Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/172/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010200881 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1010200881.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členiek senátu JUDr. Soni Langovej a JUDr. Miloty Tóthovej, v právnej veci žalobcu: BS1 s.r.o., J. Stanislava 33, 841 05 Bratislava, IČO: 35 855 983, právne zastúpený: Mgr. Karol Haťapka, Námestie SNP 22, 811 01 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Vazovova 2, 815 11 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. I/222/129911/2009/990036-r zo dňa 8.2.2010, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.04.2010 sa žalobca domáhal, aby súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. I/222/129911/2009/990036-r zo dňa 8.2.2010, ktorým potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Bratislava IV č. 603/230/94195/08/Rei zo dňa 17.09.2008, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty (DPH) za zdaňovacie obdobie II. kalendárny štvrťrok 2006 v sume 28 486,82 € podľa ust. § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o správe daní). Žalobca v žalobe uviedol, že podáva žalobu na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia z dôvodov podľa § 250j ods. 2 písm. a), c) a e) O.s.p. Poukázal na to, že už v odvolaní žalobcu proti dodatočnému platobnému výmeru uviedol skutočnosti, ktoré namietal proti priebehu a záverom daňovej kontroly. Správca dane začal daňovú kontrolu dňa 12.09.2007. Dňa 29.10.2007 boli správcovi dane odovzdané doklady potrebné k daňovej kontrole, avšak zamestnanci správcu dane vykonávajúci daňovú kontrolu podľa žalobcu neurobili zoznam týchto dokladov, tak ako to vyplýva z ustanovenia § 15 ods. 9 zákona o správe daní, preto žalobca nevedel, ktoré doklady boli skutočne odovzdané správcovi dane. Žalobca tvrdil, že zápisnica o ústnom pojednávaní, ktorej predmetom bolo predloženie dokladov k daňovej kontrole, bola spísaná dodatočne, preto ju zástupca kontrolovaného daňového subjektu - žalobcu odmietol podpísať. Týmto postupom podľa názoru žalobcu správca dane konal v rozpore s ustanovením § 15 ods. 9 ako aj § 11 zákona o správe daní. Výzve správcu dane na zdokladovanie jednotlivých faktúr nebolo možné vzhľadom na uvedené vyhovieť, keďže žalobca nevedel, ktoré doklady boli správcovi dane odovzdané a ktoré nie, keďže správca dane nedodržal postup vyplývajúci pre daňovú kontrolu, čím sa dopustil závažných procesných chýb, ktoré majú vplyv na priebeh daňovej kontroly, ako aj na jej výsledky. Konateľ žalobcu však podal vysvetlenia k jednotlivým faktúram pri prekovaní protokolu o výsledku daňovej kontroly, ktoré sú súčasťou zápisnice o ústnom pojednávaní z tohto dňa. A to k faktúre č. XXINXXXX konateľ uviedol, že záloha na nehnuteľnosť bola riadne poskytnutá spoločnosti TOGE, s.r.o., ktorú chcela spoločnosť Better Solution, s.r.o. (po zmene obchodného mena BS1 s.r.o.) -žalobca kúpiť na prevádzkovanie podnikateľskej činnosti, avšak ku kúpe nehnuteľnosti nakoniec neprišlo. Spoločnosť TOGE s.r.o. daňovému subjektu zatiaľ peniaze nevrátila (na vrátenie peňazí jej bola zaslaná výzva) a keď zálohu vráti odvedie daňový subjekt daň. Správcovi dane boli tieto informácie podané ústne, o čom mal spísať zápisnicu, avšak do dnešného dňa tak neurobil. Žalobca ďalej uviedol, že k faktúre č. XXINXXXXX - zmluvu č. XXXXXXX momentálne nemal daňový subjekt k dispozícii, spoločnosti MERCI LIVE, s.r.o. boli poskytnuté zálohy vždy na konkrétnu vec, na čo bol vystavený daňový doklad, ktorý bol riadne zaúčtovaný. Všetky tieto informácie podal daňový subjekt pri prekovaní protokolu, takže podľa žalobcu nie je pravda, že daňový subjekt neposkytol vysvetlenia k jednotlivým faktúram. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca mal za to, že správca dane sa pri vykonávaní daňovej kontroly dopustil závažných procesných chýb, a to predovšetkým tým, že na mieste nespísal doklady, ktoré boli zapožičané za účelom daňovej kontroly v zmysle § 15 ods. 9 zákona o správe daní, preto daňový subjekt - žalobca nevedel, ktoré doklady boli skutočne odovzdané správcovi dane a ktoré nie, ako aj tým, že sa vôbec nezaoberal vysvetleniami, ktoré mu žalobca poskytol. Žalobca mal ďalej za to, že žalovaný ani prvostupňový organ si zákonné povinnosti vyplývajúce z §§ 2 a 29 zákona o správe daní nesplnili. Žalobca zdôraznil, že daňové konanie sa v zmysle platnej právnej úpravy ako aj judikatúry nespravuje zásadou koncentrácie, a preto je žalobca ako daňový subjekt oprávnený navrhovať dôkazy v priebehu celého daňového konania a žalovaný ako odvolací organ bol oprávnený a povinný doplniť dokazovanie ako aj vrátiť vec prvostupňovému orgánu na doplnenie dokazovania. Žalovaný sa vo svojom napadnutom rozhodnutí nezaoberal dostatočne skutočnosťami namietanými žalobcom už v odvolaní, najmä nevykonaním riadneho súpisu odovzdaných a prevzatých dokladov. Argument, že spôsob súpisu, aký požadoval daňový subjekt - žalobca bol pre správcu dane neúnosný, nemôže podľa žalobcu obstáť, keďže štát, ktorý správca dane ako aj žalovaný reprezentuje, je povinný zabezpečiť dostatok prostriedkov na to, aby boli rešpektované práva daňového subjektu. Tvrdenia prvostupňového orgánu o priebehu daňovej kontroly považoval žalobca za jednostranné a účelové. Skutočnosť, že správca dane nevzal do úvahy vysvetlenia uvedené daňovým subjektom - žalobcom pri prerokovaní protokolu je v rozpore so zásadou podľa ods. 2 § 29 zákona o správe daní ako aj zásadou, že daňové konanie sa nespravuje koncentračnou zásadou. Žalobca bol ďalej toho názoru, že prvostupňový orgán ako aj žalovaný nevykonali žiadne ďalšie dôkazy týkajúce sa preverovaných obchodov najmä výsluchy obchodných partnerov, dožiadania k príslušným správcom dane, čím tiež porušili ustanovenie ods. 2 § 29 zákona o správe daní. Žalobca trval na tom, že všetky zdaniteľné služby boli skutočne poskytnuté. Poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR 7 Sž 124/01, v zmysle ktorého voľba druhu dôkazného prostriedku závisí od otázky, ktorú treba objasniť. Objasnenie všetkých otázok, okolností, či vyvrátenie pochybností nemožno podsunúť iba pod dôkaznú povinnosť daňového subjektu. Záverom žalobca uviedol, že nezákonnosť rozhodnutia žalovaného vidí v tom, že vo veci žalovaný nezistil dostatočne skutkový stav, keďže pri hodnotení dôkazov nebola venovaná náležitá pozornosť skutočnostiam uvádzaným žalobcom a neboli vykonané dôkazy navrhované žalobcom. Žalovaný nesprávne zhodnotil vykonané dôkazy, keďže nevzal do úvahy vysvetlenia a ujasnenia žalobcu, hoci je tak povinný urobiť v súlade so zásadou voľného hodnotenia zákonov a zásadou zisťovania skutočného stavu veci. Žalovaný taktiež v hodnotení dôkazov a posudzovaní právneho a skutkového stavu veci nevenoval dostatočnú pozornosť procesným pochybeniam správcu dane - prvostupňového orgánu. Vzhľadom na vyššie uvedené žiadal žalobca, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vec vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom Krajskému súdu v Bratislave dňa 25.05.2010 uviedol, že dôvody uvedené v žalobe sú v podstate totožné s argumentmi, ktoré boli uvedené v odvolaní žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu. Ohľadom zápisnice o ústnom pojednávaní č. 603/320/112611/07/Ko, ktorej predmetom bolo predloženie dokladov k daňovej kontrole, žalovaný uviedol, že bola spisovaná niekoľko