Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Scud/16/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010200873 Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1010200873.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave samosudkyňou JUDr. Renátou Janákovou, v právnej veci navrhovateľa: V. Z., bytom Z.. XX, XXXXX L., P. D. M., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie v Bratislave, ul. 29. augusta č. 8, o starobný dôchodok, takto r o z h o d o l : Súd rozhodnutia odporkyne číslo XXX XXX XXXX 0 zo dňa 17.2.2010 a rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX 0 zo dňa 28.5.2010 p o t v r d z u j e. Účastníkom súd náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Navrhovateľka sa včas podaným opravným prostriedkom domáhala preskúmania rozhodnutia odporkyne číslo XXX XXX XXXX 0 zo dňa 17.2.2010 z dôvodu, že odporkyňa určila výšku jej starobného dôchodku o 50% menej v jej neprospech a bez výpočtu a prepočtu na eurá. V opravnom prostriedku ďalej uvádza, že odporkyňa nesprávne stanovila začiatok starobného dôchodku od 1.1.2004, pretože nárok na starobný dôchodok jej vznikol od 1.1.2000 pri výchove dvoch detí a odporkyňa jej nevyplatila doplatok za obdobie od 1.1.2004 do 31.3.2010 spolu s úrokmi z omeškania. V podaní z 2.5.2011 navrhovateľka naviac oznámila súdu, že súhlasí s pojednávaním v jej neprítomnosti. Odporkyňa v písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku zo dňa 12.7.2010 a zo dňa 9.3.2011 a z 3.10.2012 uviedla, že navrhovateľka v žiadosti o priznanie starobného dôchodku neuviedla dátum, od ktorého chce priznať starobný dôchodok, až podaním z 8.2.2009 odporkyni oznámila, že žiada o priznanie starobného dôchodku od 1.1.2004 a z formulára E 202 DE vyplynulo, že navrhovateľka po dovŕšení dôchodkového veku, t.j. po 10.11.1999 bola nepretržite zamestnaná podľa právnych predpisov Spolkovej republiky Nemecko až do 31.12.2003 a podľa § 98 zákona o sociálnom zabezpečení sa starobný dôchodok nevypláca po dobu ďalšieho zamestnania po vzniku nároku na tento dôchodok, a preto bolo možné navrhovateľke priznať starobný dôchodok od 1.4.2004, t.j. odo dňa účinnosti zákona, ktorý neobsahuje obmedzujúce ustanovenia vzniku nároku, resp. na výplatu starobného dôchodku s poukazom na trvanie pracovného pomeru. Keďže navrhovateľka získala potrebný počet rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok len za dobu poistenia získanú podľa slovenských právnych predpisov, starobný dôchodok jej bol priznaný odvolávajúc sa na čl. 14 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Spolkovou republikou Nemecko o sociálnom zabezpečení, podľa ust. § 21 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len zákon o sociálnom zabezpečení). Odporkyňa ďalej uviedla, že navrhovateľke bolo hodnotené obdobie dôchodkového poistenia od 19.5.1960 do 31.8.1990 v rozsahu 11 035 dní, t.j. 30 rokov a 85 dní. Ďalším rozhodnutím z 28.5.2010 navrhovateľke vznikol nárok na starobný dôchodok v sume 3 402,- Sk mesačne od 1.5.2004 podľa nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71, ktoré nadobudlo účinnosť na území Slovenskej republiky a suma takto určeného starobného dôchodku je nižšia ako priznaná napadnutým rozhodnutím (suma starobného dôchodku priznaného podľa č. 14 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Spolkovou republikou Nemecko o sociálnom zabezpečení je k 1.5.2004 4 053 Sk mesačne), preto sa navrhovateľke vypláca starobný dôchodok v nezmenenej sume. Odporkyňa napadnuté rozhodnutia žiadala ako vecne správne potvrdiť. Súd vykonal dokazovanie výsluchom zástupkyne odporkyne, oboznámil sa s obsahom dávkového spisu odporkyne číslo XXX XXX XXXX 0 a s celým obsahom spisového materiálu a zistil tento skutkový stav. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX 0 zo dňa 17.2.2010 odporkyňa podľa § 21 zákona číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a podľa § 259 zákona číslo 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a podľa čl. 14 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Spolkovou republikou Nemecko o sociálnom zabezpečení priznala navrhovateľke od 1.1.2004 starobný dôchodok v sume 3 897,- Sk mesačne. V uvedenej úprave je zahrnutá úprava podľa zák. č. 306/2002 Z.z.v znení zák. č. 639/2002 Z.z. a zvýšenie podľa zák. č. 222/2003 Z.z.. Rozhodla tak s odôvodnením, že starobný dôchodok bol navrhovateľke vymeraný z III. Pracovnej kategórie a bol vypočítaný z priemerného mesačného zárobku za roky 1986, 1987, 1988, 1989, 1990 a navrhovateľke hodnotila obdobie dôchodkového poistenia od 19.5.1960 do 31.8.1990 v rozsahu 11 035 dní, t.j. 30 rokov a 85 dní. Ďalším rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX 0 zo dňa 17.2.2010 podľa § 293a ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. (ďalej len zákon o sociálnom poistení) v znení zák. č. 43/2004 Z.z. odporkyňa rozhodla, že navrhovateľke od 1.2.2004 patrí starobný dôchodok v sume 4 053 Sk mesačne a podľa § 293a ods. 4 zákona o sociálnom poistení v znení zák. č. 43/2004 Z.z. a opatrenia Ministerstva práce a sociálnych vecí a rodiny SR č. 466/2004 od 1.12.2004 jej patrí starobný dôchodok v sume 4 191 Sk mesačne a podľa § 293az zákona o sociálnom poistení v znení zák. č. 449/2008 Z.z. jej od júla 2006 patrí starobný dôchodok v sume 4 834 Sk mesačne. Takto vypočítaný starobný dôchodok postupne až k 1.1.2010 podľa § 82 zákona o sociálnom poistení zvyšovala na sumu 197,50 eur mesačne. Súčasne starobný dôchodok, ktorý bol od 1.7.2008 v sume 5 394 Sk podľa § 293ar zákona o sociálnom poistení prepočítala na 179,10 eur. Rozhodnutím číslo XXX XXX XXXX 0 zo dňa 28.5.2010 odporkyňa podľa § 21 zákona číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a podľa čl. 46 ods. 2 nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodiny, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva rozhodla, že navrhovateľke vznikol nárok na starobný dôchodok od 1.5.2004 v sume 3 402 Sk mesačne. V uvedenej úprave je zahrnutá úprava podľa zák. č. 306/2002 Z.z.v znení zák. č. 639/2002 Z.z. a zvýšenie podľa zák. č. 222/2003 Z.z., zvýšenie podľa § 293a zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 43/2004 Z.z.. Rozhodla tak s odôvodnením, že suma starobného dôchodku priznaného podľa č. 14 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Spolkovou republikou Nemecko o sociálnom zabezpečení je k 1.5.2004 4 053 Sk mesačne a suma starobného dôchodku určeného podľa čl. 46 ods. 2 nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 k 1.5.2004 je 3 402 Sk, teda je nižšia ako priznaná podľa čl. 14 ods. 1 Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Spolkovou republikou Nemecko o sociálnom zabezpečení, preto jej patrí starobný dôchodok priznaný podľa Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Spolkovou republikou Nemecko o sociálnom zabezpečení. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 250l a nasl. O.s.p.) vec prejednal v neprítomnosti navrhovateľky podľa ust. § 250g ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľky nemožno vyhovieť. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či opravným prostriedkom napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava zákonnosť správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Podľa § 109 ods. 1 veta prvá a ods. 2 zákona číslo 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, (1) Nárok na nemocenskú dávku, dôchodkovú dávku, úrazovú dávku, dávku garančného poistenia a dávku v nezamestnanosti (ďalej len "dávka") vzniká odo dňa splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok ustanovených týmto zákonom na vznik nároku na dávku, splnením podmienok nároku na jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie dávky. Podľa § 259 ods. 1 zákona číslo 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, o nároku na úpravu dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu, o