Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Sd/37/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010200941 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Janáková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1010200941.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, samosudkyňou JUDr. Renátou Janákovou, v právnej veci navrhovateľa: X.. H. U. K. I. U. J. Í. S., K.. XX. Q. XXXX, bytom O. XXXXX/XA, XXX XX O., proti odporkyni: W. V. - Ú., T.. XX. U. Č.. X, O., R. W. P., I. r o z h o d o l : Súd rozhodnutia odporkyne 1. č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10. marca 2010, 2. č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10. marca 2010, 3/ č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10. marca 2010, 4/ č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10. marca 2010, 5/ č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10. marca 2010, 6/ č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10. marca 2010, 7/ č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10. marca 2010, 8/ č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10. marca 2010, 9/ č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10. marca 2010 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. a) a d) O.s.p. a v e c v r a c i a odporkyni na ďalšie konanie a rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22. septembra 2010 p o t v r d z u j e. Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi na účet advokátky X.. D. S.A. náhradu trov právneho zastúpenia vo výške XXX,XX eur v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Navrhovateľ opravným prostriedkom zo dňa 4. mája 2010 žiadal preskúmať rozhodnutie 1/ odporkyne zo dňa 10. marca 2010, č. XXX XXX XXXX X, ktorým odporkyňa priznala navrhovateľovi starobný dôchodok od 22. augusta 2003 v sume X.XXX,- Sk mesačne. Napadnuté rozhodnutie považuje za zmätočné a nezákonné z dôvodu, že: - nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci, odporkyňa rozhodla v rozpore s rozsudkom Najvyššieho súdu č. k. XSo XXX/XXXX-XX zo dňa 28. októbra 2008 a naviac - odporkyňa nezrušila svoje právoplatné rozhodnutie č. XXX XXX XXXX z 24. apríla 2003, a teda o jeho nároku do 1. januára 2004 rozhodla duplicitne, - odporkyňa rozhodovala o jeho nároku na starobný dôchodok, ktorý mu vznikol pred 1. januárom 2004, podľa ustanovenia § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť po 30. decembri 2003, hoci o tomto nároku mala rozhodovať podľa právnych predpisov účinných do 30. decembra 2003, - odporkyňa o jeho nároku rozhodla v rozpore s ust. § 184 ods. 1) a 3) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), pretože odporkyňa môže rozhodnúť o nároku na dávku a nároku na výplatu dávky len na základe písomnej žiadosti a on takúto žiadosť neposlal, - odporkyňa v rozpore s ust. § 95 ods. 1 zákona č. 100/1998 Zb. o sociálnom zabezpečení znížila navrhovateľovi starobný dôchodok zo sumy X XXX,- Sk na sumu X XXX,- Sk, (ďalej len „zákon o sociálnom zabezpečení“), podľa ktorého je možné túto dávku len priznať, resp. zvýšiť, avšak nie znížiť, - odporkyňa sa vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia odvolala na ust. § 173i ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení, pretože mu nebol priznaný výsluhový dôchodok, ale len príspevok za službu, - odporkyňa porušila ust. § 199 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, pretože ho pred vydaním napadnutého rozhodnutia nepredvolala a nevypočula, v dôsledku čoho nemal vedomosť o začatí konania, a teda nemal ani možnosť oboznámiť sa s podkladmi, na základe ktorých odporkyňa rozhodovala, - je v rozpore s čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky. Navrhovateľ preto žiada napadnuté rozhodnutie zrušiť a prikázať odporkyni, aby uvoľnila výplatu starobného dôchodku navrhovateľovi v zmysle rozhodnutia odporkyne zo dňa 24. apríla 2003, č. XXX XXX XXXX s príslušnou valorizáciou. Návrhom zo dňa 26.mája 2010 navrhovateľ žiadal preskúmať aj rozhodnutia odporkyne 2., 3., 4., 5., 6., 7., 8., 9., všetky s číslom XXX XXX XXXX X a všetky zo dňa 10. marca 2010, ktoré boli vydané na základe nezákonného a zmätočného