3 a 4 ods. 1, 8 ZVO a táto je prejavom vôle smerujúcim k uzatvoreniu zmluvy s kontrolovaným a je dostatočne určitá. Ustanovenia ZVO majú totiž prednosť pred použitím ustanovení Obchodného alebo Občianskeho zákonníka a preto neplnenie podmienok konkrétneho ustanovenia ZVO nemožno sanovať poukazom na možnosť jeho výkladu cestou lex generalis. Žalobca ďalej namietal prekročenie kompetencie žalovaným, keď sa tento zaoberal aj inými skutočnosťami, ktoré neboli predmetom námietok. Pre možnosť nariadenia zrušiť použitý postup zadávania zákazky musia byť súčasne splnené obidve podmienky uvedené v § 139 ods. 2 písm. a/ ZVO. Namietal aj nevykonateľnosť výroku napadnutého rozhodnutia, z ktorého nevyplýva, ktorému subjektu žalovaný nariaďuje zrušenie použitého postupu zadávania zákazky. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby navrhol túto zamietnuť. Uviedol, že zo znenia § 139 ods. 2 ZVO je zrejmé, že právomoc žalovaného rozhodnúť v konaní o námietkach sa viaže na zistenie, či postupom kontrolovaného bol porušený ZVO. Rozhodnutie žalovaného teda v danom prípade nie je viazané na petit alebo porušenia ZVO uvedené v námietkach. Vydanie rozhodnutia žalovaného podľa § 139 ods. 2 ZVO je viazané výlučne na skutkové zistenia úradu verifikované v konaní o námietkach. Poukázal aj na predchádzajúce právne úpravy verejného obstarávania a v intenciách historického výkladu je zrejmé, že žalovaný v konaní o námietkach preskúmaval vždy zákonnosť postupu obstarávateľa komplexne, t.j. aj nad rámec skutočností namietaných v námietkach. Žalobca v rámci žalobných dôvodov nespochybnil dôvody determinujúce zrušenie predmetného postupu zadávania zákazky, ale obmedzil sa iba na skutočnosti súvisiace s vylúčením uchádzača EURO - BUILDING, a.s.. ZVO neupravuje kritériá determinujúce platnosť predloženia ponuky. Samotný akt predloženia ponuky možno považovať za právnu skutočnosť, ktorá má povahu právneho úkonu podľa § 34 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Podľa žalovaného tiež nenastal žiaden z dôvodov neplatnosti právneho úkonu upravených v Občianskom zákonníku. V ďalšom žalovaný poukázal na znenie metodického pokynu k systému EVO a príručku používateľa systému EVO. Pre posúdenie úplnosti elektronicky predloženej ponuky z pohľadu vyžadovania elektronického podpisu uchádzača je smerodajný elektronický podpis na sprievodnom liste. V danom prípade bol obsahovou súčasťou ponuky vylúčeného uchádzača sprievodný list podpísaný elektronickým podpisom. Vylúčený uchádzač teda predložil ponuku v systéme EVO v súlade s metodickým pokynom. Žalovaný ďalej uviedol, že dôvodom zrušenia postupu zadávania zákazky boli všetky tie zistené porušenia zákona o verejnom obstarávaní, s ktorými sa žalobca v žalobe ani nevysporiadal, resp. ich nespochybnil. Podľa žalovaného je ďalej zrejmé, že dôvody vylúčenia uchádzača EURO - BUILDING, a.s. nemožno subsumovať pod ustanovenia § 33 ZVO, keďže tento predložil vo svojej ponuke všetky požadované doklady a informácie týkajúce sa podmienok účasti. Žalobca opomenul skutočnosť, že vylúčený uchádzač predložil ponuku aj v listinnej podobe a táto obsahovala všetky doklady požadované žalobcom podpísané predsedom predstavenstva navrhovateľa, resp. splnomocnenou osobou. Ustanovenie § 42 ods. 1 ZVO nemožno postaviť do roviny, že obstarávateľ je oprávnený vylúčiť ponuku uchádzača, ak ponuka nespĺňa akékoľvek