KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava17. 1. 2012plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Sp/14/2010 z 17. 1. 2012

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 17. januára 2012, sp. zn. 5Sp/14/2010, ECLI:SK:KSBA:2012:1010200606.2

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5Sp/14/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010200606
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1010200606.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa:
MICELA, s.r.o., IČO: 36 663 247 so sídlom Rovinka 51, Rovinka proti odporcovi: Obec ROVINKA,
IČO: 00 305 057 so sídlom Rovinka 350, Rovinka, zastúpenej Advokátskou kanceláriou ECKER -
KÁN & PARTNERS, s.r.o. so sídlom Námestie Martina Benku 9, Bratislava o opravnom prostriedku
navrhovateľa zo dňa 28.1.2010 proti rozhodnutiu odporcu Číslo konania: XXXX/XX/Spr./.-Q. zo dňa
22.12.2009 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu Číslo konania: XXXX/XX/Spr./.-Q. zo dňa
22.12.2009 z r u š u j e podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. c/, d/ Občianskeho súdneho poriadku
a vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie.

Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

Odporca je povinný zaplatiť v prospech Krajského súdu v Bratislave, Záhradnícka 10, Bratislava titulom
súdneho poplatku za konanie sumu 33,- eur v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím Číslo konania: XXXX/XX/Spr./.-Q. zo dňa 22.12.2009 odporca podľa § 13 ods.
9 písm. a) zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia
(ďalej len zákon o obecnom zriadení) udelil navrhovateľovi pokutu vo výške 1 000,- eur za porušenie
Všeobecne záväzného nariadenia obce Rovinka č. 04/2008 o pravidlách času predaja v obchodných
prevádzkach a času prevádzky služieb na území obce Rovinka (ďalej len VZN). Delikt - skutok, za
ktorý bola pokuta uložená identifikovaný vo výroku rozhodnutia nebol. V odôvodnení svojho rozhodnutia
odporca opísal priebeh správneho konania, citoval ust. § 2 ods. 2 VZN, podľa ktorého prevádzkovateľ je
povinný písomne oznámiť obecnému úradu čas predaja v obchodných prevádzkach alebo čas prevádzky
služieb najneskôr 7 dní pred začatím činnosti prevádzky alebo pri vykonaní zmeny prevádzkového času.
V ďalšom uviedol, že podľa vyjadrenia navrhovateľa z 25.11.2009 tento zahájil prevádzku
turistickej ubytovne 1.7.2009 a teda že je nesporné, že mal zriadenie predmetnej prevádzkarne oznámiť
najneskôr do 9.7.2009, čo však neurobil. Tým mal porušiť ustanovenia VZN, začo mu bola udelená
pokuta.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa
28.1.2010, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu. Uviedol v ňom, že odporca pri
udelení pokuty porušil zásadu nestrannosti, namietal zaujatosť starostu odporcu s poukazom na
prebiehajúci súdny spor medzi ním (navrhovateľom) a obcou Rovinka, ako aj na spor medzi synom



starostu navrhovateľa a inou spoločnosťou, ktorej konateľ je konateľ navrhovateľa. V ďalšom namietal
nedostatočne zistený stav veci, ako aj neprimeranú výšku pokuty. Poukázal tiež na skutočnosť, že počas
platnosti VZN nebola žiadnemu subjektu v Rovinke udelená žiadna pokuta.

Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 9.2.2010 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu
potvrdiť. Poukázal pritom na skutočnosť, že odvolanie navrhovateľa voči napadnutému rozhodnutiu
bolo podané oneskorene. Ďalej argumentoval, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v zmysle zákona
na to príslušným správnym orgánom a to na základe vykonaného dokazovania, pričom námietka
zaujatosti správneho orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, je tendenčnou, neopodstatnenou a
účelovou. K námietke nedostatočne zisteného stavu veci poukázal na priebeh konania, na skutočnosť,
že kontrolórom obce Rovinka bolo zistené, že navrhovateľ prevádzkoval ubytovňu poskytovaním
ubytovacích služieb. V ďalšom v podstate zopakoval v skratke odôvodnenie napadnutého rozhodnutia.

Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom
znení ( O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p.) na pojednávaní za účasti
účastníkov konania a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné zrušiť podľa ust.
§ 250j ods.2 písm. c), d) O.s.p. a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie.

Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa
súd podrobne oboznámil s obsahom kópie prvostupňového správneho spisu, z ktorého zistil, že odporca
3.11.2009 začal voči navrhovateľovi správne konanie vo veci neoznámenia času prevádzky služieb v
prevádzkarni navrhovateľa nachádzajúcej sa v obci Rovinka, ktorá povinnosť vyplýva z ust. § 2 VZN.
25.11.2009. Navrhovateľ na toto oznámenie o začatí správneho konania reagoval tým, že odporcovi
oznámil, že 1.7.2009 začal prevádzkovať turistickú ubytovňu MICELA**, Rovinka 324. K tomuto podaniu
priložil oznámenie o otváracích hodinách predmetnej prevádzky, rozhodnutie Regionálneho úradu
verejného zdravotníctva Bratislavy, hlavného mesta SR z 2.6.2009, ktorým bol vyslovený súhlas s
uvedením ubytovacích priestorov do prevádzky a súčasne bol schválený prevádzkový poriadok tohto
zariadenia. Podľa textu a aj podľa prezentačnej pečiatky bolo k podaniu priložené rozhodnutie totožného
úradu, ktorým bol vyslovený súhlas so zmenou využitia časti administratívnej budovy na ubytovacie
zariadenie (tento doklad sa v spise odporcu nenachádza). Ako to vyplýva z kópií napadnutého
rozhodnutia a z priloženej doručenky, napadnuté rozhodnutie bolo navrhovateľovi doručené 30.12.2009.
29.1.2010 podal navrhovateľ na pošte opravný prostriedok voči napadnutému rozhodnutiu, ktorý bol
odporcovi doručený 1.2.2010. V spise sa nachádza poverenie obce Rovinka z 18.12.2009, vydané T..
A. Y. na vykonanie štátneho stavebného dohľadu v objekte Rovinka č.666.

K námietke oneskorene podaného opravného prostriedku, vznesenej odporcom súd uvádza, že nie
je dôvodná. Napadnuté rozhodnutie bolo navrhovateľovi doručené 30.12.2009. V zmysle poučenia,
uvedenom na rozhodnutí, opravný prostriedok voči nemu bolo možné podať v lehote 30 dní odo dňa
jeho doručenia. Tridsiatym, teda posledným dňom kedy bolo možné rozhodnutie napadnúť opravným
prostriedkom bol deň 29.1.2010. Nakoľko v danom prípade ide o lehotu procesnú, k jej naplneniu stačí,
ak bola zásielka obsahujúca opravný prostriedok daná na prepravu najneskôr v posledný deň jej plynutia
- teda najneskôr 29.1.2010. Ako to je zrejmé z pečiatky Pošty Bratislava 31 na obálke s opravným
prostriedkom, dňa 29.l1.2010 bola zásielka obsahujúca opravný prostriedok podaná k preprave.
Z uvedeného vyplýva, že opravný prostriedok bol podaný navrhovateľom včas.

Na pojednávaní, na ktorom súd preskúmal napadnuté rozhodnutie navrhovateľ uviedol, že si je vedomý
toho, že z časového hľadiska mohlo z jeho strany dôjsť k oneskorenému dodaniu niektorých dokladov
a že by bol prípadne ochotný zaplatiť pokutu, pokiaľ by však bola nižšia ako udelená.

Podľa ust. § 3 ods. 4 správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo
podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.



Podľa ust. § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými
právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu
veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa ust. § 47 ods. 2 správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením
ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti
nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny
orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

Podľa ust. ods. 3 vyššie citovaného zákonného ustanovenia v odôvodnení rozhodnutia správny orgán
uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení
dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako
sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané
rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.

Podľa ust. § 250j ods. 2 O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností
aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie
konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru,
že

c) zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci,

d) rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku:

K námietke, že odporca pri udelení pokuty porušil zásadu nestrannosti, že starosta odporcu bol vo veci
zaujatý s poukazom na prebiehajúci súdny spor medzi navrhovateľom a obcou Rovinka, ako aj na spor
medzi synom starostu navrhovateľa a inou spoločnosťou, ktorej konateľ je konateľ navrhovateľa:

Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Pokiaľ sa navrhovateľ domnieval, že starosta obce
Rovinka ako štatutárny orgán obce Rovinka je vo vzťahu k navrhovateľovi zaujatý, mal možnosť túto
skutočnosť namietať vo svojom vyjadrení k oznámeniu o začatí (predmetného) správneho konania v
zmysle ust. § 10 zák. č. 71/1967 Z. o správnom konaní (ďalej len správny poriadok). Osobitne za
situácie, ak mu dôvody namietanej zaujatosti boli známe už aj v čase prebiehajúceho správneho konania.
Pokiaľ tak neurobil, jeho námietka vznesená až v podanom opravnom prostriedku nemohla mať vplyv
na negatívne posúdenie napadnutého rozhodnutia.

K námietke nedostatočne zisteného stavu veci a k neprimeranej výšky pokuty:

Podľa názoru súdu táto námietka je dôvodná. Výrok každého, teda aj napadnutého administratívneho
rozhodnutia, je jeho integrálnou a právne záväznou časťou. Musí v ňom byť zhmotnený a písomne
vyjadrený výsledok vykonaného dokazovania, resp. zisteného stavu veci. Táto zásada sa osobitne
týka výroku o spáchaní správneho deliktu, za ktorý je ukladaná sankcia - v danom prípade pokuta. S
poukazom na charakter napadnutého rozhodnutia (spáchanie správneho deliktu, uloženie pokuty) musí
byť vo výroku celkom jednoznačne opísaný (identifikovaný) skutok, ktorý správny orgán, vydávajúci
rozhodnutie zistil a ktorý považoval za delikt, pričom výrok musí obsahovať aj ďalšie náležitosti v zmysle
vyššie citovaného ust. § 47 ods. 2 správneho poriadku. Opis skutku - správneho deliktu musí byť určitý a
jeho znenie nesmie pripúšťať akúkoľvek zameniteľnosť skutkov. Z uvedeného logicky vyplýva, že takáto
špecifikácia správneho deliktu musí vychádzať zo zisteného stavu veci, ktorý musí byť v podrobnostiach
obsahom odôvodnenia rozhodnutia. Náležitosti odôvodnenia sú stanovené v ust. § 47 ods. 3 správneho



