Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3S/101/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010200672 Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1010200672.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členov senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Petra Pospecha v právnej veci žalobcu: Linde-KCA-Dresden GmbH, Bodenbacher Strasse 80, 012 77 Drážďany, Nemecko, Linde-KCA-Dresden GmbH - organizačná zložka, Panská 14, 811 01 Bratislava, zastúpeného advokátom: JUDr. Ľubomírom Schweighoferom, Šafárikovo nám. č. 2, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, Nová ul. Č. 13, 975 04 Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutí žalovaného č.: I/222/17673-135584/2009/992895- r zo dňa 14.12.2009 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu Bratislava I č. 600/232/165084/09/Slá zo dňa 22.09.2009, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného č.: I/222/17673-135584/2009/992895-r zo dňa 14.12.2009 a rozhodnutie Daňového úradu Bratislava I. č. 600/232/165084/09/Slá zo dňa 22.09.2009 z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 838,97 eur do 3 dní od jeho právoplatnosti k rukám právneho zástupcu žalobcu. o d ô v o d n e n i e : Uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. XSžf/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXXbol rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 14.06.2011, č. k. 3S 101/2010-42 zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR nepovažoval právny názor vyslovený Krajským súdom v Bratislave za správny právny názor, podľa ktorého sú napadnuté rozhodnutia správnych orgánov nezákonné, nakoľko správne orgány konali so subjektom, ktorý nemá právnu subjektivitu. V napadnutých rozhodnutiach správne uviedli obchodné meno zriaďovateľa, dodatok označujúci jeho právnu formu, ako aj dodatok, že ide o organizačnú zložku. Súd v novom konaní zistil, že žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 01.03.2010 sa žalobca domáhal, aby súd preskúmal rozhodnutie žalovaného č.: I/XXX/XXXXX-XXXXXX/XXXX/XXXXXX-r zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie správcu dane č. XXX/XXX/XXXXXX/XX/Slá zo dňa 22.09.2009, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške X.XXX,XX eur podľa § 35 ods. 3 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o správe daní) zo súčtu vlastnej daňovej povinnosti uvedenej v dodatočnom daňovom priznaní a nadmerného odpočtu uvedeného v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie november 2004. Platiteľ podal dňa 23.12.2008 dodatočné daňové priznanie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2004, ktorým si znížil nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní o sumu XX.XXX,XX eur. Dodatočné daňové priznanie bolo podané po vrátení nadmerného odpočtu. K veci ďalej uviedol, že organizačná zložka žalobcu bola zriadená za účelom realizácie projektu v areáli spoločnosti Slovnaft a.s.. Zahraničný zriaďovateľ prijímal faktúry od dodávateľov služieb, stavebných prác, tovarov a licenčných poplatkov z iných členských štátov Európskej únie a USA. Po preverení skutočne vykonaných dodávok a vystavených faktúr postúpil žalobca tieto faktúry svojej organizačnej zložke, čím vznikol nesúlad medzi prijatím dodávateľskej faktúry a ich zaúčtovaním v účtovníctve organizačnej zložky. Na základe usmernenia správcu dane organizačná zložka spätne priznala svoju daňovú povinnosť ku dňu jej vzniku - dátumu vystavenia faktúry, pričom boli vystavené dodatočné daňové priznania za faktúry vzťahujúce sa k predchádzajúcim zdaňovacím obdobiam, t.j. pred skutočným prijatím faktúry organizačnou zložkou. Organizačná zložka si uplatnila nárok na odpočet dane z tých istých plnení až za zdaňovacie obdobie, v ktorom prijala a v účtovníctve zaúčtovala dodávateľské faktúry doručené svojim zriaďovateľom. Podľa názoru žalobcu sa správca dane dopúšťal pochybenia, keď usmerňoval žalobcu tak, akoby žalobca a organizačná zložka boli dva rozdielne subjekty. Svedčia o tom aj podania daňových úradov, ktorými žiadajú jednotlivé zložky zahraničných subjektov o zaslanie osvedčení o registrácii na daň z pridanej hodnoty (ďalej len DPH), pričom na osvedčeniach sú nesprávne uvedené ako subjekty DPH organizačné zložky namiesto ich zahraničných zriaďovateľov. Podľa jeho názoru