Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/175/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010200917 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1010200917.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členiek senátu JUDr. Soni Langovej a JUDr. Miloty Tóthovej, v právnej veci žalobcu: P.. Ľ. E., bytom R. Č.. XX, S. XXX XX, zastúpeného: advokátom JUDr. Peter Machaj, so sídlom Radlinského 47, 026 01 Dolný Kubín, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra SR, Pribinová č. 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SRLZ-721/SP-2009 zo dňa 14.1.2010 ako aj rozhodnutie Ministra vnútra pod č. SLV-PK-15/2010 zo dňa 25.3.2010, jednomyseľne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu v zákonom určenej lehote sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLV-PK-15/2010 zo dňa 25.3.2010, ktorým zamietol rozklad žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie MV SR č. SRLZ-721/SP-2009 zo dňa 14.1.2010. Týmto rozhodnutím bol žalobca podľa ust. § 33 ods. 1 cit. zákona v spojení s § 196 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov PZ, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 73/1998 Z.z. alebo cit. zákon) na dobu od 12.10.2004 do 30.06.2005 ustanovený do funkcie starší inšpektor - policajný orgán oddelenia skráteného vyšetrovania odboru skráteného vyšetrovania úradu justičnej a kriminálne polície Okresného riaditeľstva PZ v Dolnom Kubíne, služobného úradu Krajského riaditeľstva PZ v Žiline. Žalobca uviedol, že dňa 26.11.2003 bol personálnym rozkazom MV SR č. 550 dňom 1.1.2004 ustanovený do funkcie zástupcu riaditeľa a súčasne riaditeľa úradu justičnej a kriminálnej polície OR PZ v Dolnom Kubíne. Ďalej uviedol, že personálnym rozkazom č. 37 zo dňa 10.2.2004 bol prepustený zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e) cit. zákona a rozhodnutím č. KM-78/PK-04 zo dňa 27.4.2004 bolo prvostupňové rozhodnutie potvrdené. Najvyšší súd Slovenskej republiky následne v konaní vedenom pod sp. zn. 3Sž 89/2004 zo dňa 23.9.2004 predchádzajúce rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému na nové konanie. Personálnym rozkazom č. 55 zo dňa 02.11.2004 bol žalobca podľa § 33 ods. 1 a § 196 ods. 2 ustanovený do funkcie staršieho inšpektora. Následne sa žalobca proti tomuto zaradeniu odvolal. Toto odvolanie bolo rozhodnutím č. ORP-64-31/VO-2005 zamietnuté dňa 10.2.2005. Rozhodnutím Krajského súdu v Žiline č. 10S 99/2005 zo dňa 21.2.2006 boli uvedené posledné personálne rozhodnutia zrušené podľa § 250j ods. 2 písm. c), d), e) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), voči tomuto rozhodnutiu odvolanie prípustné nebolo a vec bola vrátená správnemu orgánu na ďalšie konanie. Personálnym rozkazom ministra vnútra SR č. 259 zo dňa 1.8.2006 bol žalobca zaradený od 1.11.2004 do 30.06.2005 podľa § 33 ods. 1 a § 196 ods. 2 cit. zákona do funkcie starší inšpektor. Žalobca voči tomuto personálnemu rozkazu znovu podal rozklad o ktorom Ministerstvo vnútra SR rozhodlo pod č. KM-124-1/PK-2006 zo dňa 20.12.2006 tak, že rozklad zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Na žalobu žalobcu Krajský súd v Bratislave pod č.k. 1S 87/2007 zo dňa 30.10.2009 reagoval tak, že predchádzajúce rozhodnutia zrušil a vrátil späť správnemu orgánu v zmysle § 250j ods. 3 O.s.p. z dôvodu, že nebol doložený kompletný administratívny spis. Následne potom Ministerstvo vnútra SR č. SRLZ-721/SP-2009 zo dňa 14.1.2010 rozhodol tak, že žalobcu ustanovil podľa § 33 ods. 1 a § 196 ods. 2 cit. zákona od 12.10.2004 do 30.06.2005 do funkcie staršieho inšpektora. Žalobca mal zato, že v citovanom období nebol podľa žalovaného nikde zaradený (§ 196 ods. 2) a preto žiadal opakovane rozkladom uvedené rozhodnutie napraviť. Žalovaný rozhodnutím MV SR č. SLV-PK-15/2010 zo dňa 25.3.2010 rozklad zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Žalobca nesúhlasí s napadnutým