Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3S/182/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010200918 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1010200918.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: W4, s.r.o., Kopčianska 63, Bratislava, IČO 44 015 232, zastúpený: OLEXOVA VASILISIN s.r.o., Dunajská 18, 811 08 Bratislava, proti žalovanému: Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, Nová ulica 13, 975 04 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/222/3207-28875/2010/991031-r zo dňa 08.03.2010, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č.: I/222/3207-28875/2010/991031-r zo dňa 08.03.2010 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a/, d/ O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania k rukám právneho zástupcu žalobcu vo výške 534,32 Eur do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 28.04.2010 domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. I/222/3207-28875/2010/991031-r zo dňa 08.03.2010 a rozhodnutie Daňového úradu Bratislava V č. 604/230/132416/09/Avar zo dňa 12.11.2009 a vrátil veci žalovanému na ďalšie konanie, zároveň si uplatnil náhradu trovy konania. Žalobca v žalobe uvádza, že dňa 19.11.2009 mu bolo doručené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 12.11.2009, ktorým správca dane nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie október 2008 v sume 25.961,93 Eur a určil vlastnú daňovú povinnosť v sume 4 248,62 Eur. Správca dane rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca dodal bulharskej spoločnosti DAJAMAND s.r.o. Sofia, Bulharsko tovar - detské, vlhčené a čistiace utierky. Za dodaný tovar žalobca vystavil tejto spoločnosti faktúru č. 08-10-002. Správca dane pri výkone daňovej kontroly u žalobcu následne preveril uvedené IČ-DPH bulharského odberateľa a dospel k záveru, že v čase dodania tovaru tento nebol osobou identifikovanou pre daň z pridanej hodnoty v inom členskom štáte a žalobca tak porušil § 43 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej iba zák. č. 222/2004 Z.z.). Proti rozhodnutiu správcu dane žalobca podal odvolanie s poukazom na to, že správca dane nepostupoval v zmysle základných zásad daňového konania, kedy mal dbať na zachovanie jeho práv a právom chránených záujmov. Zároveň zdôraznil, že v danom prípade sa jednalo o transakciu v rámci Európskeho spoločenstva a je preto potrebné aplikovať a prihliadať predovšetkým na komunitárne právo, keďže právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, konkrétne poukázal na Smernicu Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej iba Smernica). Žalobca poukazuje na čl. 138 ods. 1 Smernice, z čoho vyplýva, že žalovaný sa v zmysle § 48 ods. 4 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov (ďalej iba zák. č. 511/1992 Zb.) nevysporiadal so všetkými námietkami v nich uvedenými, najmä čo sa týka dodržiavania základných zásad daňového konania a znenia čl. 138 ods. 1 Smernice. Žalobca uvádza, že ani správca dane ani žalovaný sa nevysporiadali s aplikáciou čl. 138 ods. 1 Smernice, a preto považuje postup žalovaného ako aj jeho rozhodnutie za nedostatočné a nezákonné, keďže žalovaný konal v rozpore s § 48 ods. 6 zák. č. 511/1992 Zb. Žalobca tvrdí, že v zmysle čl. 138 ods. 1 Smernice žalobca spĺňa podmienky oslobodenia od dane dodaného tovaru. Žalobca v žalobe poukazuje na ust. § 2 ods. 1, § 48 ods. 6, § 30 ods. 9, 10 zák. č. 511/1992 Zb., na ust. § 43 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z., na čl. 7 ods. 2 Ústavy SR a na Smernicu čl. 138 ods. 1. Z uvedeného vyplýva, že oba správne orgány vydali svoje rozhodnutia v rozpore s právnou kvalifikáciou ako aj na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uvádza, že podľa § 48 ods. 5 zák. č. 511/1992 Zb. potvrdil rozhodnutie správcu dane, ktorým správca dane v zmysle § 15 ods. 14 zák. č. 511/1992 Zb. nepriznal nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie október 2008 v sume 25.961,93 Eur. Správca dane kontrolou predložených dokladov zistil, že žalobca vystavil faktúru č. 08-10-002 zo dňa 06.10.2008 pre odberateľa DAJAMAND s.r.o. Sofia, Bulharsko - IČ DPH 175202337 bez dane v hodnote 4.790.120,- Sk, ktorý však