rozhodnutia 1. a všetky rozhodnutia žiadal zrušiť pre ich nezákonnosť a odporkyni prikázať uvoľniť navrhovateľovi starobný dôchodok a vyplácať ho v zmysle rozhodnutia odporkyne číslo XXX XXX XXXX zo dňa 24. apríla 2003 s príslušnou mierou valorizácie. Návrhom zo dňa 6. októbra 2010 žiadal preskúmať rozhodnutie odporkyne zo dňa 22. septembra 2010, č. XXX XXX XXXX X, ktorým mu bola zastavená výplata starobného dôchodku od 22. októbra 2010, pretože o zastavenie výplaty požiadal. Navrhovateľ napadnuté rozhodnutie považuje za zmätočné a v rozpore so zákonom (čl. 39 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky o primeranom hmotnom zabezpečení) a rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 24. apríla 2003, pretože odporkyňa mu rozhodnutím č. XXX XXX XXXX, zo dňa 24. apríla 2003 priznala starobný dôchodok od 27. mája 2003 v sume X.XXX,- Sk mesačne a neskôr rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X, zo dňa 10. marca 2010 mu opätovne priznala starobný dôchodok od 22. augusta 2003 v sume X.XXX,- Sk mesačne. Odporkyňu o zastavenie výplaty starobného dôchodku priznaného rozhodnutím č. XXX XXX XXXX z 24. apríla 2003 nepožiadal, na výplate ktorého stále trvá a listami zo dňa 23. augusta 2010 trval na nevyplácaní dôchodku na základe opravným prostriedkom napadnutých rozhodnutí odporkyne 1. č. XXX XXX XXXX z 10. marca 2010 a rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X, zo dňa 13. júla 2010 a žiadal, aby bol jeho dôchodok znovu a správne vypočítaný, jasne vyšpecifikovaný a aby bola správna suma zaslaná na jeho bankový účet. Vzhľadom na uvedené navrhovateľ žiada, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 22. septembra 2010 v celom rozsahu, odporkyni uložil povinnosť vyplácať navrhovateľovi starobný dôchodok podľa rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 24. apríla 2003 s príslušnou valorizáciou. Odporkyňa vo vyjadrení zo dňa 31.mája 2010 k opravnému prostriedku z 4. mája 2010 a z 26.mája 2010 uviedla, že rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 24. apríla 2003 navrhovateľovi priznala starobný dôchodok od 27. mája 2003 v sume X.XXX,- Sk podľa ustanovenia § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 107/1999 Z.z.. V zmysle ustanovenia § 173i ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 222/2003 Z.z. odporkyňa opätovne rozhodla o nárokoch na starobný dôchodok, ktoré boli priznané policajtom ku dňu 30. júna 2003 zo sociálneho zabezpečenia podľa predpisov účinných do 30. júna 2003, ak bola profesionálna služba vykonávaná v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, a preto odporkyňa posúdila aj navrhovateľov nárok na starobný dôchodok tak, že dobu profesionálnej služby od 3. januára 1968 do 31. decembra 1991 vylúčila a zistila, že navrhovateľ nedosiahol aspoň 25 rokov doby zamestnania, a preto mu nárok na starobný dôchodok nevznikol a rozhodnutím č. XXX XXX XXXX, zo dňa 21. júla 2003 navrhovateľovi odňala starobný dôchodok podľa § 96 ods. 4 zákona o sociálnom zabezpečení. Až na základe rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XSoXXX/XXXX, zo dňa 28. októbra 2009, ktorý vyslovil právny názor, že ustanovenie § 173i ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 222/2003 Z.z. je potrebné vykladať tak, že započítanie profesionálnej služby nemôže mať vplyv na zánik samotného nároku na už priznaný starobný dôchodok, na ktorý nárok vznikol pred nadobudnutím účinnosti § 173i zákona č. 100/1988 Zb., ale iba na prípadné prepočítanie podľa pomeru dôb profesionálnej služby a iného obdobia mimo profesionálnej služby k celkovej dobe poistenia a iný výklad by bol v rozpore s princípom právnej istoty, odporkyňa opätovne posúdila starobný dôchodok navrhovateľa a rozhodnutím č. XXX XXX XXXX z 10. marca 2010 určila navrhovateľov starobný dôchodok podľa pomeru dôb profesionálnej služby a iného obdobia mimo profesionálnej služby k celkovej dobe poistenia, vo výške X.XXX,- Sk mesačne, čím realizovala rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k.: XSoXXX/XXXX-XX z 28. októbra 2009. Keďže navrhovateľ prijatím zmeny zákona o sociálnom zabezpečení prestal spĺňať podmienky pre priznanie