poriadku. Ako to je zjavné z obsahu výroku napadnutého rozhodnutia, tento výrok neobsahuje opis
skutku, ktorý odporca považoval za správny delikt, ktorého sa mal navrhovateľ dopustiť. Odkaz odporcu
na spáchanie deliktu podľa ust. § 13 ods. 9 písm. a) zákona o obecnom zriadení s následným odkazom
na VZN nemôže v žiadnom prípade nahradiť špecifikáciu správneho deliktu. Naviac tiež súd považuje
za potrebné poukázať na skutočnosť, že ani odôvodnenie napadnutého rozhodnutia neobsahuje
špecifikáciu skutku spáchaného navrhovateľom, ktorý odporca považoval za spáchanie správneho
deliktu. V odôvodnení rozhodnutia odporca opísal priebeh a obsah správneho konania, neuviedol však
skutočnosť, ktorú považoval za spáchanie správneho deliktu a na základe ktorej vôbec začal správne
konanie. Táto skutočnosť dokonca nevyplýva ani z oznámenia o začatí správneho konania. Pokiaľ
odporca považoval za opis zisteného stavu veci znenie tretieho odseku odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia je potrebné poznamenať, že jeho obsahom je vyjadrenie navrhovateľa k oznámeniu o začatí
správneho konania, ktoré (ako to bolo vyššie konštatované) neobsahovalo špecifikáciu skutku spáchania
ktorého sa mal navrhovateľ dopustiť, ktorý odporca považoval za spáchanie správneho deliktu. Naviac
súd poukazuje na zrejmý rozpor medzi odporcom citovaným ust. § 2 ods. 2 VZN (vo vzťahu k 7-dňovej
lehote týkajúcej sa oznámenia podnikateľa o začatí činnosti prevádzky) a jej aplikáciou (počítanie času)
uvedenou v odôvodnení. Pokiaľ teda odporca ani vo výroku a ani v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
nešpecifikoval skutok, ktorý považoval za správny delikt, takýto stav nie je možné kvalifikovať inak
ako nedostatočné zistenie stavu veci, ktorá skutočnosť automaticky spôsobuje nepreskúmateľnosť
napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov. Súd tiež poukazuje na
skutočnosť, že v spise sa nenachádza žiaden doklad o tom, že by kontrolór odporcu zistil, že v rámci
prevádzky navrhovateľa boli vykonávané ubytovacie služby, ako to odporca tvrdí vo svojom vyjadrení
k podanému opravnému prostriedku.

Súd si tiež pokladá za povinnosť poukázať na fakt, že ani výška navrhovateľovi uloženej pokuty (1 000,-
eur) v rámci zákonom o obecnom zriadení stanoveného rozpätia (do 6 638.- eur) nie je v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia náležite odôvodnená. Konštatovanie odporcu, že pri uložení pokuty zvážil
rozsah a charakter protiprávneho konania navrhovateľa nie je možné považovať za náležité odôvodnenie
výšky pokuty.

Pretože odporca v napadnutom rozhodnutí - ani v jeho výroku a ani v odôvodnení nešpecifikoval
protiprávne konanie, ktoré malo byť považované za spáchanie správneho deliktu, ktorú skutočnosť
súd považoval za nedostatočné zistenie stavu veci, v dôsledku čoho sa rozhodnutie tiež stalo
nepreskúmateľným pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov súd dospel k názoru, že napadnuté
rozhodnutie odporcu je potrebné zrušiť a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní, pokiaľ na ňom bude odporca trvať a pokiaľ budú splnené aj všetky zákonné
predpoklady jeho uskutočnenia (§ 13 ods. 10 zákona o obecnom zriadení) je odporca viazaný právnym
názorom súdu, vyjadreným v tomto rozsudku.

O trovách súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania.
Navrhovateľ bol v konaní úspešný, trovy konania si však neuplatnil. Odporca bol v konaní neúspešný.
Preto súd žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na ich náhradu.

K povinnosti odporcu zaplatiť poplatok za konanie pred súdom súd uvádza, že odporcu zaviazal k tejto
povinnosti z dôvodu, že podľa jeho názoru prejednávaná vec nespĺňa predpoklady oslobodenia odporcu
podľa § 4 ods. 2 písm. b/ zák.č.71/1992 Zb. Uloženie pokuty v tomto konkrétnom prípade nie je možné
vyhodnotiť ako postup obce vo veci verejného a spoločensky prospešného záujmu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 250s O.s.p.).



Proti výroku o trovách konania možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch
vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie
treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. (§ 205 O.s.p).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b)
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 O.s.p).

Rozhodnutia k rovnakým ustanoveniam