požiadavky, predovšetkým formálneho charakteru, stanovené v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, resp. v súťažných podkladoch. Štádium vyhodnocovania ponúk podľa § 42 ZVO je zamerané predovšetkým na vyhodnotenie ponúk z hľadiska požiadaviek na predmet zákazky a nie na formálne náležitosti ponuky. Žalovaný považuje požiadavku žalobcu, aby návrh zmluvy bol podpísaný uchádzačom alebo oprávnenou osobou konajúcou za uchádzača elektronickým podpisom za preukázanú predložením požadovaného sprievodného listu podpísaného elektronickým podpisom a taktiež listinnou formou ponuky, ktorá obsahuje návrhy zmlúv podpísané predsedom predstavenstva vylúčeného uchádzača. K predloženým rozpočtom vo formáte „pdf“ a nie vo formáte „xls“ žalovaný uviedol, že tento nedostatok bolo možné odstrániť tým, že podľa § 42 ods. 2 ZVO mohla komisia kontrolovaného požiadať uchádzača o vysvetlenie ponuky. Týmto by neprišlo k zmene ponuky. Žalovaný ďalej uviedol, že podstatná časť v rozhodnutí identifikovaných porušení zákona mohla mať zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania počnúc porušením princípu rovnakého zaobchádzania. Napokon žalovaný uviedol, že koncepcia výroku napadnutého rozhodnutia je v súlade s § 139 ods. 2 písm. a/ ZVO. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods.1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj postup správneho orgánu boli v súlade so zákonom. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Krajský súd vo veci už rozhodol skorším rozsudkom č.k. 2S 250/09-62 zo dňa 26.05.2010 tak, že žalobu zamietol. O odvolaní žalobcu rozhodol Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 6Sžf/36/2010 zo dňa 26.10.2011 tak, že zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa najvyššieho súdu žalobca v žalobe netvrdí, že bol napadnutým rozhodnutím žalovaného ukrátený na svojich právach a neuviedol nič, čo by mohlo byť považované v zmysle § 250 ods. 2 vety prvej O.s.p. za námietku označujúcu porušenie jeho konkrétnych práv. Žaloba teda trpí nedostatkom, keďže nebolo osvedčené splnenie procesnej podmienky osoby oprávnenej na podanie žaloby - aktívnej procesnej legitimácie žalobcu. S poukazom na uvedený názor súd vyzval žalobcu, aby uviedol, ako bol rozhodnutím žalovaného ukrátený na svojich právach, načo žalobca uviedol, že táto otázka bola nepriamo zodpovedaná v odôvodnení žaloby, pričom ukrátenie na svojich právach vidí najmä v tom, že žalovaný nerešpektoval pri stanovení podmienok zo strany žalobcu ako obstarávateľa slobodu jeho vôle stanoviť podmienky účasti v súlade s článkom 2 ods. 3 Ústavy SR a ďalej tým, že komisia žalovaného prekročila zákonom stanovenú kompetenciu, ak sa zaoberala aj inými skutočnosťami, ktoré neboli predmetom námietok. Argumentácia komisie žalovaného tiež vzbudzuje pochybnosti o jej nestrannosti. Napokon uviedol, že bol ukrátený aj na svojich právach slobodne si vybrať dodávateľa rekonštrukcie školy a boli mu spôsobené nemalé finančné náklady spojené s novým vyhlásením verejného obstarávania. Podľa názoru krajského súdu boli splnené zákonné podmienky pre meritórne rozhodnutie vo veci, pričom súd považuje žalobcu za aktívne procesne legitimovanú osobu, keď ukrátenie tejto právnickej osoby na svojich právach napadnutým rozhodnutím žalovaného vidí minimálne v tom, že na základe napadnutého rozhodnutia musel žalobca vynaložiť finančné