rozhodnutím a preto podal voči nemu nasledovné námietky: 1. žalobca namieta, že výroková časť rozhodnutia č.p.: SRLZ- 721/SP-2009 zo dňa 14.1.2010 je len opätovným opisom zrušeného personálneho rozkazu zástupcu riaditeľa a súčasne riaditeľa ÚJKP OR PZ v Dolnom Kubíne č. 55 zo dňa 2.11.2004, ktorým bol ustanovený do voľnej funkcie starší inšpektor - policajný orgán oddelenia skráteného vyšetrovania odboru skráteného vyšetrovania v Dolnom Kubíne ako aj personálneho rozkazu ministra vnútra SR č. 259 zo dňa 1.8.2006. Žalobca je toho názoru, že rozhodnutie zo dňa 14.1.2010 sa snaží ignorovať platný skutkový a právny stav a iba nahradzuje už zrušené rozhodnutia; 2. žalobca je názoru, že rozhodnutím vyššie menovaným zo dňa 14.1.2009 ide aj o nahradenie doposiaľ nevydaného rozhodnutia o doplatení služobného platu, ktorý podľa jeho názoru mal žalovaný vydať v zmysle § 196 ods. 1 cit zákona. V tejto súvislosti namieta, že po zrušení rozhodnutí o jeho prepustení ešte Najvyšším súdom Slovenskej republiky mu nebol doplatený služobný plat v zmysle funkcie, do ktorej bol dňa 1.1.2004 ustanovený personálnym rozkazom ministra vnútra SR č. 550 zo dňa 26.11.2003; 3. žalobca namieta, že žalovaný nezdôvodnil vymedzenie obdobia od 12.10.2004 do 30.06.2005, pričom sa nezaoberal obdobím od 18.12.2003 do 11.10.2004, o ktorom podľa jeho názoru žiadnym spôsobom nerozhodol. Namieta, že žalovaný nerozhodol o jeho povýšení do hodnosti major ku ktorému malo dôjsť už 1.8.2004. Na základe týchto skutočností žalobca tvrdí, že v období od 12.10.2004 až do 30.06.2005 nebol ustanovený do žiadnej funkcie, čo je v rozpore s ustanovením cit. zákona. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol aby napadnuté rozhodnutia súd zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie ako aj priznal mu náhradu trov konania. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zaslanom súdu dňa 17.6.2010 zotrval na svojich doterajších rozhodnutiach v celom rozsahu. Úvodom svojho vyjadrenia žalovaný namietol, bez bližšieho zdôvodnenia, pasívnu legitimáciu žalobcom označeného žalovaného, cit. „Ministerstvo vnútra SR“ a z tohoto titulu žiadal žalobu zamietnuť. Ďalej k meritu žaloby uviedol, že vo veci postupoval v zásade podľa citovaného zákona. Poukázal predovšetkým na predmet žalobou napadnutého rozhodnutia a to, že ide o rozhodnutie o ustanovení žalobcu do voľnej funkcie na obdobie od 12.10.2004 do 30.06.2005 a to v súlade s § 33 ods. 1 zákona s poukázaním na § 196 ods. 2 cit. zákona. Žalobca s poukazom na § 5 ods. 4 cit. zákona zdôraznil, že žalobcu ako aj iných policajtov je možné obsadiť do miest všetkých druhov štátnej služby, ale len za predpokladu, že miesto je vytvorené podľa schválenej systematizácie a je voľné. Poukázal aj na § 196 ods. 2 cit. Zákona, v zmysle ktorého ak po rozhodnutí o neplatnom skončení služobného pomeru nie je možné policajta zaradiť do pôvodnej funkcie, ustanoví alebo vymenuje sa do funkcie podľa § 33, to neplatí ak nie sú splnené podmienky podľa § 14 ods. 5 (t.j. štátne občianstvo a vek). Preto aj v prípade žalobcu postupoval tak ako to bolo prípustné tzn., že v relevantnom čase voľnou funkciou bola funkcia starší inšpektor - policajný orgán oddelenia skráteného vyšetrovania odboru skráteného vyšetrovania v Dolnom Kubíne do ktorej bol žalobca aj ustanovený. V ďalšom poukázal na to, že napadnutými rozhodnutiami sa nerozhodovalo o priznaní finančných náležitostí, ktoré žalobcovi patria za obdobie od 16.2.2004 do 11.10.2004 tzn. za obdobie od prepustenia zo služobného pomeru príslušníka PZ až do opätovného ustanovenia do voľnej funkcie dňom 12.10.2004. Žiadne ustanovenie zákona, ktorý bol platný a účinný v čase od 12.10.2004, kedy sa rozhodovalo o zaradení žalobcu do voľnej funkcie neukladalo a ani v súčasnosti neukladá vydať rozhodnutie o doplatení služobného príjmu tak ako to uvádza žalobca v podanej žalobe. Čo sa týka samotného služobného pomeru