Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/25/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010200288 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1010200288.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členov senátu JUDr. Nory Majerníkovej a JUDr. Vlastimila Pavlikovského v právnej veci žalobcu: Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, Bajkalská 27, Bratislava proti žalovanému: Ministerstvo financií SR, Štefanovičova 5, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MF/022400/2009-243 zo dňa 7.9.2009 v spojení s rozhodnutím ministra financií SR č. MF/26376/2009-23 zo dňa 19.11.2009, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. MF/26376/2009-23 zo dňa 19.11.2009 v spojení s rozhodnutím č. MF/022400/2009-243 zo dňa 7.9.2009 zrušuje podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a) OSP a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.1.2010 domáhal preskúmania zákonnosti a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. MF/022400/2009-243 zo dňa 7.9.2009 v spojení s rozhodnutím ministra financií SR č. MF/26376/2009-23 zo dňa 19.11.2009. V žalobe žalobca uviedol, že dňa 20.3.2009 bolo žalobcovi doručené písomné podanie, v ktorom Bratislavská vodárenská spoločnosť, a.s., Bratislava (ďalej len poškodená osoba) uplatnila náhradu škody vo výške 2.447.582,71 € spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Vzhľadom k tomu, že žalobca nerozhodol o žiadosti poškodeného v lehote 15 dní, žalovaný mu rozhodnutím zo dňa 7.9.2009 uložil pokutu vo výške 3.310,- € a to za nedodržanie 15-dňovej oznamovacej povinnosti podľa § 26 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad zo dňa 1.10.2009, o ktorom bolo rozhodnuté druhostupňovým rozhodnutím ministra financií SR zo dňa 19.11.2009 č. MF 26376/2009-23, ktorým minister financií SR podľa § 4 ods. 1 zákona č. 575/2001 Z.z. v spojení s ust. § 26 ods. 1 a 4 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zamietol rozklad podaný žalobcom a napadnuté prvostupňové rozhodnutie Ministerstva financií SR zo dňa 7.9.2009, ktorým Ministerstvo financií SR podľa § 26 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. uložilo žalobcovi pokutu za porušenie povinnosti podľa § 26 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. potvrdil. Žalobca v žalobe uviedol, že obe rozhodnutia považuje za nezákonné. Namieta, že žalovaný považoval žalobcu za orgán konajúci v mene štátu podľa § 4 ods. 1 písm. h) zákona č. 514/2003 Z.z. Žalobca bol zriadený zákonom o regulácii ako orgán štátnej správy. Z hľadiska právnej formy žalobca udáva, že bol rozpočtovou organizáciou. Žalobca nespochybňuje, že je právnickou osobou na účely zákona o rozpočtových pravidlách, avšak nesúhlasí s názorom MŽP SR, ktorý si osvojil aj žalovaný, že je právnickou osobou, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Žalobca patrí podľa jeho právneho názoru do skupiny štátnych orgánov rozhodujúcich v správnom konaní, ktorými sú ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy, orgány s celoštátnou pôsobnosťou. Žalobca poukazuje na rozdiel v jeho postavení ako právnickej osoby na účely zákona o rozpočtových pravidlách, ktorý je pokiaľ ide o vymedzenie žalobcu lex specialis vo vzťahu k zákonu o regulácii definujúceho žalobcu ako orgán štátnej správy. Žalobca uvádza, že nie je podľa zákona č. 514/2003 Z.z. ani ministerstvom ani iným ústredným orgánom štátnej správy, či inou vymenovanou inštitúciou podľa § 4, ale je podľa zákona o regulácii orgánom štátnej správy, a preto nemôže byť orgánom konajúcim v mene štátu pre potreby zákona č. 514/2003 Z.z. II. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ktoré doručil tunajšiemu súdu dňa 5.3.2010 navrhoval žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že žalobcovi bola uložená pokuta Ministerstvom financií SR - samostatným oddelením správneho konania, ako príslušným správnym orgánom podľa § 26 ods. 1 zákona č. 514/2002 Z.z. vo výške 3.310,- € za nedodržanie 15-dňovej oznamovacej povinnosti podľa § 26 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. Žalobca podal v zákonom stanovenej lehote proti uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 7.9.2009 rozklad. Rozhodnutím ministra financií SR zo dňa 19.11.2009 bol rozklad zamietnutý a rozhodnutie prvostupňového orgánu bolo potvrdené. Správny orgán (žalovaný) považuje žalobcu za orgán konajúci v mene štátu podľa § 4 ods. 1 písm. h) zákona č. 514/2003 Z.z. Námietku o bezodkladnom nepostúpení žiadosti Ministerstvom životného prostredia SR na žalobcu, nepovažoval žalovaný za rozhodujúcu, pretože správny orgán pri zisťovaní dodržiavania 15-dňovej lehoty na splnenie ohlasovacej povinnosti vychádzal z dátumu, kedy bola žalobcovi doručená žiadosť na vybavenie t.j. 20.3.2009. Oznamovaciu povinnosť si žalobca splnil až 17.4.2009 t.j. 11 dní po zákonom stanovenom termíne. Žalovaný má za to, že v tomto prípade nemal možnosť rozhodovať o tom, či pokutu uloží alebo nie, nakoľko mu zákon mu jednoznačne prikazuje uložiť pokutu v prípade zistenia porušenia zákona. V uvedenom prípade došlo zo strany žalobcu k nesplneniu právnej povinnosti, dôsledku čoho zákon stanovuje v takomto prípade sankciu. Žalovaný prihliadal na závažnosť protiprávneho konania a najmä na spôsob, akým k protiprávnemu konaniu došlo a k jeho následkom, a preto uložil sankciu v dolnej hranici zákonom stanovenej sadzby. Žalovaný má za to, že napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, bolo vydané v súlade s právnymi predpismi a bolo podložené dôkazným materiálom. K námietke žalobcu, že podľa zákona o regulácii je žalobca orgánom štátnej správy, a preto nemôže byť podľa zákona č. 514/2003 Z.z. orgánom konajúcim v mene štátu, žalovaný uvádza, že takúto skutočnosť žalobca namietal až v žalobe, v správnom konaní túto argumentáciu neuvádzal, ale sám konal ako oprávnený orgán konajúci v mene štátu. III. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 14.4.2011 zrušil rozhodnutie žalovaného ako i rozhodnutie Ministerstva financií SR č. MF/022400/2009-243 zo dňa 7.9.2009, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 3.310,- € za nedodržanie 15-dňovej oznamovacej povinnosti podľa § 26 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“). Krajský súd takto rozhodol, keď dospel k záveru, že žalobca nie je podľa zákona č. 514/2003 Z.z. ani ministerstvom ani iným ústredným orgánom štátnej správy, či inou vymenovanou inštitúciou podľa § 4 tohto zákona, ale je podľa zákona o regulácii orgánom štátnej správy, a preto nemôže byť orgánom konajúcim v mene štátu pre potreby zákona č. 514/2003 Z.z. Poukázal na to, že žalobca bol v zmysle ust. § 4 ods. 1 a 2 zákona o regulácii zriadený ako orgán štátnej správy a z hľadiska právnej formy je žalobca rozpočtovou organizáciou. Podľa § 21 zákon č. 303/1995 Z.z. o rozpočtových pravidlách, za rozpočtovú organizáciu je možné považovať právnickú osobu štátu, ktorá je svojimi príjmami a výdavkami napojená na štátny rozpočet. Ďalej krajský súd dôvodil tým, že žalobca je nesporne právnickou osobou zriadenou zákonom č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon o regulácii“) ako orgán štátnej správy, a preto nemôže byť orgánom konajúcim v mene štátu pre potreby zákona č. 514/2003 Z.z., a preto ho nie je možné považovať za orgán povinný podľa § 26 zákona č. 514/2003 Z.z. Proti rozsudku krajského súdu podal odvolanie žalovaný a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol. Uviedol, že