Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3S/159/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010200869 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1010200869.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a členiek senátu JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Dáši Filovej, v právnej veci žalobcu: npor. K. M., nar. 23.9.1965, Stará Ľubovňa, Budovateľská 39, právne zastúpený JUDr. Pavlom Zavackým, advokátom so sídlom AK Hlavné námestie 29, Kežmarok, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p. SLV-XXX/PK-XXXX zo dňa 16.2.2010, takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a. Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.4.2010 sa žalobca domáhal postupom podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. preskúmania zákonnosti rozhodnutia Ministra vnútra Slovenskej republiky č.p. SLV-XXX/PK-XXXX zo dňa 16.2.2010, ktorým bol zamietnutý rozklad žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu - personálnemu rozkazu Ministra vnútra SR č.440 zo dňa 4.11.2009 vo veci prepustenia žalobcu podľa §192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru justičnej a väzenskej stráže SR a železničnej polície (zákon o štátnej službe príslušníkov PZ) zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru a napadnutý personálny rozkaz bol ako vecne správny potvrdený. Žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť, ďalej má za to, že zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov a zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci. Tvrdí, že žalovaný nedisponuje žiadnym priamym dôkazom ani logickým súhrnom nepriamych dôkazov, ktoré by jednoznačne bez akýchkoľvek pochybností preukazovali, že jeho pozitívna dychová skúška bola skutočne následkom požitia alkoholu a nie lieku - Hoffmanských kvapiek a žalobcove tvrdenia o požití tohto lieku v dôsledku žalúdočných ťažkostí neboli v konaní vyvrátené. Uvádza, že keď požiadal o vykonanie ďalšej (tretej) opakovanej dychovej skúšky, s dlhším časovým odstupom, toto bolo pre zbytočnosť konajúcim správnym orgánom odmietnuté. Žalobca tiež namieta, že v rozpore s ust. § 233 ods. 1 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ boli zamietnuté jeho návrhy na vykonanie znaleckého dokazovania a svedecké vypočutie osôb, s ktorými predchádzajúci deň požíval alkoholické nápoje, k čomu sa v priebehu konania aj priznal. Za sugestívne a kapciózne považuje otázky položené kriminalistickému a expertíznemu ústavu PZ, a aj preto namietal zaujatosť KEU PZ ako inštitúcie policajného zboru a má za to, že prvostupňový správny orgán sa s touto námietkou dostatočne nevysporiadal. Namieta, že KEU PZ vychádzal pri svojom skúmaní z predpokladu, že požil 15 kvapiek lieku, napriek tomu, že žalobca sa ešte dňa 29.9.2009 v zápisnici o doplnenom výsluchu vyjadril, že nadvakrát vypil asi 0,5 dcl lieku. Poukazuje na znalecký posudok vypracovaný znalcom, zapísaným v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, pre odbor zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo (toxikológia, alkohológia, sérohematológia) MUDr. T. U., ktorý si sám zadovážil a v ktorom znalec podľa jeho názoru spochybnil výsledky skúmania KEU PZ týkajúce sa časti o spätnom prepočte, kde KEU PZ uvádza, že o 7.30 hod. mohol mať žalobca 0,50 promile alkoholu v krvi, keď znalec uviedol, že stagnovanie výsledkov dychovej skúšok nevylučuje požívanie Hoffmanských kvapiek, ako to uviedol žalobca, pričom pri odbornom výpočte zistil odchýlku od jeho pôvodného tvrdenia v zanedbateľnom množstve 1-2 centilitre. Uviedol tiež, že je veľmi pravdepodobné, že po požití 0,5 dcl Hoffmanských kvapiek cítiť zápach po alkohole. Žalobca má za to, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí neuviedol, akými úvahami bol vedený pri hodnotení tak závažných dôkazov, ako sú odborné vyjadrenie KEU a znalecký posudok a prečo zobral do úvahy len odborné vyjadrenie KEU. Argumentuje ďalej, že žalovaný mal pribrať do konania ďalšieho znalca, ktorý by pomohol rozpory