v čase dodávky tovaru nebol osobou identifikovanou pre daň v Bulharsku, čím porušil § 43 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. Žalovaný poukazuje na znenie § 43 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z., že oslobodenie od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Žalovaný uvádza, že zo šetrenia oddelenia medzinárodnej administratívnej spolupráce vyplynulo, že bulharský nadobúdateľ tovaru nebol osobou identifikovanou pre daň z pridanej hodnoty v inom členskom štáte, a preto žalobca nemohol fakturovať dodávku tovaru bez dane, nakoľko neboli splnené základné podmienky oslobodenia od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu osobe identifikovanej pre daň v zmysle § 43 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. Preto žalobcovi vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. Žalovaný uvádza, že správca dane je povinný pri skúmaní podmienok oslobodenia od dane v zmysle vyššie citovaných ustanovení zák. č. 222/2004 Z.z. postupovať dôsledne. Jeho povinnosťou je zistiť počas kontroly, či sú zákonom splnené podmienky uvedené v § 43 zák. č. 222/2004 Z.z. Žalobca sa vierohodným spôsobom nepreukázal, že tieto zákonné podmienky boli splnené, a preto správca dane a žalovaný postupoval tak ako je uvedené v oboch rozhodnutiach správnych orgánov. Žalovaný podotýka, že žalobca si mohol overiť cez portál Daňového riaditeľstva SR, či je odberateľ osobou identifikovanou pre DPH v Bulharsku a tiež mohol postupovať podľa § 31 ods. 18 zák. č. 511/1992 Zb. a tieto informácie si mohol vyžiadať písomnou formou od žalovaného. Krajský súd v Bratislave ako súd miestne a vecne príslušný na prejednanie veci (§ 246 a nasl. O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. a/, d/ O.s.p. a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Podľa § 244 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutia a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä so skutkovými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd skúma aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonávať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Podľa § 250i ods. 1,2 O.s.p., pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy. Povinnosťou súdu v preskúmavacom konaní je posudzovať zákonnosť napadnutého rozhodnutia správcu dane, predmetom ktorého nepriznanie žalobcovi nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie október 2008 v sume 25 961,93 a určenia vlastnej daňovej povinnosti v sume 4 248,62 eur ako aj rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane a odvolanie žalobcu bolo zamietnuté. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že žalobcovi bolo dňa 08.01.2009 doručené upovedomenie o výkone kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu, poverenie o výkone daňovej kontroly zo dňa 07.01.2009. Dňa 14.01.2009 bola spísaná zápisnica o ústnom prejednaní vykonanej daňovej kontroly u žalobcu. Dňa 20.04.2009 bolo vydané rozhodnutie o prerušení kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH. Dňa 29.09.2009 bolo oznámené správcom dane žalobcovi, že sa pokračuje vo výkone kontroly začatej dňa 11.01.2008. Dňa 06.11.2009 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní, predmetom ktorej bolo záverečné prerokovanie protokolu o výsledku zistenia z kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za október 2008. Dňa 07.10.2009 bol spísaný protokol na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH, ktorý bol prerokovaný so žalobcom dňa 06.11.2009. Žalobca v odvolaní zo dňa 30.10.2009 uvádza, že údaje odberateľa spoločnosti DAJAMAND s.r.o. uvádzané vo faktúre č. 08-10-002 za dodaný tovar boli uvedené na základe podkladov predložených odberateľom. Konkrétne IČ-DPH odberateľa bolo odpísané z kartičky, z ktorej nebolo možné vyvodiť pochybnosť, že nie je hodnoverným dokladom preukazujúcim číslo DPH odberateľa. Platiteľ tak konal v dobrej viere a nie je si vedomý pochybenia majúceho za následok vznik daňovej povinnosti platiteľa. Žalobca doplnil odvolanie zo dňa 30.11.2009, v ktorom poukazuje už na čl. 138 ods. 1 Smernice, z ktorej podľa jeho záveru je nesprávne aplikovanie uvedených ustanovení zák. č. 222/2004 Z.z. Potom, čo