v zákone o regulácii je jednoznačne uvedené, že Úrad rozhoduje, ukladá sankcie, na čele úradu je predseda, ktorého vymenúva a odvoláva vláda SR a má celorepublikovú pôsobnosť. Taktiež ako ostatné ústredné orgány štátnej správy (podľa § 10 cit. zákona) každoročne predkladá Národnej rade SR správu o činnosti. Podľa § 14 zákon o regulácii sa vzťahuje na konanie a všeobecný predpis o správnom konaní a z § 1 ods. 2 správneho poriadku vyplýva, že správnym orgánom je štátny orgán, orgán územnej samosprávy, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Z uvedeného preto podľa žalovaného vyplýva, že žalobca je v prípade oznámenia údajov do ústrednej evidencie žiadostí podľa zákona č. 514/2003 Z.z. orgánom štátnej správy a tiež orgánom konajúcim v mene štátu v súlade s § 4 ods. 1 písm. h) zákona č. 514/2003 Z.z. Podľa tohto ustanovenia vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu verejnoprávna inštitúcia, záujmová samospráva alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného, alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom. To znamená, že sa žalobca považuje za orgán povinný podľa § 26 zákona č. 514/2003 Z.z. Žalobca tým, že zaslal žiadosť poškodenej osoby na zaevidovanie žalovanému dňa 17.4.2009, sám uznal, že je orgánom konajúcim v mene štátu. Žalovaný sa preto s názorom krajského súdu, že podriadil zistený skutkový stav pod právnu normu, ktorá sa na vec nevzťahuje, nestotožňuje. V predmetnej veci sa jednalo o žiadosť na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je žalobca orgánom, ktorý koná v mene štátu, v dôsledku čoho sa považuje aj za orgán, ktorému podľa § 26 ods. 2 písm. a) až c) zákona vyplýva povinnosť oznámiť žalovanému požadované údaje v lehote 15 dní od doručenia žiadosti na náhradu škody. Preto podľa žalovaného správny orgán spoľahlivo zistil skutkový stav a podriadil pod právnu normu, ktorá sa na vec vzťahuje, pretože predmetom úpravy podľa zákona č. 514/2003 je okrem iného, zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci vrátane predbežného prerokovania nároku na náhradu škody. Taktiež žalobca počas celého správneho konania neargumentoval skutočnosťou, že nie je orgánom konajúcim v mene štátu a vo všetkých svojich vyjadreniach uvádzal, že po tom, čo mu Ministerstvo životného prostredia SR odstúpilo predmetnú žiadosť, postupoval ako orgán konajúci v mene štátu. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne vyjadril a žiadal, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil. Poukázal na to, že zastáva zhodný názor so žalovaným, čo sa týka rozhodovania, ukladania sankcií a skutočnosti, že na čele úradu je predseda úradu, ktorého vymenúva a odvoláva vláda SR a má celoštátnu pôsobnosť, nakoľko to vyplýva zo zákona o regulácii. Čo sa týka predkladania správy o činnosti NR SR, tak táto povinnosť vyplýva úradu priamo zo zákona o regulácii a teda nie je možné túto povinnosť prirovnávať k povinnostiam „ostatných ústredných orgánov štátnej správy“, ktorých pôsobenie vyplýva zo zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, ktorý sa na žalobcu nevzťahuje a ktorým povinnosť predkladať správu nie NR SR, ale vláde SR, vyplýva z iných zákonov. Paragraf § 14 ods. 9 zákona o regulácii obsahuje ustanovenie o tom, že na cenové konanie sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s výnimkou niektorých oddielov, za podmienky, ak zákon o regulácii neustanovuje inak, čo znamená, že správny poriadok má k zákonu o regulácii subsidiárny charakter, kedy sa prednostne použijú ustanovenia zákona o regulácii a príkladmo i ust. § 14 ods. 2 zákona o regulácii vymedzuje v porovnaní so správnym poriadkom účastníka konania užšie a teda účastníkmi konania na úrade je iba regulovaný subjekt a Ministerstvo