a zaradenia prepusteného policajta späť do služobného pomeru v tejto súvislosti poukázal na ust. § 196 ods. 1 cit. Zákona v zmysle ktorého aj postupoval. Uviedol, že žalobca v súlade s § 35 ods. 7 zákona cit. na vlastnú žiadosť bol preložený na inú funkciu. Jeho žiadosti bolo vyhovené dňom 1.7.2005 a bol ustanovený do funkcie starší vyšetrovateľ oddelenia vyšetrovania Ružomberok a to personálnym rozkazom prvého zástupcu riaditeľa KRPZ v Žiline č. 37 zo dňa 15.6.2005. Žalovaný uviedol, že proti tomuto rozhodnutiu sa žalobca neodvolal a ani nepodal žalobu za účelom preskúmania jeho zákonnosti. Preto má zato, že ustanovenie žalobcu do funkcie starší vyšetrovateľ oddelenia vyšetrovania v Ružomberku od 1.7.2005 citovaným personálnym rozkazom je už právoplatné a vykonateľné a nikým do dnešného dňa zrušené nebolo. Žalovaný poukázal na to, že Krajský súd v Žiline žalobe žalobcu vyhovel a rozsudkom č. 10S 99/2005 - 47 zo dňa 21.2.2006 zrušil rozhodnutie riaditeľa ORPZ v Dolnom Kubíne (PP:ORP-64-31/VO-2005 zo dňa 10.2.2005 spolu s personálnym rozkazom č. 55 zo dňa 2.11.2004) z dôvodu nepreskúmateľnosti nakoľko mal zato, že napadnuté rozhodnutia neboli dostatočne odôvodnené a vec vrátil na nové konanie. Na základe toho potom nastala situácia, že žalobca v čase od 12.10.2004 až do 30.6.2005 skutočne nebol ustanovený do žiadnej funkcii čo bolo v rozpore s ustanoveniami citovaného zákona. Preto zdôraznil, že v novom napadnutom konaní rozhodoval iba o ustanovení žalobcu v súlade s ust. § 33 zákona a § 196 ods. 2 zákona za uvedené obdobie t.j. od 12.10.2004 do 30.6.2005. Všetky ostatné námietky žalobcu pokladal za nedôvodné. Na základe týchto skutočností navrhol žalobu zamietnuť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250f ods. 1 O.s.p., keďže boli splnené podmienky uvedené v § 250f ods. 2 O.s.p. a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011) dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 25.5.2012, potom čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Ministerstva spravodlivosti SR Y..A..O..sk najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.). V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 3 O.s.p.). Podľa § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Podľa ods. 3 pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Predmetom preskúmania boli rozhodnutia správnych orgánov vydané dňa 14.1.2010 pod č. SRLZ-721/ SP-2009 a zo dňa 25.3.2010 pod číslom SLV-PK-15/2010 o ustanovení žalobcu do funkcie podľa § 33 ods. 1 v súvislosti s § 196 ods. 2 cit. zákona. V predmetnej veci sa súd musel v prvom rade vysporiadať s otázkou pasívnej legitimácie žalovaného, ktorú vo svojom vyjadrení žalovaný namietol. V tejto súvislosti súd žalovanému dáva do pozornosti, že v správnom súdnictve žalovaným je pri rozhodnutiach vydaných v správnom konaní správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni, ako nositeľ konkrétnych právomocí. Bude to teda správny orgán, ktorý rozhodol v správnom konaní o odvolaní alebo o rozklade, a pokiaľ príslušný zákon riadny opravny prostriedok nepripúšťa, bude to správny orgán, ktorý rozhodol v prvom a súčasne aj v poslednom stupni (§ 250 ods. 4 OSP). Pri ústredných orgánoch štátnej správy (alebo orgánu s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky) je žalovaným tento orgán, aj keď rozhodnutie vydal ten, kto stojí na jeho čele (minister, predseda, vedúci). Ministerstvo je centralizovaným a monokratickým orgánom štátnej správy, na čele ktorého stojí minister menovaný prezidentom na návrh predsedu vlády. Právnu subjektivitu má ministerstvo, ktoré je definované ako právnická osoba (§ 35 ods. 1 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov). Minister nie je sám o sebe správnym orgánom, ale osobou stojacou v čele tohto správneho orgánu. Pri rozhodovaní o rozklade, rozhodovanie v prvom aj druhom stupni správneho konania zostáva na úrovni správneho orgánu