Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Sd/1/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010200003 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1010200003.2 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave, samosudkyňou JUDr. Renátou Janákovou, v právnej veci navrhovateľky: K. U., R.. X. R. XXXX, bytom K. XXXX/XX, XXX XX D., U.. T. T., W.. Ž., R.. X. R. XXXX, bytom K. XXXX/XX, XXX XX D., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o starobný dôchodok, takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX. R. XXXX v spojení s rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX. K. XXXX, rozhodnutím 1 č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX. K. XXXX a rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24. marca 2011 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec vracia odporkyni na ďalšie konanie. Účastníkom sa náhrada trov n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Navrhovateľka sa včas podaným opravným prostriedkom domáhala preskúmania rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX. R. XXXX, ktorým odporkyňa navrhovateľke priznala od X. O. XXXX starobný dôchodok v sume XX,- E. mesačne a preskúmania rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX. K. XXXX, ktorým bolo zmenené rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX. R. XXXX tak, že navrhovateľke priznala od X. O. XXXX starobný dôchodok v sume XX,XX E. mesačne, s čím navrhovateľka nesúhlasila, pretože odporkyňa dostatočne neaplikovala ust. čl. 4 až 6 Dohody medzi Československou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o sociálnom zabezpečení (ďalej len „Dohoda“), pretože zmyslom Dohody je poskytnúť občanom oboch republík po presídlení do inej zmluvnej krajiny takú mieru sociálneho zabezpečenia aká patrí domácim občanom tak, aby bola dodržaná životná úroveň v prijímacej krajine v danom období. Súčasne poukázala na čl. 5 ods. 2 Dohody, podľa ktorej sa majú vymerať dôchodkové dávky z priemerného mesačného zárobku zamestnancov obdobného odboru a kvalifikácie ku dňu priznania dôchodku v krajine, do ktorej sa presídlili, resp. po priznaní dôchodku a výška priemerného zárobku zamestnancov obdobného odboru a kvalifikácie, podľa potvrdenia P. K. W., I..W..V.. J. X. O.Q. XXXX, t. j. ku dňu priznania dôchodku bola X XXX,XX E.. Odporkyňa v písomných vyjadreniach zo dňa XX. K. XXXX, X. K. XXXX, XX. I. XXXX O. XX. R. XXXX uviedla, že doplnením dokazovania v dávkovom konaní, ktoré vykonala písomným dopytom na spoločnosť P. K. W., I..W..V.. a I. D., I..W..V.., zistila priemerný mesačný zárobok v obdobnom odbore ako navrhovateľka pracovala v rokoch 1977 až 1981. Z potvrdenia, ktoré bolo odporkyni zaslané spoločnosťou P. K. W., I..W..V.. vyplýva, že priemerný mesačný zárobok vo funkcii výskumný pracovník bol v rokoch 1977 až 1981 v sume X XXX,- Sk mesačne. V zmysle uvedeného potvrdenia odporkyňa pre výpočet priemerného mesačného zárobku zhodnotila hrubý zárobok v kalendárnych rokoch 1977 až 1981 podľa osobného listu dôchodkového zabezpečenia nasledovne: rok 1977 - hrubý zárobok vo výške XX XXX,- Sk; rok 1978 - XX XXX,- Sk; rok 1979 - XX XXX,- Sk; rok 1980 - XX XXX,- Sk; rok 1981 - XX XXX,- Sk. Odporkyňa vymerala navrhovateľkin starobný dôchodok z III. pracovnej kategórie. Priemerný mesačný zárobok v uvedených kalendárnych rokoch činil X XXX,- Sk. Pre výšku dôchodku odporkyňa zhodnotila odpracovanú dobu zamestnania v rozsahu 35 rokov, čomu zodpovedá 60 % výmera priemerného mesačného zárobku, t.j. X XXX,- Sk, po zvýšení podľa osobitných predpisov starobný dôchodok náleží v sume X XXX,- Sk mesačne. Po prepočte podľa § 293ar zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 659/2007 Z.z., je starobný dôchodok v sume XX,XX E. a po zvýšení o X,XX %. činí starobný dôchodok sumu XX,XX E.. S poukazom na uvedené skutočnosti odporkyňa vydala zmenové rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX. K. XXXX, ktorým zvýšila navrhovateľke starobný dôchodok od X. O. XXXX na sumu XX,XX E.. Ďalšími dvoma rozhodnutiami z XX. K. XXXX, obe pod číslom XXX XXX XXXX X odporkyňa podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zvýšila navrhovateľke starobný dôchodok od 1. januára 2010 na sumu XX,XX Eur mesačne a od 1. januára 2011 na sumu XX,XX Eur mesačne. Pokiaľ ide o navrhovateľkinu námietku, že odporkyňa pri výpočte jej starobného dôchodku nerešpektovala ustanovenia čl. 4 až 6 Dohody a tiež navrhovateľkinu