bolo postúpené odvolanie žalovanému, tento vydal dňa 08.03.2010 rozhodnutie, z ktorého vyplýva, že potvrdzuje rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a odvolaniu nevyhovuje. Z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že oprávnenosť nároku uplatneného žalobcom nevznikla, a preto vo svojom rozhodnutí uviedol a poukázal iba na ust. zák. č. 222/2004 Z.z. S námietkou, ktorú žalobca uviedol v odvolaní, a to o čl. 138 ods. 1 Smernice vyplýva, že žalovaný v rozhodnutí túto námietkou uviedol avšak sa s ňou nezaoberal, ani sa s ňou nevysporiadal, rozhodnutie odôvodnil iba s poukazom na zák. č. 222/2004 Z.z. s tým, že sa zaoberal dôkazmi zabezpečenými v administratívnom spise správcom dane. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 511/1992 Zb., v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní. Podľa § 48 ods. 6 zák. č. 511/1992 Zb. rozhodnutie o odvolaní musí obsahovať odôvodnenie, ak sa v ňom nevyhovuje odvolaniu v plnom rozsahu. V odôvodnení sa musí odvolací orgán vysporiadať so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní. Podľa čl. 7 ods. 2 Ústav SR druhá veta, právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Podľa § 43 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z., oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravovaný z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. Podľa čl. 138 ods. 1 Smernice, členské štáty oslobodia od dane dodanie tovaru odoslaného alebo prepraveného do miesta určenia mimo ich územia alebo v rámci spoločenstva predávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet, uskutočnené pre inú zdaniteľnú osobu alebo nezdaniteľnú právnickú osobu konajúcu ako takú v inom členskom štáte, než je členský štát, v ktorom sa odoslanie alebo preprava tovaru začala. Z obsahu odvolacieho rozhodnutia vydaného žalovaným nevyplýva, že by sa žalovaný v zmysle § 46 ods. 6 zák. č. 511/1992 Zb. vysporiadal so všetkými námietkami, ktoré boli v odvolaní uvedené, najmä čo sa týka § 2 zák. č. 511/1992 dodržiavania základných zásad daňového konania a znenia čl. 138 ods. 1 Smernice. V napadnutom rozhodnutí sa iba konštatuje, že postup správcu dane pri nepriznaní fakturácie bez dane bol v súlade s platnými právnymi predpismi, nakoľko žalobca vierohodným spôsobom nepreukázal splnenie základných podmienok uvedených v § 43 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. Žalovaný v rozhodnutí uviedol, že žalobca poukazuje na čl 138 ods.1 Smernice, avšak v rozhodnutí sa s ňou ďalej nezaoberal a ani nezdôvodnil, prečo na túto situáciu nie je možné ju aplikovať. Preto súdu z uvedeného vyplýva, keďže sa žalovaný s námietkami a vyjadreniami žalobcu nezaoberal, potom je jeho rozhodnutie arbitrárne, vydané jednostranne iba na základe zistených skutočností správcom dane. Keďže ide o také pochybenie, ktoré má za následok nezákonnosť rozhodnutia krajský súd ho zrušil a vrátil žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu, že v konaní správneho orgánu a pri vydaní rozhodnutia vychádzal žalovaný z nesprávneho právneho posúdenia veci, a to z dôvodu, že sa nezaoberal čl. 138 ods. 1 Smernice a zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, preto ho zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a/, d/ O.s.p. Podľa § 250j ods. 7 O.s.p. správne orgány sú viazané právnym názorom súdu. V novom konaní bude potrebné, aby sa žalovaný zaoberal vznesenou námietkou žalobcu týkajúcou sa použitia čl. 138 ods. 1 Smernice, s ktorou sa žalovaný vo svojom napadnutom rozhodnutí nezaoberal. Až na základe posúdenia , či je možné v tomto prípade aplikovať uvedenú Smernice bude možné vydať nové rozhodnutie. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu vo výške 66,- Eur a trov právneho zastúpenia podľa vyhl.č. 655/2004 Z.z. podľa § 11 ods. 4, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 za 2 úkony v roku 2010 a 123,23 Eur a 2x paušál a 7,51 Eur (príprava a prevzatie zastúpenia zo dňa 19.04.2010, podanie žaloby dňa 28.04.2010) a 1 úkon v roku 2012 a 127,16 Eur a 1x paušál 7,63 Eur, ako aj DPH vo výške 20 % vo výške 78,05 eur. Celkovo trovy konania predstavujú čiastku 534,32 Eur. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.