Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/135/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010200724 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1010200724.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členiek senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Miloty Tóthovej, v právnej veci žalobcu: R. P., U. X, XXX XX T., právne zastúpený: JUDr. Martinom Abrahámom, advokátom, so sídlom Koceľova 25, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát, Špitálska 14, 812 08 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného Č. p.: KRP-P-27/DI-BCP-2010 zo dňa 1.3.2010, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu v zákonom určenej lehote sa žalobca domáhal, aby súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného Č. p.: KRP-P-27/DI-BCP-2010 zo dňa 1.3.2010, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave II Č. p.: ORP-P-1334/II-OBCP-2009-V zo dňa 18.1.2010. Rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu bol žalobca uznaný vinným zo spáchania dopravného priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. h) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o priestupkoch). Za predmetný skutok mu správny orgán prvého stupňa uložil podľa § 22 ods. 2 zákona o priestupkoch pokutu vo výške 300,- €, uložil zákaz činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 6 (šesť) mesiacov, pričom v zmysle ustanovenia § 14 ods. 2 citovaného zákona sa do času zákazu činnosti započítava čas, po ktorý na základe opatrenia orgánu štátnej správy vykonávaného v súvislosti s prejednávaným priestupkom nesmel už túto činnosť vykonávať, t.j. odo dňa 27.10.2009 a zároveň uložil žalobcovi zaplatiť trovy konania vo výške 16 eur. Žalobca v žalobe poukázal na niektoré zrejmé nesprávnosti nachádzajúce sa v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu ako aj v rozhodnutí žalovaného. Namietal, že fotodokumentácia, ktorá mu bola predložená pri ústnom prejednávaní pred správnym orgánom a ktorá je základným podkladom pre rozhodnutie o priestupku vzhľadom na nemožnosť identifikácie vozidla, zachyteného na snímkach nie je spôsobilá ako podklad pre rozhodnutie, a preto má za preukázané, že sa v spise, na základe ktorého správne orgány rozhodovali o priestupku, sa nenachádza dôkaz, ktorý by preukazoval, že žalobca viedol motorové vozidlo EVČ T. rýchlosťou 94 km/hod. Poukazoval na to, že pokiaľ by existujúci digitálny záznam v archíve žalovaného prípadne aj zachytával typ aj evidenčné číslo vozidla, ktoré žalobca viedol, tento nie je súčasťou spisu a nemôže byť podkladom pre rozhodnutie a ani sám žalovaný sa o ňom nezmieňuje pri vymenúvaní častí spisového materiálu. Žalobca ďalej viedol, že už počas ústneho pojednávania pred správnym orgánom namietal, že od vjazdu do Slovenskej republiky sa riadil záväzným dopravným značením, ktoré je umiestnené pozdĺž trasy, ktorou viedol motorové vozidlo, čo preukazoval dôkazom, označeným v spise správneho orgánu ako mapa trasy obvineného. V tejto súvislosti žalobca tvrdil, že na uvedenej trase sa nenachádzala značka typu IS 36a začiatok obce, a preto sa riadil dopravnými zákazmi, príkazmi a obmedzeniami platnými mimo obce až do miesta, kde bol zastavený hliadkou PZ Slovenskej republiky a bol obvinený zo spáchania priestupku. Žalobca zastával názor, že dôsledným dodržiavaním existujúceho dopravného značenia na trase, ktorou viedol motorové vozidlo nebolo nijakým spôsobom možné zistiť, že sa nachádza v obci. Nesúhlasil so stanoviskom žalovaného, že značka IS 36a začiatok obce Bratislava sa nachádza na hraničnom priechode Berg a že na každej cestnej komunikácii, ktorou je umožnený vjazd do obce Bratislava je umiestnená dopravná značka IS 36a. Žalobca toto tvrdenie správnych orgánov vyvracal údajom, že takáto značka sa nachádza až cca 1400 metrov od hraničného priechodu a podľa jeho vedomostí sa takáto značka na hraničnom priechode Berg - Petržalka nikdy nenachádzala a v tejto súvislosti poukazoval na detailnú dopravnú mapu, na ktorej je šípkami vyznačené kde sú značky IS 36a osadené ako aj na fotografiu vjazdu do Bratislavy po ceste č. 61 smerom z Rakúska. Namietal stanovisko žalovaného, že na základe existujúceho dopravného značenia žalobca musel