nároku na starobný dôchodok, nemohla mu uvoľniť výplatu starobného dôchodku v zmysle rozhodnutia č. XXX XXX XXXX z 24. apríla 2003. Podľa odporkyne sa v tomto prípade nejedná ani o retroaktivitu, pretože odporkyňa nerozhodla o spätnom odňatí už vyplatených dávok, ktoré by potom musel navrhovateľ vrátiť. Vzhľadom na uvedené odporkyňa žiadala, aby súd navrhovateľov opravný prostriedok zamietol a napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX zo dňa 10. marca 2010 v celom rozsahu ako vecne správne potvrdil. Odporkyňa vo vyjadrení dňa 2. decembra 2010 k opravnému prostriedku navrhovateľa zo dňa 6. októbra 2010 vedeného pod sp. zn. XSd XX/XXXX zhodne s predchádzajúcim vyjadrením z 31. mája 2010 uviedla, že v dôsledku novelizácie zákona o sociálnom zabezpečení zákonom č. 222/2003 Zb. opätovne posúdila navrhovateľov nárok na starobný dôchodok a zistila, že navrhovateľ nespĺňa zákonné podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok, a preto rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 21. júla 2003 rozhodla o jeho odňatí v zmysle § 96 ods. 4 zákona o sociálnom zabezpečení. Následne v súlade s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XSo XXX/XXXX zo dňa 28. októbra 2009, rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 10. marca 2010 priznala navrhovateľovi od 22. augusta 2003 starobný dôchodok vo výške X.XXX,- Sk mesačne. Keďže navrhovateľ s týmto rozhodnutím nesúhlasil a žiadal, aby mu bol vyplatený starobný dôchodok vo výške v zmysle rozhodnutia zo dňa 24. apríla 2003, neprijímal platby, ktoré mu odporkyňa poukázala, preto s poukazom na ust. § 112 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, zastavila výplatu starobného dôchodku navrhovateľovi z dôvodu, že navrhovateľ o to požiadal. Vzhľadom na uvedené žiadala súd, aby napadnuté rozhodnutie č. XXX XXX XXXX zo dňa 22. septembra 2010 potvrdil ako vecne správne. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutia a po nariadení pojednávania v zmysle § 250g ods. 1 OSP dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa zo dňa 4. mája 2010 v spojení s opravným prostriedkom z 26. mája 2010 nie je dôvodný a opravný prostriedok z 2. decembra 2010 je dôvodný. Podľa ust. § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či opravným prostriedkom napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 OSP súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovená zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s dávkovým spisom odporkyne č. XXX XXX XXXX X a s celým obsahom spisového materiálu a zistil tento skutkový stav. Konanie o opravnom prostriedku navrhovateľa proti rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10. marca 2010 je vedené na tunajšom súde pod sp. zn. XSd XX/XXXX a konanie o opravnom prostriedku navrhovateľa proti rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 22. septembra 2010 je vedené na tunajšom súde pod sp. zn. XSd XX/XXXX. Tunajší súd uznesením zo dňa 28. marca 2012 spojil veci vedené na tunajšom súde pod sp. zn. XSd XX/XXXX a pod sp. zn. XSd XX/XXXX na spoločné konanie s tým, že v konaní sa bude pokračovať pod sp. zn. XSd XX/XXXX. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 24. apríla 2003 priznala odporkyňa navrhovateľovi podľa § 21 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom poistení v znení zákona č. 107/1999 Z.z., od 27. mája 2003 starobný dôchodok v sume X.XXX,- Sk mesačne. V uvedenej sume je zahrnutá úprava podľa zákona č. 306/2002 Z.z. v znení zákona č. 639/2002 Z.z. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 21. júla 2003 odporkyňa podľa § 21 ods. 3, § 173i ods. 1 a § 96 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov odňala navrhovateľovi starobný dôchodok od 22. augusta 2003. Navrhovateľ požiadal o preskúmanie tohto rozhodnutia. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. XSd XXX/XX-XX zo dňa 09. marca 2004 rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 21. júla 2003 ako vecne správne potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č. k. XSo XX/XXXX-XX, zo dňa 23. septembra 2004 rozsudok prvostupňového súdu potvrdil. Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom zo 04. januára 2007, sp. zn. H..