Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/226/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010201007 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1010201007.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: UND - 03 akciová spoločnosť Košice, Rastislavova 106, Košice, zastúpený: JUDr. Peter Frajt, advokát, Garbiarska 5, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, Námestie slobody 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 6987/2010/SCDPK-9148 zo dňa 11.03.2010, jednohlasne, takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.
Účastníkom konania sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 17.05.2010 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.j. 6987/2010/SCDPK-9148 zo dňa 11.03.2010, ktorým bolo zamietnuté jeho odvolanie a bolo potvrdené rozhodnutie Krajského úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Prešove vydané pod č. 2009/02889-03 zo dňa 05.11.2009, ktorým bol dodatočne vybraný zvýšený správny poplatok vo výške 796,50 eur za nadmernú prepravu vykonanú dňa 18.08.2009 bez povolenia príslušného cestného orgánu motorovým vozidlom s ev. č. KE-XXX ER a návesom ev. č. KE-XXX YC. Rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov považoval žalobca za nezákonné, pretože vychádzali z nedostatočne zisteného skutkového stavu, na základe ktorého správne orgány dospeli k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.
Žalobca uviedol, že dňa 17.08.2009 naložil vodič žalobcu náklad v Maďarskej republike. Pri odchode zo štrkovne sa uskutočnilo prevážanie celej súpravy žalobcu na zabudovanej stacionárnej váhe, pričom celková váha súpravy bola zistená vo výške 40,37 tony. Tieto pevné váhy sú riadne certifikované a pravidelne overované. Vodič žalobcu odišiel s jazdnou súpravou z Maďarskej republiky na Slovensko a pokračoval do obce Spišský Štvrtok, v ktorom vodič býva. Tam bola preprava prerušená, pretože vodič bol povinný dodržať pravidelnú bezpečnostnú prestávku. V preprave pokračoval nasledujúci deň ráno, pričom vyrazil z obce Spišský Štvrtok smerom do obce Batizovce, kde mal určené miesto vykládky štrku. Počas jazdy bol vodič zastavený zástupcom Slovenskej správy ciest za účelom kontrolného prevážania. Nameraná hmotnosť bola pre žalobcu nepochopiteľná, preto požiadal okamžite o predloženie všetkých certifikátov a ostatných písomných dokladov preukazujúcich spôsobilosť váh použitých pri kontrolnom vážení dňa 18.08.2009, typu EVOCAR 2000, prevádzkovaných spoločnosťou SLOVEKO s.r.o. Košice, ktorá kontrolné váženie pre správcu cesty vykonala.
Žalobca ďalej uviedol, že sa mu nepodarilo nájsť žiadneho znalca z odboru metrológie ani písomné stanovisko pracovníkov Slovenskej legálnej metrológie n.o., pracovisko Košice, ktorá vydáva certifikáty pre obdobné váhy. Z ústneho vyjadrenia pracovníka Slovenskej legálnej metrológie žalobca zistil, že použitý typ prenosných váh EVOCAR 2000 triedy presnosti III má u každej jednej váhy povolenú odchýlku merania pri správnom nastavení až 60 kg, čo pri použití 12 kusov týchto váh (pod každé koleso sa podkladá jedna váha, pričom vážená súprava má spolu 12 kolies) predstavuje odchýlku v meraniach 720 kg. Pri tomto type váh je výsledok merania výrazne ovplyvnený ľudským faktorom, presnosť merania v podstatnej miere závisí o správnosti nastavenia a položenia každej jednotlivej váhy, čo pri kontrolných váženiach za plnej prevádzky vždy na inom mieste nie je jednoduché. Žalovaný sa však týmito skutočnosťami nezaoberal. Žalobca sa správal presne tak, ako mu to ukladá právny predpis. Po naložení súpravy túto prevážal na certifikovanej pevne zabudovanej váhe, pričom zistil, že súprava má hmotnosť 40,730 kg, čo pri maximálne povolenej hmotnosti 40 ton a tolerancii + 3% neprekračuje maximálne povolenú hmotnosť. Dopravca pred vykonaním prepravy uskutočnil všetko, čo od neho možno spravodlivo požadovať. Vzhľadom na to, že dopravca nezistil pri kontrolnom vážení preťaženie súpravy nad povolenú hmotnosť 40 ton, s povolenou toleranciou 3%, nebol povinný požiadať o povolenie nadmernej alebo nadrozmernej prepravy. Preto žalobca považoval dodatočne vyrubený správny poplatok za nadmernú prepravu vo výške 796,50 eur za vybraný nezákonne.