toho istého stupňa; ide vlastne o osobitný prípad opravy vlastného rozhodnutia. Svedčí o tom napríklad aj judikatúra prvorepublikového Nejvyššího správního soudu, konkrétne jeho nálezu z 23. októbra 1947 č. 302/46-7 publikovaného v Bohuslavovej zbierke nálezov Najvyššího správního soudu vo veciach administratívnych pod číslom Boh. A 1729/47 30296, podľa ktorého ministerstvo je úradom predstavujúcim súhrn osobných a vecných prostriedkov zorganizovaných do jedného celku za účelom výkonu určitého vymedzeného úseku verejnej správy. Na základe týchto skutočností pojmy „ministerstvo" a „minister" je možné považovať za pojmy identické (bližšie pozri napr. ZSP č. 54/2008). Takto potom ak ide o rozhodovanie ústredného orgánu štátnej správy (alebo orgánu s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky) a o rozklade rozhodoval vedúci tohto orgánu, pasívne legitimovaným účastníkom je tento orgán a nie ten, kto rozhodoval o rozklade. Preto námietka žalovaného o nedostatku pasívnej legitimácie žalobcom uvedeného žalovaného nemá právne opodstatnenie (viď 5Sžo/108/2010). Z doloženého administratívneho spisu súd zistil, že personálnym rozkazom č. 37 z 10.2.2004 bol žalobca ministrom vnútra SR prepustený podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z.z. zo služobného pomeru príslušníka PZ a to z funkcie zástupcu riaditeľa a súčasne riaditeľa služobného úradu Krajského riaditeľstva PZ v Žiline a že jeho služobný pomer končí dňom 16.2.2004. Uvedený personálny rozkaz aj s druhostupňovým rozhodnutím vydaným Ministerstvom vnútra SR zo dňa 27.4.2004 pod číslom KM-78/ PK-04 bolo rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Sž 89/2004 zo dňa 23.9.2004 zrušené a to z dôvodu nedodržania subjektívnej lehoty dvoch mesiacov na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru policajta (§ 192 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z.). V uvedenom rozhodnutí Najvyšší súd Slovenskej republiky ďalšie skutkové a právne otázky nerozviedol. Z personálneho rozkazu č. 55 vydaného dňa 2.11.2004 vyplýva, že zástupca riaditeľa, súčasný riaditeľ úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva PZ v Dolnom Kubíne ustanovil žalobcu podľa § 33 ods. 1 s použitím § 196 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. do stálej štátnej služby, do funkcie starší inšpektor - policajný orgán oddelenia skráteného vyšetrovania v Dolnom Kubíne, patriaceho do služobného úradu Krajského riaditeľstva PZ v Žiline a zaradil ho do piatej platovej triedy. Rovnako mu priznal príplatky podľa § 88 a 91 cit. zákona a uviedol, že za časť neplatného skončenia služobného pomeru (od 17.2.2004 do 11.10.2004) patrí žalobcovi príjem podľa § 84 ods. 1 písm. a - m) a písm. s) cit. zákona. Krajský súd v Žiline v odôvodnení rozhodnutia pod sp.zn. 10S 99/2005 zo dňa 21.2.2006 uviedol, že rozhodnutie Okresného riaditeľstva PZ v Dolnom Kubíne č. ORP-64-31/VO-2005 zo dňa 10.2.2005 ako aj personálny rozkaz č. 55 zo dňa 2.11.2004 je nepreskúmateľné a nie je dostatočne zistený skutkový stav, pričom uvedené rozhodnutia neboli ani náležite odôvodnené a na základe týchto skutočností predmetné rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Z administratívneho spisu ďalej vyplýva, že žalobca bol personálnym rozkazom č. 37/2005 dňom 1.7.2005 povýšený podľa § 23 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. do hodnosti majora z dôvodu, že splnil podmienky pre tento postup. Dňa 15.6.2005 zástupca riaditeľa Krajského riaditeľstva PZ v Žiline vydal personálny rozkaz číslo 37, ktorým žalobcu ustanovil podľa § 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. dňom 1.7.2005 do funkcie starší vyšetrovateľ oddelenia vyšetrovania Ružomberok odboru všeobecnej kriminality patriaceho do služobného úradu Krajského riaditeľstva policajného zboru v Žiline. Zaradil ho do ôsmej platovej triedy a priznal osobitné príplatky. Ďalším personálnym rozkazom ministra