Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/102/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010200612 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1010200612.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Soni Langovej v právnej veci žalobkyne: T. T., bytom H. XX, W., zastúpeného advokátom JUDr. Peter Arendacký, so sídlom Čapkova 2, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra SR, Drieňova 22, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SVS-230-2009/02226/TDL zo dňa 22.12.2009, jednomyseľne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu v zákonom určenej lehote sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SVS-230-2009/02226/TDL zo dňa 22.12.2009, ktorým zamietol jej odvolanie a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. OVVS-Pr-2824/1-08-Boh V88 zo dňa 06.07.2009, ktorým Obvodný úrad Bratislava uznal žalobkyňu vinnou zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o priestupkoch). Skutkovú podstatu mala naplniť v zásade tak, že fyzicky napadla H. T. a P. N. (zúčastnené osoby) potom, čo sa nahla cez otvorené okno ich motorového vozidla a menovaným spôsobila drobné ublíženie na zdraví, čím úmyselne narušila občianske spolunažívanie, za čo jej bola uložená pokuta vo výške 16 € a povinnosť uhradiť aj trovy konania v totožnej paušálnej sume. Žalobkyňa v žalobe tvrdí, že rozhodnutie žalovaného a jeho prvostupňové rozhodnutie sú, z dôvodov nižšie uvedených, nesprávne. Poukazujúc na ustanovenia §§ 11, 12 ods. 1 a 6 Občianskeho zákonníka je toho názoru, že svojim konaním iba svojpomocne chránila svoje subjektívne občianske práva, keďže uvádzané osoby zasahovali do jej osobnostných práv. Z jej argumentácie okrem iného vyplýva, že ako ochrankyňa svojich práv je pri výbere spôsobu svojpomoci obmedzená jedine primeranosťou. V tejto súvislosti má zato, že žalovaný v priebehu správneho konania v skutočnosti nepreukázal, že by ona úmyselne fyzicky priamo zaútočila na zúčastnené osoby, keď vnikla cez okno motorového vozidla aby zabránila vyhotovovaniu zvukovo-obrazového záznamu, pričom chcela zhabať technický prostriedok (mobilný telefón), ktorým sa záznam vykonával. Žalobkyňa svoj vykonaný zásah pokladá za primeraný, maximálne za vedome nedbanlivý, preto nesúhlasí s klasifikáciou žalovaného, že by šlo o úmyselné zasiahnutie do práv zúčastnených osôb. Taktiež má zato, že žalovaný sa nevysporiadal dôsledne s rozpornými tvrdeniami zúčastnených osôb a svedkyne Q. ohľadne vyhotovovania zvukovo-obrazového záznamu zo strany P. N., keď sa nekriticky a bez riadneho zdôvodnenia stotožnil s verziou účastníkov incidentu. Záverom žalobkyňa uviedla, že z lekárskych správ nevyplýva jednoznačne, že by drobné poranenia zúčastnených osôb spôsobila ona, ale tieto podľa nej si spôsobili v zápale naťahovania sa o mobil samotné zúčastnené osoby. Na základe uvedených skutočností žiada napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie ako aj priznať náhradu trov konania. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zaslanom súdu dňa 22.04.2010 zotrval na svojich doterajších rozhodnutiach a preto žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že v danom prípade bolo svedeckými výpoveďami, lekárskou správou, ale aj výpoveďou samotnej žalobkyne v rámci dokazovania preukázané, že neprimerane reagovala pri ochrane svojich práv, čím naplnila skutkovú podstatu predmetného priestupku proti občianskemu spolunažívaniu. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 Občiansky súdny poriadok, ďalej len „OSP“), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011), dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Podľa zákonného ustanovenia § 247 ods. 1 O.s.p. treba považovať za osobitnú náležitosť žaloby aj konkrétne tvrdenie žalobcu, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu. Žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona. Podľa § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Za dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia v intenciách ustanovenia § 250i ods. 1 O.s.p. treba považovať také dôkazy, ktoré vedú k zisteniu, či skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia správneho orgánu, bol pre rozhodnutie správneho orgánu postačujúci. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej právnej veci sa v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádza, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. Podľa § 250i ods. 3 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. V zmysle § 245 ods. 2 O.s.p. pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. Vychádzajúc z pripojeného administratívneho spisového materiálu, vrátane námietok uplatnených v správnom konaní súd zistil, že žalobkyňa bola uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch, skutkovú podstatu ktorého mala naplniť tým, že dňa 27.07.2008 v čase asi o 18,00 hod. v Bratislave na Révovej ul.