náklady spojené s novým vyhlásením verejného obstarávania na dodávateľa rekonštrukcie školy. S ďalšími dôvodmi, ktorými žalobca odôvodňoval svoju aktívnu procesnú legitimáciu, sa súd nestotožnil. Je zrejmé, že žalobca predovšetkým - ako základný predpoklad konania vôbec - musí tvrdiť, že rozhodnutím, ktoré napáda, bol ukrátený na svojich právach. Je preto potrebné, aby odôvodnil, že rozhodnutie nepriaznivo zasiahlo sféru jeho subjektívnych oprávnení a povinností, uviedol, o ktoré oprávnenia a povinnosti ide, z čoho vyvodzuje, že tu takéto práva alebo povinnosti sú a že patria práve jemu. Z ustanovenia § 250d ods. 3 O.s.p. vyplýva, že zákonodarca nie príliš šťastným spôsobom vyjadril dôvod nedostatku legitimácie na podanie žaloby pojmom „neoprávnená osoba“, čim došlo podľa názoru súdu k istému zmiešaniu procesnej a hmotno-právnej legitimácie a je nanajvýš subtílnou otázkou, ako obidva prípady odlíšiť. Ide o to, že ak tu nie je vôbec subjektívne právo žalobcu, ktoré by mohlo byť rozhodnutím dotknuté, nie je žaloba prípustná a konanie o nej musí byť zastavené, čo však nie je korektné, keďže konanie o žalobe sa zastavuje, pretože žalobca je neoprávnenou osobou, čím však súd povedal to, čo malo byť povedané až zamietavým rozsudkom vo veci samej, že totiž žalobca nemá to právo, ktoré v žalobe tvrdí. Súd by tak pod maskou procesnej legitimácie v podstate riešil otázku legitimácie vecnej. Podľa názoru súdu aj keď materiálne chýba tvrdené subjektívne právo (hmotná legitimácia), nechýba v danom prípade tvrdenie ako predpoklad procesný (procesná legitimácia) a nie je teda dôvod, aby konanie riadne neprebehlo a neskončilo zamietavým rozsudkom. Súd je vo všeobecnosti názoru, že zastavenie konania podľa § 250d ods. 3 O.s.p. prichádza do úvahy len vtedy, ak je zrejmé, že je vylúčené, aby žalobcovi tvrdené právo vôbec mohlo patriť. Ak tvrdené právo žalobcovi patriť zásadne môže, je odôvodnený riadny postup v konaní a vecné rozhodnutie. Podľa § 139 ods. 2 písm. a/ ZVO ak úrad v konaní o námietkach zistí, že postupom kontrolovaného bol porušený tento zákon a porušenie mohlo mať zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania, rozhodnutím nariadi zrušiť použitý postup zadávania zákazky alebo súťaž návrhov. V danom prípade obstarávateľ vyhlásil verejnú súťaž na predmet zákazky dňa 11.09.2009, čo znamená, že na túto verejnú súťaž treba aplikovať ZVO účinný do 31. decembra 2009. Podľa § 9 (základné povinnosti verejného obstarávateľa a obstarávateľa) ods. 2 ZVO (teraz ods. 4) pri zadávaní zákaziek sa musí uplatňovať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, princíp transparentnosti a princíp hospodárnosti a efektívnosti. V tejto súvislosti, s poukazom na deklarované porušenie základných princípov verejného obstarávania obstarávateľom, súd upriamuje pozornosť na skutočnosť, že do zákona o verejnom obstarávaní boli prebraté viaceré právne záväzné akty Európskej únie (zoznam týchto aktov je v prílohe č. 7 k zákonu), pričom ide o smernice, ktoré síce nemajú na vnútroštátnej úrovni priamy účinok (ako je tomu u nariadeniach ako prameňoch úniového práva, z ktorých však žiadne na oblasť zadávania verejných zákaziek bezprostredne nedopadá) ale členské štáty Európskej únie majú povinnosť zásadám a princípom, ktoré sú v smerniciach obsiahnuté, prispôsobiť svoju vnútroštátnu legislatívu a prostredníctvom nej a jej