Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/154/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010200821 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1010200821.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členiek senátu JUDr. Soni Langovej a JUDr. Miloty Tóthovej, v právnej veci žalobcu: R.. F. R., T.., trvale bytom M. XXXX/XX, F. F., adresa na doručovanie: E. X/A, XXX XX F., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave, Krajský dopravný inšpektorát, so sídlom Špitálska 14, 812 28 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRP-P-15/DI-BCP-2010 zo dňa 4.2.2010, jednomyseľne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu zákonom určenej lehote sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRP-P-15/DI-BCP-2010 zo dňa 4.2.2010, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu, Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava II o priestupku, č.p.: ORP-P-592/II-OBCP-2009-M zo dňa 9.12.2009, ktorým bol uznaný žalobca vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. j) zákona SNR č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov (zákon o priestupkoch), pretože ako vodič motorového vozidla dňa 16.9.2009 v Trnave porušil povinnosť vyplývajúcu mu z § 25 ods. 1 písm. g) zákona NR SR č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke tým, že zastavil a stál s motorovým vozidlom v podjazde. V zmysle § 22 ods. 2 zákona o priestupkov mu bola uložená pokuta vo výške 100,- € a bol zaviazaný k úhrade trov konania vo výške 16,- €. Žalobca uviedol, že žalovaný podľa neho nedostatočne zistil skutkový stav a preto dospel aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Podľa popisu miesta, žalobca tvrdí, že nešlo o železničný podjazd označený príslušnou výstražnou dopravnou značkou č. A24 [v zmysle prílohy č. 1, diel II., časť prvá, článok 1, odsek 26 vyhlášky č. 9/2009 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon o cestnej premávke (ďalej len vyhláška)] a ani inou zvislou alebo vodorovnou dopravnou značkou, ktorá by oprávnenie žalobcu zastaviť a stáť s vozidlom obmedzila alebo vylúčila. Hodnotenie miesta pokladá za subjektívny úsudok žalovaného a preto akékoľvek rozhodnutie o uznaní viny a uložení sankcie ma podľa názoru žalobcu arbitrárnu povahu. Žalobca ďalej poukázal na tú skutočnosť, že prvostupňový správny orgán v čase vydávania svojho rozhodnutia vychádzal najmä s dôkazov vykonaných príslušníkmi Policajného zboru v Trnave, pričom tvrdenia, ktoré žalobca poskytol na ochranu svojich práv a právom chránených záujmov nebral nijako do úvahy, ani jednu z nich nezohľadnil. Takto sa správny orgán dopustil porušenia viacerých zásad správneho konania a to najmä zásady zistenia skutkového stavu bez dôvodných pochybností a zásady vyjadrenej v § 3 ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len správny poriadok). Žalobca uviedol, že príslušníkov Policajného zboru Trnava viackrát upozornil na to, že na druhej strane cesty rovnako stojí motorové vozidlo, ktoré však nebolo zabezpečené zariadením, ktoré by mu bránilo v odjazde a nebol ani obdobne hodnotený ako žalobca. Z toho mu potom vyplýva, že správny orgán skutkovo totožnú vec neposúdil ako priestupok a preto porušil zásadu materiálnej rovnosti a narušil tým právnu istotu žalobcu. Žalobca v ďalšom poukázal na článok 1 ods. 1, článok 2 ods. 2, 3, článok 13 ods. 1 Ústavy SR, § 3 ods. 1 a ods. 4 správneho poriadku a zdôraznil, že príslušníci PZ nezákonne postupovali, keď ho podrobili dychovému testu, hoci neviedol a ani viesť motorové vozidlo nemohol, nakoľko mu bolo zabránené v odjazde zabezpečovacím zariadením. Rovnako žalobca poukázal na to, že správny orgán si arbitrárne bez zákonného podkladu vyložil miesto jeho státia ako podjazd. Žalobca ďalej