Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/12/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010200114 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1010200114.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členiek senátu JUDr. Soni Langovej a JUDr. Miloty Tóthovej v právnej veci žalobcu: COOP JEDNOTA Trstená, spotrebné družstvo, so sídlom Hattalova 100, 028 01 Trstená, IČO: 36 012 815, v zastúpení: JUDr. Jozef Polák, advokát so sídlom Radlinského 1718, Dolný Kubín, proti žalovanému: Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Štefanovičova 5, 817 82 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MF/26168/2009-23 zo dňa 19.11.2009, jednomyseľne, takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č.MF/26168/2009-23 zo dňa 19.11.2009 ako aj rozhodnutie ministra financií Slovenskej republiky č. MF/28135/2007-421 zo dňa 12.8.2008 z r u š u j e podľa §250j ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 661,95,- € do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia na účet právneho zástupcu žalobcu vedený vo Y., C..R.., pobočka G. F. č.: XXX XXX XXX/XXXX, VS: XXXXXX.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.1.2010 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ministra financií SR č. MF/26168/2009-23 zo dňa 19.11.2009, ktorým bol zamietnutý rozklad žalobcu a bolo potvrdené rozhodnutie ministra financií Slovenskej republiky č. MF/28135/2007-421 zo dňa 12.8.2008. Uvedeným prvostupňovým správnym rozhodnutím, minister financií mimo odvolacieho konania zmenil rozhodnutie Ministerstva financií Slovenskej republiky MF/10213/2006-72 zo dňa 07.02.2006 tak, že nevyhovel protestu Krajskej prokuratúry Žilina, č. Kd 3058/05-7 zo dňa 11.10.2005 podanému proti rozhodnutiu Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky č. V/256/2920/2004/Kum zo dňa 19.4.2004, ktorým Daňové riaditeľstvo zrušilo platobný výmer mesta Tvrdošín, č.156/01 z 9.3.2001 na daň z nehnuteľností nachádzajúcich sa na LV č. XXXX, kat. úz. S. Y., na rok 2001 vyrúbenú vo výške 35.704,- Sk, daňovníkovi - žalobcovi (pôvodne Oravské spotrebné družstvo). Žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil tak, že pre posúdenie miestnej príslušnosti správcu dane z nehnuteľnosti bola podstatnou skutočnosťou právoplatnosť rozhodnutia bývalého Katastrálneho úradu v Banskej Bystrici č. 300-1740/1995 zo dňa 6.6.1995, podľa ktorého sporné územie Oravíc patrí do katastra mesta Tvrdošín, s poukazom na § 71 ods. 3 katastrálneho zákona, podľa ktorého sa údaje katastra, ktorých hodnovernosť je vyvrátená, nesmú používať.
Žalobca v žalobe poukázal na nespornú skutočnosť, že ku dňu 1.1.2001 boli zdaňované nehnuteľnosti zapísané v katastri obce Vitanová a to nepretržite ešte aj ku dňu 07.05.2003. Ide o nehnuteľnosti zapísané v tom čase na LV č. XXXX. S poukazom na § 13 zák. č. 317/1992 z.o dani z nehnuteľnosti
žalobca uviedol, že správu dane nehnuteľnosti vykonáva obec, na území ktorej sa nehnuteľnosť nachádza. Na určenie miestnej príslušnosti správcu dane je rozhodujúci stav k 1. januáru zdaňovacieho obdobia a preto v kontexte s vydanými rozhodnutiami je zrejmé, že príslušným správcom dane z nehnuteľnosti na rok 2001 k predmetným nehnuteľnostiam bola podľa neho obec Vitanová. Žalobca ďalej uviedol že spor o získanie správcovstva dane medzi mestom Tvrdošín a obcou Vitanová nesmie byť na ujmu daňovníka, ktorý podáva daňové priznanie v dôvere v správnosť údajov v katastri nehnuteľností. Postupom žalovaného sa preto ako vlastník predmetným zdaňovaných nehnuteľností pociťuje byť dotknutý na svojich právach.
Žalobca ďalej vo svojom žalobnom návrhu namieta, že napadnúť rozhodnutie, ktorým sa nevyhovelo protestu prokurátora, bol oprávnený iba prokurátor v zmysle § 35 ods. 1 O.s.p.. Ďalej namietal, že postupom žalovaného došlo k zmene právoplatného rozhodnutia po zákonom stanovej lehote uvedenej v § 68 ods. 1 Správneho poriadku, a bol porušený aj účel dvojinštančnosti konania. Podľa žalobcu, žalovaný svojím postupom porušil aj § 65 ods. 2 Správneho poriadku. Žalobca ďalej vytýkal nezákonný postup žalovaného aj z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nerešpektovania skutkového stavu.