žiadosť priznať výšku dôchodku v sume najmenej 1,5 násobku priemerného starobného dôchodku v Slovenskej republike, odporkyňa uviedla, že tejto požiadavke nemôže vyhovieť, nakoľko navrhovateľka na území Slovenskej republiky nikdy nepracovala. Navrhovateľka pracovala na území Ruskej Federácie od X. R. XXXX A. X. O. XXXX vo funkcii inžinier - konštruktér v konštrukčno-technologickom inštitúte. O priznanie starobného dôchodku požiadala odporkyňu dňa XX. K. XXXX. Odporkyňa s poukazom na ustanovenie čl. 5 ods. 2 Dohody vykonala šetrenie, pri ktorom zisťovala priemerný mesačný zárobok zamestnanca s rovnakou kvalifikáciou a zaradením na území Slovenskej republiky. Po zistení potrebných údajov a s poukazom na ustanovenie § 12 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení odporkyňa vypočítala starobný dôchodok navrhovateľky tak, ako to je uvedené vyššie. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa § 250l a nasl. O.s.p., návrh navrhovateľky prejednal a dospel k záveru, že návrh je dôvodný. Súd vykonal dokazovanie výsluchom zástupkyne odporkyne, výsluchom právnej zástupkyne navrhovateľky, oboznámil sa s obsahom dávkového spisu odporkyne č. XXX XXX XXXX X a s celým obsahom spisového materiálu a zistil tento skutkový stav. Žiadosťou zo dňa XX. K. XXXX požiadala navrhovateľka o starobný dôchodok ku dňu X. O. XXXX. Navrhovateľka vo svojej žiadosti okrem iného uviedla, že bola poberateľkou starobného dôchodku v Ruskej Federácii a že na území Slovenskej republiky nikdy nepracovala. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX. R. XXXX odporkyňa podľa § 16 zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. a podľa čl. 4 až 6 Dohody medzi Československou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o sociálnom zabezpečení priznala navrhovateľke od X. O. XXXX starobný dôchodok v sume XX,- E. mesačne. Rozhodla tak s odôvodnením, že dôchodok je minimum XXX,- Sk. K uvedenej sume patrí zvýšenie podľa § 146 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o XX,- Sk, zvýšenie podľa zákona č. 231/1990 Zb. o 4 %, t. j. o XX,- Sk, zvýšenie podľa zákona č. 46/1991 Zb. o XXX,- Sk, zvýšenie podľa zákona č. 246/1991 Zb. o XXX,- Sk. zvýšenie podľa zákona č. 116/1992 Zb. o XXX,- Sk, t. j. spolu XXX,- Sk mesačne (XX,XX Eur). Starobný dôchodok sa ďalej zvýšil podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov o X,XX % (t. j. o X,XX E.) na sumu XX,- Eur mesačne. Odporkyňa ďalej poukázala na ustanovenie § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 721/2004 Z.z., ktoré upravuje v konaní o nároku na dôchodok a jeho výplatu z dôchodkového zabezpečenia, ktorý vznikol pred 1. januárom 2004, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa X. K. XXXX odporkyňa podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zvýšila navrhovateľke od 1. januára 2010 starobný dôchodok na sumu XX,- Eur mesačne. Rozhodnutím 1 č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX. K. XXXX odporkyňa zmenila napadnuté rozhodnutie zo dňa XX. R. XXXX tak, že zvýšila navrhovateľke starobný dôchodok podľa § 16 zákona č. 121/1975 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z., podľa § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a podľa čl. 4 až 6 Dohody od 1. apríla 2009 na sumu XX,XX Eur mesačne. Odporkyňa v odôvodnení uviedla, že starobný dôchodok bol vymeraný z III. pracovnej kategórie. Bol vypočítaný z priemerného mesačného zárobku za roky 1977, 1978, 1979, 1980, 1981, ktorý po úprave pre výpočet dôchodku je X XXX,- Sk. Celková započítaná doba zamestnania je 35 rokov. Dôchodok ku vzniku nároku je 60 % priemerného mesačného zárobku, t. j. X XXX,- Sk mesačne. K uvedenej sume patrí zvýšenie podľa § 146 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., zvýšenie podľa zákona č. 231/1990 Zb., zvýšenie podľa zákona č. 46/1991 Zb., zvýšenie podľa zákona č. 116/1992 Zb. a zvýšenie podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, t.j. zvýšenie celkovo na sumu XX,XX Eur. Rozhodnutiami 2, 3 č. XXX XXX XXXX X, obe zo dňa XX. K. XXXX odporkyňa podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zvýšila navrhovateľke od 1. januára 2010 starobný dôchodok na sumu XX,XX Eur mesačne, a od 1. januára 2011 na sumu XX,XX Eur mesačne. Odporkyňa zvyšovala navrhovateľkin starobný dôchodok v súlade s opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktoré ustanovuje percento zvýšenia dôchodkovej dávky vždy k 1. januáru príslušného kalendárneho roka. Voči