Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/91/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010200581 Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1010200581.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členiek senátu JUDr. Soni Langovej a JUDr. Miloty Tóthovej v právnej veci žalobcu: X.. Q. I., trvale bytom H. XX, XXX XX O. XX, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, Odbor dopravnej polície, so sídlom Račianska 45, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-165-11/ODP-2009 zo dňa 31.07.2009, jednomyseľne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu v zákonom určenej lehote sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia č. PPZ-165-11/ODP-2009 z 31.07.2009, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Krajského riaditeľstva Policajného zboru, Krajského dopravného inšpektorátu Bratislava č. KRP-P-39/DI-SK-2007 zo dňa 16.03.2007 o zamietnutí návrhu na obnovu konania. Žalobca uviedol, že mu bolo odňaté právo na spravodlivý proces tým, že žalovaný mu neumožnil oboznámiť sa s podkladmi, vyjadriť sa k nim a urobiť návrhy. Žalovaný mu konanie zatajoval. O postupe žalovaného bol dňa 08.01.2010 v Kancelárii ministra vnútra spísaný záznam. Žalovaný nepostupoval v intenciách rozsudku Krajského súdu v Bratislave. Vyhodnotenie stanoviska Ústavu súdneho inžinierstva (ďalej len Ústav) žalovaným nebolo ničím podložené, čím porušil zásady správneho konania a princíp materiálnej pravdy. Rozhodnutie žalovaného nie je podpísané oprávnenou osobou a preto je ničotné. Na základe uvedených skutočností žiada napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie ako aj priznať mu náhradu trov konania. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zaslanom súdu dňa 21.04.2010 zotrval na svojich doterajších rozhodnutiach v celom rozsahu. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave pod č.k.: 2S 205/07-66 zo dňa 11.03.2009, v intenciách ktorého bol povinný postupovať. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že žalovaný sa s časťou návrhu na obnovu konania podľa § 62 ods. 1 písm. a) správneho poriadku vysporiadal náležitým spôsobom, dôkladne sa zaoberal aj so stanoviskom Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity, č.j. 1002/2006 a k tejto časti zaujal názor, že sa s dôvodmi správnych orgánov v celom rozsahu stotožňuje. V časti posudzovania návrhu žalobcu na obnovu konania podľa § 62 ods. 1 písm. e) správneho poriadku však súd vytkol žalovanému, že túto časť úplne ponechal bez povšimnutia, pričom ide o výpoveď svedka dopravnej nehody T., ktorá je podľa názoru žalobcu, vychádzajúc zo stanoviska menovaného Ústavu, nepravdivá. V tejto časti napadnuté rozhodnutie Krajský súd považoval za nepreskúmateľné pre absenciu dôvodov a preto rozhodnutie odboru polície Prezídia Policajného zboru č.p.: PPZ-403-3/ODP-2007 zo dňa 14.03.2007 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Z uvedených dôvodov žalovaný opätovne preskúmal prvostupňové rozhodnutie Krajského dopravného inšpektorátu, Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave pod č. k.: KRP-P-39/DI-SK-2007 zo dňa 16.03.2007 a vydal rozhodnutie č. PPZ-165-11/ODP-2009 z 31.07.2009, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Krajského riaditeľstva Policajného zboru, Krajského dopravného inšpektorátu Bratislava č. KRP-P-39/DI-SK-2007 zo dňa 