Na základe týchto skutočností žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie ako aj nahradiť mu trovy konania.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby doručenom Krajskému súdu v Bratislave dňa 3.3.2010 uviedol, že doterajšie rozhodnutia sú v súlade so zákonom. Skutkové okolnosti boli zistené riadne a správne právne vyhodnotené. Preto navrhuje žalobu ako neopodstatnenú zamietnuť. Žalovaný poukazujúc na ustanovenia § 71 a § 70 zákona č.162/1995 Z.z. katastrálny zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len katastrálny zákon) uviedol, že hodnovernosť a záväznosť údajov katastra bola v týchto ustanoveniach upravená jednoznačne tak, že údaje katastra a to údaje o právach k nehnuteľnostiam sú hodnoverné a záväzné ak sa nepreukáže opak. V ďalšom poukázal na to, že údaje katastra, ktorých hodnovernosť je vyvrátená, sa nesmie používať. Čiže mal za to, že katastrálnym zákonom sa potvrdzuje pravidlo, že všetky údaje, ktoré sú v evidencii zapísané, sú hodnoverné a aj záväzné, kým sa nepreukáže opak. Je toho názoru, že pokiaľ by sa prejavila pochybnosť, treba ju preukázať. Zo spisového materiálu je preto zrejmé, že údaj o tom, komu patrí územie Oravice, bol prinajmenšom od roku 1993 sporný. Nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu bola v čase vyrúbenia dane z nehnuteľnosti evidovaná v katastrálnom území Vitanová. Poukázal na tú skutočnosť, že verejnými listinami (rozhodnutie bývalého Katastrálneho úradu v Banskej Bystrici č.300-1740/1995 zo dňa 6.6.1995 bola určená príslušnosť územia Oravíc do obce Tvrdošín, ktoré rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky LP 3340/1995 a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6 Sž 188/95 zo dňa 31.01.1996 a upozornenie Katastrálneho úradu Žilina zo dňa 31. januára 2004 adresované všetkým vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa na území Oravíc a ďalším relevantným inštitúciám o tom, že súbor parciel územia Oravice má byť evidovaný v osobitnom katastrálnom území prislúchajúcim k obci Tvrdošín) bol vo vzťahu k zapísaným údajom jednoznačne preukázaný opak. V tejto súvislosti poukázal žalovaný aj na judikát Najvyššieho súdu SR 2 Cdo 67/2000, z ktorého vyplýva ,,že dôkaz vlastníctva pozemkovoknižným výpisom, ani dôkaz vlastníctvom z evidencie nehnuteľností nebolo vždy možné považovať za spoľahlivý údaj...“. Žalovaný sa plne pridržiaval odôvodnenia dobromyseľnosti, ktoré vyjadril v rozhodnutí M/28135/2007-421 zo dňa 12.8.2008 nasledovne: “…mám za to, že v danom prípade existuje prevaha záujmu na dôslednom uplatnení zákonnosti nad záujmom zachovať rozhodnutie so zreteľom na dobromyseľne nadobudnuté práva daňovníkov, ktorým už raz bola daň za tie isté nehnuteľnosti vyrubená obcou Vitanová. Povinnosť správneho orgánu dbať na to, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté, nemožno chápať tak, že tieto práva nemôžu byť dotknuté vôbec, pričom v danom prípade je spochybniteľná dobromyseľnosť nadobudnutých práv zo strany obce Vitanová, ktorá mala po celý čas vedomosť o rozhodovacej činnosti štátnych orgánov a súdov vo veci sporu s mestom Tvrdošín o územie Oravíc, keďže v jednotlivých konaniach vystupovala ako účastník. Napriek tomu právoplatné rozhodnutia štátnych orgánov nerešpektovala a opakovane konala v rozpore s relevantnými rozhodnutiami, keďže vykonávala správu dane z nehnuteľností na území, ktoré prislúchalo obci Tvrdošín.” V súvislosti s námietkami k porušeniu ustanovení §§ 65 a 68 Správneho poriadku uviedol, že v danom prípade žalovaný nadobudol presvedčenie že napadnuté rozhodnutie je nezákonné a preto bol povinný ho
preskúmať mimoodvolacieho konania (§ 65 ods. 1 Spr. por.) a rozhodnutie, ktoré bolo napadnuté v rámci konania o preskúmanie mimoodvolacieho konania - MF/010213/2006-72 zo dňa 07.02.2006 bolo expedované 10.02.2006. Rozhodnutie MF/28135/2009 bolo vydané dňa 12.08.2008, teda rozhodnutie bolo napadnuté v zákonom stanovenej trojročnej lehote podľa § 68 ods. 1 Spr. Por., t.j. včas.
Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k rozhodnutiu jednomyseľne odsúhlasenému všetkými členmi senátu, že žalovaný pri rozhodovaní vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že mesto Tvrdošín vydalo platobný výmer č. 156/01 zo dňa 9.3.2001 na daň z nehnuteľnosti na rok 2001 v sume 35 704,- SK Oravskému spotrebnému družstvu (právnemu predchodcovi žalobcu). Odvolaním napadnutý platobný výmer mesta Tvrdošín, Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím č. V/256/2920/2004/Kum zo dňa 19.4.2004 zrušilo. Toto rozhodnutie bolo napadnuté Krajskou prokuratúrou v Žiline, pod číslom protestu Kd 3058/05-07 zo dňa 11.10.2005. Ministerstvo financií Slovenskej republiky, rozhodnutím č. MF/010213/2006-72 zo dňa 7.2.2006 protestu prokurátora nevyhovelo. Súd ďalej z obsahu administratívneho spisu zistil, že mesto Tvrdošín dňa 14.8.2007 doručil podnet Ministerstvu financií Slovenskej republiky na preskúmanie rozhodnutia MF SR číslo MF/010213/2006-72, ktoré v mimo odvolacom konaní rozhodnutím MF/28135/2007-421 zo dňa 12.8.2008 zmenil tak, že protestu Krajskej prokuratúre v Žiline vyhovel a rozhodnutie Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky zrušil a vec mu vrátil na nové konanie. Voči uvedenému prvostupňovému správnemu rozhodnutiu ministra financií SR v mimoodvolacom konaní podal žalobca rozklad, o ktorom minister financií Slovenskej republiky rozhodol tak, že ho zamietol rozhodnutím MF/28135/2007-23 zo dňa 29.10.2008. Toto rozhodnutie bolo napadnuté žalobcom na Krajskom súde v Bratislave, ktorý rozsudkom 4S/4/2009 ho zrušil a vec vrátil na nové konanie. Minister financií opätovne rozhodol o rozklade podanom dňa 9.9.2008 žalobcom, rozhodnutím MF/26168/2009-23 zo dňa 19.11.2009 tak, že potvrdil rozhodnutie MF/28135/2007-421 zo dňa 12.8.2008. Z obsahu rozhodnutia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. MF/28135/2007-421 zo dňa 12.8.2008 vyplýva k otázke ochrany dobromyseľne nadobudnutých práv podľa § 65 ods. 2 z.č. 71/1967 zb. O.s.p.(správny poriadok) názor žalovaného už citovaný v jeho vyjadrení k žalobe. Žalovaný bol v zásade toho názoru, že výkon samosprávnej pôsobnosti a prenesený výkon štátnej správy na území Oravíc prislúchal mestu Tvrdošín, ktoré bolo aj správcom dane z nehnuteľností v zdaňovacom období v roku 2001 a to v súlade s § 13 z.č.317/1992 z. Do operátu katastra boli údaje o príslušnosti Oravíc na jednotlivých listoch vlastníctva evidované podľa ministra nesprávne.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s procesnými a hmotnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správnych orgánov, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Podľa § 13 ods. 1 zák. č.317/1992 Zb. správu dane z pozemkov, dane zo stavieb a dane z bytov vykonáva obec, na ktorej území sa nehnuteľnosť nachádza. V Bratislave a v Košiciach sú správcom dane príslušné mestské časti.
Podľa § 14 ods. 1 citovaného zákona na vznik alebo na zánik daňovej povinnosti (§ 16, § 19) je rozhodujúci stav k 1. januáru zdaňovacieho obdobia. Na zmeny skutočností rozhodujúcich pre daňovú povinnosť, ktoré nastanú v priebehu zdaňovacieho obdobia, sa neprihliada s výnimkou prípadov podľa § 4 ods. 2, § 9 ods. 2 a § 11c ods. 2. Podľa odseku 2 fyzická osoba alebo právnická osoba v priebehu príslušného zdaňovacieho obdobia je povinná oznámiť správcovi dane rozhodujúce skutočnosti pre vznik alebo zánik daňovej povinnosti do 30 dní odo dňa, keď tieto skutočnosti nastali.