hodín dňa 29.10.2007 a to najprv s konateľom žalobcu -Z.. S. S., ktorý vtedy súhlasil so súpisom dokladov v tejto zápisnici a ktorý sám s kontrolórmi podľa tohto súpisu dokladov fyzicky doklady preberal, avšak približne po dvoch hodinách vstal s odôvodnením, že musí odísť a dokončením tejto činnosti poveril tretiu osobu - p. M.. Keď boli týmto spôsobom všetky doklady spísané a fyzicky prevzaté, potom so súhlasom Z.. S. S. boli doklady, okrem zmlúv, prevzaté do priestorov Daňového úradu Bratislava IV s tým, že zápisnicu príde podpísať konateľ na nasledujúci deň na daňový úrad. Nakoľko Z.. S. S. nesúhlasil s tým, aby si kontrolóri prevzali na daňový úrad originály zmlúv, preto ich správca dane zo súpisu dokladov tejto zápisnice prečiarkol. Žalovaný ďalej uviedol, že fotokópie zmlúv boli správcovi dane poskytnuté oveľa neskôr. Zápisnica zo strany konateľa spoločnosti Z.. S. S. nebola podpísaná, avšak podľa žalovaného nestalo sa tak vinou správcu dane. Z.. S. sa nasledujúci deň po spísaní zápisnice na daňový úrad k jej podpisu nedostavil a to i napriek tomu, že sa tak dňa 29.10.2007 so správcom dane dohodol. Správca dane sa snažil dohodnúť s konateľom na podpísaní tejto zápisnice telefonicky. Z.. S. to mnohokrát prisľúbil, avšak svoj sľub nikdy nesplnil. Preto správca dane bol nútený navštíviť niekoľkokrát osobne miesto výkonu kontroly na Hattalovej ulici, kde sa mu podarilo nakoniec Z.. S.Š. zastihnúť, pričom Z.. S. odrazu odmietol zápisnicu podpísať s odôvodnením, že doklady musia byť spísané inak. Požadoval, aby zápis obsahoval interné číslo dokladu, externé číslo dokladu, presný názov odberateľa, resp. dodávateľa, adresu odberateľa, resp. dodávateľa, IČO a DIČ odberateľa i dodávateľa, dátum vystavenia dokladu, dátum zdaniteľného plnenia, fakturovanú cenu, základ dane a daň. Správca dane požiadavke nevyhovel, nakoľko žiadne zákonné ustanovenie mu takúto povinnosť neukladá. Žalovaný ďalej k tomu uviedol, že správca dane do zápisnice prehľadne uviedol súpis daňových dokladov odovzdaných pri pojednávaní s ich konkrétnym číselným označením. Číselné označenie daňových dokladov je jednou z ich zákonných náležitostí, na základe ktorej dochádza k ich identifikácii. Voči forme spisovania dokladov do zápisnice dňa 29.10.2007 žalobca nemal výhrady a sám predmetné doklady s kontrolórmi fyzicky preberal. Z uvedeného vyplýva, že zápisnica nebola spísaná dodatočne, ale bola spísaná dňa 29.10.2007 na mieste, ktoré žalobca určil za účelom vykonania kontroly. Žalovaný mal za to, že tvrdenie žalobcu, že správca dane sa pri vykonávaní daňovej kontroly dopustil závažných procesných chýb, lebo na mieste nespísal doklady, ktoré mu boli zapožičané za účelom kontroly, a preto žalobca nevedel, ktoré doklady boli skutočne odovzdané správcovi dane, je zavádzajúce a nepravdivé. Čo sa týka formy spísania súpisu odovzdaných daňových dokladov, žalovaný sa v žalobe vyjadril, že zákon neustanovuje akým spôsobom majú byť doklady spísané, je však predpoklad, že majú byť spísané preukazne a zrozumiteľne. Správca dane vykonal súpis zapožičaných daňových dokladov na základe ich číselného označenia. Z takto vykonaného súpisu bolo jednoznačne možné určiť, aké doklady boli správcovi dane zapožičané, a preto tvrdenie žalobcu, že nevedel ktoré doklady boli správcovi dane zapožičané, je zavádzajúce. Žalovaný ďalej poznamenal, že v danom prípade nebola spornou otázka chýbajúcich daňových dokladov, ale skutočnosť, že žalobca nepodal vysvetlenia a objasnenia zdaniteľných obchodov, z ktorých si uplatňoval odpočítanie dane i keď bol na to správcom dane vyzvaný výzvou č.603/320/38466/08/ Ko zo dňa 7.5.2008. Žalovaný k tvrdeniu žalobcu, že bol oprávnený navrhovať dôkazy