vedieť, že došiel do obce Bratislava. Žalobca ďalej namietal, že mu bola zo strany správnych orgánov podsunutá vedomosť o tom, že sa nachádza v obci na diaľnici, a preto šiel 90 km rýchlosťou. Zotrval na stanovisku, že vzhľadom na nedostatočnosť dopravného značenia viedol vozidlo 90 km/hod. a nevedel, že vedie vozidlo v obci. Ďalej namietal aj to, že jeho námietky boli zo strany prvostupňového správneho orgánu odbité ako účelové a čo bolo odôvodnené žalobcovým trvalým pobytom, čím správny orgán porušil zákaz diskriminácie vyslovený v § 2 ods. 1 zákona č. 365/2004 Z. z., pretože niektoré otázky podstatné pre posúdenie priestupku ignoroval a vystačil si s posúdením iného postavenia žalobcu, ktorým je špecifické miesto jeho trvalého pobytu. Uviedol, že správny orgán nerozhodoval na základe skutočností a okolností, ktoré majú zásadný vplyv na posúdenie konania žalobcu a ktoré bolo potrebné vziať do úvahy pri rozhodovaní a neodôvodneným zamietnutím žalobcu bez predchádzajúceho preverenia, správne orgány nesplnili ani povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 47 ods. 3 Správneho poriadku, nakoľko v konaní spoľahlivo nezistili skutkový stav, čím porušili ustanovenie § 3 ods. 4 veta prvá Správneho poriadku, nezaoberali sa zodpovedne a svedomito vecou, čím došlo aj k porušeniu ustanovenia § 3 ods. 3 veta prvá Správneho poriadku a konanie správnych orgánov nepovažoval za konanie v súlade so zákonom a aj porušením práva na inú (ako súdnu) ochranu zaručenú článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Žalobca žiadal, aby rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu súd zrušil. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe došlým súdu dňa 21.4.2010 uviedol, že trvá na svojom rozhodnutí, ktoré podľa názoru žalovaného vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, vyplývajúceho z predloženého spisového materiálu Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ Bratislava II, z ktorého vyplýva, že žalobca porušil § 16 ods. 4 zákona č. 8/2009 o cestnej premávke, čím je uznaný vinným zo spáchania priestupku, proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávke podľa § 22 ods. 1 písm. h) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Poukázal na to, že žalobca bol pri ústnom prejednaní ako obvinený poučený podľa § 73 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb., taktiež bol oboznámený o tom, aké listinné dôkazy použil prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní o priestupku a bol oboznámený s obsahom zápisnice o ústnom prejednaní dopravného priestupku. Žalovaný ďalej uviedol, že z fotodokumentácie je čitateľné evidenčné číslo vozidla, ktoré prekročilo rýchlosť, z fotografie nie je možné určiť typ motorového vozidla, ale vozidlo s evidenčným číslo T. XXXX J. bolo po zdokumentovaní dopravného priestupku bezprostredne zastavené hliadkou PZ, z čoho je zrejmé, že osoba a vozidlo bolo totožné. Žalovaný poukázal tiež na to, že skutočnosť, že sa dopravného priestupku dopustil žalobca je preukázaná aj záznamom z výstupu z cestného radarového rýchlomeru Rameru 7 CCD - U, vý. Číslo S.: XXXX/XX, ktorý má certifikát Slovenského metrologického úradu č. XXX/XXX/XX/XX, platný od 18.11.2008 do 17.11.2009, ktorý je v digitálnej podobe archivovaný na Krajskom dopravnom inšpektoráte, pričom žalobca v odvolaní pripúšťa nielen existenciu digitálneho záznamu ale aj možnosť, že z predmetného digitálneho záznamu je možné určiť evidenčné číslo vozidla, ktoré viedol. Žalovaný ďalej zdôraznil, že pri každom vstupe do Slovenskej republiky sú umiestnené zvislé dopravné značky, jednou z nich je aj značka Všeobecné informácie o dopravných obmedzeniach č. IP 33, ktorá informuje o dopravných obmedzeniach v Slovenskej republike, ustanovených všeobecnými pravidlami cestnej premávky a žalobca pred prvostupňovým správnym orgánom vypovedal, že pri jazde na diaľničnom obchvate v Bratislave rešpektoval zákonom stanovenú maximálnu rýchlosť jazdy v obci podľa § 16 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z.. Po zjazde z Prístavného mosta pokračoval žalobca po komunikáciách, ktoré nie sú diaľnicou, t.j. žalobca si bol vedomý a vedel, že pri jazde po diaľnici sa nachádza v obci a túto skutočnosť musel