KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava26. 4. 2012plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4S/161/2010 z 26. 4. 2012

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 26. apríla 2012, sp. zn. 4S/161/2010, ECLI:SK:KSBA:2012:1010200841.4

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4S/161/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010200841
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1010200841.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členiek
senátu JUDr. Soni Langovej a JUDr. Miloty Tóthovej, v právnej veci žalobcu: O. P., H. Z. X, XXX XX T. H.,
adresa na doručovanie: O. P. bytom u C. P. bytom H. XX, XXX XX T., zastúpeného: JUDr. Martin Priecel,
advokát so sídlom AK, Mickiewiczova 6, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: Krajský stavebný úrad v
Bratislave so sídlom: Lamačská cesta č. 8, 845 14 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. A-2008/01711-PSO zo dňa 17.03.2008 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 12.04.2010 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. A-2008/01711-PSO zo dňa 17.03.2008, ktorým bolo zamietnuté odvolanie
žalobcu a bolo potvrdené rozhodnutie stavebného úradu, Mestskej časti Bratislava - Petržalka, č.
UKSP/15823-TX1/2007-Pr-15 zo dňa 10.12.2007, ktorým bolo žalobcovi nariadené podľa § 102 ods. 2
a 3 stavebného zákona ako spoluvlastníkovi pozemkov parc.č. XXXX/X a XXXX/X v k.ú. H. odstrániť
nepovolené terénne úpravy na uvedených pozemkoch a uviesť ich do pôvodného stavu v určenom
termíne.

Žalobca uviedol, že napadnuté rozhodnutie mu nebolo účinne doručené, keďže v čase doručovania
(od 09.04.2008 do 15.04.2008) bol na pracovno-obchodnej ceste, čo preukazuje potvrdením konateľa
spoločnosti BELLIGERO, s.r.o. Q. E.. Navyše napadnuté rozhodnutie bolo doručované na adresu C.
P., H. XX, T., teda osobe, ktorá nebola účastníkom prejednávaného konania. Žalobca ďalej uviedol, že
napadnuté rozhodnutie fyzicky obdržal od žalovaného až na základe vlastnej iniciatívy dňa 03.03.2010.

Na základe uvedených skutočností namieta nemožnosť využitia svojich procesných práv v predmetnom
odvolacom konaní ako aj znemožnenie uplatnenia práv pred súdom. Je toho názoru, že napadnuté
rozhodnutie ako aj postup správneho orgánu je postihnuté vadou, ktorá spočíva v nezákonnom
doručovaní. Preto ho žiada zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie a priznať mu náhradu trov
konania.

Žalovaný v písomnom vyjadrení doručenom Krajskému súdu v Bratislave dňa 17.05.2010 uviedol, že
žalobu nepovažuje za opodstatnenú. Žalovaný poukázal na obsah žaloby, z ktorého okrem nezákonného
doručovania nie je zrejmé, v čom žalobca konkrétne bol na svojich právach, právom chránených
záujmoch ukrátený napadnutým rozhodnutím resp. postupom správneho orgánu. Žalovaný poukázal na
to, že svoje rozhodnutia pokladá za zákonné, v konaní boli dostatočne zabezpečené procesné i hmotné
práva účastníkov, s ich námietkami sa riadne vysporiadal. Žalovaný zastáva názor, že pri doručovaní



postupoval podľa zaužívaných pravidiel, pričom žalobcovi doručoval na adresu trvalého pobytu resp.
na adresu kontaktnú, tak ako to žalobca vo svojich podaniach uvádzal. Preto považuje doručovanie
druhostupňového rozhodnutia za správne a zákonné a z uvedených dôvodov upozorňuje na to, že
žalobca podal žalobu oneskorene (§ 250b ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len O.s.p.).
Žiada žalobu zamietnuť.

Krajský súd v Bratislave uznesením č.k. 4S 161/2010 - 49 dňa 26.11.2010 konanie zastavil z dôvodu
oneskoreného podania žaloby s poukazom na § 250b ods. 1 O.s.p. a § 250d ods. 3 O.s.p.. Dôvodovú
časť uznesenia opravil ďalším uznesením č.k. 4S 161/2010-55 zo dňa 10.01.2011. Na odvolanie žalobcu
Najvyšší súd Slovenskej republiky obe uvedené uznesenia Krajského súdu v Bratislave zrušil uznesením
sp.zn. 3 Sžp/6/2011-58 zo dňa 05.04.2011 a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, aby vyriešil podstatnú
otázku, akým spôsobom a kedy bolo predmetné rozhodnutie žalovaného žalobcovi doručené.

Z obsahu písomného vyjadrenia Q. E. bolo súdu potvrdené, že v čase od 09.04.2008 do 15.04.2008 sa
žalobca nezdržiaval v mieste bydliska, ale bol na služobnej ceste. Okrem toho v priebehu pojednávania
nebolo rozporované ani tvrdenie žalobcu, že napadnuté rozhodnutie prevzal u žalovaného dňa
03.03.2010. Na základe týchto skutočností súd mal za preukázané, že žaloba osobne podaná dňa
12.04.2010 tunajšiemu súdu bola podaná v súlade s § 250b ods. 1 O.s.p., teda včas.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.)
na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe
(§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k rozhodnutiu jednomyseľne
odsúhlasenému všetkými členmi senátu.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Na základe žalôb súdy v správnom súdnictve prejednávajú prípady, v ktorých fyzická alebo právnická
osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,
aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).

