Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/176/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010200919 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1010200919.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členiek senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Miloty Tóthovej v právnej veci žalobcu: Z. A., nar. X.X.XXXX, S. O. č. XXXX/XX, XXX XX K. E. J., právne zastúpený: JUDr. Lýdia Farbakyová, Advokátska kancelária, Svätoplukova 12, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, 812 72 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.p.: MV-SLV-10/PK-2010 zo dňa 23.3.2010, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Včas doručenou žalobou príslušnému súdu dňa 28.04.2010 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.p.: MV-SLV-10/PK-2010 zo dňa 23.3.2010, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove č.p.: KRP-202-58/VO-Š-2009 zo dňa 21.12.2009, ktorým bola žalobcovi zvýšená náhrada za stratu na služobnom plate od 1.1.2010 podľa § 28 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 328/2002 Z.z.) v súlade s ustanovením § 5 ods. 3 zákona č. 497/2009 Z.z. o štátnom rozpočte na rok 2010 (ďalej len zákon č. 497/2009 Z.z.) o 1 % t.j. o 1,03 Eur zo sumy 296,06 Eur na sumu 297,09 Eur. Žalobca v žalobe uviedol, že nie je možné pripustiť a stotožniť sa s názorom žalovaného, že podľa § 5 ods. 3 zákona č. 497/2009 Z. z. sa funkčné platy príslušníkov PZ, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície, NBÚ a colníkov v roku 2010 zvýšia o 1% od 1. januára 2010, ak ust. § 28 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. znie: „náhrada za stratu na služobnom plate policajta alebo profesionálneho vojaka, ktorá patrí policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi po skončení dočasnej neschopnosti, sa zvyšuje u policajta v rovnakom termíne a rovnakým spôsobom, ako sa zvyšujú služobné platy policajtov v kalendárnom roku a u profesionálneho vojaka v rovnakom termíne a rovnakým spôsobom, ako sa zvyšujú služobné platy profesionálnych vojakov v kalendárnom roku“, pričom je nevyhnutné rozlíšiť, čo je služobným platom v zmysle ust. § 28 ods. 2 zák. č. 328/2002 Z. z. a čo funkčným platom v zmysle zák. č. 497/2009. Ak sa zvýšenie náhrady za stratu na služobnom plate realizovalo zo služobného platu, ktorý po odpočítaní jednotlivých druhov poistení a preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a z funkčných pôžitkov v zmysle platných právnych predpisov, kedy nárok žalobcu vznikol (t. j. zákona č. 410/1991 Z. z.) predstavoval 6.003,- Sk, pričom výška tohto služobného platu bola určená zo služobného platu, ktorý žalobca poberal pred vznikom služobného úrazu, je v rozpore so zákonom a v neprospech žalobcu ako poškodeného postupovať pri výpočte zvýšenia náhrady za stratu na služobnom plate tak, že výpočet žalovaný realizoval z funkčného platu vo výške 2.650,- Sk a nie zo služobného platu. Žalobca poukázal na tú skutočnosť, že nemôže byť považovaný za rozhodujúci pre výpočet náhrady straty na služobnom príjme po skončení práceneschopnosti plat označený žalovaným ako funkčný plat vo výške 2.650,- Sk, keď výpočet sa v čase priznania invalidného dôchodku žalobcovi v roku 1994 realizoval z jeho funkčného platu predstavujúceho výšku 6.003,- Sk t.j. plat, ktorý mal byť jeho rozhodujúcim príjmom pre výpočet náhrady straty na zárobku počas trvania práceneschopnosti, nemohol byť však považovaný za rozhodujúci pre výpočet straty na zárobku po skončení práceneschopnosti. Žalovaný podľa žalobcu pri realizácii výpočtu nepostupoval správne, ak realizoval výpočet z funkčného platu žalobcu vo výške 2.650,- Sk, pričom neprihliadal na to, že funkčné platy príslušníkov Policajného zboru boli niekoľkokrát zvyšované a u žalobcu vychádzal z funkčného platu, ktorý mu bol priznaný v roku 1993. Žalobca je toho názoru, že zo strany žalovaného práve s poukazom na vyššie