vedieť aj keď sa napojil na Slovnaftskú ulicu. Žalovaný poukázal aj na to, že na každej cestnej komunikácii, ktorou je umožnený vjazd do obce Bratislava je umiestnená dopravná značka IS 36a, ktorá informuje o názve a začiatku obce, pričom vymenuje miesto, od ktorého platia ustanovenia pravidiel cestnej premávky, ktoré upravujú správanie sa v obci, ako napr. najvyššia dovolená rýchlosť. Predmetná dopravná značka č. B 31a sa nachádza aj pri hraničnom priechode Berg, pričom žalovaný trval na tom, že vo svojom rozhodnutí neuviedol, že dopravná značka sa nachádza priamo na hraničnom priechode Berg, ani sa nevyjadroval v akej vzdialenosti, ale že táto značka sa nachádza aj pri vstupe do Slovenskej republiky cez hraničný priechod Berg. Žalovaný poukázal aj na to, že zo spisového materiálu ako aj vykonaného dokazovania mali správne orgány dostatočne preukázané, že vzhľadom na uvedené žalobca vedel a bol si vedomý, že sa nachádza v obci a teda mal dodržiavať maximálnu povolenú rýchlosť 50 km/h a tvrdenia žalobcu o nevedomosti, že sa nachádza v obci považoval za absurdné a zarážajúce vyjadrenie. Z vyššie uvedených dôvodov žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 246 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a po nariadenom pojednávaní podľa § 250g ods. 1 O.s.p. dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP). Podľa § 250i ods. 1 OSP pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. V danom prípade bolo úlohou súdu preskúmať zákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu súvisiaceho s prejednávaným priestupkom žalobcu. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 27.10.2009 bola spísaná správa o výsledku objasňovania priestupku, proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, z ktorej vyplýva, že dňa 27.10.2009 v čase o 22.52 hod. v Bratislave, Kazanská bola vodičovi nameraná rýchlosť jazdy 94 km/ h pri maximálnej povolenej rýchlosti 50 km/h. foto č. 162, vozidlo s ramerom T.-XXXMP, čím došlo k porušeniu § 16 ods. 4 zákona č. 8/2009 o cestnej premávke, a teda došlo k naplneniu skutkovej podstaty priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. h) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. V zmysle tejto správy ďalej vyplýva, že majiteľ motorového vozidla R. P. si skutku nebol vedomý a odmietol zaplatiť uloženú blokovú pokutu vo výške 300,- €. Vodičovi bol zadržaný vodičský preukaz č. T.-XXXXX-XX a ďalšia jazda bola zakázaná. Vodič po poučení o možnosti vyjadriť sa k priestupku do správy o výsledku objasňovania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky uviedol, že sa vyjadrí dodatočne a odmietol podpísať predmetnú správu. Z potvrdenia o zadržaní vodičského preukazu evidenčné číslo I. XXXXXX zo dňa 27.10.2009 vyplýva, že vodič odmietol podpísať aj tento dokument. Súd ďalej zistil, že v administratívnom spise sa nachádza fotodokumentácia č. 162 a to snímka vykonaná radarom výrobné číslo XXXX/XX a ďalej sa v spisovej dokumentácii nachádza aj Certifikát o overení vydaný Slovenským metrologickým ústavom Bratislava č. XXX/XXX/XX/XX na cestný radarový rýchlomer, typ Ramer 7 CCD-U, výrobné číslo. S.: XXXX/XX, S.: XXXX/XX, Z.: XXXX/ XXXX s platnosťou od 18.11.2008 do 17.11.2009. Zo zápisnice z ústneho pojednávania o priestupku Č.p.: ORP-P-1334/II-OBCP-2009-V zo dňa 18.1.2010 spísanej na Okresnom riaditeľstva PZ Bratislava II, Okresný dopravný inšpektorát - Oddelenie bezpečnosti cestnej premávky, Bratislava, ktorú žalobca podpísal vyplýva, že žalobca po poučení podľa § 73 ods. 2 a § 73 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov a § 17 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní uviedol, že sa bude obhajovať sám. Čo sa týka priestupku žalobca uviedol, že prichádzal z Rakúskej republiky cez hraničný priechod Berg po diaľnici D2, z ktorej sa napojil na diaľnicu D1 až po križovatku Prístavný most - Bajkalská a pokračoval v ceste na Slovnaftskej ulici na Kazanskú ulicu. Po ceste nikde nebolo značenie „Začiatok obce“, a preto šiel 90 km rýchlosťou. V tom úseku nebolo žiadnou inou dopravnou značkou iné zníženie rýchlosti. Do spisu priložil mapu trasy. Rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva PZ Bratislava II Č. p.: ORP-P-1334/II-OBCP-2009- V