aplikácie dosiahnuť cieľov vyjadrených v smerniciach. Ustanovenia ZVO je potrebné v sporných situáciách vykladať vždy tak, aby boli rešpektované základné princípy a zásady, ktoré vyplývajú práve z jednotlivých smerníc EÚ, pričom ide o také princípy, na základe ktorých možno dospieť k účinnému, ekonomicky odôvodnenému, transparentnému a nediskriminačnému zadaniu každej verejnej zákazky. Zásada účinnosti celého procesu, ekonomicky odôvodneného výberu víťaza verejnej súťaže, transparentnosti a nediskriminácie, sú zásadami vyplývajúcimi z úniového práva, ktorými možno argumentovať a ktorými si možno prakticky vypomáhať pri výklade jednotlivých ustanovení ZVO. V praxi je potrebné vždy vychádzať z normatívneho textu zákona, avšak pri jeho interpretácii nemožno odhliadnuť od pravidiel, ktoré vyplývajú zo smerníc, čím dochádza k tzv. eurokonformnému výkladu. Ťažiskom samotného ZVO je presná procedúra zadávania verejných zákaziek, t.j. súhrn povinných krokov tvoriacich zákonný postup pri zadávaní verejných zákaziek. Všeobecne ide o kroky, ktoré je potrebné dodržať v dobe, behom ktorej sú uskutočňované úkony smerujúce k uzavretiu zmluvy, na základe ktorej bude plnené oproti zaplateniu z verejných prostriedkov. Hlavným účelom takejto významne formalizovanej, avšak stále súkromnoprávnej kontraktácie, nad ktorou je úradom uskutočňovaný dohľad v režime verejného práva, je efektívnosť vynakladania verejných prostriedkov a ich priama či nepriama úspora a zabezpečenie účinnej konkurencie. Súdny dvor Európskej únie vyvinul súbor základných zásad pre prideľovanie verejných zákaziek, ktoré sú odvodené z pravidiel a základných zásad Zmluvy ES (napr. zásada rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie) (rozsudok NSS ČR č.j. 5 Afs 131/2007-131 zo dňa 12.05.2008). Ako už súd uviedol, základnou povinnosťou obstarávateľa je pri zadávaní zákaziek uplatňovať princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, princíp transparentnosti a princíp hospodárnosti a efektívnosti, ktoré musí obstarávateľ dodržiavať pri všetkej svojej činnosti v rámci verejného obstarávania. Ustanovenie § 9 ods. 2 (teraz ods. 4) ZVO je kľúčové pre postup obstarávateľa podľa zákona ako aj z hľadiska výkladu jednotlivých ustanovení ZVO. Tieto zásady (princípy) majú zabezpečiť voľnú a efektívnu súťaž dodávateľov o zákazky, ktoré sú financované z verejných zdrojov, t.j. prvotný je záujem na efektívnej konkurencii s tým, že záujem na účelnom vynakladaní verejných prostriedkov pristupuje až následne, keď tento cieľ má byť dosiahnutý práve prostredníctvom zabezpečenia nediskriminačného a transparentného zaobchádzania so všetkými dodávateľmi, ktorí sú vzájomnými konkurentmi. Zásada rovnakého zaobchádzania je pritom určitou špecifikáciou všeobecnejšej zásady nediskriminácie. Podstatou tejto zásady je pravidlo, že žiadny z dodávateľov, záujemcov alebo uchádzačov nesmie byť priamo alebo nepriamo, vedome alebo nevedome zvýhodnený alebo nezvýhodnený oproti iným subjektom v rovnakom postavení. Pojem diskriminácia nie je definovaný pre účely verejného obstarávania. Zákon tento pojem nijako nevymedzuje a ani nepodáva bližší návod pre jeho interpretáciu. Pri interpretácii tohto pojmu je potrebné vychádzať z obsahu už uvedených smerníc, ktoré boli implementované do ZVO. Prax tiež ukázala, že výklad tohto pojmu je potrebné urobiť v kontexte predpisov z oblasti ochrany