Ú. XXX/XXXX- vyslovil, že rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XSo XX/ XXXX, zo dňa 23. septembra 2004 boli porušené základné práva navrhovateľa podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a uvedený rozsudok zrušil a vrátil vec Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, aby znova konal a rozhodol. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. XSo XX/XXXX zo dňa 19. apríla 2007 zmenil rozsudok Krajského súdu č. k. XSd XXX/XX-XX zo dňa 09. marca 2004 tak, že rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 21. júla 2003 zrušil a vrátil vec odporkyni na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vyslovil právny názor, že príspevok za službu, ktorý bol navrhovateľovi priznaný rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky podľa § 98 a § 99 zákona č. 334/1991 Zb. o služobnom pomere policajtov zaradených vo Federálnom policajnom zbore a Zbore hradnej stráže, nie je možné bez ďalšieho skúmania výšky priznaného príspevku za službu a výšky príspevku, ktorý sa ku dňu príspevku za službu ku dňu 01. júla 2002 mal považovať za výsluhový dôchodok, ďalej zákonných podmienok pre priznanie príspevku za službu k 1. januáru 1992 a pre výsluhový dôchodok priznaný podľa zákona č. 328/2002 Z.z. a toho, či zakladajú rovnaké a rovnocenné hmotné zabezpečenia poberateľa dávky, dospieť k záveru, že príspevok za službu je výsluhovým dôchodkom podľa zákona č. 328/2002 Z.z., aj keď sa od účinnosti zákona č. 328/2002 Z.z. príspevok za službu považuje za výsluhový dôchodok. Považovať dávku jedného druhu za inú dávku je možné bez ďalšieho len v situácii, ak zákonodarca jednoznačne ustanoví, pre aké účely sa taká úprava prijíma a nemôže ísť o všeobecne ponímanú náhradu jedného pojmu (názvu dávky) iným pojmom (iným názvom dávky) bez posudzovania jej materiálneho obsahu, t. j. zákonom stanovených podmienok pre priznanie dávky. Nakoľko v ustanovení § 124 ods. 5 písm. b) zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení nie je jednoznačne uvedené, pre aké účely sa príspevok za službu považuje za výsluhový dôchodok, pri použití § 173i ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. je nutné dôsledne skúmať, aký bude mať dopad považovanie príspevku za službu za výsluhový dôchodok na práva nadobudnuté podľa zákona č. 100/1988 Zb. Ustanovenie § 173i ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 222/2003 Z. z. je nutné vykladať tak, že nezapočítanie profesionálnej služby nemôže mať vplyv na zánik samotného nároku na už priznaný starobný dôchodok, na ktorý nárok vznikol pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 222/2003 Z.z., nakoľko iný výklad tohto ustanovenia v tom smere, že sa priznané zabezpečenie občana v starobe odníme bez dôkladného posúdenia všetkých súvislostí konkrétneho prípadu a bez zváženia, aký bude mať takýto postup dopad na nadobudnuté práva navrhovateľa a jeho právne istoty, by bolo v rozporu s princípom právnej istoty. Odporkyňa následne rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 28. novembra 2007 podľa ust. § 21 ods. 3, § 96 ods. 1 a 4, § 173i ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení navrhovateľovi odňala starobný dôchodok od. 22. augusta 2003, keďže mu zanikol nárok na starobný dôchodok. Týmto rozhodnutím realizovala rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 19. apríla 2007, č. k. XSo XX/XXXX. Navrhovateľ podal voči rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX XXXX, zo dňa 28. novembra 2007 opravný prostriedok, o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 10. júna 2008, č. k. XSd XX/XX-XX tak, že napadnuté rozhodnutie odporkyne zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie s odôvodnením, že odporkyňa nerešpektovala vyššie uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, neskúmala aké podmienky vyplývali zo zákona pre priznanie príspevku za službu a aké zákonné podmienky boli pre priznanie výsluhového dôchodku a či výška príspevku za službu zodpovedala aj výške výsluhového dôchodku, nakoľko len považovať jednu dávku za druhú bez skúmania vyššie uvedených skutočností nie je