vnútra SR vydaného pod číslom 259 z 1.8.2006 vyplýva, že žalobca bol ustanovený podľa § 33 ods. 1 a podľa § 196 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. od 2.11.2004 do 30.6.2005 do funkcie starší inšpektor - policajný orgán oddelenia skráteného vyšetrovania v Dolnom Kubíne patriaceho do služobného úradu Krajského riaditeľstva PZ v Žiline. Bol zaradený za toto obdobie do piatej platovej triedy, pričom za dobu od 17.2.2004 do 1.11.2004 (t.j.v čase pred neplatným skončením služobného pomeru do času, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o zrušení rozhodnutia o prepustení menovaného zo služobného pomeru) sa mu započítala uvedená doba ako doba trvania služobného pomeru a boli mu priznané príplatky ako osobitný tak aj osobný, a že podľa § 196 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. za uvedené obdobie neplateného skončenia služobného pomeru patrí žalobcovi služobný príjem, ktorý mu patril v čase pred neplatným skončením služobného pomeru. Žalovaný v uvedenom rozhodnutí vysvetlil žalobcovi, že vo veci postupoval súc viazaný právnym názorom Krajského súdu v Žiline ( 10S 99/2005-47 zo dňa 21.2.2006) a vyslovil, že žalobca v období od 12.10.2004 do 30.6.2005 nebol ustanovený na žiadnej funkcii a teda by mu nepatril ani služobný príjem, pretože podľa § 85 ods. 1 cit. zákona policajtovi patrí funkčný plat určený pre vykonávanú funkciu, ktorú policajt vykonáva na základe rozhodnutia, ktorým bol do funkcie ustanovený. Žalovaný zdôvodnil žalobcovi, že podľa § 196 ods. 1 cit. zákona ak sa rozhodnutie o skončení služobného pomeru zruší, služobný pomer trvá, avšak neobnovuje sa predchádzajúce zaradenie policajta na funkcii z ktorej bol prepustený. To potvrdzuje aj § 196 ods. 2 zákona podľa ktorého ak po rozhodnutí o neplatnom skončení služobného pomeru nie je možné policajta zaradiť do pôvodnej funkcie, ustanoví alebo vymenuje sa do funkcie podľa § 33 cit. zákona. Voči tomuto personálnemu rozkazu sa žalobca odvolal resp. podal rozklad, ktorý rozhodnutím ministra vnútra SR pod číslom KM-124-1/PK-2006 zo dňa 20.12.2006 bol zamietnutý a prvostupňové rozhodnutie bolo potvrdené. Z uvedeného rozhodnutia ministra vnútra SR okrem už uvádzaného zdôraznenia, že v danej situácii bolo možné postupovať výlučne podľa § 33 ods. 1 cit. zákona a to, že mohol byť ustanovený len do voľnej funkcie s prihliadnutím na jeho zdravotný stav, na splnenie kvalifikačných predpokladov, na funkciu, dĺžku a druh odbornej praxe a tiež aj na závery služobného hodnotenia. Tu opakovane žalovaný zdôraznil žalobcovi, že funkcia, ktorú pred tým zastával bola v čase zrušenia rozhodnutia o skončení služobného pomeru obsadená, preto mohol postupovať iba podľa ust. § 196 ods. 2 zákona a § 33 ods. 1 cit. zákona a mohol ho teda zaradiť do funkcie, ktorú namietal vo svojom rozklade. Žalovaný opäť zdôraznil, že situáciu riešil iba z titulu, že po zrušení rozhodnutia a to personálneho rozkazu č. 55/2004 žalobca v období od 2.11.2004 do 30.6.2005 nebol ustanovený v žiadnej funkcii, čiže napadnutým rozhodnutím bol ustanovený spätne. Žalovaný požiadavke žalobcu zaradiť ho do hodnosti majora od 01.08.2004 nevyhovel z toho dôvodu, že k tomuto dňu bol ustanovený do funkcie starší inšpektor - policajný orgán v piatej platovej triede, kde plánovaná hodnosť je nadporučík a preto k tomuto dátumu nemohol byť povýšený do hodnosti majora. Obe personálne rozhodnutia, ktoré obsahovali rozhodnutie zaradenia žalobcu do funkcie za obdobie od 12.10.2004 do 30.6.2005 boli na základe žaloby podanej žalobcom rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave pod číslom 1S 87/2007-98 dňa 30.10.2009 zrušené podľa § 250j ods. 3 O.s.p. a vrátené žalovanému na ďalšie konanie a to výlučne z titulu, že žalovaný nepredložil kompletný administratívny spis k veci, čím ju neumožnil preskúmať. Do administratívneho spisu boli založené na základe dožiadania žalobcu prílohy číslo 1 