Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/22/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010200283 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Majerníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1010200283.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Puchelovej a členov senátu JUDr. Renáty Janákovej a JUDr. Mariána Trenčana v právnej veci žalobkyne: E. A., R. XXXX/ XX, E., právne zastúpená: JUDr. Alena Polakovičová, advokátka, Mýtna 15, Pezinok proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia SR, Námestie Ľudovíta Štúra 1, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 10540/2009-1.9 zo dňa 18.11.2009, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 10540/2009-1.9 zo dňa 18.11.2009, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne voči rozhodnutiu vedúceho služobného úradu Ministerstva životného prostredia SR v Bratislave č. 10058/2009-1.9 zo dňa 28.10.2009 o skončení štátno-zamestnaneckého pomeru v skúšobnej lehote a predmetné prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalobkyňa v žalobe poukázala, že na konania vo veciach štátno-zamestnaneckého pomeru týkajúceho sa jeho vzniku, zmeny alebo skončenia sa v súlade s § 125 ods. 2 zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o štátnej službe) vzťahuje zákon o správnom konaní č. 71/1967 Zb. (ďalej len zákon o správnom konaní). Uviedla, že dôležitou súčasťou správneho konania je oboznámenie sa s podkladom pre rozhodnutie a spôsobom jeho zistenia. Správny orgán v zmysle základnej zásady správneho konania - zásady hospodárnosti a aj zásady rýchlosti je povinný umožniť účastníkovi konania sa oboznámiť s podkladom rozhodnutia v primeranej lehote a dať aj primeranú lehotu k podkladom sa vyjadriť. List č. 10058/2009-1.9 zo dňa 28.10.2009 - oznámenie o začatí správneho konania nestanovil žiadnu lehotu, v ktorej by sa mohla a mala možnosť oboznámiť sa s podkladom pre rozhodnutie a spôsobom jeho zistenia. Takisto nemala možnosť sa vyjadriť, keďže spolu s oznámením o začatí správneho konania jej bolo doručené aj rozhodnutie o skončení štátno-zamestnaneckého pomeru v skúšobnej lehote. Poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR R 68/1998, ktorý konštatoval, že ak účastník správneho konania nebol vypočutý ku skutočnostiam tvoriacim predmet správneho konania, je to dôvod na zrušenie rozhodnutia správneho orgánu a vrátenie veci na ďalšie konanie. Z tohto dôvodu považuje vydané rozhodnutia v rozpore so základnými zásadami správneho konania - zásada legality a oficiality. Túto argumentáciu použila aj v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu a žalovaný sa žiadnym spôsobom k tejto námietke nevyjadril. V napadnutom rozhodnutí je len uvedené „rozhodnutie č. 10540/2009-1.9 zo dňa 28.10.2009 o skončení štátno-zamestnaneckého pomeru v skúšobnej lehote je v súlade s ust. § 42 zákona o štátnej službe. Na tomto základe sa žalobkyňa domnieva, že žalovaný sa dostatočne nevysporiadal s jej argumentmi v podanom odvolaní a tým nepriamo potvrdil ich správnosť. Ďalej poukázala na ust. § 139 ods. 5 zákona o štátnej službe, ktorý hovorí, že ak má odvolávajúci pochybnosti o nezaujatosti niektorého člena poradnej odvolacej komisie, oznámi to bez meškania vedúcemu úradu. Vedúci úradu rozhodne, či bude člen poradnej odvolacej komisie odvolaný. Žalobkyňa sa domnieva, že z uvedeného § znenia pre odvolávajúceho vyplýva, aby mal možnosť vyjadriť pochybnosti o nezaujatosti niektorého člena poradnej odvolacej komisie. Odvolávajúci musí poznať členov poradnej odvolacej komisie, aby mohol vzniesť eventuálne pochybnosti o nezaujatosti člena komisie. Má zato, že poradno-odvolacia komisia už zasadala, keďže bolo vydané rozhodnutie o podanom odvolaní. Týmto postupom žalovaného bol porušený zákon o štátnej službe a žalobkyni bolo upreté právo vyplývajúce z tohto ustanovenia zákona o štátnej službe, keďže nebola informovaná o členoch poradnej odvolacej komisie a teda nemohla niesť eventuálne námietky voči jednotlivým členom. Žalovaný správny orgán vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe doručeným súdu dňa 30.3.2010 navrhol túto ako bezdôvodnú zamietnuť s poukazom na to, že obidve napadnuté rozhodnutia považuje za zákonné, vydané v súlade so zákonom, z dôvodov, ako sú tieto v rozhodnutiach uvádzané. Uviedol, že žalobkyni vznikol štátno-zamestnanecký pomer dňom 10.8.2009 s 3-mesačnou skúšobnou lehotou. Listom č. 10058/2009-1.9 zo dňa 28.10.2009 bolo žalobkyni oznámené začatie správneho konania v zmysle § 125 ods. 1 a 2 zákona o štátnej službe vo veci skončenia štátno-zamestnaneckého pomeru v skúšobnej dobe bez uvedenia dôvodu podľa § 42 zákona o štátnej službe. Je názoru, že pre skončenie štátno-zamestnaneckého pomeru v skúšobnej dobe bez uvedenia dôvodu zo strany služobného úradu nepovažujú splnenie žiadnej ďalšej podmienky. Preto na základe rozhodnutia č. 10058/2009-1.9 zo dňa 28.10.2009 o skončení štátno-zamestnaneckého pomeru v skúšobnej dobe, ktoré žalobkyňa prevzala dňa 30.10.2009, štátno-zamestnanecký pomer žalobkyni skončil dňom 8.11.2009. K tvrdeniu žalobkyne, že jej bolo upreté právo vyplývajúce z § 139 ods. 5 zákona o štátnej službe, pretože nebola informovaná o členoch poradnej komisie, teda nemohla vzniesť eventuálne námietky voči jej jednotlivým členom, uviedol, že poradná komisia na podklade uznesenia, ktoré jej bolo vydané napádané rozhodnutie, bola zriadená Rozhodnutím vedúceho služobného úradu Ministerstva životného prostredia SR zo dňa 29.3.2004 č. 2 VÚ/2004-1.8 o zriadení poradnej odvolacej komisie, t.j. interným právnym predpisom žalovaného, ktorý žalobkyňa ako zamestnankyňa žalovaného mala a mohla poznať. Text uvedeného rozhodnutia vrátane vymedzenia členov poradnej komisie je prístupný každému zamestnancovi Ministerstva životného prostredia SR na internetovej stránke, kde sú zverejnené všetky interné právne predpisy. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na prejednanie veci podľa § 240 a nasl. OSP preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie tomuto predchádzajúce v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Podľa ust. § 244 ods. 1, 2, 3 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len rozhodnutie a postup správneho orgánu). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia, alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 247 ods. 1, 2 OSP podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a jeho postupu. Pri rozhodovaní správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Podľa ust. § 46 zákona o správnom konaní, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodnutí o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikli neodôvodnené rozdiely. Z pripojeného administratívneho spisového materiálu vyplýva, že žalobkyni vznikol štátno- zamestnanecký pomer na základe rozhodnutia č. 8001/2009-1.7 zo dňa 6.8.2009, bola vymenovaná do dočasnej štátnej služby podľa § 16, 17, 18, 25 ods. 2 písm. c) bod 8 zákona o štátnej službe a vznikol jej štátno-zamestnanecký pomer dňom 10.8.2009 s trojmesačnou skúšobnou lehotou. Listom č. 10058/2009-1.9 zo dňa 28.10.2009 bolo žalobkyni oznámené začatie správneho konania v zmysle § 125 ods. 1 a 2 zákona o štátnej službe vo veci skončenia štátno-zamestnaneckého pomeru v skúšobnej dobe bez uvedenia dôvodu podľa § 42 zákona o štátnej službe. Rozhodnutím č. 10058/2009-1.9 zo dňa 28.10.2009 žalovaný v zmysle § 42 zákona o štátnej službe skončil štátno-zamestnanecký pomer v skúšobnej lehote bez uvedenia dôvodu. Voči predmetnému rozhodnutiu žalobkyňa podala odvolanie, na základe ktorého rozhodoval odvolací orgán a rozhodnutím č. 10540/2009-1.9 zo dňa 18.11.2009 odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. V oznámení o začatí správneho konania zo dňa 28.10.2009 č. 10058/2009-1.9 bolo žalobkyni oznámené začatie správneho konania v zmysle § 125 ods. 1 a 2 zákona o štátnej službe vo veci skončenia štátno- zamestnaneckého pomeru v skúšobnej dobe bez uvedenia dôvodu podľa § 42 zákona o štátnej službe. V tomto oznámení bolo okrem iného uvedené, že od tohto okamihu žalobkyni ako účastníkovi konania