dostačujúce. Odporkyňa taktiež nerešpektovala stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ohľadom posúdenia nároku navrhovateľa na starobný dôchodok podľa § 173i ods. 1 cit. zákona v znení zákona č. 222/2003 Z.z. uvedené v jeho rozhodnutí a neposúdila nárok navrhovateľa aj z hľadiska, či boli navrhovateľovi zohľadnené všetky zákonom splnené podmienky nároku. Voči tomuto rozsudku podala odporkyňa v zákonnej lehote opravný prostriedok, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom zo dňa 28. októbra 2009, sp. zn. XSoXXX/XXXX tak, že napadnuté rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10. júna 2008, č. k. XSd XX/XX-XX potvrdil a vyslovil záver, že ust. § 173i ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb. za účelom spravodlivého posúdenia nároku na hmotné zabezpečenie v starobe je potrebné vykladať tak, že nezapočítanie profesionálnej služby nemôže mať vplyv na zánik samotného nároku na už priznaný starobný dôchodok, ktorý nárok vznikol pred nadobudnutím účinnosti § 173i ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb, ale iba na prípadné prepočítanie podľa pomeru dôb profesionálnej služby a iného obdobia mimo profesionálnej služby v celkovej dobe poistenia. Rozhodnutím 1. č. XXX XXX XXXX, zo dňa 10. marca 2010 odporkyňa realizovala rozsudok krajského súdu v Bratislave sp. zn. XSd XX/XXXXXX- z 10.júna 2008 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XSo XXX/XXXX-XX z 28. októbra 2009, ktorým podľa § 21, § 95 ods. 1, § 173i ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení zákona č. 721/2004 Z.z. a čl. 19 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, priznala navrhovateľovi od 22. augusta 2003 starobný dôchodok v sume X.XXX,- Sk mesačne. Rozhodla tak s odôvodnením, že navrhovateľovi vznikol nárok na starobný dôchodok len s prihliadnutím na dobu profesionálnej služby v zmysle ust. § 21 zákona číslo 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov a dôchodkový vek dosiahol dovŕšením 55. roku veku, t. j. XX. Q. XXXX. Sumu starobného dôchodku odporkyňa vypočítala len za dobu zamestnania, ktorú navrhovateľ získal podľa zák. č. 100 /1988 Zb. v znení neskorších predpisov, prihliadala len na hrubé zárobky dosiahnuté v tomto zamestnaní v súlade s ust. § 12 ods. 2 zák. č. 100/1988 Zb. v znení zák. č. 222/2003 Z.z.. Na určenie sumy starobného dôchodku bola navrhovateľovi zhodnotená doba profesionálnej služby od 3. januára 1968 do 31. decembra 1999, ktorá bola zhodnotená pri priznaní príspevku za službu podľa zák. č. 344/1991 Zb. o služobnom pomere policajtov zaradených vo Federálnom policajnom zbore a v Zbore hradnej polície, ktorá sa od 1. júla 2002 podľa zák. č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov považuje za výsluhový dôchodok, nakoľko bola vykonávaná v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok. Sumu starobného dôchodku odporkyňa vypočítala ako časť sumy starobného dôchodku určenej aj s prihliadnutím na dobu profesionálnej služby, ktorá zodpovedá pomeru medzi dobou zamestnania získanou podľa zák. č. 100/1988 Zb. a súčtom doby zamestnania získanej podľa zák. č. 100/1988 zbierky a profesionálnej služby zhodnotenej na nárok na výsluhový dôchodok podľa zák. č. 328/2002 Z.z. Starobný dôchodok je podiel, ktorý zodpovedá pomeru doby zamestnania (získaného zo všeobecného systému) k úhrnnej dobe zamestnania a služobného pomeru získaného po 18. roku veku. Rozhodnutiami č. 2 - 9 č. XXX XXX XXXX zo dňa 10. marca 2010 odporkyňa postupne zvyšovala sumu starobného dôchodku priznaného rozhodnutím 1. zo dňa 10. marca 2010, a to až na sumu XXX,XX Eur mesačne od 01. januára 2010. Listom zo dňa 15. júla 2010 navrhovateľ oznámil odporkyni, že pri kontrole svojho bankového účtu ku dňu 30. júna 2010 zistil, že mu odporkyňa bez zaslania avíza od marca 2010 mesačne vypláca sumu XXX,XX Eur. Navrhovateľ žiadal zastaviť vyplácanie týchto platieb a žiadal o oznámenie účtu, na ktorý ich má odporkyni vrátiť. V odôvodnení listu uviedol, že platby sú v hrubom rozpore s rozhodnutím odporkyne č. XXX XXX XXXX zo dňa 24. apríla 2003 a nie je jasné, akým spôsobom postupovala odporkyňa pri ich výpočte. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X, zo dňa 22. septembra 2010 odporkyňa podľa § 112 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení zastavila navrhovateľovi od 22. októbra 2010 výplatu starobného dôchodku. Rozhodnutie odôvodnila tým, že výplatu starobného dôchodku zastavila na základe navrhovateľových žiadostí zo dňa 15. júla 2010 a 23. augusta 2010. Navrhovateľ na pojednávaniach dňa 18. januára 2012 a 25. apríla 2012 uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava návrhu zo dňa 4. mája 2010 a 6. októbra 2010. Okrem toho oznámil súdu, že odvoláva svoju právnu zástupkyňu X.. D. S.A.. Zástupca odporkyne na pojednávaniach uviedol, že rozhodnutie č. XXX XXX XXXX zo dňa 24. apríla 2003 je síce právoplatné, no v dôsledku zmeny, ktorú priniesol zákon č. 222/2003 (novela zákona č. 100/1988 o sociálnom zabezpečení) bola odporkyňa nútená prehodnotiť navrhovateľov starobný dôchodok, priznanú dávku modifikovala v súlade s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. XSo XXX/XX z 28. októbra 2009, a preto napadnuté rozhodnutia odporkyne z 10. marca 2010 sú v súlade s citovaným rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Ďalej uviedol, že požiadavka Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, že odporkyňa mala skúmať, aké boli zákonné podmienky pre priznanie príspevku navrhovateľovi za službu k 01. januáru 2002 a pre výsluhový dôchodok priznaný podľa zákona č. 328/2002 Z.z. a či zakladajú rovnaké rovnocenné hmotné zabezpečenie poberateľa dávky, pretože len za takej podmienky by bolo možné príspevok za službu považovať za rovnocennú dávku s výsluhovým dôchodkom a za takú ju aj považovať pre tie účely, aké má na mysli ust. § 173i zákona o sociálnom zabezpečení, vzhľadom na možné dôsledky vo vzťahu k priznanému starobnému dôchodku, je nesplniteľná, navrhovateľ poberá výsluhový dôchodok a výsluhový dôchodok nie je totožný s výsluhovým príspevkom. Naviac odporkyňa nemá právomoc iniciovať za navrhovateľa konanie o výsluhový dôchodok pre posúdenie rozdielu medzi výsluhovým dôchodkom a výsluhovým príspevkom a ich rovnocennosť odporkyňa nie je schopná zabezpečiť. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa súd podrobne oboznámil s obsahom dávkového spisu odporkyne z obsahu ktorého zistil, že navrhovateľovi bol rozhodnutím Federálneho ministerstva vnútra Č.j. XD/SZ zo dňa 21. apríla 1992 podľa § 98 ods. 1 a § 99 zákona č. 334/1991 Zb. o služobnom pomere policajtov zaradených vo Federálnom policajnom zbore a Zbore hradnej polície priznaný od 01. januára 1992 príspevok za službu vo výške X.XXX,- Sk mesačne. Tento príspevok sa od 01. júla 2002 považuje v zmysle § 124 ods. 5 písm. b) zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov len za výsluhový dôchodok. To znamená, že príspevok za službu bol prekvalifikovaný na výsluhový dôchodok, i keď navrhovateľovi výsluhový dôchodok nikdy nebol priznaný. Ako to uviedol Krajský súd v Bratislave v odôvodnení rozsudku zo dňa 10. júna 2008, sp. zn. XSd XX/XX, zákonné podmienky priznania príspevku za službu podľa zákona č. 334/1994 Zb. nezakladajú rovnaké a rovnocenné hmotné zabezpečenie poberateľa príspevku za službu ako poberateľa výsluhového dôchodku. Táto skutočnosť vyplýva predovšetkým z nižšej úrovne príjmov (zárobkov, základov), z ktorých boli tieto dávky vymeriavané a z odlišnej konštrukcie novopriznávaných výsluhových dôchodkov. Krajský súd v Bratislave v rozsudku sp. zn. XSd XX/XX, zo dňa 10. júna 2008 a Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. XSo XXX/XXXX, zo dňa 28. októbra 2009 v tejto súvislosti vytkli odporkyni, že sa v napadnutých rozhodnutiach dostatočne nezaoberala skúmaním zákonných podmienok pre priznanie príspevku za službu a podmienkami pre priznanie výsluhového dôchodku. Taktiež neskúmala, či výška príspevku za službu zodpovedala aj výške výsluhového dôchodku. Navyše nerešpektovala stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ohľadom posúdenia nároku navrhovateľa na starobný dôchodok podľa § 173i ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 222/2003 Z.z. uvedené v jeho rozhodnutí a neposúdila nárok navrhovateľa aj z hľadiska, či boli navrhovateľovi zohľadnené všetky