medzi uvedenými dôkazmi odstrániť. Ak tak neurobil, rozhodnutie je nezákonné z dôvodu, že zistenie skutkového stavu je nedostatočné na posúdenie veci. Uvádza, že riaditeľ OR PZ a jeho zástupca mu neumožnili, resp. neprikázali vykonať ďalšiu opakovanú dychovú skúšku, ktorej sa dožadoval, ani ho nevyzvali, aby sa podrobil odberu krvi. Podľa žalobcovho názoru nebol naplnený dôvod prepustenia zo služobného pomeru podľa ustanovenia § 192 ods.1 písm. e) zákona o služobnom pomere príslušníkov PZ. Zdôvodnenie zvlášť hrubého porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti, ako aj skutočnosti, že ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov služby nebolo v napadnutom rozhodnutí konkretizované a podložené dôkazmi. Namieta tiež, že v rozhodnutí neboli zohľadnené predchádzajúc výsledky jeho služobnej činnosti. Z týchto dôvodov žalobca navrhol, aby súd napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení, doručenom tunajšiemu súdu dňa 17.6.2010 navrhol žalobu ako bezdôvodnú zamietnuť, považujúc všetky uvádzané skutočnosti pre prepustenie žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ za dôvodné a plne v intenciách platnej právnej úpravy. Poukazuje na to, že zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy spočívalo v tom, že žalobca nebol čestný a disciplinovaný príslušník PZ, keď napriek oboznámeniu sa so sprísnenými opatreniami v súvislosti s požívaním alkoholu (nulová tolerancia), nastúpil do výkonu riadne plánovanej služby pod jeho vplyvom a v tomto stave aj službu vykonával, pričom sa jednalo o príslušníka PZ zaradeného do oddelenia dopravného inšpektorátu. Zvlášť hrubé porušenie služobnej povinnosti spočívalo v tom, že žalobca nevykonával riadne štátnu službu, kde počas nej svedomite neplnil úlohy uložené mu zákonom ( §136 písm. d) zákona o štátnej službe príslušníkov PZ) a rozkazom nadriadeného (časť I. písm. a)bod 9 rozkazu ministra vnútra č. 6/1997), čím zvlášť hrubým spôsobom porušil aj základné povinnosti policajta uvedené v §48 ods. 3 písm. a), b), g) a h) zákona o štátnej službe príslušníkov PZ, pretože sa nezdržal konania, ktoré mohlo narušiť vážnosť PZ alebo ohroziť dôveru v tento zbor a nedodržal služobnú disciplínu. Splnená bola aj ďalšia zákonná podmienka, spočívajúca v tom, že ponechanie žalobcu v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, najmä záujmu na dodržiavaní služobnej disciplíny príslušníkmi PZ, na ich čestnosti a na upevňovaní dôvery občanov v PZ. Zo zápisníc o výsluchu plk. JUDr. P. L. ( riaditeľ OR PZ Stará Ľubovňa) zo dňa 21.9.2009 a Mgr. X. B. (zástupca riaditeľa OR PZ Stará Ľubovňa) zo dňa 23.9.2009, vyplýva, že žalobca neuviedol, že by bol pod vplyvom liekov a odber krvi alebo lekárske vyšetrenie nežiadal. Počas vykonávania dychovej skúšky stáli vedľa žalobcu, pričom cítili výpary alkoholu. Z výsledku skúmania KEÚ vyplýva, že ak by žalobca požil terapeutickú dávku Hoffmanských kvapiek, ako tvrdil dodatočne, t.j. 10-15 kvapiek, v ústnej dutine by zostalo malé množstvo etanolu, ktoré môže ovplyvniť výsledok dychovej skúšky v prípade, že sa vykoná bezprostredne po požití kvapiek, avšak po siedmich minútach nemohol mať žalobca v dychu etanol v nameranej koncentrácií a rovnako ho nemohol mať v rovnakej nameranej koncentrácií v čase druhej dychovej skúšky, t.j. 17-19 min. po požití uvedených kvapiek. Opätovne zdôraznil, že žalobca počas vykonávania dychovej skúšky ani po nej neuviedol, že by požil nejaké lieky a aké množstvo alkoholických nápojov pred nástupom do služby požil, ale učinil tak až neskôr. Žalovaný ďalej poukazuje na to, že ak žalobca svoju obranu postavil na užití Hoffmanských kvapiek, pričom užil väčšiu ako terapeutickú dávku 15 kvapiek, potom tým porušil ustanovenie § 136 ods. d) zákona o štátnej službe príslušníkov PZ, konkrétne povinnosť nepožívať požívatiny a liečivá, ktoré obsahujú alkohol na miestach výkonu štátnej služby a v dobe výkonu štátnej služby. Ako účelová obrana bolo žalovaným vyhodnotené aj tvrdenie žalobcu, že nepoznal zloženie kvapiek, keďže