Na základe uvedeného žiadal rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomne dňa 06.07.2010, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že na základe výsledkov kontrolného merania bolo preukázané, že vozidlom žalobcu bola vykonaná nadmerná preprava a to bez povolenia. Žalobca uskutočnil nelegálnu prepravu na základe nedodržania hmotnostných limitov, čím správcovi cestnej komunikácie - Slovenskej správe ciest spôsobil škodu vo forme nadmerného opotrebovania cestnej komunikácie, čo malo negatívny dopad na jej životnosť, prevádzkyschopnosť a takéto prepravy sú proti podmienkam bezpečnosti cestnej premávky. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že predvečer úradného merania vodič žalobcu naložil štrk v Maďarskej republike a tam ho pri odchode prevážil, k tomu žalovaný uviedol, že podmienky certifikácie, presnosti a spôsobu merania v Maďarskej republike sú v kompetencii úradov Maďarskej republiky. Správca cesty sa riadi platnými právnymi predpismi a platnými technickými štandardami Slovenskej republiky, v zmysle ktorých bolo vykonané i predmetné úradné meranie. Pokiaľ vodič žalobcu prepravu prerušil a pokračoval na druhý deň, je otázne, čo sa v priebehu tohto času stalo s nákladom (pršalo, k nákladu bolo niečo doložené). Žalovaný nesúhlasil s námietkou žalobcu týkajúcou sa správnosti nastavenia použitých váh, tieto podľa Slovenskej správy ciest boli nastavené správne, pričom na výkon úradného merania majú osoby vykonávajúce váženie vydaný certifikát Slovenským metrologickým ústavom. Zamestnanci obsluhy váh sú na požiadanie vodiča povinní opakovať váženie, pričom za platný doklad sa považuje ten, na ktorom sú namerané údaje v prospech dopravcu. Úradné merania sa vykonávajú vždy v súčinnosti s políciou, ktorá môže priebeh merania potvrdiť.
Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnuť, pretože napadnuté rozhodnutie i postup žalovaného z hľadiska vymedzenia žaloby boli v súlade so zákonom.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi.
V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.
Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).
Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že dňa 18.08.2009 Slovenská správa ciest vykonala váženie motorového vozidla žalobcu, o čom bol vydaný vážny list č. 2001002 a bolo žalobcovi písomne oznámené uskutočnenie nadmernej prepravy, ktorú listinu podpísal a prevzal vodič žalobcu. Dňa 05.11.2009 pod č. 2009/02889-03 Krajský úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie ako prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie, ktorým dodatočne vybral zvýšený správny poplatok vo výške 796,50 eur za nadmernú prepravu vykonanú dňa 18.08.2009 žalobcom bez povolenia príslušného cestného správneho orgánu motorovým vozidlom s ev. č. T.ávesom s ev. č. KE-Z. YC. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že z vážneho listu od žalobcovho dodávateľa je evidentné, že celková hmotnosť súpravy po naložení predstavovala 40,37 tony. Preto žalobca nežiadal úrad o vydanie povolenia na prepravu nadrozmerného nákladu. Ďalej žalobca v odvolaní uviedol, že váhy jeho dodávateľa sú certifikované. Rozhodnutím č.j. 6987/2010/SCDPK-9148 zo dňa 11.03.2010 žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Krajského úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Prešove vydané v prvom stupni. V odôvodnení rozhodnutia sa konštatuje, že pri úradnom meraní