zákonom splnené podmienky nároku. Najvyšší súd Slovenskej republiky v citovanom rozsudku konštatoval závažné pochybenie zo strany odporkyne, keď pri rozhodovaní - rozhodnutie odporkyne zo dňa 28. novembra 2007 - nepostupovala dôsledne v intenciách rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XSo XX/XXXX zo dňa 19. apríla 2007, ktorým bolo jej predchádzajúce rozhodnutie v predmetnej veci zrušené a vec jej bola vrátená na ďalšie konanie. Podľa § 112 ods. 4 zákona o sociálnom poistení výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky. Podľa § 112 ods. 8 zákona o sociálnom poistení výplata starobného dôchodku sa zastaví aj na žiadosť poberateľa tohto dôchodku najneskôr od splátky tohto dôchodku splatnej v treťom kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa žiadosť poberateľa tohto dôchodku doručila Sociálnej poisťovni. Vychádzajúc z predloženej písomnej dokumentácie odporkyne, po preskúmaní zákonnosti rozhodnutí a postupu správneho orgánu súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne 1. z 10.marca 2010 vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci. Je nesporné, že v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XSoXXX/XXXX, zo dňa 28. októbra 2009 nezapočítanie profesionálnej služby nemôže mať vplyv na zánik samotného nároku na už priznaný starobný dôchodok, ktorý nárok vznikol pred nadobudnutím účinnosti § 173i ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb, ale iba na prípadné prepočítanie podľa pomeru dôb profesionálnej služby a iného obdobia mimo profesionálnej služby v celkovej dobe poistenia. Odporkyňa napadnutým rozhodnutím 1. z 10.marca 2010 priznala starobný dôchodok navrhovateľovi od 22.augusta 2003, pričom navrhovateľovi starobný dôchodok v súlade s názorom Najvyššieho súdu slovenskej republiky len prepočítala podľa pomeru dôb profesionálnej služby a iného obdobia mimo profesionálnej služby v celkovej dobe poistenia. Odporkyňa však vec nesprávne právne posúdila, pretože zmenou skutočnosti, ktorou bola novelizácia zákona č. 100/1988 Zb. účinná od 1. júla 2003 rozhodujúcou na nárok na výplatu dávky, mala odporkyňa po prepočítaní dôchodku navrhovateľovi starobný dôchodok priznaný rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 24.apríla 2003 vyplácať v nižšej sume od 22.augusta 2003 a nie starobný dôchodok mu znova priznať od 22.augusta 2003, čím vznikol za danej situácie faktický stav a právny, že popri sebe existujú dve rozhodnutia, ktoré navrhovateľovi priznávajú starobný dôchodok. Naviac odporkyňa sa pri rozhodovaní ani v tomto prípade neriadila v plnom rozsahu právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudok sp. zn. XSo XXX/XXXX z 28. októbra 2009), ktorým bolo predchádzajúce rozhodnutie odporkyne v predmetnej veci zrušené a vec jej bola vrátená na ďalšie konanie, keď opäť neuviedla v napadnutom rozhodnutí akými právnymi úvahami sa riadila, ak stotožnila príspevok za službu priznaný v inom než zákonom stanovenom období s výsluhovým dôchodkom a aké boli zákonné podmienky pre priznanie príspevku za službu k 1. januáru 2002 a pre výsluhový dôchodok priznaný podľa zákona č. 328/2002 Z.z. a či zakladajú rovnaké a rovnocenné hmotné zabezpečenie poberateľa dávky. Ostatné rozhodnutia odporkyne 2. až 9 z 10.marca 2010 sú nepreskúmateľné, pretože vychádzajú z rozhodnutia 1. zo dňa 10.marca 2010, ktoré je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, nesprávne právne posúdenie a neakceptovanie názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a) a d) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že a) rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Podľa ust. § 250r O.s.p. ak súd zruší rozhodnutie správneho orgánu, je správny orgán pri novom prejednaní viazaný právnym názorom súdu. V prípade napadnutého rozhodnutia odporkyne zo dňa 22. septembra 2010, č. XXX XXX XXXX X, ktorým odporkyňa zastavila od 22.októbra 2010 výplatu starobného dôchodku navrhovateľovi z dôvodu, že o zastavenie výplaty starobného dôchodku žiadal navrhovateľ viacerými podaniami, súd preskúmal dávkový spis predložený odporkyňou obsahom ktorého boli aj navrhovateľove podania zo dňa 15.júla 2010 a 23.augusta 2010 