organizačná zložka nemá samostatnú právnu subjektivitu, nemôže byť povinnou osobou a teda daňové orgány pochybili, keď uložili povinnosť - pokutu nespôsobilému subjektu. Okrem tohto pochybenia bolo nesprávne aj jeho usmernenie, aby si uplatňoval právo na odpočítanie dane z faktúr v iných zdaňovacích obdobiach aj keď mal nárok uplatniť si z faktúr daň v tom istom období ako vznikla daňová povinnosť. Štátny rozpočet nebol v tomto prípade ukrátený o DPH, pretože boli zaslané správcovi dane dodatočné daňové priznania k DPH za jednotlivé zdaňovacie obdobia, ktoré boli vypočítané za účelom spätného priradenia vstupov k výstupom pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku podľa § 11, § 69 ods. 2 a ods. 4 zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej iba zák. č. 222/2004 Z.z.). Žalobca nemohol byť v omeškaní s akoukoľvek platbou, pretože nebol povinný platiť, ale mal uplatniť samozdanenie pri nadobudnutí tovaru a služieb z iného členského štátu. Nesprávnym usmernením správcu dane žalobca pravidelne uhrádzal DPH a až o niekoľko mesiacov dostával tieto platby naspäť, čím bol poškodený. Keďže neexistovala povinnosť platiť, nemôže vzniknúť ani oprávnenie žalovaného vyrubovať pokuty. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Európskeho súdneho dvora v oblasti správneho výberu daní. Podľa názoru žalobcu daňové orgány šikanózne uplatňujú ust. § 49 a § 51 zákona o DPH, ktoré nie sú určité a zrozumiteľné. V texte žaloby uviedol ich znenie a poukázal na nález Ústavného súdu PL ÚS 6/04 z 19.10.2005 o právnych následkoch ustanovení, ktoré nie sú jednoznačné. Nejednoznačnosť a nezrozumiteľnosť predmetnej právnej úpravy osvedčuje aj Metodický pokyn žalovaného k zák. č. 83/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zák. č. 222/2004 Z.z. a zákon o správe daní, ktorý bol vydaný až 5 rokov od vstupu Slovenska do Európskej únie a ktorého časť žalobca citoval. Z dôvodu, že zamestnanci správcu dane si nevedeli zákon správne vyložiť, nesprávne usmerňovali aj žalobcu. Podľa názoru žalobcu, keďže nedošlo k zmene právnej úpravy v § 49 a § 51 zák. č. 222/2004 Z.z. musí byť metodický pokyn uplatňovaný pri každom posudzovaní postupov pri samozdanení podľa predmetných ustanovení. Žalovaný teda konal v rozpore s ust. § 2 ods. 1, ods. 3 a ods. 6 zákona o správe daní, keď bez prihliadnutia na predmetné ustanovenia uložil žalobcovi pokutu bez prihliadnutia na okolnosť, že žalobca neohrozil žiaden štátny záujem, ignoroval dôležité dôkazy, nevyhodnotil ich vo vzájomnej súvislosti, nebral do úvahy skutočný obsah právneho úkonu. Konal teda v rozpore so zákonom o správne daní zák. č. 222/2004 Z.z., predpismi Európskej únie a Ústavou Slovenskej republiky (čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 čl. 152 ods. 4). Žalobca v žalobe citoval z nálezov Ústavného súdu SR týkajúcich sa výkladu právnych predpisov sp. zn. III.ÚS 341/07, II. ÚS 148/06, III. ÚS 348/06, IV. ÚS 209/07, I. ÚS 252/07, ako i Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. Pl. ÚS 33/97, Pl. ÚS 21/96. Na základe uvedených dôvodov žiadal žalobca zrušiť rozhodnutie žalovaného podľa § 250j ods. 2 písm. a), písm. c), písm. d), písm. e) O.s.p., vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nahradiť trovy konania. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že postupoval v zmysle ust. § 11 zák. č. 222/2004 Z.z. v znení platnom v roku 2004. Uviedol, že nie je vinou správcu dane ak žalobca v prípade, že spĺňal ustanovenia predmetného zákona na samozdanenie, uplatňoval si daň v iných zdaňovacích obdobiach ako mu vznikla daňová povinnosť. Bolo jeho právom, nie povinnosťou uplatniť si z faktúry dodávateľa nárok na odpočítanie dane v príslušnom zdaňovacom období, keď mu nárok na odpočet vznikol. Správca dane si nemohol za neho uplatňovať práva, o ktorých nemal vedomosť, pričom za vzniknuté rozdiely zodpovedá platiteľ, ktorý podľa § 70 zák. č. 222/2004 Z.z. je povinný viesť osobitne záznamy podľa jednotlivých zdaňovacích období o nadobudnutí tovaru z iného členského štátu a o prijatí služieb z iného členského štátu, kde sa vedú aj údaje potrebné pre správne určenie dane v členení s možnosťou odpočítania dane a bez tejto možnosti a pod. Podľa predmetných údajov je platiteľ povinný do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia podať