zmenovému rozhodnutiu zo dňa XX. K. XXXX, Č.. XXX XXX XXXX X a rozhodnutiam 2, 3 zo dňa XX. K. XXXX, obe pod č. XXX XXX XXXX X podala navrhovateľka opravný prostriedok. Navrhovateľka sa na pojednávaní konanom dňa XX. K. XXXX v plnom rozsahu pridržala svojho návrhu a vyjadrení. Naviac uviedla, že porušenie zákona odporkyňou vidí v tom, že odporkyňa nezobrala do úvahy pri výpočte dôchodku 5 najlepších rokov, ale vychádzala z imaginárnej mzdy v období rokov od 1977 až 1981. Článok 2 dohody hovorí o rovnakom postavení občanov zmluvnej strany a navrhovateľka je znevýhodnená, pretože starobný dôchodok jej bol priznaný v ZSSR dňa 7. novembra 1982 a v Slovenskej republike jej bol priznaný dôchodok ku dňu 1. apríla 2009, kedy boli zárobkové pomery iné ako v roku 1982. Odporkyňa sa na pojednávaní v plnom rozsahu pridržala svojich vyjadrení. Podľa čl. 5 ods. 2 Dohody občanom, ktorí presídlili z územia jednej zmluvnej strany na územie druhej zmluvnej strany a po presídlení nepracovali, vymerajú sa dôchodky a iné dávky z priemerného mesačného zárobku zamestnancov obdobného odboru a kvalifikácie ku dňu priznania dôchodku alebo inej dávky v krajine, do ktorej presídlili. Rovnako sa postupuje pri výpočte dôchodku a iných dávok u občanov, ktorí presídlili z jednej krajiny do druhej po priznaní dôchodku alebo inej dávky. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len „zákon o sociálnom zabezpečení“) priemerný mesačný zárobok je mesačný priemer hrubých zárobkov dosiahnutých v piatich zárobkove najlepších kalendárnych rokoch v rozhodnom období; ak prichádza do úvahy viac rozhodných období, je priemerným mesačným zárobkom mesačný priemer hrubých zárobkov z toho rozhodného obdobia, v ktorom je tento priemer najvyšší. Podľa § 12 ods. 3 písm. a) zákona o sociálnom zabezpečení rozhodným obdobím je obdobie desiatich po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov pred rokom, v ktorom vznikol nárok na dôchodok. Podľa § 12 ods. 5 zákona o sociálnom zabezpečení, ak v rozhodnom období nie je päť kalendárnych rokov so zárobkami, predlžuje sa rozhodné obdobie postupne tak, aby zahŕňalo päť kalendárnych rokov so zárobkami, a priemerný mesačný zárobok sa zisťuje z týchto piatich kalendárnych rokov. Pokiaľ občan ani po tomto predĺžení nemá päť kalendárnych rokov so zárobkami, zisťuje sa priemerný mesačný zárobok z nižšieho dosiahnutého počtu kalendárnych rokov so zárobkami. Podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach, b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e), c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h), d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až l), alebo e) 60 rokov. Podľa § 16 ods. 1, 2 zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení na plný starobný dôchodok má nárok pracujúci, ktorý bol zamestnaný najmenej 25 rokov a v čase trvania zamestnania dosiahol vek aspoň 60 rokov. Na plný starobný dôchodok má nárok aj pracujúci, ktorý bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 12 ods. 1 písm. a) č. 1 alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach a uvedený vek dosiahol v čase trvania zamestnania; b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 12 ods. 1 písm. a) č. 2 až 8 zamestnanie I. pracovnej kategórie trvalo pri dosiahnutí uvedeného veku; c) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 12 ods. 1 písm. a) č. 9 a 10 a toto zamestnanie trvalo pri dosiahnutí uvedeného veku. Podľa § 259 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, o nároku na úpravu dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu, o nárokoch na náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali z garančného fondu (ďalej len „peňažná náhrada“) a o nároku na podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky, náhrady škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania alebo podpory v nezamestnanosti za obdobie pred 1. januárom 2004, aj keď o uvedenej dávke, náhrade škody, peňažnej náhrade alebo podpore v nezamestnanosti už bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými. Podľa § 244 ods. 2 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu“). Podľa § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. Vychádzajúc z predloženej písomnej dokumentácie odporkyne, po preskúmaní zákonnosti napadnutých rozhodnutí a postupu správneho orgánu súd dospel k záveru, že správny orgán pri rozhodovaní nepostupoval s dostatočnou odbornou starostlivosťou, keď dostatočne neodôvodnil svoje