a dospel k záveru, odporkyňa postupovala pri rozhodovaní správne, keď na základe uvedených podaní zastavila výplatu starobného dôchodku navrhovateľovi. Navrhovateľ v podaní zo dňa 15.júla 2010 jasne uvádza, že nesúhlasí s výškou vyplácaného starobného dôchodku, ktorý bol toho času XXX,XX Eur mesačne a žiada, aby bola jeho výplata zastavená a aby mu bolo oznámené číslo účtu odporkyne, na ktorý poukáže vyplatené dávky. V zmysle § 112 ods. 8 zákona o sociálnom poistení výplata starobného dôchodku sa zastaví aj na žiadosť poberateľa tohto dôchodku najneskôr od splátky tohto dôchodku splatnej v treťom kalendárnom mesiaci nasledujúcom po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa žiadosť poberateľa tohto dôchodku doručila Sociálnej poisťovni. Odporkyňa v danom prípade vyhovela navrhovateľovej žiadosti a postupovala v zmysle citovaného zákonného ustanovenia. Podľa § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí alebo zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí obdobne. Krajský súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí 1 - 9 č. XXX XXX XXXX, zo dňa 10. marca 2010 i postupu odporkyne vychádzajúc z predloženej spisovej dokumentácie odporkyne dospel k záveru, že odporkyňa nevykonala riadne posúdenie veci v intenciách rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XSo XXX/XXXX zo dňa 28. októbra 2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. XSd XX/XX, zo dňa 10. júna 2008, nesprávne právne posúdila vec a nesprávne aplikovala zákonné ustanovenia, keď navrhovateľovi duplicitne priznala starobný dôchodok od 22.augusta 2003, navyše v nižšej sume ako mu bol priznaný pôvodne rozhodnutím č. XXX XXX XXXX zo dňa 24. apríla 2003. S poukazom na uvedené súd napadnuté rozhodnutia zrušil a vrátil vec odporkyni na ďalšie konanie. Pokiaľ ide o napadnuté rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X, zo dňa 22. septembra 2010, súd dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu v preskúmavanej veci zo strany odporkyne je dostačujúce, rozhodnutie vychádzalo zo správneho právneho posúdenia veci a postup správneho orgánu je v súlade so zákonom, a preto napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 250k ods. 1 OSP. Navrhovateľ bol v časti konania zastúpený advokátkou X.. D. S. so sídlom: G. XX, XXX XX O. a bol v časti konania o preskúmanie rozhodnutí odporkyne 1 až 9 č. XXX XXX XXXX, zo dňa 10. marca 2010 úspešný, preto súd mu priznal náhradu trov konania v sume XXX,XX eur, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby v roku 2010 - príprava a prevzatie, podanie opravného prostriedku 4. mája 2010 á XX,XX eur x 2 = XXX,XX eur, z režijného paušálu v roku 2010 á X,XX eur x 2 = XX,XX eur. Advokátka nepreukázala, že by bola platcom DPH, preto súd jej túto sumu nepriznal. Spolu trovy konania predstavujú sumu XXX,XX eur a tieto je odporkyňa povinná zaplatiť v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku advokátke X.. D. S., G.D. XX, XXX XX O.. Podľa § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku <aspi://module='ASPI'&link='99/1963%20Zb.'&ucin-k-dni='30.12.9999'>. V dávkových veciach sociálneho poistenia, vo veciach sociálnych služieb a vo veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena za jeden úkon právnej služby vo výške jednej trinástiny výpočtového základu. Poučenie: Proti zrušujúcej časti tohto rozsudku j e prípustné odvolanie len z dôvodu uvedenom v § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. [§ 250s O.s.p.]. Odvolanie je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave na Najvyšší súd Slovenskej republiky, písomne, dvojmo. Proti potvrdzujúcej časti tohto rozsudku j e možné podať odvolanie (§ 250s O.s.p.) do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave na Najvyšší súd Slovenskej republiky, písomne, dvojmo. Proti výroku o trovách je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave na Najvyšší súd Slovenskej republiky, písomne, dvojmo. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. /§ 205 ods.1 O.s.p./ Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. /§ 42 ods. 3 O.s.p./ Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 205 ods. 2 O.s.p./.