nárokoch na náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali z garančného fondu (ďalej len "peňažná náhrada") a o nároku na podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky, náhrady škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania alebo podpory v nezamestnanosti za obdobie pred 1. januárom 2004, aj keď o uvedenej dávke, náhrade škody, peňažnej náhrade alebo podpore v nezamestnanosti už bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými. Podľa § 21 ods. 2písm. c) zákona číslo 100/1988 Zb. zákona o sociálnom zabezpečení, žena má nárok na starobný dôchodok, ak bola zamestnaná najmenej 25 rokov a dosiahla vek aspoň 55 rokov, ak vychovala dve deti. Podľa § 98 ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, starobný dôchodok sa nevypláca po dobu ďalšieho zamestnania po vzniku nároku na tento dôchodok a po dobu počas pracovnej neschopnosti, po ktorú sa oprávnenému poskytuje nemocenské alebo plat, alebo služobný príjem podľa osobitného predpisu, pokiaľ sa ďalej neustanovuje inak. Podľa § 103 ods. 1, 2 a 3 zák. č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, (1) Na dávky a služby nemajú nárok občania, ktorí nemajú trvalý pobyt na území Československej socialistickej republiky. (2) Dávky sa nevyplácajú do cudziny a nepatria za čas, po ktorý sa oprávnený zdržiava v cudzine trvale. O tom, že sa dávka pri pobyte v cudzine do cudziny nevypláca, sa nevydáva rozhodnutie. Služby sociálnej starostlivosti sa počas pobytu v cudzine neposkytujú. (3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia iba vtedy, keď medzinárodná zmluva neustanoví inak. Podľa § 12 ods. 1 zákona číslo 100/1988 Zb. priemerný mesačný zárobok je mesačný priemer hrubých zárobkov dosiahnutých v piatich najlepších kalendárnych rokoch v rozhodnom období; ak prichádza do úvahy viac rozhodných období, je priemerným mesačných zárobkom mesačný priemer hrubých zárobkov z toho rozhodného obdobia, v ktorom je tento priemer najvyšší. Podľa § 12 ods. 3 písm. a) zákona číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení rozhodným obdobím je obdobie desiatich po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov pred rokom a/ v ktorom vznikol nárok na dôchodok. Podľa § 12 ods. 4 zákona číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, päť zárobkovo najlepších kalendárnych rokov sa zisťuje porovnaním hrubých zárobkov za jednotlivé celé kalendárne roky. Podľa § 12 ods. 5 zákona číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení, ak v rozhodnom období nie je päť kalendárnych rokov so zárobkami, predlžuje sa rozhodné obdobie postupne tak, aby zahŕňalo päť kalendárnych rokov so zárobkami, a priemerný mesačný zárobok sa zisťuje z týchto piatich kalendárnych rokov. Pokiaľ občan ani po tomto predĺžení nemá päť kalendárnych rokov so zárobkami, zisťuje sa priemerný mesačný zárobok z nižšieho dosiahnutého počtu kalendárnych rokov so zárobkami. Vychádzajúc z predloženej písomnej dokumentácie odporkyne po preskúmaní zákonnosti rozhodnutí a postupu správneho orgánu, dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutia vychádzali zo správneho právneho posúdenia veci. Je nesporné, že navrhovateľka dosiahla dôchodkový vek 10.11.1999 v zmysle ust. § 21 ods. 2 písm. c) zák. č. 100/1988 Zb. Navrhovateľka v žiadosti o starobný dôchodok neuviedla, od ktorého dňa požaduje priznať starobný dôchodok a až na výzvu odporkyne v podaní z 8.2.2009 oznámila, že starobný dôchodok žiada priznať od 1.1.2004. Z dávkového spisu mal súd preukázané, že navrhovateľka bola po vzniku nároku na starobný dôchodok nepretržite zamestnaná ku dňu 31.12.2003 v Spolkovej republike Nemecko a bola naďalej zamestnaná aj v roku 2004, 2005. Na základe Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Spolkovou republikou Nemecko o sociálnom zabezpečení, ktorá nadobudla účinnosť od 1.12.2003, navrhovateľke by sa mohol priznať starobný dôchodok do NSR od 1.12.2003 za podmienky, že by nebola zamestnaná aj po tomto dátume, pretože ust. 98 z.