hospodárskej súťaže, nakoľko práve do tejto oblasti právo verejného obstarávania svojou povahou patrí (keďže cieľom zákona je aj zabezpečenie spravodlivej a otvorenej súťaže o verejné zákazky). V priamo aplikovateľnom predpise - ZFEÚ (článku 102, predtým článku 82 Zmluvy ES), je za diskrimináciu označované konanie spočívajúce v uplatňovaní rozdielnych podmienok voči jednotlivým účastníkom trhu pri zhodnom (porovnateľnom) plnení, čím dochádza k ich znevýhodňovaniu v hospodárskej súťaži. Aj keď čl. 102 ZFEÚ nedopadá expressis verbis na oblasť verejných zákaziek, možno ho pre účely interpretácie pojmu diskriminácia per analogiam použiť i pre túto oblasť. Ide totiž o princíp aplikovateľný pre celú oblasť súťažného práva. Transparentnosť procesu zadávania verejných zákaziek je nielen podmienkou existencie účinnej konkurencie medzi dodávateľmi, ale aj predpokladom účelného vynakladania verejných prostriedkov. V rozpore s touto zásadou a teda aj so ZVO je akékoľvek konanie obstarávateľa, ktoré by robilo verejné obstarávanie nečitateľné, nekontrolovateľné alebo horšie kontrolovateľné. Najvyšší správny súd ČR v rozsudku č. j. 5 Afs 131/2007-131 zo dňa 12.05.2008 skonštatoval, že k porušeniu zásady transparentnosti môže dôjsť vtedy, pokiaľ sa v postupe obstarávateľa vyskytujú také prvky, ktoré by obstarávanie urobili nekontrolovateľným, resp. horšie kontrolovateľným, nečitateľným, neprehľadným alebo ktoré by vzbudzovali pochybnosti o pravých dôvodoch jednotlivých krokov obstarávateľa. Tento záver je v plnom súlade s výkladom tejto zásady zo strany Súdneho dvora EÚ. Napr. stanovisko generálnej advokátky Stix-Hackl vo veci Coname, cit. v bode (42), ktoré zhŕňa doterajšiu judikatúru Súdneho dvora, uvádza, že transparentnosť podľa smerníc obsahuje viac než samotné aspekty spojené s publicitou konkrétnych verejných súťaží (bod 88). Okrem toho princíp transparentnosti predstavuje hlavnú zásadu pre celé verejné obstarávanie. S ohľadom na práve uvedené možno uzavrieť, že podmienkou dodržania zásady transparentnosti je priebeh verejného obstarávania takým spôsobom, ktorý sa navonok javí ako férový a riadny. Motívy jednotlivých osôb participujúcich na výbere uchádzačov o zákazku (či by išlo o motívy plne zákonné, dané len neschopnosťou navonok pôsobiť férovo a riadne, event. nezákonné alebo dokonca kriminálne) sú v tomto ohľade pre posúdenie porušenia zásady transparentnosti irelevantné. Porušenie zásady transparentnosti nastáva nezávisle na tom, či sa podarí preukázať konkrétne porušenie niektorej zákonnej povinnosti (rozsudok NSS ČR č. j. 1 Afs 45/2010-159 zo dňa 15.09.2010). Predovšetkým treba uviesť, že žalovaný v konaní o námietkach uchádzača EURO - BUILDING, a.s. proti vylúčeniu tohto uchádzača z verejnej súťaže na predmet zákazky: „Rekonštrukcia základnej školy“ vyhlásenej verejným obstarávateľom - Obec Radošovce, postupoval v súlade so ZVO a svoje rozhodnutie zo dňa 07.12.2009 aj náležite odôvodnil. Podľa názoru súdu žalovaný riadne zistil skutkový stav veci a vec aj správne posúdil po právnej stránke, pričom väčšina v napadnutom rozhodnutí uvedených porušení ZVO mohla mať aj podľa názoru súdu zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania počnúc porušením princípu rovnakého zaobchádzania, ktorého porušenie samo osebe implikuje možnosť zásadného vplyvu na výsledok verejného obstarávania, vrátane stanovenia