hospodárstva SR. Taktiež podľa právnej teórie (Soňa Košičiarová: Správny poriadok, komentár Heuréka, 2004) patrí žalobca do skupiny štátnych orgánov rozhodujúcich v správnom konaní, kde okrem ministerstva a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, miestnych orgánov štátnej správy, patria aj orgány s celoštátnou pôsobnosťou, kde medzi regulačnými orgánmi je i žalobca a ďalej poukázal na orgány dozoru a že žalobca nemôže byť zároveň fyzickou osobou alebo právnickou osobou, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy a že z toho vyplýva, že správny poriadok robí rozdiel medzi štátnym orgánom a fyzickou osobou alebo právnickou osobou v oblasti rozhodovacej právomoci. Orgány konajúce v mene štátu vo veci náhrady škody, za ktorú zodpovedá štát, sú taxatívne vymenované v zákone č. 514/2003 Z.z. Z dôvodovej správy k zákonu č. 514/2003 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť 1.7.2004 vyplýva, že zákonodarca pri určení orgánov, ktoré sú oprávnené za štát v zodpovednostných vzťahoch vystupovať, vychádzal aj z kompetenčného zákona, v rámci ktorého sú dané základné princípy deľby kompetencií v rámci ústredných orgánov štátnej správy. Nakoľko sa nedalo postihnúť všetky orgány, ktoré by v prípade náhrady škody spôsobenej orgánom verejnej moci, konali v mene štátu, bolo treba určiť príslušný orgán, ktorý by mal konať za štát, a preto zákonná úprava za takýto orgán považuje Ministerstvo spravodlivosti SR. Z uvedeného podľa žalobcu vyplýva, že žalobca nie je v prípade oznámenia údajov do ústrednej evidencie žiadostí podľa zákona č. 514/2003 Z.z. ani ministerstvom ani ostatným ústredným orgánom štátnej správy, či inou vymenovanou inštitúciou podľa § 4, ale je podľa zákona o regulácii orgánom štátnej správy, a preto nemôže byť orgánom konajúcim v mene štátu pre potreby zákona č. 514/2003 Z.z. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že žalobca počas celého správneho konania neargumentoval, že by nebol orgánom konajúcim v mene štátu, tak žalobca uviedol, že jeho úrad vydal na rok 2007 pre Bratislavskú vodárenskú spoločnosť a.s. (BVS a.s.) rozhodnutie o určení pevnej ceny za výrobu, distribúciu a dodávku pitnej vody verejným vodovodom a za odvedenie a čistenie odpadovej vody verejnou kanalizáciou. Proti rozhodnutiu úradu podala spoločnosť na Krajskom súde v Bratislave žalobu a krajský súd rozhodnutie úradu zrušil z dôvodu, že administratívny spis bol neúplný, nakoľko sa v ňom nenachádzal všeobecne záväzný právny predpis, ktorý úrad vydal. Z tohto dôvodu BVS a.s. doručila podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Ministerstvu životného prostredia SR žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci a Ministerstvo životného prostredia SR začalo v súlade so zákonom č. 514/2003 Z.z. vo veci konať, pričom ako príslušný orgán konajúci v mene štátu konalo po dobu 36 dní v čase od 13.2.2009 do 20.3.2009. Žalobca sa ani po odstúpení žiadosti BVS a.s. o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci nepovažoval za orgán konajúci v mene štátu, považoval však v danom okamihu za správne a nevyhnutné pri tak vysokom vyčíslení náhrady škody zo strany BVS a.s. vo výške 2.447.582,71 € upovedomiť o tejto skutočnosti žalovaného. Už pred oznámením tejto skutočnosti žalovanému žalobca niekoľkokrát telefonicky konzultoval túto vec so zamestnankyňou právneho referátu Ministerstva spravodlivosti SR (ktorá podľa jej vyjadrenia mala v pracovnej náplni konania podľa zák. č. 514/2003 Z.z.) a ktorá žalobcovi uviedla, že napriek nejednoznačnému zneniu § 4 ods. 1 písm. h), je príslušnosť úradu tak, ako to posúdilo MŽP SR, určená správne. Taktiež žalobcovi oznámila, že v prípade postúpenia žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody žalobcom na MSSR, bude mu táto žiadosť obratom vrátená. Vzhľadom na to, že žalobca nechcel v tom čase spôsobiť prieťahy vo veci, bol to jeden z dôvodov, prečo túto skutočnosť žalobca oznamoval žalovanému sám. Žalobca tak urobil po tom, čo nadobudol dojem, že Ministerstvo životného prostredia SR si pravdepodobne nesplnilo svoju zákonnú povinnosť oznámiť údaje žalovanému podľa § 26 ods. 2 písm. a) až c) zákona č. 514/2003 Z.z. Najvyšší súd SR ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 212 ods. 1 OSP, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 a § 250ja ods. 2 OSP a dospel k záveru, že je potrebné ho zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP a podľa § 221 ods. 2 OSP vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Z odôvodnenia uznesenia vyplynulo, že odvolací súd zatiaľ bez ďalšieho skúmania považoval právny názor krajského súdu za predčasný, keď tvrdí, že žalobca, keďže bol zriadený zákonom o regulácii ako orgán štátnej správy, tak nemôže byť orgánom konajúcim v mene štátu pre potreby zákona č. 514/2003 Z.z. a že preto ho nie je možné považovať za orgán povinný podľa § 26 zákona č. 514/2003 Z.z. V danom prípade sa žaloba bráni i tým, že Ministerstvo životného prostredia vo veci riadne konalo po dobu 36 dní ako príslušný orgán konajúci v mene štátu. Z administratívneho spisu však odvolací súd zistil, že boli to v podstate určité úkony vo vzťahu k žalobcovi za účelom vyžiadania si odborného stanoviska vo veci od žalobcu k návrhu na prerokovanie náhrady škody. V danom prípade krajský súd však neskúmal, či Ministerstvo životného prostredia bol vôbec príslušný orgán, ktorý sa mal zaoberať žiadosťou na predčasné prerokovanie nároku, resp. či došlo vo veci k určitému kompetenčnému konfliktu, tak ako to má na mysli § 4 ods. 1 písm. l) zákona č. 514/2003 Z.z. Ako vyplýva z administratívneho spisu tak Ministerstvo životného prostredia neuznávalo svoju príslušnosť na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a práve z toho dôvodu postúpilo predmetnú žiadosť žalobcovi. Podľa názoru Najvyššieho súdu SR, aby bolo možné zodpovedať otázky na vyššie uvedené problémy, bude potrebné ustáliť, čoho sa vôbec, resp. akej problematiky žiadosť o predbežné prerokovanie týka. V administratívnom spise sa dokonca rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S 51/07-66 zo dňa 28.6.2007, ktorým malo byť zrušené rozhodnutie žalobcu zo dňa 22.12.2006 (č. 0086/2007/V) ani nenachádza. Preto bude potrebné, aby si prvostupňový súd uvedený spisový materiál zadovážil, pretože inak nie je možné ustáliť otázku, kto má byť zodpovednostným subjektom vo vzťahu k Ministerstvu financií SR v zmysle ust. § 26 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. IV. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 OSP) opätovne preskúmal napadnuté rozhodnutie a po nariadení pojednávania v zmysle ust. § 250g ods. 1 OSP dospel k záveru, že predmetné rozhodnutie bolo vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia zo strany žalovaného správneho orgánu, a preto postupoval podľa § 250j ods. 2 písm. a) OSP, preskúmavané rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Podľa ust. § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia Ministerstva financií SR zo dňa 7.9.2009 č. MF/022400/2009-243, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 3.310,- € za nedodržanie 15-dňovej oznamovacej povinnosti podľa § 26 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. v spojení s odvolacím rozhodnutím ministra financií SR č. MF/26376/2009-23 zo dňa 19.11.2009, ktorým bol rozklad žalobcu zamietnutý a rozhodnutie č. MF/022400/2009-243 bolo potvrdené. Z administratívneho spisu súd zistil, že Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, Bajkalská 