daňové priznanie. Ak dodatočne zistí jeho nesprávnosť alebo neúplnosť, podá dodatočné daňové priznanie. Ďalej k veci uviedol, že subjekt Linde-KCA-Dresden GmbH - organizačná zložka, Panská 14, 811 01 Bratislava, bol zapísaný do obchodného registra a ako zdaniteľná osoba bol zaregistrovaný ako platiteľ DPH od 01.03.2003 v súlade s ust. § 3 zák. č. 222/2004 Z.z.. Podľa ust. § 51 ods. 2 a § 49 ods. 2 zák. č. 222/2004 Z.z. v znení účinnom v roku 2004, právo na odpočítanie dane vzniklo platiteľovi pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 zák. č. 222/2004 Z.z, keď do podania daňového priznania za príslušné zdaňovacie obdobie mal doklad (faktúru) od dodávateľa z iného členského štátu. Ak ju do tohto času nemal, mal vykonať odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, kedy doklad dostal. Pri dodaní služby si mohol platiteľ uplatniť odpočítanie dane v zdaňovacom období, v ktorom daň uviedol v záznamoch DPH. Žalobca v žalobe citoval predmetné ustanovenia zák. č. 222/2004 Z.z. platné v znení účinnom od 1.1.2010, kde je postup určený odlišne. Platiteľ sám zo svojich dokladov zistil nesprávnosť daňového priznania DPH a podal dodatočné daňové priznanie. Na jeho základe mu správca dane uložil pokutu podľa § 35 ods. 3 zákona o správe daní z dôvodu naplnenia všetkých predpokladov na jej uloženie. Na základe uvedených dôvodov dospel žalovaný k záveru, že vec bola posúdená správne, a preto žiadal žalobu zamietnuť. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na prejednanie veci podľa ust.§246a a nasl. O.s.p., rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania podľa § 250f ods. 3 O.s.p. rozsudkom. Termín a miesto vyhlásenia rozsudku bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a internetovej stránke súdu zákonom určeným spôsobom. Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j., najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Úlohou súdu v danom prípade bolo preskúmanie rozhodnutia a postupu správneho orgánu súvisiaceho s vydaním rozhodnutí uvedených v záhlaví tohto rozsudku. Jednou zo základných zásad daňového konania je zásada zákonnosti. Podľa § 2 ods. 1 zákona o správe daní, v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Aby daňové orgány mohli uvedenú zásadu realizovať, sú vybavené rozsiahlymi zákonnými právomocami, vychádzajúcimi zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, zakotvenej v § 2 ods. 3 citovaného zákona. Zo zákona o správe daní vyplýva, že dokazovanie vedie správca dane, ktorý vedie daňové konanie, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom (§ 29 ods. 1, ods. 8 cit. zákona). Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pri tom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (§ 29 ods. 2 zákona o správe daní). Na tento účel má správca dane využiť prostriedky (len všeobecne uvedené v ustanovení § 29 ods. 4 zákona o správe daní), ktorými možno objasniť okolnosti rozhodujúce (nielen cieľovo pre správne určenie daňovej povinnosti), pre posúdenie toho - ktorého výdavku, lebo tieto vo svojom súhrne aj jednotlivo podmieňujú správnosť určenia dane. Voľba druhu dôkazného prostriedku závisí od otázky, ktorú treba objasniť. Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom (§29 ods. 8). Podľa § 30 ods. 3 druhá veta zákona o správe daní, v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, na základe ktorých sa rozhodovalo. Na daňové konanie sa neviaže tzv. zásada koncentrácie konania. To znamená, že odvolací orgán v odôvodnení rozhodnutia o odvolaní musí sa vysporiadať so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní (§ 48 ods. 6 druhá veta cit. zákona). Podľa § 2 ods. 6 zákona o správe daní, pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane. Podľa § 250d ods. 1 OSP predseda senátu vyžiada spisy žalovaného správneho orgánu, ktorý je povinný bez meškania ich predložiť spolu so spismi správneho orgánu prvého stupňa. V prejednávanej veci krajský súd výzvou zo dňa 20.04.2011, doručenou dňa 02.05.2011 vyzval žalovaného na predloženie administratívneho spisu týkajúceho sa predmetnej veci, t.j. úplný žurnalizovaný a originálny zväzok listín vrátane spisu prvostupňového správneho orgánu a originálov dokladov o doručení. Žalovaný na výzvu súdu doručil dňa 11.05.2011 len vyjadrenie k žalobe, nežurnalizované rozhodnutie prvostupňového