prislúchajú všetky práva a vzťahujú sa na ňu všetky povinnosti, ktoré sú podľa správneho poriadku spojené s postavením žalobkyne v konaní. Ďalej bolo uvedené, že v súlade s ust. § 33 ods. 2 správneho poriadku, dávajú žalobkyni možnosť vyjadriť sa k veci. Podľa § 39 ods. 1 písm. c) zákona o štátnej službe sa štátno-zamestnanecký pomer, ak zákon neustanovuje inak, skončí v skúšobnej lehote (§ 42). Podľa § 42 zákona o štátnej službe, štátno-zamestnanecký pomer možno skončiť v skúšobnej lehote počas prípravnej štátnej služby, alebo dočasnej štátnej služby z akéhokoľvek dôvodu, alebo bez uvedenia dôvodu, tak zo strany služobného úradu ako aj zo strany štátneho zamestnanca. Štátno- zamestnanecký pomer sa končí dňom určeným v rozhodnutí. Súd je názoru, že z uvedeného § znenia vyplýva, že zákon o štátnej službe pre skončenie štátno- zamestnaneckého pomeru v skúšobnej dobe bez uvedenia dôvodu zo strany služobného úradu nepovažuje splnenie žiadnej ďalšej podmienky. V zmysle tejto zákonnej možnosti a na základe rozhodnutia č. 10058/2009-1.9 zo dňa 28.10.2009 o skončení štátno-zamestnaneckého pomeru v skúšobnej dobe, ktoré žalobkyňa prevzala dňa 30.10.2009 štátno-zamestnanecký pomer žalobkyni skončil dňom 8.11.2009. Na námietku žalobkyne v žalobe, že nemala možnosť vyjadriť sa k správnemu konaniu a že vydané rozhodnutie je v rozpore so zásadou legality a oficiality, súd uvádza, že podľa § 138 zákona o štátnej službe je odvolacím orgánom vedúci služobného úradu, ktorý postupom podľa § 137 ods. 7 zákona o štátnej službe predložil odvolanie poradnej odvolacej komisie MŽP SR. Na základe uznesenia odvolacej komisie zo dňa 11.11.2009 vedúci služobného úradu vydal rozhodnutie o odvolaní č. 10540/2009-1.9 zo dňa 18.11.2009, ktorým odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Vec týkajúca sa žalobkynho štátno-zamestnaneckého pomeru bola zdokumentovaná a napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe posúdenia predloženej dokumentácie a žalovaný mal za to, že zistil riadne skutkový stav v rozhodnutí o odvolaní, tieto podklady považoval za dostatočné. Súd je názoru, že žalovaný dodržal ust. § 32 správneho poriadku, v zmysle ktorého správny orgán zistil presne a úplne skutočný stav veci a v tejto súvislosti využil právnu úpravu zákona o štátnej službe a to § 42, ktorý umožňuje skončiť štátno- zamestnanecký pomer v skúšobnej dobe z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu. V prípade, ak by žalobkyňa navrhla nejaké dokazovanie v predmetnej veci, žalovaný vyhodnotil, že by neprinieslo vecne iné alebo priaznivejšie alebo výhodnejšie rozhodnutie pre žalobkyňu. Na ďalšiu námietku žalobkyne, že bolo upreté právo vyplývajúce z § 139 ods. 5 zákona o štátnej službe, pretože nebola informovaná o členoch poradnej komisie, teda nemohla vzniesť eventuálne námietky voči jej jednotlivým členom, súd uvádza, že poradná odvolacia komisia MŽP SR na podklade uznesenia, ktorým jej bolo vydané nápadané rozhodnutie, bola zriadená Rozhodnutím vedúceho služobného úradu Ministerstva životného prostredia SR zo dňa 29.3.2004, č. 2 VU/2004-1.8 o zriadení poradnej odvolacej komisie, t.j. interným právnym predpisom žalovaného, ktorý žalobkyňa ako zamestnankyňa žalovaného mala a mohla poznať. Text uvedeného rozhodnutia vrátane vymedzenia členov poradnej komisie je prístupný každému zamestnancovi žalovaného na internetovej stránke, kde sú zverejnené všetky interné právne predpisy. Žalobkyňa mala teda možnosť oboznámiť sa s obsahom týchto dokumentov, preto je súd názoru, že z tohto dôvodu neobstojí jej tvrdenie, že postupom žalovaného bol porušený zákon o štátnej službe a bolo jej upreté právo vyplývajúce z ust. § 139 ods. 5 zákona o štátnej službe. Zo všetkých týchto vyššie uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju zamietol v zmysle § 250j ods. 1 OSP. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 250k OSP tak, že náhradu trov konania žalobkyni nepriznal, bola v konaní neúspešná. Toto rozhodnutie bolo preskúmané Krajským súdom v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.