ako pracovník zaradený na úseku riešenia dopravných nehôd určite také vedomosti mal. V tejto súvislosti potom žalovaný poukázal na rozkazu ministra vnútra č. 2/2002 o úlohách na zvýšenie disciplíny príslušníkov PZ v znení rozkazu ministra vnútra SR č. 63/2003, časť I. bod 3, podľa ktorého sa za porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti považuje, ak sa u policajta pri nástupe do výkonu alebo počas výkonu služby zistí, že je pod vplyvom alkoholu alebo iných návykových látok. Žalovaný má za to, a vyplýva to z jeho zistení, že žalobca štátnu službu vykonával pod vplyvom alkoholu, pričom túto nevykonával tak, ako sa zaviazal zložením služobnej prísahy. Pokiaľ žalobca namieta, že mu nebolo umožnené vykonanie opakovanej dychovej skúšky, uviedol, že už zo zadovážených dôkazov ako sú v spise obsiahnuté, je dostatočne preukázané, že opakovanú dychovú skúšku vykonal z vlastnej iniciatívy, a to v čase 10-12 min. po vykonaní prvej pozitívnej dychovej skúšky, pričom jej výsledok bol opätovne pozitívny. Žalobca sám priznal, že večer dňa pred nástupom do služby požíval alkoholické nápoje, ale myslel si, že ráno už nebude pod vplyvom alkoholu. Neuviedol, že by pred dychovou skúškou požil lieky, ktoré podľa jeho názoru mohli ovplyvniť výsledok dychovej skúšky. Avšak žalobca, zaradený na úseku výkonu služby ODI OR PZ vedomosť o tomto mať musel. Ak žalobca poukazuje na to, že navrhoval vypočuť osoby, ktoré by potvrdili kedy, kde a aký alkohol požil večer pred vykonaním dychovej skúšky, žalovaný uvádza, že ich vypočutím by nedošlo k žiadnej zmene zisteného skutkového stavu, a to že žalobca vykonával štátnu službu pod vplyvom alkoholu. S námietkou žalobcu poukazujúcou na zaujatosť KEÚ PZ ako aj poukazujúcou na predložený znalecký posudok sa žalovaný vysporiadal v napadnutom rozhodnutí a znalecký posudok bol hodnotený ako jeden z dôkazov, ktorý má rovnakú dôkaznú silu ako ostatné dôkazy, pričom sa jedná o nezávislú expertíznu inštitúciu PZ. Žalovaný ďalej poukazuje na skutočnosť, že žiadne ustanovenie zákona neukladá nadriadenému povinnosť vyzývať policajta po pozitívnej dychovej skúške k podrobeniu sa aj prípadnému odberu krvi. Žalobcovi však v podrobení sa takémuto odberu nebránili žiadne okolnosti, o čo však nežiadal. S poukazom na ustálenú súdnu judikatúru žalovaný uvádza, že aktívne a svedomité plnenie uložených úloh nie je a nemôže byť ospravedlnením protiprávneho konania. Zákon neobsahuje poľahčujúce okolnosti pre miernejšie posúdenie porušenia služobnej prísahy a nepochybil žalovaný, ak za danej situácie nepovažoval za rozhodujúcu skutočnosť, že žalobca si doposiaľ riadne plnil svoje povinnosti. Žalobca vedel, že v prípade, ak sa uňho počas výkonu štátnej služby zistí prítomnosť alkoholu, bude sa to považovať za porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom s tým, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej správy. Žalovaný v čase rozhodovania o prepustení žalobcu v medziach zákona v súlade s povolenou voľnou úvahou, v ktorej je nezastupiteľný, posúdil intenzitu porušenia služobnej prísahy a služobnej povinnosti žalobcu a v súlade so zákonom aj rozhodol. Protiprávne konanie bolo žalobcovi riadne preukázané dôkazmi obsiahnutými v spise, s ktorými mal možnosť oboznámiť sa aj žalobca. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný ( § 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe(§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj jemu predchádzajúci postup boli v súlade so zákonom a preto žalobe nemožno priznať úspech. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách §244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie a rozhodnutie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou jeho postupu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, a to, či uvedené procesné pochybenie je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§250i ods. 3 O.s.p.). Súd z pripojeného administratívneho spisu zistil, že dňa 10.9.2009 bol riaditeľom OR PZ a zástupcom riaditeľa OR PZ a súčasne riaditeľom ÚJKP OR PZ Stará Ľubovňa na ODI OR PZ Stará Ľubovňa vykonaná kontrola zameraná na zisťovanie alkoholu v organizme policajtov v čase výkonu štátnej služby. U žalobcu bola dychová skúška vykonaná el. meračom zn. L. pozitívna a v čase 8.02 hod. bola uňho zistená hodnota 0,19 mg/l alkoholu v krvi. Žalobca sa na odber krvi nežiadal. Po uplynutí cca 10-12 minút od prvej dychovej skúšky bol žalobca podrobený opakovanej dychovej skúške tým istým el. meračom zn. L. s výsledkom 0,19 mg/l. pre totožnosť výsledkov oboch skúšok nebol výsledok opakovanej skúšky vytlačený. Tieto skutočnosti vyplývajú zo záznamu z kontroly zo dňa 10.9.2009 ako aj zo záznamu z kontroly na požívanie alkoholických nápojov na ODI dňa 10.9.2009 č.p.: H.- XXX-X/DI-XXXX zo dňa 24.9.2009. Na základe uvedeného bolo so žalobcom začaté konanie vo veci prepustenia zo služobného pomeru. Upovedomenie o začatí správneho konania zo dňa 18.9.2009 si žalobca prevzal toho istého dňa a dňa 21.9.2009 predložil k danej veci vyjadrenie, z ktorého vyplýva, že z dôvodu žalúdočných ťažkostí v požil dňa 10.9.2009 pred a následne aj po nástupe do služby „ochmanské kvapky“, ktoré ale nebolo cítiť alkoholom, pričom nevedel, že môžu spôsobiť pozitívnu dychovú skúšku. Na túto možnosť ho upozornila až telefonicky priateľka, u ktorej pred službou kvapky požil. Návrh na žalobcovo prepustenie zo služobného pomeru prerokovala a odsúhlasila Základná organizácia Odborového zväzu polície Stará Ľubovňa. K veci boli vypočutí plk. JUDr. P. L., riaditeľ OR PZ Stará Ľubovňa,. mjr. Mgr. X. B., zástupca riaditeľa OR PZ žalovaný dňa 23.9.2009 a 29.9.2009. Vo veci bolo vykonané skúmanie KEÚ PZ, z ktorého výsledku vyplýva, že za predpokladu, ak by žalobca užil v uvedený deň v čase o 7.55 hod. Hoffmanské kvapky v terapeutickej dávke15 kvapiek, po 7 minútach nemohol mať v dychu etanol v nameranej koncentrácií a takisto to je nemožné po 17 - 19 min. počas druhej dychovej skúšky. Dňa 19.10.2009 pod č. p. ORP- 265-17/DI-2009 bol návrh na prepustenie zo služobného pomeru doplnený, pričom žalobca sa k nemu vyjadril písomne dňa 21.10.2009, pričom zotrval na tvrdení, že požil Hoffmanské kvapky a malé množstvo alkoholu, ktoré požil v predchádzajúci deň nemohlo výsledky skúšky ovplyvniť. Žalobca predložil znalecký posudok vypracovaný MUDr. T. U.,znalcom v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo, z ktorého vyplýva, že mohol požívať Hoffmanské kvapky v časových reláciách ako uvádza, avšak musel by požiť 0,6-0,7 dcl lieku, čo sa nejednalo o prípad žalobcu, u ktorého množstvo požitého lieku ako sám uviedol nezodpovedá množstvu uvádzanému znalcom. Personálnym rozkazom Ministra vnútra SR č. 440 zo dňa 4.11.2009 bol žalobca prepustený podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona o štátnej službe príslušníkov PZ prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ, pričom personálny rozkaz ako dôkazy uvádzal záznam a knihu kontrol o vykonaní dychových skúšok u žalobcu spolu so zápisom z tlačiarne prístroja, úradné záznamy, zápisnice o výsluchu JUDr. P. L. a Mgr. X. B. i žalobcu, fotokópie prehľadu o jeho odmenách a trestoch, knihu príchodov a odchodov, plán služieb i plán práce ODI OR PZ Stará Ľubovňa na mesiac september 2009. Prvostupňové rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 6.11.2009. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote rozklad, ktorý bol rozhodnutím č.p.: SLV-XXX/PK-XXXX zo dňa 16.2.2010, doručeným právnemu zástupcovi žalobcu dňa 22.2.2010, zamietnutý a prvostupňové rozhodnutie potvrdené. Podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona o štátnej službe príslušníkov PZ policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Podľa § 136 písm. d) zákona o štátnej službe príslušníkov PZ policajt je povinný dbať o svoju bezpečnosť a o svoje zdravie pri výkone štátnej služby. Ďalej je povinný nepožívať alkoholické nápoje a iné návykové látky, požívatiny a liečivá, ktoré obsahujú alkohol a iné návykové látky, na miestach výkonu štátnej služby