daňového orgánu č. XXX/XXX/XXXXXX/XX/Slá zo dňa XX.XX.XXXX; daňové priznanie dane z pridanej hodnoty za mesiac november XXXX-riadne, dodatočné zo dňa XX.XX., XX.XX., XX.XX, XX.XX., XX.XX., XX.XX.XXXX; žiadosť o odpustenie pokuty žalobcu zo dňa XX.XX.XXXX; rozhodnutie č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Slá zo dňa XX.XX.XXXX; žiadosť o odpustenie pokuty zo dňa 04.01.2010, rozhodnutie č. XXX/XXX/XXXXX/XX/Slá zo dňa 01.03.2010, rozhodnutie č. XXX/ XXX/XXXXX/XX/Slá zo dňa 01.02.2010; rozhodnutie č. 600/232/194619/10/Slá zo dňa 20.09.2010; rozhodnutie č. 600/232/96774/10/Slá zo dňa 05.05.2010; rozhodnutie č. 600/232/43354/10/Slá zo dňa 03.03.2010; rozhodnutie č. 600/232/193565/10/Slá zo dňa 17.09.2010; rozhodnutie č. 600/232/93916/10/Slá zo dňa 03.05.2010; rozhodnutie č. 600/232/44241/10/Slá zo dňa 03.03.2010; rozhodnutie č. 600/232/206454/08/Slá zo dňa 08.12.2008; odvolanie žalobcu voči predmetnému rozhodnutiu; predkladaciu správu správcu dane a rozhodnutie žalovaného. Z dôvodu, že žalovaný nepredložil súdu administratívny spis tak, ako o to bol vyzvaný, znemožnil súdu preskúmať postup daňových orgánov v predmetnom konaní. Vzhľadom na námietky podané žalobcom v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu ako i v žalobe, nie je možné preskúmať rozsah zisťovania správnych orgánov, termín vzniku daňovej povinnosti žalobcu, skutočný obsah právneho úkonu žalobcu v konaní. Z torza administratívneho spisu nie je možné zistiť, kedy vznikla žalobcovi daňová povinnosť a teda aj nárok na odpočet dane, či žalovaný skúmal akým spôsobom je vedené účtovníctvo žalobcu, či rozhodnutím daňových orgánov nedošlo k dvojitému zdaneniu, resp. dvojitému odpočtu dane. Nie je zrejmé, či bolo vykonané akékoľvek zisťovanie daňovými orgánmi, či bolo správcom dane a následne žalovaným vydané len formálne administratívne rozhodnutie. Súdu bolo znemožnené oboznámiť sa aj s dodatočným daňovým priznaním DPH, ktoré tvorilo podklad rozhodnutia, pričom nie je zrejmé, kedy vznikli zdaniteľné plnenia a aký právny režim sa vzhľadom na zmeny právnej úpravy na konanie vzťahujú. Dodržanie, či porušenie zákonného postupu pri prejednaní predmetnej veci správnym orgánom bolo možné zistiť len z originálneho administratívneho spisu, obsahujúceho i originálne doklady o doručení písomnosti správneho orgánu účastníkom. Prípadné nedodržanie zákonného postupu správneho orgánu v konaní je možné považovať za vadu, na ktorú je súd povinný prihliadať i bez návrhu, pretože mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Podľa § 250j ods. 3 OSP súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností a rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho predpisu, ak rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, alebo rozhodnutie je nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu alebo z dôvodu, že spisy neboli predložené. Súd zruší rozhodnutie správneho orgánu a konanie zastaví, ak rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený. Rozsahom a dôvodmi žaloby v týchto prípadoch nie je súd viazaný. Nepredložením originálneho administratívneho spisu žalovaného bolo súdu znemožnené preskúmať dôvodnosť žalobcom uplatnených námietok tak v správnom, ako i v súdnom konaní. Z tohto dôvodu bolo potrebné považovať napadnuté rozhodnutia správneho orgánu za nepreskúmateľné a preto súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie podľa § 250j ods.3 O.s.p.. S poukazom na ust. § 250k ods. 1 O.s.p. súd priznal úspešnému žalobcovi náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku 66,- € a trov právneho zastúpenia žalobcu advokátom podľa § 11 ods. 4, § 14 ods. 1 písm. a), písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška): 1/za rok 2010...3 úkony ( prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom; vypracovanie a podanie žaloby zo dňa 26.02.2010; vyjadrenie žalobcu k veci samej zo dňa 23.09.2010) á 120,23 eur; 3x paušál á 7,21 eur 2/ za rok 2011...2 úkony ( účasť na pojednávaní dňa 14.06.2011; vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 26.09.2011) á 123,50 eur; 2 x paušál á 7,41 eur ; 20% DPH vo výške 128,83 eur čo spolu predstavuje čiastku 838,97 eur, ktoré uhradí žalovaný k rukám právneho zástupcu žalobcu v zmysle § 149 ods. 1 O.s.p.. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.