podľa vážneho listu č. 2001002 bola nameraná celková hmotnosť jazdnej súpravy 42.32 tony, čo predstavuje preťaženie o 5,8 %. Podľa bodu 2.2.2. písm. a/ prílohy č. 1 k Nariadeniu vlády č. 403/2005 Z.z. o najväčších prípustných rozmeroch a najväčšej prípustnej hmotnosti niektorých vozidiel platného v čase váženia vozidla najväčšia prípustná hmotnosť jazdnej súpravy bola 40 ton. Nakoľko dopravca nepožiadal o vydanie povolenia na zvláštne užívanie pozemných komunikácií a nezaplatil správny poplatok pred uskutočnením prepravy, cestný správny orgán bol povinný postupovať v zmysle § 8 ods. 5 zákona č. 135/1961 Zb. a dodatočne vybrať rozhodnutiu správny poplatok podľa splnomocnenia bodu 2 pod položkou č. 80 sadzobníka správny poplatok tvoriaci prílohu zákona č. 145/1995 Z.z. zvýšený na trojnásobok z určenej a vypočítanej sadzby 265,50 eur, čo predstavuje v tomto prípade celkovú sumu 796,50 eur. K námietkam uvedeným v odvolaní žalobcu sa v rozhodnutí konštatuje, že váženie nákladu dodávateľa sa uskutočnilo dňa 17.08.2009, deň pred vážením Slovenskou správou ciest. Žalovaný nemal žiadne pochybnosti o pravosti dokladu o meraní vozidla, teda vážnom liste, na základe ktorého sa konštatuje namerané zaťaženie v mieste a čase dňa 18.08.2009 vykonané Slovenskou správou ciest. Takisto sa v odôvodnení konštatuje, že vodič žalobcu nevzniesol žiadne námietky k zisteniu nameranej prepravy a oznámenie vlastnoručne podpísal.
Podľa § 8 ods. 5 zákona č. 135/1961 Zb. cestný správny orgán za nadmernú a nadrozmernú prepravu vykonanú bez povolenia dodatočne vyberie rozhodnutím zvýšený správny poplatok podľa osobitného predpisu.
Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky Federálneho ministerstva dopravy č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách (cestný zákon) na zvláštne užívanie diaľnic, ciest a miestnych komunikácií je potrebné povolenie príslušného cestného správneho orgánu. Toto povolenie podlieha správnemu poplatku podľa osobitných predpisov. Takým užívaním je najmä preprava nadmieru ťažkých alebo rozmerných predmetov a používanie vozidiel, ktorých rozmery alebo hmotnosť presahujú mieru ustanovenú osobitnými predpismi.
Podľa § 4 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 349/2009 Z.z. o najväčších prípustných rozmeroch vozidiel a jazdných súprav, najväčších prípustných hmotnostiach vozidiel a jazdných súprav, ďalších technických
požiadavkách na vozidlá a jazdné súpravy v súvislosti s hmotnosťami a rozmermi a o označovaní vozidiel a jazdných súprav najväčšie prípustné hmotnosti vozidiel a jazdných súprav prevádzkovaných v premávke na pozemných komunikáciách nesmú pri splnení ďalších súvisiacich technických požiadaviek prevýšiť hodnoty uvedené v prílohe č. 1. Ak je vozidlo alebo jazdná súprava znečistené napríklad blatom, snehom alebo vodou, možno prekročiť ich najväčšiu prípustnú hmotnosť najviac o 3 % tejto hmotnosti.
Podľa § 6 nariadenia vlády SR č. 349/2009 Z.z. ak vozidlo alebo jazdná súprava presahuje najväčšie prípustné rozmery uvedené v prílohe č. 1 (ďalej len "nadrozmerná preprava") alebo prekračuje najväčšie prípustné hmotnosti podľa § 4 (ďalej len "nadmerná preprava") alebo ak vozidlo alebo jazdná súprava prepravuje nedeliteľný náklad presahujúci najväčšie prípustné rozmery alebo najväčšie prípustné hmotnosti, môže sa používať v premávke na pozemných komunikáciách len na základe povolenia na zvláštne užívanie podľa osobitného predpisu.