v priebehu celého daňového konania, uviedol, že daňová kontrola nie je daňovým konaním a žalobca v jej priebehu nenavrhoval žiadne dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia. Lepšie povedané, žalobca počas celého výkonu daňovej kontroly (cca 11 kalendárnych mesiacov) nevyvinul takmer žiadnu snahu na preukázanie uskutočnenia prijatého zdaniteľného obchodu od spoločnosti TOGE, s.r.o., MERCI LIVE, s.r.o. Žalobca neposkytol daňovým orgánom zmluvu č.XXXXXXX zo dňa 12.6.2005, žiadnym spôsobom nepreukázal k akým zdaniteľným obchodom sa vyplatené zálohy z ktorých si uplatňoval vrátenie dane viažu a zároveň nepreukázal ani ako tento zdaniteľné obchody ďalej použil na svoje podnikanie. Žalobca celú svoju dôkaznú povinnosť obmedzil len na predloženie daňových dokladov. Čo sa týka vyjadrenia žalobcu z 4.9.2008, žalovaný poukázal na to, že ani dané vyjadrenie nepreukazovalo uskutočnenie zdaniteľných obchodov, z ktorých si žalobca uplatňoval vrátenie dane, ba práve naopak, a teda ani dané vyjadrenie, ak by bolo podané v súlade so zákonom, by nemalo za následok zmenu výšky vyrubenej dane. V písomnom vyjadrení k žalobe žalovaný uviedol aj to, že Najvyšší súd SR rozsudkom č.k. 3 Sžf 56/2009 zo dňa 21.1.2010 (a aj mnohých ďalších) skonštatoval, že pri uplatnení nároku na odpočet DPH z daňového dokladu je potrebné nielen deklarovať určité zdaniteľné plnenie pri splnení všetkých formálnych aj právnych náležitostí, ale je potrebné preukázať reálnosť deklarovaného plnenia. Z tohto dôvodu na strane daňového subjektu (v danom prípade žalobcu) vzniká povinnosť reálnosť plnenia preukázať. Ide o dôkaznú povinnosť daňového subjektu ustanovenú v § 29 ods. 8 zákona; o správe daní, ktorú nie je možné opomenúť. Podľa žalovaného žalobca počas celého výkonu daňovej kontroly nepredložil žiadne dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia, čo znamená, že neuniesol dôkazné bremeno, keď sa mu právne relevantným spôsobom nepodarilo preukázať svoje tvrdenia. Na základe uvedeného skutkového a právneho stavu žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 OSP) ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Podľa ust. § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia a postupu žalovaného súvisiaceho s rozhodnutím č. I/222/129911/2009/990036-r zo dňa 8.2.2010, ktorým potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Bratislava IV č. 603/230/94195/08/Rei zo dňa 17.09.2008, ktorým správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. kalendárny štvrťrok 2006 v sume 28 486,82 €. Súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia I. - IV. štvrťrok 2006, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č.j. 603/320/82930/08 zo dňa 28.07.2008. Protokol bol so žalobcom prerokovaný a doručený dňa 04.09.2008. Na základe kontrolných zistení vydal správca dane dodatočný platobný výmer č. 603/230/94195/08/Rei zo dňa 17.09.2008 a dovyrubil žalobcovi ako platiteľovi DPH rozdiel dane v sume 858 194,-Sk za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2006 a to podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona o správe daní z dôvodu porušenia § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o DPH). Správca dane neuznal žalobcovi nárok na odpočítanie dane z daňových dokladov: - č. XXINXXXX zo dňa 24.06.2006, ktorou spoločnosť TOGE, s r.o., Staré Grunty 53, 841 04 Bratislava žalobcovi vyúčtovala zálohovú platbu na nehnuteľnosť v celkovej výške 5 355 000,- Sk, z toho 19 % DPH 855 000,- Sk, - č. XXINXXXXX zo dňa 12.04.2006, ktorou spoločnosť MERCI LIVE, s.r.o., Februárová 154, 958 01 Partizánske vyúčtovala žalobcovi prijatú zálohu v zmysle zmluvy č. XXXXXXX zo dňa 12.06.2005 v celkovej výške 