resp. nastavenia komunikácie a vysvetľovania zo strany žalobcu a taktiež koncepciou podmienok účasti. Nedôvodná je námietka žalobcu týkajúca sa nevykonateľnosti napadnutého rozhodnutia s ohľadom na jeho výrok, keďže tento je v plnom súlade s ustanovením § 139 ods. 2 písm. a/ ZVO. Z obsahu napadnutého rozhodnutia žalovaného zo dňa 07.12.2009 zrozumiteľne vyplýva, že žalobca vyhlásil verejnú súťaž, t.j. žalobca bol verejný obstarávateľ (v texte rozhodnutia označený ako „kontrolovaný“) a je teda zrejmé, komu žalovaný nariadil zrušiť použitý postup zadávania zákazky. Pokiaľ ide o skutkový stav, tento bol riadne zistený a medzi účastníkmi ani nebol sporný. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca ako verejný obstarávateľ vyhlásil verejnú súťaž vo Vestníku verejného obstarávania č. 175/2009 a stanovil pri zadávaní zákazky elektronickú komunikáciu prostredníctvom systému EVO. Išlo o podlimitnú zákazku, pričom zo spisu ďalej vyplýva, že prístup k súťažným podkladom mali desiati záujemcovia a v stanovenej lehote predložili obálky s dokumentáciou traja uchádzači. Komisia zriadená žalobcom na hodnotenie ponúk vylúčila dvoch uchádzačov. Uchádzač EURO - BUILDING, a.s. podal proti vylúčeniu žiadosť o nápravu, ktorá bola zamietnutá a tak následne podal námietky proti vylúčeniu uchádzača. Na základe podaných námietok žalovaný rozhodol napadnutým rozhodnutím tak, že nariadil zrušiť použitý postup zadávania zákazky. K námietkam žalobcu treba všeobecne uviesť, že nedošlo k porušeniu tých zákonných ustanovení, ktoré žalobca v žalobe uviedol. Žalovaný neprekročil svoju právomoc rozhodnúť v konaní o námietkach podľa ustanovenia § 139 ods. 2 ZVO, keďže jeho právomoc sa viaže na zistenie, či postupom verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa bol porušený ZVO. Aj podľa názoru súdu rozhodnutie žalovaného podľa § 139 ods. 2 ZVO nie je viazané na navrhovaný petit alebo uvedené porušenia zákona obsiahnuté v podaných námietkach ale rozhodnutie žalovaného je viazané na skutkové zistenia verifikované v konaní o námietkach. Správne žalovaný uviedol, že ak by zákonodarca chcel limitovať preskúmavaciu právomoc žalovaného v konaní o námietkach skutočnosťami namietanými navrhovateľom v námietkach, bolo by nevyhnutné túto skutočnosť exaktne premietnuť do procesnej úpravy konania o námietkach tak, ako to napríklad upravuje § 250j ods. 1 O.s.p. resp. § 250j ods. 2 O.s.p.. Podľa názoru súdu, ak žalovaný zistí v konaní o námietkach, že postupom kontrolovaného bol porušený ZVO a porušenie mohlo mať zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania, pričom porušenie ZVO nebolo namietané navrhovateľom v námietkach, je žalovaný povinný podľa § 139 ods. 2 ZVO vydať meritórne rozhodnutie. V tomto smere sa súd v celom rozsahu stotožňuje s obsahom vyjadrenia žalovaného k žalobe (str. 2, 3, 4). V tejto súvislosti nemožno neuviesť, že žalobca sa v žalobe obmedzil len na zistenia žalovaného súvisiace s posúdením zákonnosti vylúčenia spoločnosti EURO - BUILDING, a.s. a vôbec nespochybnil dôvody determinujúce zrušenie predmetného postupu zadávania zákazky. Súd sa stotožňuje s názorom žalovaného aj ohľadne polemiky o neplatne predloženej ponuke, keď samotný akt predloženia ponuky treba považovať za právnu skutočnosť, ktorá má povahu právneho úkonu. S takýmto aktom spája ZVO aj právne následky a to predovšetkým povinnosť obstarávateľa takúto ponuku vyhodnotiť. Metodický pokyn k systému EVO je základnou pomôckou pri realizácii elektronickej komunikácie vo verejnom obstarávaní a súčasťou tohto pokynu sú príručky používateľov systému EVO. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe podrobne popísal relevantnú časť tohto metodického pokynu a príručky a po oboznámení sa s týmito dokumentmi je aj súd názoru, že pre posúdenie úplnosti elektronicky predloženej ponuky z pohľadu vyžadovania elektronického podpisu uchádzača alebo záujemcu je smerodajný elektronický podpis na sprievodnom liste. V danom prípade obsahovala ponuka uchádzača EURO - BUILDING, a.s. aj sprievodný list podpísaný elektronickým podpisom a preto možno konštatovať, že tento uchádzač predložil ponuku v systéme EVO v súlade s metodickým pokynom, na ktorý odkazuje aj žalobca v žalobe. Navyše je nesporné, že uchádzač EURO - BUILDING, a.s. predložil ponuku aj v listinnej podobe tak, ako to žalobca požadoval v súťažných podkladoch, pričom táto listinná forma ponuky obsahuje doklady požadované žalobcom podpísané predsedom predstavenstva resp. ním splnomocnenou osobou. Správne žalovaný zistil, že žalobca porušil princíp rovnakého zaobchádzania s uchádzačmi, keď niektorým uznal niektoré doklady v listinnej podobe ponuky, aj keď ich elektronická podoba ponuky neobsahovala a u iných uchádzačov listinnú podobu nebral do úvahy. Samotné ustanovenie § 42 ods. 1 ZVO nemá byť vykladané tak, že obstarávateľ je oprávnený vylúčiť ponuku uchádzača, ak ponuka nespĺňa akékoľvek formálne požiadavky stanovené v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v súťažných podkladoch. Štádium vyhodnocovania ponúk v zmysle § 42 ZVO je zamerané najmä na vyhodnotenie ponúk z hľadiska požiadaviek na predmet zákazky a nie na formálne náležitosti ponuky. V danom prípade išlo o absenciu elektronického podpisu na dokumente, pričom elektronický podpis používaný uchádzačmi v systéme EVO nemá povahu zaručeného elektronického podpisu a tak ani nemožno tento elektronický podpis považovať za relevantný na účely posúdenia návrhu zmluvy ako právneho úkonu. Táto požiadavka obstarávateľa je teda viac menej formálna. Žalovaný správne považoval požiadavku žalobcu, aby návrh zmluvy bol podpísaný uchádzačom alebo oprávnenou osobou konajúcou za uchádzača elektronickým podpisom, za preukázanú predložením požadovaného sprievodného listu podpísaného elektronickým podpisom a taktiež listinnou formou ponuky. K tvrdeniam žalobcu ohľadne nepredloženia rozpočtov vo formáte „xls“ treba uviesť, že tento nedostatok bolo možno odstrániť požiadaním o vysvetlenie ponuky, čím by neprišlo k zmene ponuky. Týmto tvrdením žalovaný v napadnutom rozhodnutí ani nekonštatoval porušenie ZVO ale iba poukázal na možnosť žalobcu postupovať podľa § 42 ods. 2 ZVO. Z uvedených dôvodov Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že žalovaný vec po právnej stránke posúdil správne a keďže napadnuté rozhodnutie ako aj postup žalovaného boli v súlade so zákonom a námietky žalobcu neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia, súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a v konaní neúspešnému žalobcovi ako ani žalovanému, ktorý zásadne nemá právo na náhradu trov konania, právo na ich náhradu nepriznal. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.) Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.