zo dňa 18.1.2010 bol žalobca uznaný vinným z priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. h) zákona o priestupkoch. Podľa § 22 ods. 2 zákona o priestupkoch mu bola za predmetný priestupok uložená pokuta vo výške 300,- €, uložený zákaz činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 6 (šesť) mesiacov, pričom v zmysle ustanovenia § 14 ods. 2 citovaného zákona sa do času zákazu činnosti započítava čas, po ktorý na základe opatrenia orgánu štátnej správy vykonávaného v súvislosti s prejednávaným priestupkom nesmel už túto činnosť vykonávať, t.j. odo dňa 27.10.2009 a zároveň bola uložená žalobcovi povinnosť zaplatiť trovy konania vo výške 16,- €. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, doručené prvostupňovému správnemu orgánu v zákonnej lehote dňa 10.2.2010, v ktorom uviedol, že pri ústnom prejednaní mu bol zo strany policajného orgánu predložené údajné dôkazy a to fotodokumentácia, ktorá mala zachytávať ním vedené vozidlo Škoda Roomster evidenčné číslo T. XXXSC pri spáchaní priestupku. Zastával názor, že je nepochybné, že uvedený dôkaz dokazuje iba fakt, že policajný orgán nedisponuje žiadnym priamym dôkazom o spáchaní priestupku. Namietal, že predložená fotodokumentácia obsahuje fotky neidentifikovateľného vozidla, nie je možné určiť evidenčné číslo vozidla ani dokonca určiť typ motorového vozidla zachyteného na predmetných fotografiách a domnieval sa, že sa jedná o chybu obsluhy merača alebo zlyhania záznamovej techniky konkrétneho prístroja a namietal, že takáto dokumentácia tak pochybnej kvality so žiadnou výpovednou hodnotou nemôže slúžiť ako dôkaz v konaní o priestupku nielen voči nemu ale ani voči žiadnej konkrétnej osobe. Taktiež namietal, že mu nebol pri ústnom prejednaní priestupku predložený certifikát o overení cestného radarového rýchlomera Ramer 7 CCD U, ktorý je údajne súčasťou spisu. Konštatoval, že rozhodnutie odôvodnené na základe vyššieuvedených dôkazných materiálov a spôsobom, kedy sa nemohol ani vyjadriť ku všetkým dôkazom nemá oporu v skutočne zistenom skutkovom stave. Uviedol, že nie je možné spoľahlivo zistiť skutkový stav pri opieraní sa o neidentifikovateľné čierne machule, ktoré sú označované ako fotodokumentácia. Taktiež namietal, že policajný orgán nezisťoval, či jeho tvrdenie o neexistencii značky začiatok obce zakladá na pravde a skutočnosť, že má trvalé bydlisko neďaleko od miesta spáchania priestupku nie je hlavne z dôvodov všeobecného zákazu diskriminácie relevantné pre posudzovania správania sa účastníka cestnej premávky pri rozhodovaní o priestupku podľa zákona č. 8/2009 Z.z. Žalovaný rozhodnutím Č. p.: KRP-P-27/DI-BCP-2010 zo dňa 1.3.2010 odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Č. p.: ORP-P-1334/II-OBCP-2009-V zo dňa 18.1.2010 potvrdil. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov vodič smie v obci jazdiť rýchlosťou najviac 50 km/h-1, a ak ide po diaľnici v obci alebo po rýchlostnej ceste v obci, najviac 90 km/h-1. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov zákaz činnosti možno uložiť len za priestupky uvedené v osobitnej časti tohto zákona alebo v inom zákone a na čas v nich ustanovený, najdlhšie na päť rokov, a ak ide o činnosť, ktorú páchateľ vykonáva v pracovnom alebo v inom obdobnom pomere alebo na ktorú treba povolenie alebo súhlas štátneho orgánu, a ak páchateľ spáchal priestupok touto činnosťou alebo v súvislosti s ňou. Podľa § 14 ods. 2 cit. zákona do času zákazu činnosti sa započítava čas, po ktorý páchateľ na základe opatrenia orgánu štátnej správy vykonaného v súvislosti s prejednávaným priestupkom nesmel už túto činnosť vykonávať. Podľa § 22 ods. 1 písm. h) cit. zákona priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto ako vodič motorového vozidla prekročí rýchlosť ustanovenú v osobitnom predpise alebo prekročí rýchlosť ustanovenú dopravnou značkou alebo dopravným zariadením. Podľa § 22 ods. 2 písm. c) cit. zákona za priestupok podľa odseku 1 písm. e), g) až i) možno uložiť pokutu od 150,- € do 800,- € a zákaz činnosti do troch rokov. Podľa § 51 cit. zákon ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 73 ods. 2 cit. zákona obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. K výpovedi ani k priznaniu ho nemožno donucovať. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 o správnom, konaní (Správny poriadok) správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 32 ods. 2 cit. zákona podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Podľa § 46 cit. zákona rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 3 cit. zákona v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa § 59 ods. 1 cit. zákona odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Z predloženej dokumentácie je nepochybné, že došlo k dopravnému priestupku, keď dňa 27.10.2009 v čase o 22.52 hod. v Bratislave, Kazanská ul. bola vodičovi, ktorý viedol motorové vozidlo továrenskej značky Škoda Roomster nameraná rýchlosť jazdy 94 km/h pri maximálnej povolenej rýchlosti 50 km/ h cestným radarovým rýchlomerom Ramer 7 CCD U, výrobné číslo S.: XXXX/XX, ktorý má certifikát Slovenského metrologického ústavu č. XXX/XXX/XX/XX s platnosťou od 18.11.2008 do 17.11.2009. Fotodokumentácia nachádzajúca sa v spise zobrazuje predmetné vozidlo s viditeľným evidenčným číslom T. XXXSC. Majiteľ motorového vozidla bol hliadkou polície zastavený a kontrolovaný, pričom vodič R. P. si skutku nebol vedomý a odmietol zaplatiť uloženú blokovú pokutu vo výške 300,- €, následne mu bol zadržaný vodičský preukaz č. T.-XXXXX-XX a ďalšia jazda bola zakázaná. Vodič po poučení o možnosti vyjadriť sa k priestupku do správy o výsledku objasňovania priestupku, proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky uviedol, že sa vyjadrí dodatočne a odmietol podpísať predmetnú správu. Žalobca do zápisnice z ústneho pojednávania o priestupku Č.p.: ORP-P-1334/II-OBCP-2009-V zo dňa 18.1.2010 spísanej na Okresnom riaditeľstve PZ Bratislava II, Okresný dopravný inšpektorát - Oddelenie bezpečnosti cestnej premávky, Bratislava po zákonnom poučení uviedol, že sa bude obhajovať sám a k samotnému priestupku uviedol, že prichádzal z Rakúskej republiky cez hraničný priechod Berg po diaľnici D2, z ktorej sa napojil na diaľnicu D1 až po križovatku Prístavný most - Bajkalská a pokračoval v ceste na Slovnaftskej ulici na Kazanskú ulicu. Po ceste nikde nebolo značenie „Začiatok obce“, a preto šiel 90 km rýchlosťou. V tom úseku nebolo žiadnou inou dopravnou značkou iné zníženie rýchlosti. Súd zo všetkých okolností tohto prípadu nemal o tom, že žalobca viedol morové vozidlo na inkriminovanom mieste a čase na Kazanskej ulici, ktorá sa nachádza v intraviláne obce Bratislava a vzhľadom na okolnosti a dôkazy mal za preukázané, že nemohlo dôjsť k omylu pri stotožnení vodiča auta. Súd v súvislosti s námietkou žalobcu ohľadom neexistencie značky vyznačujúcej začiatok obce túto považoval za účelovú obranu, lebo podmienka toho, že v obci sa musí jazdiť rýchlosťou 50 km/h nie je okolnosť, že vodič musí prejsť okolo značky označujúcej začiatok obce a žalobca taktiež vzhľadom na okolnosti, jeho osobu a dôkazy musel vedieť, že sa nachádza v obci, avšak napriek tomu jazdil rýchlosťou, ktorá prekračovala povolenú rýchlosť v obci. Podľa § § 16 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov vodič smie v obci jazdiť rýchlosťou najviac 50 km/h. Nakoľko si žalobca uvedenú zákonnú povinnosť nesplnil, došlo k naplneniu skutkovej podstaty priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. h) zákona o priestupkoch, za spáchanie ktorého bol žalobca sankcionovaný. Žalobca bol počas správneho konania poučený v súlade so zákonnými predpismi. Skutkové zistenia boli postačujúce na prijatie záverov o porušení zákonnej povinnosti žalobcom, ktoré je kvalifikované ako priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. h) zákona o priestupkoch. Z odôvodnenia rozhodnutí vyplýva tak zistený skutkový stav ako aj právne posúdenie. Primeranosť uloženej pokuty nebola predmetom žaloby. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd považuje žalobu za nedôvodnú, a preto ju podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O náhrade trov konania rozhodol súd s prihliadnutím k ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi nepriznal právo na ich náhradu. Žalovaný zo zákona na náhradu trov konania nemá nárok. Senát krajského súdu prijal predmetné rozhodnutie pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.