27, Bratislava, bolo dňa 20.3.2009 doručené písomné podanie, v ktorom Bratislavská vodárenská spoločnosť a.s., Bratislava uplatňuje náhradu škody spolu vo výške 2.447.582,70 € spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Dňa 20.8.2009 bolo žalobcovi doručené oznámenie o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty, v ktorom mu bola daná možnosť pred vydaním rozhodnutia v súlade s ust. § 33 ods. 2 zákona o správnom konaní sa k veci vyjadriť. Žalobca v stanovisku k začatiu správneho konania uviedol, že žiadosť poškodenej osoby bola doručená na Ministerstvo životného prostredia dňa 13.2.2009. Žalobca ďalej uviedol, že svojím postupom v konaní o náhrade škody zákon neporušil, nakoľko orgánom povinným oznámiť údaje podľa zákona č. 514/2003 Z.z. bolo Ministerstvo životného prostredia SR. Ministerstvo životného prostredia SR z dôvodu svojej nepríslušnosti dňa 20.3.2009 listom zn. 12000/2009 postúpilo predmetnú žiadosť na vybavenie žalobcovi. Žalobca ďalej uviedol, že v prípade, že žiadosť bola podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. V takomto prípade sa na neho oznamovacia povinnosť nevzťahuje. Žalobca vo svojom stanovisku k začatiu správneho konania argumentoval aj tým, že Bratislavská vodárenská spoločnosť dňa 30.6.2009 vzala svoju žiadosť v celom rozsahu späť. Z opatrnosti oznámil Ministerstvu financií SR dňa 17.4.2009 povinné údaje. Z týchto dôvodov žalobca navrhoval, aby mu pokuta uložená nebola. Z administratívneho spisu je nesporné, že dňa 13.2.2009 bola Ministerstvu životného prostredia SR doručená žiadosť spoločnosti Bratislavská vodárenská spoločnosť a.s., Bratislava o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci. Spoločnosť Bratislavská vodárenská spoločnosť a.s. si touto žiadosťou uplatňovala nárok na náhradu škody na základe rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 1S 51/07 zo dňa 28.6.2007, ktorým bolo zrušené cenové rozhodnutie úradu č. 0086/2007/V zo dňa 22.12.2006. Spoločnosť Bratislavská vodárenská spoločnosť a.s. vyčíslila požadovanú výšku úhrady za spôsobenú škodu na sumu 2.447.582,70 €. Ministerstvo životného prostredia SR dňom 13.2.2009 začalo vo veci konať. V priebehu konania o náhrade škody Ministerstvo životného prostredia SR požiadalo žalobcu listom zo dňa 24.2.2009 o zaujatie odborného stanoviska k žiadosti v lehote do 24.3.2009. Žiadosť doručil žalobcovi dňa 3.3.2009. Žalobca následne z dôvodu rozsiahlosti a náročnosti spracovania odborného stanoviska požiadal Ministerstvo životného prostredia o predĺženie určenej lehoty. Ministerstvo životného prostredia SR žiadosti úradu listom zo dňa 12.3.2009 vyhovelo a lehotu na zaujatie odborného stanoviska predĺžilo do 20.5.2009. Dňa 20.3.2009 Ministerstvo životného prostredia SR listom č. 12000/2009 zo dňa 17.3.2009 postúpilo žiadosť z dôvodu svojej nepríslušnosti na vybavenie úradu a súčasne všetky dovtedy urobené úkony voči úradu prehlásilo za bezpredmetné. Následne úrad potom počas konania o náhrade škody zistil, že Ministerstvo životného prostredia SR si pravdepodobne nesplnilo svoju zákonnú povinnosť oznámiť údaje podľa ust. § 26 ods. 2 písm. a) - c) zákona č. 514/2003 Z.z. Ministerstvu financií SR a z dôvodu, že vo veci došlo k výmene orgánov konajúcich v mene štátu, oznámil dňa 17.4.2009 uvedené údaje Ministerstvu financií SR zo dňa 17.4.2009. Následne Bratislavská vodárenská spoločnosť a.s. po predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody vo výške 2.447.582,71 € s úrokom vzala svoju žiadosť zo dňa 30.6.2009 späť. Ministerstvo financií SR - žalovaný žalobcovi listom zo dňa 17.8.2009 č. MF/022400/2009-243 zaslal oznámenie o začatí správneho konania a to za zistené porušenie ust. § 