č.100/88 Zb. vylučovalo súčasné poberanie starobného dôchodku po dobu ďalšieho zamestnania po vzniku nároku na tento dôchodok. Až účinnosťou zákona o sociálnom poistení od 1.1.2004 bolo možné priznať navrhovateľke starobný dôchodok aj keď bola naďalej zamestnaná ešte aj v roku 2004, 2005 ( tlačivo E 202 DE), pretože zákon 461/2003 z.z. o sociálnom poistení tento súbeh poberania starobného dôchodku a zamestnania už nevylučoval. Preto odporkyňa postupovala správne, keď navrhovateľke priznala starobný dôchodok až od 1.1.2004, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 461/2003 Z.z., ktorý neobsahuje ustanovenie, ktoré by obmedzovalo vznik resp. výplatu nároku na starobný dôchodok v súvislosti s ďalším trvaním zamestnania a od tohto dátumu aj navrhovateľka sama žiadala priznať starobný dôchodok. Rovnako tvrdenia navrhovateľky, že odporkyňa nevykonala prepočet jej starobného dôchodku na eurá, sa nezakladajú na pravde, o čom svedčí ďalšie rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX 0 zo dňa 17.2.2010. Ďalším rozhodnutím odporkyne bol navrhovateľke vypočítaný aj starobný dôchodok podľa nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71, ktorého výška bola 3 402,- Sk a keďže takto vypočítaná suma starobného dôchodku bola nižšia ako suma starobného dôchodku určená podľa rozhodnutia z 17.2.2010, odporkyňa rozhodla správne, keď rozhodla, že jej patrí starobný dôchodok v sume určenej podľa Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Spolkovou republikou Nemecko o sociálnom zabezpečení, ktorého suma je vyššia. Čo sa týka výšky starobného dôchodku, tak odporkyňa postupovala správne pri určení sumy starobného dôchodku, pretože navrhovateľka dosiahla dôchodkový vek 10.11.1999 a keďže o jej nároku z dôchodkového zabezpečenia nebolo doteraz právoplatne rozhodnuté, odporkyňa postupovala správne, keď o nároku navrhovateľky na starobný dôchodok rozhodla za použitia § 259 zákona číslo 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení podľa právnych predpisov účinných do 31. decembra 2003 t. j. podľa zákona číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Rovnako odporkyňa postupovala správne keď navrhovateľke hodnotila obdobie dôchodkového poistenia od 19.5.1960 do 31.8.1990 v rozsahu 11 035 dní, t.j. 30 rokov a 85 dní. Pri výpočte výšky starobného dôchodku navrhovateľky odporkyňa postupovala správne, keď za rozhodné obdobie navrhovateľke určila obdobie desiatich po sebe nasledujúcich kalendárnych rokov pred rokom v ktorom vznikol nárok na dôchodok, t. j. od roku 1998 do 1989, a keďže v tomto rozhodnom období navrhovateľka nezískala päť kalendárnych rokov so zárobkami, preto odporkyňa postupovala správne, keď predĺžila rozhodné obdobie v zmysle § 12 ods. 5 zákona číslo 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení tak, aby zahŕňalo 5 kalendárnych rokov so zárobkami, čo je v prípade navrhovateľky obdobie rokov 1990, 1989, 1988, 1987 a 1986, kedy navrhovateľka bola zamestnaná. Podľa § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí obdobne. Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia i postupu odporkyne dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu v preskúmavanej veci je dostačujúce, rozhodnutie a postup správneho orgánu je v súlade so zákonom, a preto napadnuté rozhodnutia odporkyne číslo XXX XXX XXXX 0 zo dňa 17.2.2010 a rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX 0 zo dňa 28.5.2010 podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 250l ods. 2, navrhovateľ nebol v konaní úspešný a odporkyni trovy konania neprislúchajú. Poučenie: Proti tomuto rozsudku j e možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky cestou Krajského súdu v Bratislave, písomne, dvojmo. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonala navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).