a 2 vyplatených mzdových náležitostí - prehľady, ktoré súviseli so zrušením prepustenia žalobcu. Tieto mzdové listy boli špecifikované za rok 2003, 2004 na základe vrátenia spisového materiálu resp. zrušenia citovaných rozhodnutí o personálnom zaradení žalobcu v čase od 12.10.2004 do 30.6.2005 ministrom vnútra. Následne žalovaný opäť rozhodol o totožnom predmete v prvostupňovom napadnutom rozhodnutí a zdôvodnil svoj postup. Žalobca voči tomuto rozhodnutiu podal rozklad a následne aj žalobu vzhľadom k tomu, že minister vnútra prvostupňové rozhodnutie pod číslom SRLZ-721/SP-2009 zo dňa 14.1.2010 svojím rozhodnutím zo dňa 25.3.2010 potvrdil. V odôvodnení uvedeného rozhodnutia podrobne zdôvodnil žalovaný celý svoj doterajší postup a znovu zopakoval zákonné dôvody, prečo nie je možné policajta zaradiť do pôvodnej funkcie a prečo bolo potrebné vydať toto rozhodnutie za obdobie od 12.10.2004 do 30.6.2005 ministrom vnútra. Podľa ust. § 3 cit. zákona služobnom úrade v mene štátu koná a vo veciach služobného pomeru podľa tohto zákona rozhoduje minister a v rozsahu ním ustanovenom ďalšie orgány ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 5 ods. 4 cit. zákona obsadzovanie miest policajtov vo všetkých druhoch štátnej služby možno uskutočniť len za predpokladu, že miesto je vytvorené podľa schválenej systematizácie a je voľné. Podľa § 33 ods. 1 cit. zákona policajt sa ustanovuje do voľnej funkcie s prihliadnutím na jeho zdravotný stav, na splnenie kvalifikačných predpokladov na funkciu, dĺžku a druh odbornej praxe a na závery služobného hodnotenia. Do funkcie na ktorú sa podľa osobitných predpisov vyžaduje špeciálna odborná spôsobilosť, možno policajta ustanoviť len ak spĺňa túto spôsobilosť. Podľa § 196 ods. 1 cit. zákona ak sa rozhodnutie o skončení služobného pomeru zruší, služobný pomer trvá, pričom sa však neobnovuje prechádzajúce zaradenie policajta na funkcii, z ktorej bol prepustený. Podľa § 196 ods. 2 zákona ak po rozhodnutí o neplatnom skončení služobného pomeru nie je možné policajta zaradiť do pôvodnej funkcie ustanoví alebo vymenuje sa do funkcie podľa § 33 zákona. Podľa § 22 zákona č. 73/1998 Z.z. (1) Policajtovi, ktorý už bol v služobnom pomere podľa tohto zákona, sa do doby výsluhy rokov v hodnosti započítava doba trvania služobného pomeru v predchádzajúcom služobnom pomere podľa tohto zákona. Policajt je pri opätovnom prijatí vymenovaný do skôr dosiahnutej hodnosti. Ak je to pre policajta výhodnejšie, možno ho vymenovať do hodnosti podľa § 21. Ak mu však v predchádzajúcom služobnom pomere uplynula doba výsluhy rokov v hodnosti, vymenuje sa do najbližšej vyššej hodnosti, ak nie je vyššia ako hodnosť plánovaná pre funkciu, do ktorej sa prijíma, a ak spĺňa kvalifikačné predpoklady na povýšenie do hodnosti. (2) Policajt, ktorý bol v služobnom pomere k ozbrojeným silám, ozbrojeným zborom alebo ozbrojeným bezpečnostným zborom, môže byť pri prijatí do služobného pomeru vymenovaný do skôr dosiahnutej hodnosti, ak taká hodnosť podľa tohto zákona existuje, prípadne do hodnosti rovnakej úrovne. Takto sa postupuje iba v prípadoch, ak je ustanovený do funkcie, v ktorej budú využité jeho predchádzajúce skúsenosti zo služby v týchto zložkách; inak je vymenovaný do hodnosti podľa § 21. Podľa § 23 zákona č. 73/1998 Z.z. (1) Policajt má nárok na povýšenie do vyššej hodnosti, ak spĺňa súčasne tieto podmienky: a) je ustanovený alebo vymenovaný do funkcie, pre ktorú je plánovaná vyššia hodnosť, než akú skutočne má, a to najvyššie do hodnosti nadporučíka, ak má úplné stredné vzdelanie, alebo najvyššie do hodnosti majora, ak má vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa, alebo do hodnosti podplukovníka a vyššej hodnosti, ak má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa b) od jeho posledného povýšenia uplynula ustanovená doba výsluhy rokov v hodnosti, c) kvalifikačnú požiadavku policajného vzdelania pre hodnosť. (2) Policajt