20 000,- Sk, z toho 19 % DPH 3 193,30,- Sk. Správcovi dane nebolo zrejmé k akým zdaniteľným obchodom sa vyúčtované zálohy viažu, preto správca dane Výzvou na predloženie dôkazov č. 603/320/38466/08/Ko zo dňa 07.05.2008 vyzval žalobcu, aby predložil správcovi dane všetky dôkazy preukazujúce jeho hospodárske operácie a účtovné prípady uvedené v predložených daňových priznaniach DPH za zdaňovacie obdobia I. - IV. štvrťrok 2006 a podal k nim písomné vysvetlenie, najmä predloženie zmluvy č. XXXXXXX zo dňa 12.6.2005 uzavretej medzi spoločnosťou MERCI LIVE, s.r.o. a žalobcom, na základe ktorej bola vystavená sporná faktúra č. XXINXXXXX. Žalobca na výzvu správcu dane nepredložil požadovanú zmluvu a ani písomné vysvetlenia, reagoval len listom zo dňa 22.05.2008, v ktorom uviedol, že dňa 14.5.2008 pracovníčky Daňového úradu Bratislava IV osobne vykonali kontrolu, na ktorej im už bola poskytnutá súčinnosť, všetky doklady a aj potrebné vysvetlenia. Následne bola žalobcovi doručená dňa 5.8.2008 výzva na prerokovanie protokolu č.603/320/83004/08/Ko zo dňa 29.7.2008 spolu s protokolom č.603/320/82930/08/Ko. V zmysle § 15 ods. 5, písm. c) a ods. 10 zákona o správe daní bol žalobca oprávnený vyjadriť sa k zisteniam správcu dane a predkladať dôkazné prostriedky najneskôr v lehote do 15.8.2008. Žalobca dňa 11.8.2008 doručil správcovi dane svoje vyjadrenie k protokolu, na základe ktorého správca dane vypracoval dňa 3.9.2008 dodatok k protokolu. Vysvetlenia týkajúce sa sporných daňových dokladov žalobca poskytol správcovi dane až dňa 4.9.2008 pri prerokovaní protokolu. Z obsahu administratívneho spisu ďalej vyplynulo, že správca dane dňa 29.10.2007 preberal doklady za zdaňovacie obdobia roka 2006 u žalobcu v prevádzkových priestoroch na Hattalovej ul. č. 21, Bratislava, o čom bola spísaná zápisnica č. 603/320/112611/07/Ko zo dňa 29.10.2007. Predmetnú zápisnicu konateľ žalobcu odmietol podpísať z dôvodu, že chcel doklady spísať neštandardným spôsobom, neúčelne podrobne. Správca dane o priebehu preberania dokladov a o správaní konateľa žalobcu vyhotovil úradný záznam č. 603/320/103248/07/Ko, v ktorom uviedol aj to, že konateľ žalobcu počas výkonu kontroly neustále vytváral umelé prieťahy, málokedy bol telefonicky zastihnuteľný, správcovi dane umožnil len niekoľkokrát pokračovať v daňovej kontrole v mieste, ktoré sám pre kontrolórov zabezpečil. O celkovom priebehu daňovej kontroly u žalobcu bol vyhotovený úradný záznam č. 603/320/103247/07/ Ko. V ňom správca dane okrem iného poznamenal, že konateľ žalobcu je konateľom, spoločníkom, resp. splnomocneným zástupcom asi v 25 spoločnostiach. Z daňových dokladov, ktoré žalobcu predložil ku kontrole, asi 90% predstavujú faktúry vystavené spoločnosťami s personálnym a majetkovým prepojením, kým zvyšných 10% tvoria drobné pokladničné doklady za nákup pohonných hmôt, telefóny. Správcovi dane sú ďalej viac než podozrivé neustále zmeny sídla spoločností, zmeny názvu týchto spoločností. Správcovi dani tiež nie je úplne jasné, vôbec akým podnikateľským aktivitám sa žalobca skutočne venuje. Podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a/ zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2, písm. a/ má faktúru platiteľa vyhotovenú podľa § 71. Podľa § 71 ods. 2 zákona o DPH faktúra musí obsahovať a) meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu, a jeho identifikačné číslo pre daň, b) meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne alebo bydliska príjemcu tovaru alebo služby a jeho identifikačné číslo pre daň, ak mu je pridelené, c) poradové číslo faktúry, d) dátum, keď bol tovar alebo služba dodaná, alebo dátum, keď bola platba podľa odseku 1 prijatá, ak tento dátum možno