namietal, že aj keď vo všeobecnosti záväzný právny predpis neupravuje informatívne dopravné značky s významom informovať účastníka cestnej premávky o podjazde resp. tunely a dopravnými značkami a dopravnými zariadeniami sa spravidla nevyznačuje zákaz alebo príkaz vyplývajúci zo všeobecných ustanovení pravidiel cestnej premávky, ale to ešte neznamená podľa žalobcu, že správny orgán môže takéto miesto jednostranne ako podjazd označiť resp., že každý účastník cestnej premávky by mal takého miesto ako podjazd vnímať. Preto tvrdí, že miesto, kde so svojím vozidlom stál, nebol železničným podjazdom. Preto je toho názoru, že z objektívneho hľadiska je preňho podstatné to, že miesto kde stál nebolo označené žiadnou informatívnou značkou, že ide o podjazd a zároveň na ňom nebolo ani iné označenie zakazujúce státie vozidla. Z uvedených dôvodov navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a priznať mu náhradu trov konania. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zaslanom súdu dňa 27.5.2010 zotrval na doterajších rozhodnutiach. V podrobnej argumentácii na námietky žalobcu poukázal predovšetkým na to, že z administratívneho spisu a z materiálu, ktorý pripravil Okresný dopravný inšpektorát jednoznačne vyplýva, že žalobca porušil § 25 ods. 1 písm. g) zákona č. 8/2009 Z.z o cestnej premávke, preto je uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. j) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Žalovaný poukázal na dôkazy zadovážené v priebehu objasňovania priestupku (správa o výsledku objasňovania, fotodokumentácia, záznam o podaní vysvetlenia a úradný záznam hliadky PMJ Trnava), ktoré preukazujú, že žalobca sa určeného priestupku dopustil. Za podstatný dôkaz má fotodokumentáciu, z ktorej vyplýva, že žalobca odstavil svoje motorové vozidlo značky BMW 765/GM21/01 čiernej farby, evidenčné číslo F. XXXVD na mieste, ktoré je mimo úrovňovým krížením cestnej komunikácie so železničnou traťou. Žalovaný zdôraznil, že dopravná značka A24 je zvislou výstražnou značkou a podľa § 5 ods. 2 vyhlášky Ministerstva vnútra SR č. 9/2009 Z.z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, výstražné značky skupiny A upozorňujú na miesta, kde účastníkovi cestnej premávky môže hroziť nebezpečenstvo a kde musí dbať na zvýšenú opatrnosť; na cestách spravidla upozorňujú na situácie, ktoré by inak neočakával. Žalovaný uviedol, že touto dopravnou značkou zákon sledoval iný ciel ako ten, aby výstražnou dopravnou značkou Tunel (číslo A 24) označoval komunikáciu, ktorá bez pochybností podjazdom je. Podľa § 25 ods. 1 písm. g) zákona o cestnej premávke na železničnom priecestí v podjazde a v tuneli a vo vzdialenosti kratšej ako 15 metrov pred nimi a 15 metrov za nimi nesmie vodič zastaviť a stáť. V praxi osadenie dopravnej značky Tunel (A 24) sa realizuje vždy z dôvodu výstrahy pred hroziacim nebezpečenstvom spravidla pred vjazdom do tunela, preto táto informatívna dopravná značka, ktorá má informovať, že sa jedná o podjazd nie je vo všeobecne záväzných právnych normách ustanovená. Tento záver podporuje aj ustanovenie § 8 ods. 7 vyhlášky Ministerstva vnútra SR 9/2009 Z.z., ktorý upravuje, že dopravnými značkami a dopravnými zariadeniami sa spravidla nevyznačuje zákaz alebo príkaz vyplývajúci zo všeobecných ustanovení pravidiel cestnej premávky tzn., že pred vjazdom do podjazdu sa dopravné značky „zákaz zastavenia“ neosádzajú, nakoľko sa predpokladá, že držiteľ vodičského preukazu na vedenie motorových vozidiel vie všeobecnú známu skutočnosť kedy je cestná komunikácia podjazdom a taktiež vie a musí vedieť, ktoré ustanovenia vyplývajúce zo zákona o cestnej premávke v danej situácii je povinný dodržiavať. Ďalej poukázal na to, že porušenie povinností podľa § 25 ods. 1 písm. g) sa považuje v zmysle § 137 ods. 2 písm. q) zákona o cestnej premávke za porušenie pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom. K ostatným tvrdeniam žalobcu, ktoré súviseli s nerovnakým prístupom pri postihovaní ostatných vodičov motorových vozidiel kam v rovnakom čase prítomných žalovaný uviedol, že povinnosťou správnych orgánov nie je informovať žalobcu o spôsobe riešenia priestupkov, ktorých sa dopustili iní vodiči, ich úlohou bolo riešiť so žalobcom protiprávne konanie, ktorého sa dopustil sám žalobca. Preto všetky ostatné argumenty uvádzané žalobcom považuje za zavádzajúce a účelové. Uviedol a zdôraznil, že od žalobcu ako držiteľa vodičského oprávnenia sa očakáva, že ako účastník cestne premávky ovláda pravidla cestnej premávky. Na základe týchto skutočností navrhol žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p., ďalej len O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní a jednomyseľne podľa § (3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011), dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb ako aj rozhodnutí ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 3 O.s.p.). Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy občianskeho súdneho poriadku (§ 247 a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesno-právnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho priestupku súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe a to z pohľadu, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia (§ 245 ods. 2 O.s.p.). Podľa § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Predmetom súdneho prieskumu je napadnuté rozhodnutie Krajského dopraveného inšpektorátu č. KRP-P-15/DI-BCP-2010 zo dňa 4.2.2010 a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava II č. ORP-P-592/II-OBCP-2009-M zo dňa 9.12.2009. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu vyplýva, že žalobca dňa 16.9.2009 o 11.25 hod. v Trnave stál s vozidlom pod železničným podjazdom na mieste, kde nesmie zastaviť a stáť. Motorové vozidlo, ktorým tam stál bolo osobné motorové vozidlo, štátnej poznávacej značky BMW 765/GM21/01, čiernej farby, TEČ: F.. Prvostupňový správny orgán skonštatoval, že uvedeným skutkom vodič porušil § 25 ods. 1 písm. g) s poukazom na § 137 ods. 2 písm. q) zákona č. 8/2009 o premávke na pozemných komunikáciách a tak naplnil skutkovú podstatu priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. j) zákona č. 372/1990 Z.z. o priestupkoch. U žalobcu bol vykonaný elektrickým meračom typu Alcotest dräger 7410 evidenčné číslo E.-XXXX aj vyšetrenie na zistenie alkoholu, ktorým mu bola nameraná hodnota 0,00 mg/l. Zo záznamu o podaní vysvetlenia pod číslom ČPS: KRP-692/PP-PMJ-2009 dňa 16.9.2009 vyplýva, že žalobca priestupok neuznal, pretože podľa jeho tvrdenia žiadneho porušenia právnych predpisov sa nedopustil. Z evidenčnej karty doloženej do administratívneho spisu vyplýva, že menovanému bola uložená v roku 2008 pokuta za rýchlosť jazdy. Z doloženej fotodokumentácie z miesta priestupku (Trnava ulica Žarnova) zo dňa 16.9.2009 je zrejmé, že je tam zachytené predmetné motorové vozidlo zo založeným blokovacím zariadením na ľavom prednom kolese, ktoré sa nachádza v podjazde. Z fotodokumentácie číslo 4 je zistiteľné, že ide o miesto, kde žalobca odstavil svoje motorové vozidlo značky BMW 765/GM21/01 čiernej farby, evidenčné číslo F. XXXVD a to na mieste, ktoré je mimo úrovňovým krížením cestnej komunikácie. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave II vydalo prvostupňové rozhodnutie a to rozkaz o uložení sankcie za priestupok dňa 13.10.2009, kde konštatoval, že uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. j) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch uložil mu v zmysle § 22 ods. 2 cit. zákona sankciu. Voči tomuto rozhodnutiu žalobca podal odpor, kde namietal konanie správneho orgánu v rozpore s čl. 12 Ústavy SR, pretože nekonali voči nemu dôstojne a v súlade s právom. Nedôstojnosť videl v arogantnom správaní policajných príslušníkov a v tom, že ho nútili vykonať dychovú skúšku, pričom mu nevedeli vysvetliť dôvod takéhoto postupu. Žalobca bol toho názoru, že sa nedopustil žiadneho priestupku, správny orgán druhostupňový mal konanie zastaviť v zmysle § 76 ods. 1 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb. Zo zápisnice z ústneho pojednávania spísaného dňa 9.12.2009 pod evidenčným číslom, č.p.: ORP-P-592/II-OBCP-2009-M žalobca zopakoval svoj názor o nevine. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave vydalo rozhodnutie, číslo: KRP-P-15/DI-DCP-2010 dňa 4.2.2010, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu. Podľa § 3 zákona č. 8/2009 o cestnej premávke (1) Účastník cestnej premávky je povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v tomto zákone. (2) Účastník cestnej premávky je ďalej povinný a) správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému, dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam, b) poslúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia, c) poslúchnuť pokyn, výzvu alebo príkaz policajta súvisiaci s výkonom jeho oprávnení pri dohľade nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, strpieť výkon jeho oprávnení, ako aj pokyny iných osôb, ktoré na to oprávňuje tento zákon alebo osobitný predpis. Podľa § 25 ods. 1 citovaného zákona vodič nesmie zastaviť a stáť na železničnom priecestí, v podjazde a v tuneli a vo vzdialenosti kratšej ako 15 m pred nimi a 15 m za nimi. Podľa § 137 ods. 2 písm. q citovaného zákona porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je porušenie povinnosti podľa § 3 ods. 3, § 4 ods. 3, § 9 ods. 2 alebo § 25 ods. 1 písm. g). Podľa § 22 ods. 1 písm. j) zákona č. 372/1990 Zb. priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto iným spôsobom ako uvedeným v písmenách a) až i) sa dopustí porušenia pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom podľa osobitného predpisu. Podľa odseku za priestupok podľa odseku 1 písm. j/ možno uložiť pokutu od 60,- € do 300,- € a zákaz činnosti do dvoch rokov. V predmetnom konaní Krajský súd v Bratislave z doložených listinných dôkazov a to najmä fotodokumentácie jednoznačne zistil, že tam uvedené odstavené osobné motorové vozidlo, so založeným blokovacím zariadením na ľavom prednom kolese, patrilo podľa poznávacej značky žalobcovi, ktoré bolo zaparkované v podjazde. Iné motorové vozidlá sa v danom podjazde nenachádzali. Zároveň súd konštatuje, že z predloženej fotodokumentácie nebolo možné zistiť, že miesto, kde sa motorové vozidlo nachádzalo, by bolo pod železničnou traťou, pretože takto fotodokumentácia vystavená nebola. Na základe tejto skutočnosti je možné konštatovať, že pokiaľ žalovaný miesto skutku vyhodnotil ako mimoúrovňové kríženie cestnej komunikácie, kde v zmysle § 25 ods. 1 písm. g) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke vodič nesmie zastaviť a stáť, potom jeho úvaha nebola svojvoľná a nevybočila ani z logických medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Preto obranu žalobcu založenú na tvrdení, že uvedené miesto nebolo žiadnou dopravnou značkou definované tak, aby tam nemohol zastaviť a stáť pokladá aj Krajský súd v Bratislave za účelové a zavádzajúce. Podľa § 5 ods. 2 vyhlášky MV SR č. 9/2009 Z.z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona 8/2009 Z.z. o cestnej premávke výstražné značky skupiny A upozorňujú na miesta, kde účastníkovi cestnej premávky môže hroziť nebezpečenstvo a kde musí dbať na zvýšenú opatrnosť. Tu treba prisvedčiť žalovanému, že uvedenou dopravnou značkou zákon sledoval