v práporčíckej hodnosti, aj keď nespĺňa podmienku uvedenú v odseku 1 písm. b), má nárok na povýšenie do hodnosti a) podporučíka, ak je ustanovený do funkcie, pre ktorú je určený kvalifikačný predpoklad úplného stredného vzdelania, b) poručíka, ak je ustanovený do funkcie, pre ktorú je určený kvalifikačný predpoklad vysokoškolského vzdelania prvého stupňa, c) nadporučíka, ak je ustanovený do funkcie, pre ktorú je určený kvalifikačný predpoklad vysokoškolského vzdelania druhého stupňa. (3) Policajt má nárok na povýšenie do hodnosti podľa odseku 2, len ak je pre túto funkciu plánovaná dôstojnícka hodnosť a spĺňa kvalifikačnú požiadavku policajného vzdelania pre túto hodnosť. Podľa § 241 zákona č. 73/1998 Z.z. náležitosti rozhodnutia sú upravené v nasledujúcich odsekoch: (1) Rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom. (2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota. (3) V odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval. (4) Poučenie o odvolaní obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať, v akej lehote a u ktorého oprávneného orgánu. (5) Chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia oprávnený orgán aj bez návrhu opraví a vyrozumie o tom účastníka konania. (6) Rozhodnutie, proti ktorému už nemožno podať odvolanie, je právoplatné. (7) Rozhodnutie je vykonateľné, ak nadobudlo právoplatnosť alebo ak odvolanie nemá odkladný účinok. Krajský súd v Bratislave uvádza, že v danom prípade bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný napadnutými rozhodnutiami nerozhodoval o priznaní finančných náležitostí, ktoré odvolateľovi patria za obdobie od 16.2.2004 do 11.10.2004 ani o zaradení do konkrétnej hodnosti, ale predmetom jeho rozhodnutia bolo ustanovenie žalobcu do minulosti a to do funkcie za obdobie od 12.10.2004 do 30.6.2005 podľa § 33 ods. 1 zákona s poukázaním na § 196 ods. 2 cit. zákona. Z rozhodnutia vyplýva, že pre túto funkciu platia štatistické údaje npor. - ÚS/Š-257/312. Pokiaľ žalobca je toho názoru, že rozhodnutie zo dňa 14.1.2010 sa snaží ignorovať platný skutkový a právny stav (ktorý v žalobe bližšie nešpecifikoval) a iba nahradzuje už zrušené rozhodnutia, je treba povedať, že žalovanému nič nebránilo v tom, aby na svojom názore zotrval a teda zopakoval svoje rozhodnutie. Predmet jeho rozhodnutia totiž nebol vyvrátený žiadnym z predchádzajúcich rozhodnutí. V predchádzajúcich rozhodnutiach bol žalovaný iba usmerňovaný v tom zmysle, aby riadne svoje rozhodnutie o ustanovení žalobcu do funkcie v rozhodnom období zdôvodnil (Krajský súd v Žiline rozsudkom č.k. 10 S 99/2005-47 zo dňa 21.02.2006 zrušil rozhodnutie riaditeľa OR PZ v Dolnom Kubíne č.p.: ORP-64-31/VO-2005 zo dňa 10.02.2005, ako i personálny rozkaz zástupcu riaditeľa a súčasne riaditeľa ÚJKP OR PZ v Dolnom Kubíne č. 55 zo dňa 02.11.2004 z dôvodu nepreskúmateľnosti, nakoľko mal za to, že napadnuté rozhodnutia neboli dostatočne odôvodnené) a Krajský súd v Bratislave pod č.k. 1S 87/2007 zo dňa 30.10.2009 reagoval tak, že predchádzajúce rozhodnutia zrušil a vrátil späť správnemu orgánu v zmysle § 250j ods. 3 O.s.p. z dôvodu, že nebol doložený kompletný administratívny spis. Ani v jednom z uvedených prípadov nebolo žalovanému vytýkané, že by vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. Preto nie je možné hovoriť o tom, že by žalovaný svojim rozhodnutím ignoroval platný skutkový a právny stav a z toho dôvodu súd túto námietku žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú. Aj v ďalšom namietanom bode sa súd stotožňuje s názorom žalovaného, že zo žiadneho ustanovenia zákona č. 73/1998 Z.z. a ani z § 196 ods. 1 nevyplýva, že náležitosti ako - doplatenie služobného platu alebo rozhodnutie o povýšení do vyššej hodnosti by mali byť obligatórnou náležitosťou rozhodnutia o ustanovení do funkcie policajta. Preto ich neuvedenie nespôsobilo neplatnosť tohto napadnutého rozhodnutia. Názor žalobcu, že predmetné rozhodnutie zo dňa 14.1.2009 podľa neho nahradilo nevydané rozhodnutie o doplatení služobného platu, ničím nie je podložené a nezodpovedá predmetu rozhodnutia. Navyše, ako už bolo spomenuté, žalovaný preukázal písomnosťou KR PZ v Žiline č.p.: KRP-850-6/PMO-2009 zo dňa 11.01.2010, že finančné náležitosti, ktoré žalobcovi patria v súlade s § 196 ods.1cit. zákona („Za čas neplatného skončenia služobného pomeru patrí policajtovi služobný príjem podľa § 84 ods. 1 písm. a) až m) a písm. s), ktorý mu patril v čase pred neplatným skončením služobného pomeru.