S ohľadom na vymedzenie žalobných dôvodov pripadlo súdu posúdiť, či rozhodnutie vydané v predmetnej veci obsahovalo všetky zákonné náležitosti, či v konaní neboli porušené procesné práva žalobcu, či zistený skutkový stav poskytoval dostatočný podklad pre vydané rozhodnutie a či bol zistený skutkový stav i adekvátne právne posúdený. Po preskúmaní veci súd konštatoval, že rozhodnutie žalovaného i rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu obsahuje všetky zákonom stanovené formálne i obsahové náležitosti, vydal ho orgán na to príslušný, pričom postupoval v medziach zákonom stanoveného postupu.
Z vyššie uvádzaných právnych predpisov vyplýva povinnosť dopravcu zabezpečiť si povolenie na zvláštne užívanie pre vozidlo alebo jazdnú súpravu, ktorá prekračuje najväčšie prípustné hmotnosti (Príloha 1 bod 2 písm. i/ - 40 ton). Toto povolenie podlieha správnemu poplatku podľa osobitných predpisov (zákon č. 145/1995 Z.z.). Pokiaľ cestný správny orgán zistí, že prevádzkovateľ vozidla alebo jazdnej súpravy vykonal nadmernú a nadrozmernú prepravu bez takéhoto povolenia, dodatočne vyberie rozhodnutím zvýšený správny poplatok podľa osobitného predpisu (zákon č. 145/1995 Z.z.).
V danom prípade mal správny orgán za preukázané, že dňa 18.08.2009 bolo vykonané Slovenskou správou ciest kontrolné váženie jazdnej súpravy žalobcu, podľa ktorého bola prekročená prípustná maximálna hmotnosť. O kontrolnom vážení bol vypracovaný vážny list č. 2001002. Oznámenie o zistení nadmernej prepravy na mieste kontrolného váženia bez výhrad podpísal a prevzal vodič žalobcu.
Prvostupňový správny orgán, ktorý voči žalobcovi viedol správne konanie, zaslal žalobcovi oznámenie o začatie správneho konania o dodatočnom vybratí zvýšeného správneho poplatku za vykonanú nadmernú prepravu bez povolenia, na ktorú žalobca napriek poskytnutej dostatočne dlhej lehote nereagoval a k oznámeniu o začatí správneho konania sa písomne nevyjadril.
Až pri podaní odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu žalobca po prvý krát vzniesol námietku, že z vážneho lístka od žalobcovho dodávateľa je evidentné, že celková hmotnosť súpravy po naložení predstavovala 40,37 tony.
Z uvedeného vyplýva, že žalovaný správne a dostatočne zistil skutkový stav veci a po právnej stránke zistený skutkový stav správne vyhodnotil. Pokiaľ žalobca na obhajobu svojho tvrdenia predložil ako dôkaz doklad o vážení nákladu v Maďarskej republike, je potrebné povedať, že tento nevylučuje možnosť, že sa s nákladom v čase medzi jeho naložením a kontrolným vážením manipulovalo. Navyše žalobcov argument, že hmotnosť jeho jazdnej súpravy, ktorá prekročila 40 tonovú maximálnu prípustnú hmotnosť v rámci 3 %-nej tolerancie neobstojí, pretože najväčšiu prípustnú hmotnosť možno prekročiť len ak je vozidlo alebo jazdná súprava znečistená napríklad blatom, snehom alebo vodou, čo nebol tento prípad.
Žalobca až v žalobe vzniesol námietku, ktorou spochybnil korektnosť vykonaného váženia a presnosť použitých váh, kým v priebehu správneho skonania bol pasívny a k veci sa nevyjadril. Jeho námietky spochybňujúce správnosť merania sa preto súdu javili ako účelové. Navyše svoje tvrdenia (domnienky) pred správnym orgánom a ani pred súdom nepodložil žiadnymi právne relevantnými dôkazmi. Súd nemá
pochybnosť o správnom nastavení váh použitých pri kontrolnom meraní, ani o ich správnom použití k tomu vyškolenými pracovníkmi.
Výšku dodatočne vybraného správneho poplatku žalobca nenamietal.
Z vyššie uvedených dôvodov bol postup žalovaného, ako aj preskúmavané rozhodnutie v súlade so zákonom a preto súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi ani žalovanému, ktorý zásadne nemá právo na náhradu trov, právo na náhradu trov konania nepriznal.
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.)
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne, dvojmo, na Krajský súd v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.