a v dobe výkonu štátnej služby ani mimo týchto miest, nenastupovať pod ich vplyvom do výkonu štátnej služby a dodržiavať ustanovený zákaz fajčenia na miestach, kde sa vykonáva štátna služba, ak si to vyžaduje dôležitý záujem štátnej služby, minister môže povoliť požívanie alkoholu, požívatín a liečiv obsahujúcich alkohol. Podľa § 48 ods. 3 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ policajt je povinný a) plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený, b) vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas, g) v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor, h) dodržiavať služobnú disciplínu. Podľa § 17 ods. 1 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ občan pri vzniku služobného pomeru policajta skladá služobnú prísahu, ktorá znie: "Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a disciplinovaný. Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života. Budem sa riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tak prisahám!". Podľa § 238 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ 1/ Za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. 2/ Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka. 3/ Účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy. 4/ Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ak súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (ďalej len "v medziach žaloby") dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správneho orgánu v medziach žaloby sú v súlade so zákonom, vysloví rozsudkom, že sa žaloba zamieta. Vychádzajúc zo zistení súdu tak, ako tieto vyplynuli jednak z predloženého administratívneho spisu žalovaného konanie na prvom ako i druhom stupni bolo podľa názoru súdu v súlade so zákonom a obe napadnuté rozhodnutia vychádzajú z objektívne zisteného a preukázaného skutkového stavu veci. Pri rozhodovaní v personálnom konaní správne orgány aplikujú princíp voľného hodnotenia dôkazov, spočívajúci v tom, že v hodnotení výsledkov dokazovania je príslušný nadriadený, oprávnený rozhodnúť o prepustení policajta zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona o štátnej službe príslušníkov PZ, slobodný. V hodnotiacej činnosti je obmedzený iba pravidlami formálnej logiky, ktorým hodnotiace úsudky nesmú odporovať, skúsenosťami z aplikačnej praxe a povinnosťou hodnotiaci záver v rozhodnutí jasne a zrozumiteľne odôvodniť. Zároveň má povinnosť prikloniť sa - za použitia už uvedených zásad logického myslenia - k jednému z viacerých tvrdení a iné odmietnuť. Pokiaľ teda žalovaný považoval tvrdenia žalobcu, že pozitívna dychová skúška, pri ktorej mu bola opakovane nameraná hodnota alkoholu 0,19 mg /l , čo v prepočte činí 0,40 promile, je spôsobená požitím lieku - Hoffmanských kvapiek, za účelovú obranu, postupoval striktne v medziach zásad logického myslenia. Možno to konštatovať vzhľadom k vnútornej rozpornosti žalobcových tvrdení. Žalobca podľa vlastných tvrdení mal vypiť 0,5 dcl, čím nezanedbateľne prekročil určenú terapeutickú dávku (10-15 kvapiek lieku). Podľa vlastných tvrdení tak počas 35 min. vypil polovicu balenia - fľaštičky lieku. Bezprostredne po opakovane pozitívnej dychovej skúške na alkohol však žalobca požitie žiadnych liekov neuviedol, a to napriek tomu, že k ich poslednému užitiu malo dôjsť sedem minút pred vykonaním dychovej skúšky, napriek svojvoľnému prekročeniu terapeutickej dávky žalobcom a tiež napriek tomu, že ako príslušník PZ zaradený na výkon štátnej služby na oddelení dopravného inšpektorátu si musel byť vedomý skutočnosti, že užitie niektorých liekov mohlo ovplyvniť hladinu alkoholu v dychu. Tvrdenie žalobcu, že nevedel, že Hoffmanské kvapky obsahujú alkohol, tiež nemožno považovať za dôveryhodné, keďže ako vyplýva aj zo žalobcom predloženého znaleckého posudku, Hoffmanské kvapky obsahujú 75 % etanolu. Pokiaľ by žalobca požil ním uvedené množstvo lieku, resp. množstvo 0,6-0,7 dcl, ktoré by podľa znaleckého posudku mohlo spôsobiť namerané množstvo alkoholu v dychu, je pri tejto koncentrácií len veľmi