“) za obdobie prepustenia zo služobného pomeru tzn. za obdobie od 16.02.2004 do 11.10.2004 mu boli doplatené, čo je preukázané aj mzdovými listami. Pokiaľ žalobca v podanej žalobe namieta, že žalovaný nezdôvodnil vymedzenie obdobia od 12.10.2004 do 30.06.2005, pričom sa nezaoberal obdobím od 18.12.2003 do 11.10.2004, o ktorom podľa jeho názoru žiadnym spôsobom nerozhodol a tiež namieta, že žalovaný nerozhodol o jeho povýšení do hodnosti major, ku ktorému malo dôjsť 01.08.2004 súd uvádza nasledovné. Ako už bolo uvedené, predmetom konania a rozhodovania vedeného u žalovaného bolo ustanovenie žalobcu do voľnej funkcie v súlade so zákonom, a to po tom, čo boli Najvyšším súdom Slovenskej republiky zrušené rozhodnutia o jeho prepustení zo služobného pomeru príslušníka PZ z dôvodu uvedeného v § 192 ods. 1 písm. e) zákona.V napadnutom rozhodnutí je podľa názoru súdu dostatočne zdôvodnená vymedzená doba od 12.10.2004 do 30.06.2005. Žalobca s účinnosťou od 01.01.2004 až do 16.02.2004, kedy bol personálnym rozkazom ministra vnútra SR č. 37 zo dňa 10.02.2004 podľa ustanovenia § 192 ods. 1 písm. e) zákona prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ, bol v zmysle personálneho rozkazu ministra vnútra SR č. 550 zo dňa 26.11.2003 ustanovený vo funkcii zástupca riaditeľa a súčasne riaditeľ ÚJKP OR PZ v Dolnom Kubíne. Po navrátení žalobcu do služobného pomeru nebolo možné žalobcu opätovne zaradiť do uvedenej pôvodnej funkcie, ktorú žalobca v skutočnosti vykonával podľa žalovaného v dobe od 01.01.2004 do 16.02.2004, pretože bola obsadená, vznikla príslušnému nadriadenému zákonná povinnosť ustanoviť žalobcu v súlade s ustanovením § 33 cit. zákona s poukázaním na § 196 ods. 2 cit. zákona do voľnej funkcie, keďže jeho služobný pomer trval (§ 196 ods. 1 cit. zákona). Keďže v novom konaní žalovaný rozhodoval iba o ustanovení žalobcu za obdobie od 12.10.2004 do 30.06.2005 do funkcie, námietka žalobcu, že žalovaný sa nezaoberal obdobím od 18.12.2003 do 11.10.2004, nie je opodstatnená, lebo toto obdobie nebolo predmetom napadnutého rozhodnutia. V tejto súvislosti taktiež nie je dôvodná námietka žalobcu, ktorou poukazuje na to, že nebol povýšený do hodnosti major ku dňu 01.08.2004. Súd poznamenáva, že žalovaný vysvetlil žalobcovi aj otázku povýšenia. Súd v tejto súvislosti poukázuje na vyššie uvedený § 23 písm. a) cit. zákona podľa ktorého policajt musí byť ustanovený alebo vymenovaný do funkcie pre ktorú je plánovaná vyššia hodnosť než akú skutočne má. Žalobcovi síce bolo vyhovené tým, že boli zrušené rozhodnutia o prepustení zo služobného pomeru, avšak sa neobnovilo jeho pôvodné zaradenie vo funkcii, čo súvisí bezprostredne aj s priradením hodnosti. Na základe tejto skutočnosti potom žalobca nespĺňal súčasne všetky podmienky ustanovené v § 23 zákona pre povýšenie do vyššej hodnosti. Podľa názoru Krajského súdu v Bratislave sú napadnuté rozhodnutia o ustanovení žalobcu do funkcie za obdobie od 12.10.2004 do 30.6.2005 v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, preto nebol dôvod na ich zrušenie. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal a žalovanému v tomto konaní náhrada trov neprináleží. Senát krajského súdu prijal predmetné rozhodnutie pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia na Najvyšší súd SR, prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.