Podľa § 2 ods. 1 citovaného zákona daňovníkom dane z pozemkov je vlastník pozemku, alebo správca pozemku vo vlastníctve štátu, alebo správca pozemku vo vlastníctve obce (ďalej len vlastník pozemku). Pre daňovú povinnosť je rozhodujúce, kto je ako vlastník pozemku zapísaný v katastri nehnuteľností (ďalej len kataster). Ak vlastník pozemku prenechal pozemky podľa § 3 ods. 1 do nájmu fyzickým osobám alebo právnickým osobám, je daňovníkom nájomca, ak nájomný vzťah trvá alebo má trvať najmenej 5 rokov a je evidovaný v katastri ako nájomca.
Podľa § 70 ods. 1 katastrálneho zákona údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.
Podľa § 71 ods. 1 citovaného zákona záväzné údaje katastra sa používajú najmä na ochranu práv k nehnuteľnostiam, na účely správy daní a poplatkov, na ochranu poľnohospodárskeho pôdneho fondu, ochranu lesného pôdneho fondu, tvorbu a ochranu životného prostredia, hospodársku činnosť a na informačné systémy o nehnuteľnostiach.
Podľa § 7 citovaného zákona kataster obsahuje tieto údaje:
a) geometrické určenie a polohové určenie nehnuteľností a katastrálnych území,
b) parcelné čísla, údaje o parcelách registra ,,C“ evidovaných na katastrálnej mape, údaje o parcelách registra ,,E“ evidovaných na mape určeného operátu, druhy a výmery pozemkov, súpisné čísla stavieb, údaje o príslušnosti pozemkov v zastavanom území obce, údaje o druhoch chránených nehnuteľností, o cenách poľnohospodárskych a lesných pozemkov a údaje o využívaní nehnuteľností, vybrané údaje na začlenenie pozemkov do poľnohospodárskeho pôdneho fondu, alebo do lesného pôdneho fondu, údaje o bonitovaných pôdno-ekologických jednotkách, vybrané údaje na tvorbu a ochranu životného prostredia s vybrané údaje pre iné informačné systémy o nehnuteľnostiach,
c) údaje o právach k nehnuteľnostiam, údaje o vlastníkoch nehnuteľností (ďalej len vlastník) a o iných oprávnených správ k nehnuteľnostiam (ďalej len oprávnená osoba), ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ako aj údaje o skutočnostiach súvisiacich s právami k nehnuteľnostiam,
d) údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, alebo údaje o bodových poliach,
e) sídelné a nesídelné geografické názvy.
Súd sa po preskúmaní veci stotožnil s argumentáciou žalobcu a za zákonný a správny považoval názor žalovaného na prejednávanú vec vyjadrený v jeho rozhodnutí evidovanom pod číslom MF/010213/2006-72 zo dňa 7.2.2006. Toto rozhodnutie podľa názoru súdu nebolo v rozpore so zákonom a preto nebol dôvod na jeho zrušenie v mimoodvolacom konaní. Súd je tej mienky, že napadnuté rozhodnutie, ktorým bolo vyššie uvedené rozhodnutie zmenené, narúša princíp právnej istoty, ktorý je jedným zo základných atribútov právneho štátu. Vo svojom dôsledku totiž prenáša bremeno dlhoročných sporov medzi obcou Vitanová a mestom Tvrdošín o územie Oravíc na žalobcu ako dobromyseľného daňovníka, ktorý si vychádzajúc zo zápisu údajov z katastra nehnuteľností splnil daňovú povinnosť voči tomu správcovi dane (obce Vitanová), ktorý bol v rozhodnej dobe, teda k 1.1.2001 podľa zákonných kritérií miestne príslušným na vyrúbenie daňovej povinnosti žalobcovi k dani nehnuteľnosti za zdaňovacie obdobie roku 2001. Tento postup žalovaného v mimoodvolacom konaní je vo vzťahu k žalobcovi podľa názoru súdu nezákonný a neprípustný a pokiaľ ho žalovaný pri rozhodovaní vo veci zvolil, vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Súd je v zhode so žalobcovým názorom, že pre určenie miestnej príslušnosti správcu dane z nehnuteľnosti za obdobie roku 2001 platilo jednoznačné zákonné kritérium stanovené v § 13 ods. 1 a § 14 ods. 1 zák. č. 317/1992 zb., podľa ktorého správcu predmetnej dane vykonávala obec, na území ktorej sa nehnuteľnosť nachádzala. V zmysle tohto kritéria bol v rozhodnom čase správcom dane,