16.03.2007. Uviedol, že v tomto konaní dôsledne skúmal dôkaz predložený žalobcom - stanovisko Ústavu, ktoré bolo vypracované na základe výpovede žalobcu a zistil, že vypracovateľ stanoviska H.. S. nesprávne popísal poškodené časti vozidiel a na vyobrazenej geometrickej korešpondencii poškodenia vozidiel taktiež nesprávne znázornil poškodenie vozidla žalobcu. V predmetnom stanovisku však nie je podľa žalovaného uvedené, do akej miery mohli vodiči pri mechanizme zrážky vnímať vzájomný kontakt vozidiel s ohľadom na ich rozmery a hmotnosť. Poukázal aj na výpoveď vodiča T., ktorá zodpovedala mechanizmu vzniku a priebehu dopravnej nehody v závislosti na poškodení motorových vozidiel a miestom dopravnej nehody. Ďalej uviedol, že podľa simulácie možného priebehu dopravnej nehody pohľadom 3D bolo možné vyvodiť záver, že žalobca ohrozil pri svojom jazdnom úkone prechádzania z pravého jazdného pruhu do ľavého jazdného pruhu vozidlo vodiča T.. V ďalšom poukázal na zrejmý priebeh celej dopravnej situácie z ktorej vyvodil, že predložený dôkaz, ktorý žalobca považoval za ten z ktorého mali vyjsť najavo nové skutočnosti a dôkazy, ktoré mohli mať vplyv na rozhodnutie a ktoré sa nemohli jeho vinou v konaní uplatniť považoval žalovaný v súvislosti s jeho námietkou za irelevantný. Mal za to, že hoci ide vo veci stanoviska Ústavu o nový dôkaz, ale vyhodnotil ho za taký, z ktorého nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by mohli viesť k zmene pôvodného rozhodnutia. Podľa žalovaného, analýzou simulácie možného priebehu dopravnej nehody v predmetnom stanovisku je preukázané, že žalobca pri svojom jazdnom úkone prechádzania z pravého jazdného pruhu do ľavého jazdného pruhu sa dostatočne nepresvedčil, či môže vykonať manéver preradenia sa a ohrozil vodiča T., následkom čoho došlo k stretu vozidiel (ľavá zadná bočná časť vozidla žalobcu a pravá predná bočná časť vozidla vodiča T.). Na základe týchto skutočností a vychádzajúc z dôkazných prostriedkov žalovaný konštatoval, že príčinou dopravnej nehody bolo v tomto prípade porušenie § 8 ods. 5 zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov zo strany účastníka konania X.. I. teda žalobcu. Z vykonanej analýzy predloženého stanoviska Ústavu žalovaný uzavrel, že nebol daný dôvod na povolenie obnovy konania ani v zmysle § 62 ods. 1 písm. e) správneho poriadku a preto návrh žalobcu vyhodnotil aj v tejto časti ako nedôvodný. K jednotlivým námietkam uvedeným v žalobe žalovaný uviedol, že žalobca mal právo nahliadnuť do spisového materiálu o čo však nepožiadal (prvostupňový spisový materiál č.p.: ORP-1277/OBCP-2004-V-II vo veci preskúmavanému priestupku bol k dispozícii na okresnom dopravnom inšpektoráte Okresného riaditeľstva Bratislava II., ktorý rozhodoval vo veci v prvom stupni). Zároveň bol oboznámený aj s dôkazom - stanoviskom Ústavu, ktorý sám predložil s návrhom na obnovu konania. Žalovaný odmietol názor žalobcu, že konanie o odvolaní zatajoval, poukázal na to, že Odbor dopravnej polície Prezídia PZ, rozhodoval vo veci podľa pokynov Krajského súdu v Bratislave (2S 205/2007-66 zo dňa 11.03.2009), preto vykonal analýzu predloženého dôkazného prostriedku - stanoviska Ústavu, vyhodnotil jeho dôkaznú silu a vyvodil závery, pričom mal k dispozícii priestupkový spisový materiál č.p.: ORP-1277/OBCP-2004-V-II. S poukazom na § 47 ods. 5 správneho poriadku žalovaný uviedol, že rozhodnutie vydal aj formálne správne a to príslušný policajt na základe poverenia riaditeľa ODP P PZ, ktorému to vyplýva z popisu činnosti pre zastávanú funkciu . Žiadal z vyššie uvedených dôvodov žalobu zamietnuť . Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 Občiansky súdny poriadok, ďalej len „O.s.p.”), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011), dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach (§ 247 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 249 ods. 2). Predmetom preskúmania boli rozhodnutia správnych orgánov vydané dňa č. PPZ-165-11/ODP-2009 z 31.07.2009, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Krajského riaditeľstva Policajného zboru, Krajského dopravného inšpektorátu Bratislava č. KRP-P-39/DI-SK-2007 zo dňa 16.03.2007. Krajský súd v Bratislave zameral svoju pozornosť tiež na to, či žalovaný postupoval v intenciách rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave (2S 205/2007-66 zo dňa 11.03.2009), t.j., či zistil z akých údajov a podkladov vychádzal Ústav….či vyhodnotil celistvosť a dôkaznú silu uvedeného stanoviska a jeho závery a následne dôkladne posúdil s dôkazmi o ktoré sa opierajú rozhodnutia o priestupku (č.p.: ORP-1277/OBCP-2004-V-II). Podľa § 62 ods. 1 správneho poriadku sa konanie pred správnym orgánom ukončené rozhodnutím, ktoré je právoplatné, na návrh účastníka konania obnoví, ak a) vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania; b) e) rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo trestným činom. Krajský súd v Bratislave z pripojeného administratívneho spisu zistil, že žalobca adresoval Krajskému riaditeľstvu PZ v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát, oddelenie bezpečnosti cestnej premávky a dopravných evidencií návrh na povolenie obnovy konania v ktorom poukázal na priložené stanovisko Ústavu č. 1002/2006 zo dňa 20.11.2006, ktorým sa potvrdzuje, že dôkaz o ktorý sa opierali rozhodnutia, ktorými bol uznaný vinným vo veci dopravného priestupku podľa § 21 ods. 1 písm. l) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v platnom znení (č. KRP-P-32/DI-SK-2005 zo dňa 28.02.2005 a č. ORP-1277/ OBCP-2004-V-II zo dňa 13.12.2004) a to výpoveď svedka T. - je nepravdivá. Poukazujúc na obsah stanoviska uviedol, že vodič vozidla Porsche Cayenne (T.) musel náraz registrovať a skutočnosť, že bol zastavený až cca 1,5 km od miesta nehody svedčí o tom, že z miesta stretu ušiel, avšak takéto konanie, jeho príčiny ako i dôsledky neboli doteraz objasnené a má za to, že táto skutočnosť môže mať podstatný vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Ďalšou citáciou zo stanoviska “na začiatku vybočovania vozidla Volvo S4O sa vozidlo Porsche Cayenne mohlo nachádzať za týmto vozidlom vo vzdialenosti cca 14 metrov a to v pravom jazdnom pruhu” žalobca poukazuje na zjavnosť, že k stretu vozidiel nemuselo dôjsť jeho zavinením a preto pokladá skutkový stav v priestupkovom konaní za nedostatočne zistený. Prezídium PZ, odboru dopravnej polície rozhodnutím č.p.: PPZ-403-3/ODP-2007 zo dňa 14.06.2007 zamietlo odvolanie žalobcu a potvrdilo prvostupňové rozhodnutie č. KRP-P-39/DI-SK-2007 zo dňa 16.03.2007 o zamietnutí návrhu žalobcu na obnovu konania. Krajský súd v Bratislave vo veci podanej žaloby o preskúmanie rozhodnutí o zamietnutí návrhu na obnovu konania vydal rozhodnutie pod sp. zn. 2S 205/07-66 dňa 11.03.2009, ktorým zrušil rozhodnutie č.p.: PPZ-403-3/ODP-2007 zo dňa 14.06.2007 podľa § 250j ods. 2 písm. d) O. s. p. Upozornil žalovaného, že návrh na obnovu konania sa opiera o dva dôvody obnovy konania spočívajúce v tom, že vyšli najavo nové skutočnosti a dôkazy (§ 62 ods. 1 písm. a) správneho poriadku) a že rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali nepravdivými (§ 62 ods. 1 písm. e) správneho poriadku). Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia ďalej vyplýva, že žalovaný sa s dôvodmi uvedenými v zmysle § 62 ods. 1 písm. a) podrobne a dôsledne vysporiadali pričom sa zaoberali dôkladne aj so stanoviskom Ústavu č. 1002/2006 zo dňa 20.11.2006. na str. 3 cit. rozhodnutia súd vyslovil názor, že s dôvodmi správnych orgánov uvedených v tejto súvislosti sa v celom rozsahu stotožňuje. V ďalšom poukázal na to, že správne orgány sa však nevysporiadali s druhou navrhovanou časťou podľa § 62 ods. 1 písm. e), kde ide o výpoveď svedka T., ktorá je podľa názoru žalobcu, vychádzajúc zo stanoviska Ústavu, nepravdivá. Krajský súd poukázal na to, že zo stanoviska Ústavu okrem iného vyplýva, že z technického hľadiska je neprijateľné tvrdenie svedka T. (vodiča), že nevie o žiadnom kontakte vozidiel, je toho názoru, že obaja vodiči - žalobca i svedok- museli náraz registrovať. Krajský súd dal za pravdu žalobcovi, že pokiaľ rozhodnutia správnych orgánov o priestupku (zo dňa 13.12.2004 a 28.02.2005) sa opierajú aj o výpoveď svedka T., potom je nutné absenciu dôvodov v rozhodnutiach správnych orgánov o zamietnutí obnovy konania z hľadiska § 62 ods. 1 písm. e) doplniť, s tým, že zároveň súd netvrdí, že by tu boli dôvody na obnovu konania podľa § 62 ods. 1 písm. e). Súd stanovil úlohy žalovanému vo veci ďalšieho postupu a tieto zodpovedajú obsahu vyššie opísaného písomného vyjadrenia žalovaného k žalobe. Žalovaný opätovne preskúmal prvostupňové rozhodnutie Krajského dopravného inšpektorátu, Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave pod č. k.: KRP-P-39/DI-SK-2007 zo dňa 16.03.2007 a vydal rozhodnutie č. PPZ-165-11/ ODP-2009 z 31.07.2009, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie . Svoje rozhodnutie podrobne a náležitým spôsobom v intenciách pokynov Krajského súdu zdôvodnil, vyhodnotil opätovne dôsledne stanovisko Ústavu, ktoré podrobne analyzoval v súvislosti s výpoveďou svedka T., konfrontoval s doloženou fotodokumentáciou poškodených motorových vozidiel aj s vytvorenou simuláciou možného priebehu dopravnej nehody pohľadom 3D a svoju správnu úvahu v odôvodnení napadnutého rozhodnutia podrobne a dôsledne uviedol. Krajský súd z predložených administratívnych spisov (o obnove konania a priestupkového spisu) mal preukázané tvrdenie žalovaného, že stanovisko, ktoré bolo žalobcom predkladané ako “kľúčový” podklad na obnovu priestupkového konania bol vypracovaný V.. H.. F. S., D.., riaditeľom ÚSI ŽU z podnetu žalobcu a z predloženého materiál bližšie neidentifikovaného. Z obsahu vyplýva, že spracovateľ stanoviska vychádzal z iných skutkových zistení (nesprávne popísané poškodené časti vozidiel a na vyobrazenej geometrickej korešpondencii poškodenia vozidiel, taktiež nesprávne znázornil poškodenie vozidla žalobcu), než tých, ktoré boli ustálené bezosporne účastníkmi dopravnej nehody (ľavá zadná bočná časť vozidla žalobcu a pravá predná bočná časť vozidla vodiča T.), ďalej z Protokolu o nehode v cestnej