rozhodnutia, voči ktorým navrhovateľka následne podala opravný prostriedok. Predmetné rozhodnutia trpia nedostatkom dôvodov v dôsledku čoho sú nezrozumiteľné. Z predmetných rozhodnutí jasne nevyplýva, akými právnymi názormi sa odporkyňa riadila pri rozhodovaní o priznaní starobného dôchodku navrhovateľke. Predovšetkým absentuje vysvetlenie, akými dôvodmi sa odporkyňa riadila, keď rozhodovala podľa Dohody medzi Československou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o sociálnom zabezpečení, a tiež akým spôsobom aplikovala ustanovenia článkov 4 až 6 Dohody na prípad navrhovateľky. Súdu ďalej nie je jasné, prečo odporkyňa pri rozhodovaní o starobnom dôchodku postupovala podľa ustanovenia § 16 zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení. Z napadnutých rozhodnutí taktiež nevyplýva skutočnosť, ku ktorému dňu vznikol navrhovateľke nárok na starobný dôchodok a či odporkyňa posudzovala podmienky nároku na plný starobný dôchodok podľa ustanovenia § 16 zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení alebo podľa ustanovenia § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Naviac v zmenovom rozhodnutí č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX. K. XXXX odporkyňa skonštatovala, že celková započítaná doba zamestnania je 35 rokov. Súd na tomto mieste považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že z písomnej dokumentácie odporkyne vyplýva, že navrhovateľka pracovala od X. R. XXXX do X. O. XXXX, preto súdu nie je jasné, prečo bola zhodnotená doba zamestnania navrhovateľky XX W.. Vzhľadom na uvedené je súd toho názoru, že odporkyňa nepostupovala v súlade s ustanovením § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení , keď v odôvodnení napadnutých rozhodnutí neuviedla, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. Odporkyňa sa v odôvodnení predmetných rozhodnutí obmedzila len na stručné opísanie postupu pri výpočte navrhovateľkinho starobného dôchodku a jeho následného zvyšovania. Súd na tomto mieste považuje za účelné poukázať na skutočnosť, že funkciou odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Presvedčivé odôvodnenie môže zamedziť zbytočnému uplatneniu opravných prostriedkov. Súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že z ustanovenia § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení jasne vyplýva, že v odôvodnení rozhodnutia musí odporkyňa reagovať na dva okruhy problémov: na skutkové okolnosti a právne posúdenie veci. Za skutkové okolnosti treba považovať najmä skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich právny význam. Ďalej treba uviesť aké dôkazy boli vykonané, ako ich odporkyňa vyhodnotila, prípadne prečo nevykonala niektoré navrhované dôkazy a napokon ako sa odporkyňa vyrovnala s návrhmi a námietkami navrhovateľky. Právne posúdenie veci znamená, že správny orgán subsumuje zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenie hmotnoprávneho predpisu. Medzi právnym posúdením a skutkovými zisteniami musí byť logický vzťah. Právne posúdenie veci musí obsahovať konkrétny odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého odporkyňa vychádzala a z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí len citácia príslušného ustanovenia, ale je žiaduce, aby sa vyložil aj obsah právnej normy, aby navrhovateľka pochopila vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením. Podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Podľa § 250 q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí obdobne. Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v spojení so zmenovými rozhodnutiami, ako aj postupu odporkyne dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX. R. XXXX v spojení so zmenovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa XX. K. XXXX a rozhodnutiami 2,3 zo dňa XX. K. XXXX, obe pod č. XXX XXX XXXX X nie sú v súlade s ustanovením § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, a preto sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p. V konaní úspešnému navrhovateľovi súd trovy konania nepriznal, nakoľko si žiadne trovy konania neuplatnil. Poučenie: Proti tomuto rozsudku j e možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave na Najvyšší súd Slovenskej republiky, písomne, dvojmo. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. /§ 205 ods.1 O.s.p./ Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. /§ 42 ods. 3 O.s.p./ Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 205 ods. 2 O.s.p./.