evidentne iný cieľ ako ten aby takouto dopravnou značkou napríklad Tunel označoval komunikáciu, ktorá zjavne podjazdom je a ktorú nielen držiteľ vodičského oprávnenia na vedenie motorových vozidiel, ale aj každý iný účastník cestnej premávky by mal vedieť rozlíšiť a teda bez pochybnosti vnímať ako podjazd teda miesto, kde nemožno zastaviť ani stáť s motorovým vozidlom a to nemožno zastaviť a stáť ani 15 metrov pred ním ani 15 metrov za ním. Taktiež je treba dať za pravdu žalovanému, že informatívna dopravná značka s významom iba informovať, že sa jedná o podjazd vo všeobecne záväzných právnych normách nie je ustanovená, preto takúto tabulu ani nebolo povinné pre informáciu poskytnúť. Podľa § 8 ods. 7 vyhlášky MV SR č. 9/2009 Z.z. dopravnými značkami a dopravnými zariadeniami sa spravidla nevyznačuje zákaz alebo príkaz vyplývajúci zo všeobecných ustanovení pravidiel cestnej premávky , čo znamená, že pred vjazdom do podjazdu dopravné značky zákaz zastavenia sa neosádzajú, nakoľko sa predpokladá, že držiteľ vodičského preukazu na vedenie motorových vozidiel vie všeobecne známu skutočnosť a to, že kedy cestná komunikácia je podjazdom a kedy nie je a teda aj bez informácie vyplývajúcej z dopravného značenia vie a zároveň aj vedieť musí, ktoré ustanovenia vyplývajúce pravidiel cestnej premávky v danej situácii musí dodržať. Predložená fotodokumentácia je dostatočným dôkazom o tom, že sa žalobca preukázania viny dopustil čo vyplýva aj zo záznamu o podaní vysvetlenia obvineného aj z úradného záznamu policajnej hliadky PMJ Trnava. Žalobca totiž nepoprel, že by to bolo jeho motorové vozidlo, že by tam bol býval zastavil s jeho motorovým vozidlom niekto iný resp., neuviedol žiadne ďalšie dôkazy vo svoj prospech. Vo veci tvrdenia žalovaného, že bol šikanovaný zo strany príslušníkov PZ a že nebolo potrebné „predvádzať cirkus“ pri prešetrovaní priestupku, súd uvádza, že tieto tvrdenia sú pre daný prípad irelevantné. Pokiaľ žalobca namietal, že mu bolo prikázané vykonať dychovú skúšku, hoci bol mimo motorového vozidla, tu súd poukazuje na ust. § 3 vyššie citovaného zákona o cestnej premávke, že túto policajný orgán je oprávnený vykonať resp. jeho príkazu v tomto prípade je povinný, každý koho sa to týka vyhovieť. Z uvedených dôvodov žalobcove námietky smerované predovšetkým k správaniu sa policajtov, súd pre dané priestupkové konania hodnotil ako bezvýznamné. Pokiaľ žalobca poukázal na poškodzovanie jeho ľudských práv a narúšanie jeho dôstojností je treba povedať, že v tomto prípade mal žalobca postupovať a využiť všetky právne prostriedky na nápravu napr. aj vo forme sťažnosti nadriadeným orgánom správneho orgánu, ktorý vo veci konal. V predmetnej veci Krajský súd v Bratislave nezistil žiadne také pochybenia v napadnutom rozhodnutí ani v konaní, ktoré mu predchádzalo, ktoré by mali za následok zrušenie uvedených rozhodnutí. Súd postupujúc v intenciách žaloby vec vyhodnotil a zistil, že správne orgány postupovali v súlade so zákonom, keď žalobcu uznali vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. j) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch začo mu dôvodne uložili aj pokutu podľa § 22 ods. 2 zákona. Uloženie sankcie za protiprávne konanie taktiež bolo v súlade so zákonom. Treba konštatovať, že žalobca neuviedol v žalobnom návrhu žiadne iné skutočnosti, ktoré by záver o zákonnosti rozhodnutia postupov správnych orgánov vyvrátili. S poukazom na uvedené Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného pokladal za zákonné a preto žalobu žalobcu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal a žalovanému v tomto konaní náhrada trov neprináleží. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia na Najvyšší súd SR prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.