premávke bez výhrad podpísanej žalobcom vyplýva, že žalobca sa dostal do stretu s mot. vozidlom, ktoré riadil vodič T. pri svojom jazdnom úkone prechádzania z pravého jazdného pruhu do ľavého jazdného pruhu. V predmetnom stanovisku však nie je podľa žalovaného uvedené, do akej miery mohli vodiči pri mechanizme zrážky vnímať vzájomný kontakt vozidiel s ohľadom na ich rozmery a hmotnosť. V závere stanoviska je uvedené, že ”vzhľadom k absencii stôp z miesta dopravnej nehody a aj konečných polôh vozidiel nie je možné vykonať úplný technický rozbor tejto dopravnej nehody”. Správny poriadok sa opiera o zásadu materiálnej pravdy (§ 3 ods. 4), čo je možné v správnom konaní dosiahnuť predovšetkým dôsledným zistením a získaním podkladov pre rozhodnutie. Presné a úplné zistenie skutočného stavu veci znamená, že úrad je povinný vykonať šetrenia a objasniť rozhodujúce okolnosti a nemôže byť viazaný len podkladmi, ktoré mu predkladajú účastníci. Súd z doloženého Protokolu o výpovedi svedka T. mal tiež za preukázané, že táto korešponduje s ustáleným skutkovým stavom zisteným a popísaným v rozhodnutí o zavinení dopravného priestupku. Žalovaný analyzoval celý priebeh dopravnej nehody už v spomenutých súvislostiach a dospel opakovane k záveru, že žalobca pri svojom jazdnom úkone prechádzania z pravého jazdného pruhu do ľavého jazdného pruhu sa dostatočne nepresvedčil, či môže vykonať manéver preradenia sa a ohrozil vodiča T., následkom čoho došlo k stretu vozidiel, teda príčinou dopravnej nehody bolo v tomto prípade porušenie § 8 ods. 5 zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov zo strany účastníka konania X.. I. teda žalobcu. Súd vychádzajúc z doloženej dokumentácie sa plne stotožnil s argumentáciou žalovaného a dospel tiež k názoru, že vo veci stanoviska Ústavu ide o nový dôkaz, ale nemožno ho akceptovať za taký, ktorý by mohol zmeniť pôvodné rozhodnutie, preto súd súhlasí s názorom žalovaného, že žalobca nesplnil podmienky na akceptáciu návrhu na obnovu konania nielen podľa § 62 ods. 1 písm. a) správneho poriadku, tak ako to už vyslovil Krajský súd v Bratislave v odôvodnení svojho rozhodnutia pod sp.zn. 2S 205/07-66 dňa 11.03.2009, ale ani v zmysle § 62 ods. 1 písm. e) správneho poriadku, pretože nepravdivosť druhého účastníka dopravnej nehody - svedka T. ničím žalobca hodnoverne nepreukázal. Tu je potrebné zdôrazniť, že žalobcom predkladané stanovisko Ústavu nebolo vypracované z podnetu správneho orgánu, ale bolo doložené žalobcom ako dôkaz na podloženie opodstatnenosti návrhu na obnovu konania. Správny organ uvedené stanovisko správne hodnotil ako ktorýkoľvek iný dôkaz, pričom z odôvodnenia svojho rozhodnutia zjavne vyplýva, že hodnotil jeho obsah z hľadiska logiky a v súvislosti so skutkovým záverom vyplývajúcim z dôkazov vykonaných správnym orgánom v priestupkovom konaní. Ako už bolo vyššie uvedené, uvedený dôkaz trpel vadami, ktoré jeho argumentačnú silu znížili do stavu neakceptovateľnosti pre dané konanie. Z uvedených dôvodov tvrdenie žalobcu, že vyhodnotenie stanoviska Ústavu žalovaným nebolo ničím podložené, čím porušil zásady správneho konania a princíp materiálnej pravdy nie sú zo strany žalobcu ničím podložené resp. v priebehu konania ničím relevantným svoje tvrdenie nepodložil. Súd za neopodstatnenú považuje námietku žalobcu, že mu žalovaný neumožnil oboznámiť sa s podkladmi, vyjadriť sa k nim a