voči ktorému si bol žalobca povinný splniť daňovú povinnosť, obec Vitanová a nie mesto Tvrdošín. Táto skutočnosť vyplývala z údajov zapísaných v katastri nehnuteľností, podľa ktorých sa nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobcu nachádzala v katastrálnom území Vitanová, v obci Vitanová. Uvedené údaje v katastrálnom operáte bolo v zmysle § 70 katastrálneho zákona potrebné považovať za hodnoverné a použiteľné na účely správy dane z nehnuteľností, nakoľko v relevantnom čase neboli ničím vyvrátené. Súd je toho názoru, že rozhodnutie Katastrálneho úradu v Banskej Bystrici č.300-1740/1995 zo dňa 6.6.1995 na ktoré v napadnutom rozhodnutí poukázal žalovaný, rozhodne nebolo pre žalobcu tou skutočnosťou, ktorá by preukazovala, že jeho nehnuteľnosť sa nachádza na území, ktoré z hľadiska dane z nehnuteľnosti spravuje mesto Tvrdošín. Z obsahu spisu nevyplýva, že by bol žalobca účastníkom konania, v ktorom bolo uvedené rozhodnutie vydané a súdu nie je známy žiaden dôvod, pre ktorý by mal žalobca o tomto rozhodnutí vedieť a považovať ho pre účely zaplatenia dane z nehnuteľnosti za rok 2001 za smerodajné. Za daných okolností podľa názoru súdu bolo potrebné rešpektovať zásadu hodnovernosti a záväznosti údajov katastra, z ktorej vychádzal žalobca pri plnení daňovej povinnosti za zdaňovacie obdobie roku 2001, ako aj Daňové riaditeľstvo a napokon aj žalovaný pri rozhodovaní veci až do vydania napadnutých rozhodnutí v mimoodvolacom konaní. Podľa názoru súdu skutočnosť, že správa katastra Tvrdošín zaznamenala zmenu správy dotknutého územia Oravíc do katastra nehnuteľnosti až v roku 2004, nemôže byť na ujmu v dobrej viere konajúcemu žalobcovi, pretože by to bolo v rozpore s princípmi právneho štátu, ako aj s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami.
Pokiaľ ide o námietku žalobcu súvisiacu s nezákonnosťou napadnutého rozhodnutia s dôvodu porušenia procesných noriem na uplatnenie mimoriadnych opravných prostriedkov súd v danom prípade konštatuje, že je v zhode s obsahom vyjadrenia žalovaného, že tento vo veci konal v súlade už s citovanými ustanoveniami §§ 65 a 68 Spr. por. pri zachovaní trojročnej zákonnej lehoty, pretože žiadna zákonná prekážka v tomto smere mu z uvedených ustanovení nevyplývala.
Z uvedených dôvodov Krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie ministra financií Slovenskej republiky o rozklade ako aj prvostupňové rozhodnutie vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci a preto bolo potrebné ich podľa §250j ods. 2 písm. a) O.s.p. zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude právnym názorom súdu viazaný.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na plný úspech v konaní priznal žalobcovi náhradu trov na súdnom poplatku za žalobu v sume 66,- € a na žalobcom vyčíslených nákladov právneho zastúpenia advokátom podľa § 11 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a, c, § 15 a § 18 ods. 3 vyhlášky 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb: - za dva úkony právnej služby po 55,49,- € (príprava, prevzatie zastupovania a podania žaloby), jeden úkon právnej služby po 58,69,- € (účasť na pojednávaní dňa 27.4.2012), dvakrát režijný paušál po 7,21 € za rok 2010, jedenkrát režijný paušál po 7,63,- € (za rok 2012) plus náhrada za stratu času za rok 2012 a to 1x (12 krát 12,71,- €) = 152,52,- € - cestovné Dolný Kubín - Bratislava a späť 1x 156,06,- € (použité motorové vozidlo značky SEAT ALHAMBRA VAN, e.č.: G.-XXX C., spotreba 6,5l/100km), počet km BA-DK a späť: 560 km, sadza základnej náhrady za 1 km: 0,183,- €/km, cena pohonných hmôt: 1,472 €/l, plus 20% DPH z vyčísleného základu 478,25,- € sa rovná 95,65,- €, spolu 661,95,- €. Žalobca osvedčením o registrácii pre daň z pridanej hodnoty preukázal, že je platiteľom dane od 1.7.2004.
§ Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia písomne dvojmo na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má
popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.