26 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. za nedodržanie 15-dňovej oznamovacej lehoty. Dňa 7.9.2009 bolo vydané rozhodnutie Ministerstva financií SR č. MF/022400/2009-243, ktorým žalobcovi bola uložená pokuta vo výške 3.310,- € za nedodržanie 15-dňovej oznamovacej povinnosti podľa § 26 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom bolo rozhodnuté rozhodnutím ministra financií SR zo dňa 19.11.2009 č. MF/26376/2009-23, ktorým minister financií podľa § 59 ods. 2 zákona o správnom konaní zamietol rozklad podaný Úradom pre reguláciu sieťových odvetví v Bratislave a prvostupňové rozhodnutie Ministerstva financií SR zo dňa 7.9.2009 potvrdil. Z odôvodnenia oboch rozhodnutí nesporne vyplýva právny názor žalobcu, že účastník konania (žalobca) oznámil ministerstvu údaje podľa § 26 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., vzhľadom k tomu, že žalobca ako orgán konajúci v mene štátu neoznámil v lehotách podľa odseku 3 § 26 zákona č. 514/2003 Z.z. údaje vyžadované zákonom. V. Podľa ust. § 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení platnom v čase vyhlásenia rozhodnutia, na účely tohto zákona: a)výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, b) orgán verejnej moci je štátny orgán, orgán územnej samosprávy, verejno-právna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci. Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu podľa písmena h) verejnoprávna inštitúcia, záujmová samospráva alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného, alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom. Podľa § 15 ods. 1 a 2 nárok na náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, je potrebné vopred predbežne prerokovať a na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11. Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované. Podľa § 26 ods. 3 citovaného zákona, príslušný orgán konajúci v mene štátu podľa § 4 je povinný oznámiť údaje podľa odseku 2 písm. a) - c) Ministerstvu financií SR do 15 dní od doručenia žiadosti podľa § 15, alebo odkedy sa dozvedel, že poškodený uplatnil svoje právo na náhradu škody na súde podľa § 16. Ďalej je povinný oznámiť Ministerstvu financií SR údaje podľa odseku 2 písm. d) do 15 dní od uspokojenia nároku na náhradu škody. Ak príslušný orgán konajúci v mene štátu podľa § 4, neoznámi v lehotách podľa odseku 3 údaje podľa odseku 2, Ministerstvo financií SR uloží orgánu za porušenie tejto povinnosti pokutu v sume od 3.310,- € do 33.190,- € (§ 26 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z.). Krajský súd v Bratislave doplnil dokazovanie vo veci nahliadnutím do spisu vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 1S 51/07, z ktorého zistil, že žalobca Bratislavská vodárenská spoločnosť a.s., Bratislava proti žalovanému Úrad pre reguláciu sieťových odvetví sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.2.2007 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 0086/2007/V zo dňa 22.12.2006 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím č. 032/06/00219/11/PK, 219/11 zo dňa 20.11.2006. Napadnutým rozhodnutím ÚRSO za obdobie od 1.1.2007 do 31.12.2007 určil pre žalobcu ako regulovaný subjekt pevnú cenu za výrobu a dodávku pitnej vody verejným vodovodom pre všetkých odberateľov vo výške 20,64 Sk/m3 za distribúciu pitnej vody verejným vodovodom pre obecné vodárenské spoločnosti vo výške 16,50 Sk/m3 a za odvedenie a čistenie odpadovej vody verejnou kanalizáciou pre všetkých producentov vo výške 20,60 Sk/m3. O žalobe bolo rozhodnuté rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 1S 51/07-66 zo dňa 28.6.2007 tak, že Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d) a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil z dôvodu, že žalovaný na výzvu súdu predložil administratívny spis zjavne neúplný, nakoľko sa v ňom nenachádzal výnos z Úradu pre reguláciu sieťových odvetví z 21.6.2006 č. 3/2006. Nepredložením kompetentného administratívneho spisu žalovaný znemožnil súdu preskúmať dôvodnosť žalobcom uplatnených námietok v súdnom konaní. Z tohto dôvodu Krajský súd v Bratislave rozhodnutím zo dňa 28.6.2007 napadnuté rozhodnutie správneho orgánu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že Krajský súd v Bratislave v konaní 1S 51/07 prijal procesné rozhodnutie, v ktorom neskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 0086/2007/V zo dňa 22.12.2006. Z tohto dôvodu nie je preto možné nahliadnutím do tohto spisu ustáliť otázku, kto má byť zodpovednostným subjektom vo vzťahu k Ministerstvu financií SR v zmysle ust. § 26 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. tak, ako to vyplýva z názoru NSSR (viď 2Sžf 27/2011 strana 8 tretí odsek). V prejednávanej veci súd po opätovnom preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj postupu, ktorý mu predchádzal, zotrváva na svojom názore, že v tomto prípade správny orgán podriadil zistený skutkový stav pod právnu normu, ktorá sa na vec nevzťahuje. Podľa § 4 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 276/2001 Z.z. zriaďuje sa Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len úrad) ako orgán štátnej správy. Úrad je rozpočtovou organizáciou so sídlom v Bratislave. Úrad môže zriaďovať aj pracoviská mimo svojho sídla. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 303/1995 Zb. rozpočtové organizácie sú právnické osoby štátu, obce alebo vyššieho územného celku, ktoré sú svojimi príjmami a výdavkami napojené na štátny rozpočet, rozpočet obce alebo na rozpočet vyššieho územného celku. Hospodária samostatne podľa schválených rozpočtov s prostriedkami, ktoré im určí ústredný orgán, obec alebo vyšší územný celok v rámci svojho rozpočtu. Rozpočtovými organizáciami podľa tohto zákona sú všetky štátne orgány s výnimkou organizácií podľa § 34 ods. 3. Z vyššie citovaných ustanovení podľa názoru súdu jednoznačne vyplýva, že žalobca nie je podľa zákona č. 514/2003 Z.z. ani ministerstvom ani iným ústredným orgánom štátnej správy, či inou vymenovanou inštitúciou podľa vyššie citovaného § 4, ale je podľa zákona o regulácii orgánom štátnej správy, a preto nemôže byť orgánom konajúcim v mene štátu pre potreby zákona č. 514/2003 Z.z. Z vyššie citovaného ust. § 4 ods. 1 a 2 zákona o regulácii je nesporné, že žalobca bol zriadený zákonom o regulácii ako orgán štátnej správy. Z hľadiska právnej formy je žalobca rozpočtovou organizáciou. Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona o rozpočtových pravidlách subjektmi verejnej správy sú právnické osoby zapísané v registri organizácií vedenom Štatistickým úradom SR, podľa zákona č. 540/2001 Zb. o štatistike v znení zákona č. 215/2004 Z.z. a zaradené vo verejnej správe v súlade s jednotnou metodikou platnou pre EÚ a to : a) v ústrednej správe b) v územnej samospráve c) vo fondoch sociálneho poistenia a vo fondoch zdravotného poistenia Podľa vyššie citovaného ust. § 21 zákona o rozpočtových pravidlách za rozpočtovú organizáciu je možné považovať právnickú osobu štátu, ktorá je svojimi príjmami a výdavkami napojená na štátny rozpočet. Na základe vyššie uvedených skutočností krajský súd s poukazom na ust. § 250j ods. 2 písm. a) zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní úspešnému žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy v tomto konaní nevznikli. Súdny poplatok vo veci žalobca s poukazom na ust. § 4 ods. 2 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch neplatil. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.