určiť a ak sa odlišuje od dátumu vyhotovenia faktúry, e) dátum vyhotovenia faktúry, f) množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby, g) základ dane, jednotkovú cenu bez dane a zľavy a rabaty, ak nie sú obsiahnuté v jednotkovej cene, h) sadzbu dane alebo údaj o oslobodení od dane, i) výšku dane spolu v slovenských korunách. Úpravu postupu pri preukazovaní oprávnenosti nároku na odpočet dane z pridanej hodnoty podľa ustanovenia § 49 ods. 2 zákona o DPH je potrebné považovať za špeciálnu úpravu vo vzťahu k spôsobu preukazovania podľa zákona č. 511/1992 Zb. Ustanovenie § 49 ods. 2 a § 51 zákona o DPH určujú, ako musí platca prijaté zdaniteľné plnenia použiť, aby mu vznikol nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty, ako má preukázať uplatnenie práva na odpočet dane a kedy mu tento nárok vzniká. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ a v § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy, bezpodmienečne na ich splnenie sa nárok na odpočet viaže. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje). Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené. V danom prípade nebol predložený relevantný dôkaz o uskutočnení zdaniteľného obchodu vyplývajúceho z faktúry č. XXINXXXX, resp. č. XXINXXXXX. Konkrétne pri daňovom doklade č. XXINXXXX (zaúčtovanom v účtovníctve pod int. č. XXXXXXXX), pri ktorom išlo o vyúčtovanie zálohovej platby na nehnuteľnosť, žalobca nepreukázal uskutočnenie zdaniteľného obchodu, neuviedol na ktorú konkrétnu nehnuteľnosť bola vyúčtovaná zálohová platba, nebola doložená kúpna zmluva, ani list vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti. Navyše na faktúre č. XXINXXXX nebol v zmysle § 71 ods. 2 písm. f) zákona o DPH presne špecifikovaný predmet fakturácie. Rovnaká pripomienka sa týka aj faktúry č. XXINXXXXX vyhotovenej spoločnosťou MERCI LIVE, s.r.o., kde žalobca nepredložil ani zmluvu č. XXXXXXX, na základe ktorej mala byť faktúra vyhotovená. Existencia samotnej faktúry ešte nepreukazuje uskutočnenie tohto zdaniteľného obchodu, na splnenie zákonných podmienok na odpočet dane z pridanej hodnoty musia byť splnené preukázateľne všetky podmienky kumulatívne, nepostačuje samotné predloženie účtovných dokladov. Nepostačuje len, že žalobca predloží listinné dôkazy resp. daňové doklady, pretože nimi nemôže preukázať, či predmetné fakturované plnenie, bolo aj zrealizované. Uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane. Ani vyjadrenia žalobcu ohľadom predmetných faktúr zaznamenané či už v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 603/320/91161/08/Ko pri prerokovaní protokolu alebo uvádzané v žalobe nemenia nič na skutočnosti, že samotné reálne plnenie- zdaniteľné obchody, ku ktorému sa vyúčtované zálohy viažu, nebolo v tomto prípade hodnoverne preukázané. V súlade s ustanovením § 29 ods. 8 zákona o správe daní bolo povinnosťou daňového subjektu preukázať všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Pokiaľ však daňový subjekt nepredložil žiadne alebo dostatočné dôkazy, že fakturovaná cena bola vyplatená za uskutočnené zdaniteľné plnenie, resp. dôkazy, ktoré by zdaniteľné plnenie preukázali čo do priebehu a výsledku, neuniesol dôkazné bremeno. Žalobca teda nepreukázal k akému zdaniteľnému obchodu sa vyplatené zálohy viažu, t.j. nepreukázal, aký zdaniteľný obchod sa mal uskutočniť, resp. sa uskutočnil a zároveň ani nepreukázal ani ako tento zdaniteľný obchod ďalej použil na svoje podnikanie. Podľa § 15 ods. 9 prvá veta zákona o správe daní v znení účinnom v rozhodnom čase, prevzatie dokladov a iných vecí podľa odseku 6 písm. g) potvrdí zamestnanec správcu dane osobitne pri prevzatí. Neobstojí tvrdenie žalobcu, že zápisnica