urobiť návrhy. Z doloženého administratívneho spisu nevyplýva, že by sa žalobca domáhal vytýkaných úkonov, práve naopak, pokiaľ mal záujem o nahliadnutie do spisu a o poskytnutie fotokópie požadovaného spisového materiálu, bolo mu vyhovené (Zápisnica PPZ-165-17/ ODP-2009 zo dňa 05.01.2010). Navyše žalobca nekonkretizoval vo svojom žalobnom návrhu o ktoré podklady malo ísť. Jediným súdu známym novým podkladom, ktorý nebol hodnotený v priestupkovom konaní bolo iba zmieňované stanovisko Ústavu, avšak tento podklad predkladal sám žalobca, preto je nepravdepodobné, že by s jeho obsahom nebol dostatočne oboznámený. Súdu taktiež nie je jasné, prečo sa žalobca domnieval, že by žalovaný mu (pred ním) konanie zatajoval, keďže ani túto okolnosť v žalobnom návrhu neupresnil. Žalobca tak, ako aj žalovaný bol riadne oboznámený rozhodnutím Krajského súdu o pokračovaní v konaní a o úlohách, ktoré žalovaný je povinný naplniť. Žalovaný v záhlaví napadnutého rozhodnutia riadne informoval žalobcu, že vo veci postupoval podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku, t.j. mal na výber, či nápravu súdom vytýkaného pochybenia napraví sám alebo uplatní iný postup. V danom prípade postupoval v intenciách pokynov súdu a napravil svoje pochybenie tak, že vykonal analýzu predloženého dôkazného prostriedku - stanoviska Ústavu, vyhodnotil jeho dôkaznú silu a vyvodil závery, pričom mal k dispozícii priestupkový spisový materiál č.p.: ORP-1277/OBCP-2004-V-II. Teda riadne doplnil chýbajúcu argumentačnú časť svojho rozhodnutia. Postup správneho orgánu súd považuje za legitímny, preto námietky žalobcu, že konanie pred ním tajil a tiež, že by nepostupoval v intenciách rozhodnutia Krajského súdu už z vyššie uvedených dôvodov súd považuje za nedôvodné. K námietke žalobcu, že rozhodnutie žalovaného nie je podpísané oprávnenou osobou a preto je ničotné, pričom opäť neuviedol, prečo je uvedeného názoru, súd uvádza nasledovné. Zo Zbierky nariadení prezidenta PZ ročník 2002 z 22.04.2002 (čia.7) o objasňovaní priestupkov a prejednávaní priestupkov v PZ v znení neskorších predpisov, z čl. 2 ods. 3, čl. 21, čl. 29 ako aj čl. 32 vyplýva, kto je príslušný uvedenú činnosť vykonávať, vecná príslušnosť a tiež oprávnenia a povinnosti, ktoré umožňujú, tak ako to žalovaný na str. 6 svojho písomného vyjadrenia k žalobnému návrhu uviedol, aby vo veci mohol konať starší referent špecialista na základe poverenia riaditeľa ODP P PZ, čo vyplýva aj z popisu činnosti pre zastávanú funkciu viď Zbierku Nariadení prezidenta PZ (čia. 16/2008 z 29.05.2008), Nariadenie prezidenta PZ o organizačnom poriadku Prezídia PZ (úplné znenie č. 19/2008.) Osoba podpisujúca napadnuté rozhodnutie bola oprávnená vo veci konať, preto rozhodnutie bolo vydané legitímnou osobou a nie je ničotne. Námietku žalobcu vznesenú uvedeným smerom súd nemohol akceptovať. Krajský súd dospel k záveru, že žalovaný v konaní dostatočne zistil skutkový stav veci, vyvodil z neho správne právne závery, ktoré náležite odôvodnil, vrátane voľnej úvahy, ktorá nevybočila z medzí prípustného správneho uváženia. Nakoľko námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250 j ods. 1 OSP . O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal a žalovanému v tomto konaní náhrada trov neprináleží. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky, prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.