č. 14 pred domom, fyzicky napadla H. T. (ďalej len RD) a P. N. (ďalej len MŽ) tak, že sa nahla cez otvorené ľavé predné okno do motorového vozidla zn. Škoda Favorit EČ IL-549 BC a začala RD, ktorý sedel na ľavom prednom sedadle škrtiť a škriabať na tvári a krku, čím mu spôsobila zranenie, odreniny na tvári a krku, začervenanie až podliatiny v oblasti hrtana s dobou liečenia 5 dní, bez práceneschopnosti a potom, keď sa jej v napádaní RD snažila zabrániť MŽ, ktorá sedela vo vozidle na pravom prednom sedadle, začala ju škrabať rukami na tvári a krku, vytrhla jej piercing z nosa, čím jej spôsobila zranenie, odreniny čela, tváre a začervenanie až pomliaždeniny na ľavej strane krku a ranku po piercengu s dobou liečenia 5 dní, bez práceneschopnosti, z čoho prvostupňový správny organ dospel k záveru, že úmyselne narušila občianske spolunažívanie drobným ublížením na zdraví. Za materiálne škody si MŽ uplatnila nárok na náhradu spôsobenej škody vo výške 165,96 € a vo výške 1,99 € si uplatnila náhradu za platby vynaložené pri návšteve ústavnej pohotovostnej služby. Žalobkyňa toto rozhodnutie namietala odvolaním. Poukázala predovšetkým na nedostatok dôkazov preukazujúcich jej úmysel ublížiť na zdraví zúčastneným osobám, keď chcela ukončiť a zabrániť vyhotovovaniu zvukovo-obrazového záznamu prejavov osobnej povahy jej osoby, ktoré vykonávala v čase incidentu MŽ. Žalovaný rozhodnutie správneho orgánu potvrdil ako zákonné a vytýkané námietky zamietol. Z jednotlivých výpovedí obvinenej - žalobkyne, zúčastnených osôb - RD a MŽ, svedkov P. Q. a H. M. a z lekárskej správy dospel Krajský súd v Bratislave k záveru, že námietky žalobkyne uvedené v žalobe nie sú takými námietkami, s ktorými by sa už nebol žalovaný vo svojom rozhodnutí dostatočne podrobne vyporiadal. Tieto námietky preto nemohli obstáť ani v tomto súdnom konaní. Podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch sa priestupku proti občianskemu spolunažívaniu dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním sa ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním. Za uvedený priestupok možno uložiť pokutu do 99,- €. Jedným z obligatórnych znakov skutkovej podstaty priestupku je jeho subjektívna stránka, ktorá sa týka zavinenia. V danom prípade sa vyžaduje úmyselné zavinenie. Priestupok je spáchaný úmyselne, ak páchateľ chcel svojim konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom (priamy úmysel) alebo vedel, že svojim konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, a pre prípad, že ho poruší alebo ohrozí, bol s tým uzrozumený (nepriamy úmysel). Súd nepochybuje o preukázaní úmyslu v konaní žalobkyni, ktorá priznala, že cieľom jej konania bolo odobrať cudzí mobilný telefón. Za týmto účelom musela do polpása vniknúť cez otvorené okno do priestoru prednej časti motorového vozidla a pokúsiť sa násilím odňať mobil druhej osobe. Teda bola uzrozumená s tým, že použije fyzické násilie. Žalobkyňa vo výpovedi priznala, že “… ja som len reagovala na jeho (RD) napadnutie, keď ma on prvý chytil za krk v čase, keď som bola vsunutá do vozidla, na čo som ho aj ja chytila za krk…Cieľom toho, že som sa nahla do auta nebolo fyzicky napadnúť osoby sediace v aute, ale som chcela vytrhnúť mobilný telefón z ruky pani Ž.,…je možné, že došlo k fyzickému kontaktu s pani Ž, vtedy keď som jej siahala na ruku…je možné, že v tom čase som zavadila o jej oblečenie…podľa mňa tieto zranenia boli viac menej symbolické ako skutočné… atď.” (záznamy zo Zápisnice o prejednávaní priestupku s obvinenou zo dňa 18.03.2009, str. 3 a 4). Z jej výpovede teda nesporne vyplýva, že zúčastnené osoby napadla. V súvislosti s vyššie citovanou skutkovou podstatou nie je rozhodujúce, kto koho začal v priebehu zisteného incidentu skôr škrtiť a inak atakovať, podstatné je, že osoba incidentu bola riadne zistená, že zavinila úmyselný útok s následkom, ktorý boli riadne a objektívne zistený aj lekárom. Pre naplnenie skutkovej podstaty priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch postačuje, ak priestupca inej osobe spôsobí drobné ublíženie na zdraví, čo bolo v prípade žalobkyne preukázané. Žalobkyňa podľa názoru súdu neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, s ktorými by sa správne orgány neboli podrobne vyporiadali a ktorými by bola preukázala konkrétne porušenie alebo ohrozenie jej subjektívnych práv, alebo preukázala, že správne orgány svojim postupom porušili základné zásady správneho konania a konania o priestupkoch (§ 74) a že by pri hodnotení nimi vykonaných dôkazov porušili ustanovenie § 34 ods. 5 správneho poriadku. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu podľa § 250 j ods. 1 O.s.p. zamietol. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal a žalovanému v tomto konaní náhrada trov neprináleží. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky, prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.