o ústnom pojednávaní, ktorej predmetom bolo predloženie dokladov k daňovej kontrole, bola spísaná dodatočne. V administratívnom spise sa nachádza úradný záznam o preberaní dokladov, ktorý podpísali dve pracovníčky správcu dane, a ktorý podrobne popisuje priebeh preberania dokladov. Zo záznamu vyplýva, že zápisnica týkajúca sa prevzatia dokladov bola spisovaná niekoľko hodín dňa 29.10.2007 a konateľ žalobcu sa vyhýbal jej podpísania až ju nakoniec odmietol podpísať z dôvodu, že súpis prevzatých dokladov musí byť spísaný podrobným spôsobom. Súd poznamenáva, že žiadne zákonné ustanovenie neprikazuje správcovi dane, aby takým spôsobom, aký žiadal konateľ žalobcu, spisoval doklady. Číselné označenie daňových dokladov postačuje na to, aby došlo k ich identifikácii. Skutočnosť, že konateľ žalobcu odmietol zápisnicu podpísať, nemôže mať za následok jej neplatnosť. Ohľadom tvrdenia žalobcu, že nemá vedomosť o tom, ktoré doklady správca dane prevzal, súd vyjadruje názor, že sú to len tie doklady, ktoré sú uvedené v zápisnici č. 603/320/112611/07/Ko a ktoré boli preberané s konateľom žalobcu a následne ním poverenou osobou. Prehľadný súpis dokladov je uvedený aj v protokole č. 603/320/82930/08/Ko na str. 3 a 4 a teda žalobca má k dispozícii úplný zoznam dokladov, ktoré od neho správca dane prevzal. Podľa § 15 ods. 5 písm. c) zákona o správe daní v znení účinnom v rozhodnom čase, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety. Podľa § 15 ods. 6 písm. d) a e) zákona o správe daní v znení účinnom v rozhodnom čase, kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: d) predkladať účtovné a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady v písomnej forme alebo v technickej forme 6ed) vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia, e) predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia najneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety. Podľa § 15 ods. 10 druhá veta zákona o správe daní v znení účinnom v rozhodnom čase, kontrolovaný daňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť k protokolu najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa jeho doručenia. K námietke žalobcu o tom, že správca dane nevzal do úvahy vysvetlenia uvedené žalobcom pri prerokovaní protokolu, súd súhlasí s právnou argumentáciou žalovaného, keď zákon o správe daní v § 15 ods. 5 písm. c) presne stanovuje zákonnú lehotu, v ktorej môže kontrolovaný daňový subjekt uplatniť svoje právo na predkladanie dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia. Ide o lehotu ôsmych pracovných dní odo dňa doručenia protokolu spolu s výzvou na prerokovanie protokolu. V žalobcovom prípade bol protokol spolu s výzvou na prerokovanie protokolu doručený žalobcovi dňa 5.8.2008. Dňa 11.8.2008 žalobca doručil svoje vyjadrenie správcovi dane, na základe ktorého bol vypracovaný dodatok k protokolu. Vysvetlenia uvedené pri prerokovaní protokolu dňa 4.9.2008 boli žalobcom podané už po zákonnej lehote. Súd zastáva stanovisko, že ani vysvetlenia uvedené pri prerokovaní protokolu, ak by aj boli podané pred uplynutím lehoty, hodnoverne nepreukázali uskutočnenie zdaniteľných obchodov. Vzhľadom na uvedené dôvody krajský súd dospel k záveru, že daňové orgány postupovali v súlade so zákonom, keď vyslovili záver, že žalobcovi nevznikol nárok na odpočet dane, a preto krajský súd žalobu žalobcu zamietol podľa § 250j ods. 1 OSP. O náhrade trov konania rozhodol súd s prihliadnutím k ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi nepriznal právo na ich náhradu. Žalovaný zo zákona na náhradu trov konania nemá nárok. Senát krajského súdu prijal predmetné rozhodnutie pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.