uvedené ide o diskrimináciu jeho osoby práve voči slúžiacim policajtom, ktorých funkčné platy sú nepomerne vyššie, ako boli funkčné platy v zmysle zákona č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru SR. Ak by malo ísť o skutočné zvyšovanie náhrad za stratu na služobnom plate, tak by toto zvýšenie žalovaný realizoval už z valorizovaného služobného platu žalobcu, ktorý v skutočnosti predstavuje (resp. by predstavoval) takú výšku jeho služobného (príjmu), ktorý by dosahoval, keby sa nebol stal invalidným. Na základe vyššie uvedených skutočností žiadal žalobca napadnuté rozhodnutie zrušiť. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 21.6.2010 uviedol, že náhrada za stratu na služobnom plate bola žalobcovi priznaná rozhodnutím č.p.: VKE-9-9/EO-1996 zo dňa 05.02.1996, ako aj rozhodnutím č.p.: OUV- 78/01-VV-97-Šk zo dňa 08.10.1997, pričom pri výpočte priznanej výšky sa vychádzalo zo služobného platu, jeho jednotlivých nárokových zložiek, ktorý bol žalobcovi vyplatený v mesiaci jún 1993 vo výške 6.003,- Sk, tzn. pred uznaním žalobcu za dočasne neschopného na výkon štátnej služby (ďalej len PN). Prvostupňovým rozhodnutím KRP-202-58/VO-Š-2009 zo dňa 21.12.2009 sa rozhodovalo iba o zvýšení už priznanej náhrady za stratu na služobnom plate. Žalovaný poukázal aj na to, že žalobca nevyužil možnosť súdneho prieskumu rozhodnutí, ktorými bolo rozhodnuté o priznaní náhrady za stratu na služobnom plate, pri jeho zvyšovaní sa vychádzalo zo služobného platu, ktorý žalobca poberal pred uznaním za PN - služobný plat a jeho jednotlivé nárokové zložky vyplatené žalobcovi v mesiaci jún 1993. Žalovaný ďalej uviedol, že v ust. § 28 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z. sa ustanovuje spôsob, akým sa valorizácia priznanej náhrady za stratu na služobnom plate realizuje. Valorizácia sa uskutoční zo služobného platu, z ktorého sa náhrada priznala. V danom prípade sa ako základ pre výpočet zvýšenia náhrady za stratu na služobnom plate berie služobný plat, z ktorého sa náhrada priznala a po premietnutí na jednotlivé jeho zložky sa valorizujú iba tie, ktoré sa odvíjajú od funkčného platu, vrátane samotného funkčného platu. Ak nenastali žiadne zmeny u poberateľa náhrady za stratu na služobnom plate, takto vypočítané zvýšenie jednotlivých zložiek služobného platu odvíjajúcich sa od funkčného platu sa pripočíta k už vyplácanej náhrade za stratu na služobnom plate. Pri zvyšovaní priznanej náhrady za stratu na služobnom plate u žalobcu sa teda postupovalo v súlade s ustanovením § 28 ods. 2 a 3 zákona č. 328/2002 Z. z. tzn., že zvýšenie sa realizovalo z nárokových zložiek služobného platu z mesiaca jún 1993 (funkčný plat a prídavok za výsluhu rokov), z ktorého sa náhrada za stratu na služobnom plate aj v skutočnosti priznala (rozhodnutie č.p.: VKE-9-9/EO-1996 zo dňa 05.02.1996, č.p.: OUV- 78/01-W-97-Šk zo dňa 08.10.1997). Zo zadovážených dôkazov najmä však zo mzdového listu vystaveného za obdobie od mesiaca január až december 1993 je podľa žalovaného dostatočne preukázané, že výška nárokovej zložky služobného platu (mesiac jún 1993) a to funkčný plat pred uznaním žalobcu za PN predstavovala finančné vyjadrenie 2.650,- Sk a výška ďalšej nárokovej zložky služobného platu a to prídavku za výsluhu rokov predstavovala finančné vyjadrenie 440.- Sk. Žalovaný je toho názoru, že ak sa od 01.01.2010 zvýšil u „slúžiaceho“ policajta funkčný plat, ktorý je jednou z nárokových zložiek služobného platu, na základe zákona č. 497/2009 Z. z. a to o 1 %, nie je možné zvýšiť poberateľovi už priznanej náhrady za stratu na služobnom plate celkový služobný plat (tzn. všetky zložky tvoriace služobný plat), z ktorého sa uvedená náhrada priznala, pretože služobný plat tvoria jednotlivé zložky, pričom niektoré z nich sa neodvíjajú od funkčného platu, ale sú buď zákonom jednoznačne dané (napr. hodnostné príplatky, rizikové príplatky) alebo sú to príplatky nenárokové (napr. osobné príplatky). Tieto príplatky sa nevalorizujú. Ak sa teda „slúžiacemu“ policajtovi valorizuje - zvýši funkčný plat, ako jedna zo zložiek služobného platu o príslušné percento, toto zvýšenie funkčného platu sa premietne aj do výšky vyplácaných a to iba nárokových príplatkov, ktoré sa odvíjajú od funkčného platu. Rovnakým spôsobom musí byť realizované podľa žalovaného aj zvýšenie jednotlivých zložiek služobného platu u poberateľa, ktorému už bola priznaná náhrada za stratu na služobnom plate a zvýšenie tejto náhrady je potrebné realizovať v súlade s § 28 ods. 2 a 3 zákona č. 328/2002 Z. z.. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 250f ods. 2 a 3 O.s.p. a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného č.p.: MV-SLV-10/ PK-2010 zo dňa 23.3.2010, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove č.p.: KRP-202-58/VO-Š-2009 zo dňa 21.12.2009, ktorým bola žalobcovi zvýšená náhrada za stratu na služobnom plate od 1.1.2010 podľa § 28 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z. v súlade s ustanovením § 5 ods. 3 zákona č. 497/2009 Z.z. o 1 % t.j. o 1,03 Eur zo sumy 296,06 Eur na sumu 297,09 Eur. Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že žalobca bol uznaný za dočasne neschopného na výkon štátnej služby odo dňa 17.06.1993. Zo mzdového listu vystaveného za obdobie január až december 1993 vyplýva, že v čase pred uznaním žalobcu za PN jeho čistý služobný príjem predstavoval finančné vyjadrenie vo výške 6.003,- Sk, pričom výška nárokovej zložky služobného príjmu, a to funkčného platu v mesiaci jún 1993 predstavovala finančné vyjadrenie 2.650,- Sk a výška ďalšej nárokovej zložky služobného platu a to prídavku za výsluhu rokov predstavovala finančné vyjadrenie 440,- Sk. Rozhodnutím č.p.: VKE-9-9/EO-1996 zo dňa 05.02.1996 bola žalobcovi priznaná náhrada škody za stratu na služobnom príjme za obdobie od 17.07.1993 do 31.05.1994, pričom pri priznávaní a výpočte predmetnej náhrady sa vychádzalo z čistého služobného príjmu a z jeho jednotlivých nárokových zložiek, ktorý žalobca poberal pred tým, než bol uznaný za PN, tzn. vychádzalo sa zo sumy 6.003,- Sk. Aj z rozhodnutí č.p.: OÚV-78/01-VV-97-Šk zo dňa 08.10.1997 a č.p. OÚV-257/01-VV-98-Šk zo dňa 1.12.1998, ktorými bola žalobcovi priznaná náhrada za stratu na služobnom príjme za obdobie od 01.06.1994 do 30.09.1997, resp. za obdobie od 1.5.1998 do 30.11.1998, vyplýva, že pri výpočte priznanej náhrady na strate na služobnom príjme sa opätovne vychádzalo z čistého mesačného príjmu, ktorý poberal žalobca pred uznaním za PN tzn. zo sumy 6.003,- Sk, ako aj z jeho jednotlivých zložiek. Proti rozhodnutiu č.p.: ORP-168-6/ÚJK-2004 zo dňa 06.12.2004 žalobca podal odvolanie, ktoré bolo zamietnuté rozhodnutím č.p.: KRP-4-8/PK-2005 zo dňa 24.03.2005. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že rozhodujúcou skutočnosťou pre priznanie náhrady za stratu na služobnom príjme je čistý služobný príjem, ktorý žalobca poberal pred vznikom škody, t.j. suma 6.003,- Sk. Zo spisu súd ďalej zistil, že žalobca dňa 12.6.2006 podal žiadosť o úpravu náhrad za stratu na služobnom plate na Krajské riaditeľstvo PZ SR v Prešove, ktorú odôvodňoval tým, že pri výpočte náhrady za stratu na služobnom plate sa vychádza z nesprávnej výšky jeho pôvodného čistého služobného príjmu. Krajské riaditeľstvo PZ SR v Prešove odpovedalo na žiadosť listom zo dňa 29.6.2006, kde uviedlo s poukazom na § 97 ods. 2 zákona č. 410/1991 Zb., že deň 16.6.1993 je dňom, kedy žalobcovi poslednýkrát vznikol služobný úraz, a že dňa 17.6.1993 žalobca nastúpil na dlhotrvajúcu práceneschopnosť, je potrebné vzhľadom na uvedené vychádzať z čistého služobného príjmu vo výške 6.003,-Sk. Zo služobného platu, ktorý predstavuje 6.003,-Sk, ktorý poberal žalobca pred vznikom služobného úrazu vychádzali aj rozhodnutia č.p.: KRP-476-26/VO-Š-2006 zo dňa 07.07.2006, č.p.: KRP-367-44/VO-Š-2007 zo dňa 05.06.2007, č.p.: KRP-243-47A/0-Š-2008 zo dňa 18.02.2008, ktorými bola žalobcovi zvyšovaná náhrada za stratu na služobnom plate podľa § 28 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. s poukázaním na príslušné ustanovenia zákonov o štátnom rozpočte v rokoch 2006, 2007, 2008. Opätovne aj rozhodnutie č.p.: KRP-243-53/V0- Š-2008 zo dňa 21.01.2009, ktorým bola žalobcovi zvýšená priznaná náhrada za stratu na služobnom plate od 01.01.2009 a to o 5 % na celkovú sumu 296,06 €, vychádzalo z jednotlivých zložiek práve služobného platu, ktorý žalobcovi patril pred uznaním za PN, a to z funkčného platu, ktorý žalobcovi patril vo výške 2.650,- Sk, resp. 87,96 € a ďalšej zložky služobného platu, a to prídavku za výsluhu rokov, ktorý žalobcovi patril pred uznaním za PN vo výške 440,- Sk, resp. 14,61 €. Prvostupňovým rozhodnutím č.p.: KRP-202-58/VO-Š-2009 zo dňa 21.12.2009 bolo podľa § 28 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. s poukázaním na § 5 ods. 3 zákona č. 497/2009 Z. z. rozhodnuté o zvýšení náhrady za stratu na služobnom plate od 01.01.2010 o 1%, t.j. o 1,03 € na sumu 297,09.- €. Aj v tomto rozhodnutí sa vychádzalo z finančnej výšky nárokových zložiek služobného platu, ktoré žalobcovi patrili pred tým než bol uznaný za PN, tzn. vychádzalo sa z finančného vyjadrenia funkčného platu, ktorý bol vo výške 2.650,- Sk a z finančného vyjadrenia ďalšej nárokovej zložky služobného platu a to prídavku za výsluhu rokov, ktorý bol vo výške 440 - Sk. Žalobca proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie zo dňa 12.1.2010, v ktorom uviedol, že pri výpočte náhrady za stratu na služobnom plate po skončení práceneschopnosti bolo potrebné vychádzať z predpokladaného príjmu vo výške 6.424,-Sk, ktorý by bol žalobca dosiahol, keby nebol práceneschopný. Odvolanie žalobcu bolo zamietnuté napadnutým rozhodnutím č.p.: MV-SLV-10/PK-2010 zo dňa 23.03.2010. Podľa § 97 ods. 2 zákona SNR č. 410/1991 Zb. v znení účinnom do 31. marca 1998 náhrada za stratu na služobnom príjme po skončení neschopnosti policajta na službu alebo pri uznaní plnej alebo čiastočnej invalidity sa poskytuje v takej výške, aby spolu s čistým služobným príjmom (zárobkom) policajta po úraze alebo po zistení choroby z povolania s prípadným invalidným alebo čiastočným invalidným dôchodkom poskytovaným z toho istého dôvodu alebo s príspevkom za službu sa rovnala jeho čistému služobnému príjmu pred vznikom škody spôsobenej služobným úrazom alebo chorobou z povolania. Podľa § 28 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. náhrada za stratu na služobnom plate policajta alebo profesionálneho vojaka, ktorá patrí policajtovi alebo profesionálnemu vojakovi po skončení dočasnej neschopnosti, sa zvyšuje u policajta v rovnakom termíne a rovnakým spôsobom ako sa zvyšujú služobné, platy, policajtov v kalendárnom roku a u profesionálneho vojaka v rovnakom termíne a rovnakým spôsobom, ako sa zvyšujú služobné platy profesionálnych vojakov v kalendárnom roku. Podľa § 28 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z. zvýšenie náhrady za stratu na služobnom plate podľa odseku 2 sa určuje zo služobného platu, z ktorého sa náhrada priznala. Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 497/2009 Z. z. sa funkčné platy príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície, Národného bezpečnostného úradu a colníkov v roku 2010 zvýšia o 1 % od 1. januára 2010. Z preskúmavaného rozhodnutia je zrejmé, že v správnom konaní nešlo o prvopriznanie náhrady za stratu na služobnom plate, ale o zvýšenie už priznanej náhrady za stratu na služobnom plate. Náhrada za stratu na služobnom plate bola žalobcovi priznaná rozhodnutím č.p.: VKE-9-9/EO-1996 zo dňa 05.02.1996, ako aj rozhodnutím č.p.: OUV- 78/01-VV-97-Šk zo dňa 08.10.1997. Krajský súd má za preukázané, že žalobcovi bola priznaná náhrada za stratu na služobnom plate a táto bola každoročne upravovaná. Pokiaľ sa navrhovateľ domáhal preskúmania správnosti výpočtu náhrady za stratu na služobnom plate, súd poukazuje na to, že predmetom preskúmavaného rozhodnutia žalovaného a jemu predchádzajúceho rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu bolo teda len zvýšenie (valorizácia) už priznanej a vyplácanej náhrady za stratu na služobnom plate, preto nebolo možné sa v súdnom konaní zaoberať otázkou správnosti výpočtu základnej sumy náhrady za stratu na služobnom plate. Predmetom súdneho konania nemôže byť rozhodnutie, proti ktorému nebol včas a riadne podaný opravný prostriedok. Zákonnosťou iných rozhodnutí správneho orgánu sa súd zaoberať nemôže. Pokiaľ ide o samotné zvýšenie priznanej náhrady za stratu na služobnom plate, v danom prípade sa postupuje podľa § 28 ods. 2 a 3 zákona č. 328/2002 Z. z.. Ustanovenie § 28 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z. hovorí, že zvýšenie náhrady za stratu na služobnom plate podľa § 28 ods. 2 sa určuje zo služobného platu, z ktorého sa náhrada priznala. Valorizácia sa teda uskutočňuje zo služobného platu, z ktorého sa náhrada priznala. Rozhodujúcou skutočnosťou pre priznanie žalobcovej náhrady za stratu na služobnom plate podľa § 97 ods. 2 zákona SNR č. 410/1991 Zb. bol čistý služobný príjem, ktorý žalobca poberal pred vznikom úrazu. Služobným príjmom rozhodným pre priznanie náhrady za stratu na služobnom plate bol teda čistý služobný príjem vo výške 6.003,-Sk za mesiac jún 1993, ktorý žalobca poberal pred vznikom škody spôsobenej služobným úrazom. Na základe vyššie uvedeného správny orgán správne postupoval, keď pri zvýšení náhrady za stratu na služobnom plate vychádzal zo služobného platu vo výške 6.003,-Sk, ktorý predstavoval žalobcov čistý služobný príjem pred vznikom škody spôsobenej služobným úrazom, tzn. pred uznaním žalobcu za dočasne neschopného na výkon štátnej služby. Konkrétne správny orgán v žalobcovom prípade vychádzal z jednotlivých nárokových zložiek služobného platu, ktorý bol žalobcovi vyplatený v mesiaci jún 1993 vo výške 6.003,- Sk. Výška nárokovej zložky služobného platu (mesiac jún 1993) a to funkčný plat pred uznaním žalobcu za PN predstavovala finančné vyjadrenie 2.650,- Sk a výška ďalšej nárokovej zložky služobného platu a to prídavku za výsluhu rokov predstavovala finančné vyjadrenie 440.- Sk. Nakoľko dôvodom zvýšenia bolo to, že podľa § 5 ods. 3 zákona č. 497/2009 Z. z. sa funkčný platy príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície, Národného bezpečnostného úradu a colníkov v roku 2010 zvýšia o 1 % od 1. januára 2010, tak aj žalobcovi sa realizovalo predmetné zvýšenie nie z celého služobného platu, tzn. zo sumy 6.003,-Sk, ale len z jeho funkčného platu (2.650,-Sk) a nárokových príplatkov (prídavok za výsluhu rokov - 440,-Sk), ktoré sa odvíjajú od funkčného platu. Ak sa v kalendárnom roku zvýšia percentuálne funkčné platy policajtov ako jedna zo zložiek služobného platu, zvýšia sa okrem iného aj všetky nárokové zložky služobného platu, ktoré sa odvíjajú od funkčného platu (príplatok za výsluhu rokov) s výnimkou nenárokových zložiek služobného platu. Pri valorizácii žalobcovej náhrady za stratu na služobnom plate sa muselo na základe vyššie uvedeného vychádzať len zo žalobcovho funkčného platu (2.650,-Sk) a prídavku za výsluhu rokov (440,-Sk), ktoré žalobca poberal za mesiac jún 1993 pred jeho uznaním za dočasne neschopného na výkon štátnej služby. Krajský súd v Bratislave na základe vyššie uvedených skutočností konštatoval, že zo strany žalovaného pri jeho postupe a rozhodnutí nedošlo k porušeniu zákona, resp. jeho postup a rozhodnutie boli v rozsahu žaloby v súlade so zákonom a žalobu preto podľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. Žalobca bol v konaní neúspešný, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal podľa § 250k ods. 1 OSP. Senát krajského súdu prijal predmetné rozhodnutie pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.