Z dispozičnej zásady, ktorou sa súd v správnom súdnictve riadi, vyplýva žalobcovi z ustanovenia § 249
ods. 2 OSP zákonná povinnosť uviesť okrem všeobecných náležitostí žaloby aj označenie rozsahu, v
ktorom je rozhodnutie napadnuté, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a aký konečný návrh
robí. Zákon kladie na obsah žaloby ako podmienky všeobecné (§ 42 ods. 3 a § 79 ods. 1), tak aj
podmienky osobitné pre správne súdnictvo, ktoré sú obsiahnuté v § 249 ods. 2 OSP. Žaloba musí preto
obsahovať označenie napadnutého rozhodnutia, označenie všetkých účastníkov konania aj účastníkov
konania pred správnym orgánom (včítane osôb zúčastnených na konaní), presné označenie výrokov,
ktoré žalobca napáda (najmä ak rozhodnutie pozostáva z viacerých výrokov), a žalobné dôvody. Zo
žaloby musí byť pre súd jasné a zrozumiteľné, aké žalobné dôvody uvádza žalobca na podporu svojho
tvrdenia podľa § 247 ods. 1 OSP, že dotknutým rozhodnutím bol na svojich právach ukrátený. Súd
nemôže z vlastnej iniciatívy za žalobcu nahradiť žalobné dôvody ani sám nevyhľadáva ďalšie možné
vady napadnutého rozhodnutia. Nakoľko predmetom súdneho preskúmania je predovšetkým zákonnosť
rozhodnutia (nie iba jeho vecná správnosť) má včasné, správne a úplné formulovanie žalobných
dôvodov zásadný význam. Táto požiadavka na žalobcu je v správnom súdnictve o to významnejšia, že
podľa § 250h OSP je súd viazaný rozsahom žaloby od jej podania a žalobca uplynutím dvojmesačnej
lehoty od doručenia napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, nemá možnosť požadovať odpustenie
zmeškania tejto lehoty. Je žiaduce pripojiť k žalobe aj odpis napadnutého rozhodnutia.

Podľa citovaného zákonného ustanovenia § 247 ods. 1 OSP ako aj súdnej judikatúry a ustálenej
súdnej praxe (bližšie napr. ZSP 1/1997, R 64/1998, ZSP 8/1998, R 58/2001 R 95/2004, ZSP
5/2005) treba považovať za osobitnú náležitosť žaloby aj konkrétne tvrdenie a zdôvodnenie žalobcu,
že rozhodnutím alebo postupom, ktorý napáda, bol ukrátený na svojich právach, pričom musí ísť o
subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu. Ďalej musí žalobca tvrdiť, že správny orgán pri
vydaní napadnutého rozhodnutia porušil zákon, a to tak, že odkáže na konkrétne ustanovenia právnych
predpisov, či už hmotného, alebo procesného práva. Nestačí iba všeobecné tvrdenie, že zákon bol
porušený. Obligatórnou náležitosťou žaloby je teda povinnosť žalobcu tvrdiť, že správne rozhodnutie
alebo jeho časť odporuje konkrétnemu všeobecne záväznému právnemu predpisu a toto tvrdenie právne
odôvodniť. Žalobca musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona.



Ako je už spomenuté vyššie, súd nevyhľadáva za žalobcu konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia
správneho orgánu, ktoré podľa § 249 ods. 2 O.s.p. majú tvoriť obsah žaloby a určovať rozsah
preskúmavania zákonnosti rozhodnutia súdom, ktorým je podľa § 250h OSP viazaný a nemôže ho
prekročiť. Z ustanovenia § 249 ods. 2 O.s.p. vyplýva zásada iudex ne eat ultra petita partium (sudca
nech nejde nad návrhy strán), ktorú musí súd zásadne aplikovať vo všetkých veciach, v ktorých
preskúmava na základe podanej žaloby zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia, s výnimkou, ak
zrušuje rozhodnutie správneho orgánu podľa § 250j ods. 3 OSP.

Žalobca v žalobe podanej dňa 12.04.2010 žiadne konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutí
žalovaného ani žiadne zákonné ustanovenia, ktoré mali byť rozhodnutiami a postupom žalovaného
správneho orgánu porušené (okrem už vyššie spomenutého doručovania), neuviedol. Neuviedol ani
žiadne konkrétne zdôvodnenia, v čom bol napadnutými rozhodnutiami žalovaného alebo jeho postupom
ukrátený na svojich právach. Dôvodil iba nesprávnym doručovaním, ktorá otázka bola vyriešená a tým
argumentácia žalobcu týmto smerom bola akceptovaná a bolo mu umožnené uplatniť si svoje hmotné a
procesné práva pred súdom. Napokon jedinú vadu, ktorú sám v žalobe uviedol bola vada v doručovaní.

Nakoľko súd je rozsahom žaloby viazaný, nemôže obsah žaloby nahradiť ani doplniť a žalobca si toto
doplnenie tiež nemôže vyhradiť až na iné než zákonné obdobie (§ 250h ods. 1 OSP).

Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu podľa § 250 j ods. 1 O.s.p. zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému
žalobcovi ich náhradu nepriznal a žalovanému v tomto konaní náhrada trov neprináleží.

Rozhodnutie bolo odhlasované členmi senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia
na Najvyšší súd Slovenskej republiky, prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.