málo pravdepodobné, že by pri požití zmyslovo nezacítil prítomnosť alkoholu - etanolu v kvapkách. Súd sa takisto stotožňuje s tvrdením žalovaného, že žiaden právny predpis mu neukladá nariaďovať, resp. vyzývať žalobcu, aby sa podrobil odberu krvi, pričom žalobca o odber nepožiadal, napriek tomu, že ako policajt zaradený na oddelení dopravného inšpektorátu musel o tejto možnosti vedieť. Čo sa týka žalobcovho tvrdenia, že mu bola odopretá možnosť opätovnej (tretej) dychovej skúšky po uplynutí dlhšieho času ako 10-12 minút, uvádzané tvrdenia nie sú podporené obsahom spisu a neexistuje žiaden dôkaz, ktorý by ich potvrdzoval. Súd tiež uvádza, že žalovaný postupoval zákonne, pokiaľ nepribral do konania ďalšieho znalca, ktorý by mal odstrániť rozpory medzi výsledkom odborného skúmania KEÚ PZ a žalobcom predloženým znaleckým posudkom. Súd poukazuje na právny názor Ústavného súdu SR, vyjadrený v uznesení č.k. III. ÚS 345/04-11, podľa ktorého zásada voľného hodnotenia dôkazov v spojení s princípom legality a zásadou spravodlivého rozhodnutia umožňujú orgánu verejnej moci vykonať iba tie dôkazy, ktoré sú podľa jeho úvah potrebné na objasnenie právne významných skutkových okolností relevantných pre spravodlivé rozhodnutie v danej veci. Pokiaľ mal teda na základe výsledku skúmania KEÚ PZ, o nestrannosti ktorého ako expertíznej inštitúcie PZ ani súd nemá pochybnosť, ako aj na základe znaleckého posudku predloženého žalobcom (z posudku vyplýva, že žalobca by musel požiť 0,6-0,7 dcl lieku, pričom terapeutická dávka je 10-15 kvapiek) za preukázané, že požitie uvedenej terapeutickej dávky Hoffmanských kvapiek nemohlo spôsobiť zvýšenie hodnoty alkoholu v krvi žalobcu na hodnotu nameranú počas oboch dychových skúšok, nebolo potrebné vykonávať ďalšie znalecké dokazovanie a, ako správne uvádza žalovaný, aj v prípade požitia 0,6-0,7 dcl lieku by došlo k porušeniu § 136 písm. d) zákona o štátnej službe príslušníkov PZ, a to konkrétne požívaním liečiv, ktoré obsahujú alkohol a iné návykové látky, na miestach výkonu štátnej služby. Pokiaľ žalobca argumentuje, že bol nedostatočne zistený skutkový stav, ak neboli ako svedkovia vypočuté osoby, s ktorými predchádzajúci deň požíval alkoholické nápoje, a to k obsahu a množstvu týchto nápojov, súd uvádza, že ak by správny orgán takto postupoval, porušil by zásadu hospodárnosti konania, keďže takéto dokazovanie by nijak neprispelo k zisteniu skutkového stavu veci. Neexistuje povinnosť príslušníka PZ nevypiť pred nástupom do služby určité množstvo, resp. druh alkoholu, ale povinnosť nenastupovať do štátnej služby a nevykonávať štátnu službu pod jeho vplyvom. Súd sa celkom stotožnil s argumentáciou služobných orgánov, že v uvedenom konaní žalobcu je potrebné vidieť porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom jeho prípadné ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Z obsahu služobnej prísahy vyplýva, že policajt má byť čestný, statočný a disciplinovaný, ktorý svoje sily a schopnosti vynakladá na to, aby chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života. Že sa bude riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. K základným povinnostiam policajta podľa § 48 ods. 3 zákona o štátnej službe príslušníkov PZ patrí aj povinnosť svedomito si plniť úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený, vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas, v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor, dodržiavať služobnú disciplínu. Po preskúmaní postupu a napadnutého rozhodnutia žalovaného mal súd za to, že konanie žalobcu, uvedené v napadnutom rozhodnutí, je v rozpore s obsahom služobnej prísahy a nezodpovedá ani uvedeným služobným povinnostiam príslušníka PZ, pretože by to bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi vzhľadom na jeho vecný neúspech náhradu trov konania nepriznal, keďže základnou podmienkou náhrady je čo i len čiastočný úspech v konaní. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.) Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.