Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/195/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010201035 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Langová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1010201035.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členiek senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Miloty Tóthovej, v právnej veci žalobkyne: Y. M., XXX XX W. H. XXX, právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Ľubomír Krompák, Michalovská 2, 073 01 Sobrance, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, sekcia verejnej správy, odbor priestupkov, Drieňová 22, 826 86 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. SVS-230-2010/00731/TTZ zo dňa 17.3.2010, takto r o z h o d o l : Krajský súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie žalovaného č. SVS-230-2010/00731/TTZ zo dňa 17.3.2010 v spojení s rozhodnutím č. AM/2009/04213 zo dňa 26.11.2009 z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2 písm. c) OSP a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v sume 158,4,- € na účet jej právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou súdu v zákonom určenej lehote dňa 20.05.2010 sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného č. SVS-230-2010/00731/TTZ zo dňa 17.3.2010, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Obvodného úradu Michalovce č. AM/2009/04213 zo dňa 26.11.2009, ktorým bola uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o priestupkoch), ktorého sa dopustila tým, že dňa 1. augusta 2009 v čase okolo 09.00 hod. z dvora rodinného domu č. XXX v obci W. H. sa vyhrážala U. X. a Y. X. svojím psom, že ich pohryzie a Y. X. vulgárne nadávala, že je ,,piča“, čím vyhrážaním ujmou na zdraví a iným hrubým správaním úmyselne narušila občianske spolunažívanie. Za uvedený priestupok jej správny orgán podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o priestupkoch uložil pokutu vo výške 10,- € a súčasne povinnosť uhradiť štátu trovy konania spojené s prejednaním priestupku vo výške 16,- €. Žalobkyňa v žalobe namieta, že už prvostupňový správny orgán neúplne zistil skutkový stav nevykonaním všetkých dôkazov a na základe zisteného skutkového stavu aj predčasne a nesprávne rozhodol. Predovšetkým podľa žalobkyne nevypočul k tomuto skutku policajtov, ktorí boli na mieste činu pri incidente, nevyžiadal si od žalobkyne fotodokumentáciu, ktorú vyhotovila pri incidente, nevypočul riaditeľa polície k tvrdeniam svedka U. X. a pod. O skutku rozhodol iba na základe tendenčných a nepravdivých výpovedí svedkov - manželov U. X. a Y. X.. Na základe vyššie uvedeného žalobkyňa žiadala žalovaného rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 13.07.2010 uviedol, že prvostupňový správny orgán pri vydaní rozhodnutia vychádzal zo spisového materiálu predloženého políciou, výpovedí svedkov Y. X. a U. X.. Obaja svedkovia potvrdili, že žalobkyňa vynadala Y. X. slovom ,,piča“ a vyhrážala sa menovaným svojím psom. Žalobkyňa vo svojej výpovedi pred prvostupňovým správnym orgánom dňa 26.11.2009 uviedla, že pri udalosti dňa 01.08.2009 nebol okrem nej, U. X. a Y. X. prítomný iný svedok. Taktiež uviedla, že bola oboznámená s vykonaným dôkazmi a podkladmi správneho orgánu pre vydanie rozhodnutia a nenavrhuje vykonať žiadne nové dokazovanie. Žalovaný nesúhlasí s námietkou žalobkyne, že prvostupňový správny orgán neúplne zistil skutkový stav nevykonaním všetkých dôkazov. Žalovaný považuje rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu za vecne správne a dostatočne podložené vykonanými dôkazmi. Správny orgán prvého stupňa podľa žalovaného vykonal všetky dôkazy potrebné pre úplné zistenie skutočného stavu veci. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie vo veci (§ 244 a nasl. O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, vychádzajúc z dispozičnej zásady (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutia, ktorým práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť dotknuté. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Z obsahu administratívneho (priestupkového) spisu súd zistil, že rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa č. AM/2009/04213 zo dňa 26.11.2009 bola žalobkyňa uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorého sa dopustila tým, že dňa 1. augusta 2009 v čase okolo 09.00 hod. z dvora rodinného domu č. XXX v obci W. H. sa vyhrážala U. X. a Y. X.O. svojím psom, že ich pohryzie a Y. X. vulgárne nadávala, že je ,,piča“, čím vyhrážaním ujmou ma zdraví a iným hrubým správaním úmyselne narušila občianske spolunažívanie. Za uvedený priestupok jej správny orgán podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o priestupkoch uložil pokutu vo výške 10,- € a súčasne povinnosť uhradiť štátu trovy konania spojené s prejednaním priestupku vo výške 16,- €. Zároveň bolo konanie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, ktorého sa mala dopustiť obvinená žalobkyňa na tom skutkovom základe, že dňa 20.8.2009 v čase okolo 18:00 hod. v zadnej časti rodinného domu č. XX v obci W.É. H. vulgárne nadávala maloletým deťom P. S., G. S. a Y. P. X., že sú ,,cigánske kurvy a piče“ a vyhrážala sa im, že na nich pustí psa, ktorý ich roztrhá, čím iným hrubým správaním a vyhrážaním ujmou na zdravím úmyselne narušila občianske spolunažívanie, v zmysle § 76 ods. 1 písm. c) zákona o priestupkoch zastavené, lebo spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo obvinenej z priestupku preukázané. Súd mal zo spisového materiálu preukázané, že prvostupňový správny orgán začal dňa 16.10.2009 konanie o priestupku doručením predvolania žalobkyne na ústne pojednávanie vytýčeného na deň 21.10.2009 na základe podaného oznámenia Y. X. zo dňa 3.8.2009 a podaného vysvetlenia žalobkyne zo dňa 02.09.2009. Z oznámenia Y. X. vyplynulo, že žalobkyňa jej povedala, že ona na svoj pozemok cigánov nepustí a taktiež sa im vyhrážala so psom, že cigánov pokúše. Uvedeného ústneho pojednávania sa zúčastnili len svedkovia U. X.O. a Y. X.. Prvostupňový správny orgán pri objasňovaní priestupku vykonal dôkazy najmä svedeckými výpoveďami. Svedkyňa Y. X. na pojednávaní uviedla, že dňa 1.8.2009 okolo 09:00 hod. žalobkyňa zo svojho dvora povedala jej a manželovi, že ,,cigánov“ do svojho dvora nepustí a preto drží psa, aby cigánov pokúsal. Podľa svedkyne Y. X.O. jej žalobkyňa tiež vulgárne nadávala, že je ,,sviňa cigánska, piča a durná“ a taktiež pes žalobkyne behal po dvore a žalobkyňa ukázala na svojho psa a povedala, že keď mu dá povel, tak ich pokúše. Svedok U. X. uviedol, že dňa 1.8.2009 okolo 9.00 hod. mu žalobkyňa povedala, že ho nepustí na svoj pozemok a keď vstúpi na jej pozemok, tak pustí psa a ten polovicu z neho zožerie. Podľa neho tiež vulgárne nadávala jeho manželke Y. X., že je ,,piča“ a jemu, že je ,,chuj“. Dňa 26.11.2009 sa opäť konalo ústne pojednávanie v predmetnej priestupkovej veci, kde žalobkyňa uviedla, že U. X. ani jeho manželke vulgárne nenadávala a ani sa im nevyhrážala svojim psom. Pes voľne pobehoval po dvore, lebo ho má žalobkyňa stále pusteného, a preto by nemalo zmysel tvrdiť, že ho pustí, keďže je stále pustený. Žalobkyňa podala proti prvostupňovému rozhodnutia v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom uviedla, že svedkyňa Y. X. a svedok U. X. pred správnym orgánom uviedli nepravdivé obvinenia. Žalovaný rozhodnutím č. SVS-230-2010/00731/TTZ zo dňa 17.3.2010 odvolanie žalobkyne zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch priestupku sa dopustí ten, kto d) úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním. Podľa § 49 ods. 2 zákona o priestupkoch za priestupok podľa odseku 1 písm. a) možno uložiť pokutu do 33,- €, za priestupok podľa odseku 1 písm. b) až d) a písm. f) pokutu do 99,- € a za priestupok podľa odseku 1 písm. e) pokutu do 331,- €. Podľa § 51 zákona o priestupkoch, ak nie je v tomto alebo inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní - správny poriadok). Podľa § 3 ods. 4 správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Podľa § 34 ods. 1 správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka (ods. 2). Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe (ods. 3). Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (ods. 5). Zákon o priestupkoch v ustanovení § 73 ods. 2 zakotvuje základné procesné práva a povinnosti obvineného z priestupku. V porovnaní so všeobecným správnym konaním, ktoré je upravené v zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, poskytuje obvinenému z priestupku širšie procesné práva. Predovšetkým zakotvuje zásadu prezumpcie neviny. Obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. K výpovedi, ani k priznaniu nemôže byť donucovaný. Realizácia zásady prezumpcie neviny znamená, že správny orgán je povinný dokázať vinu obvineného z priestupku a ak sú o nej pochybnosti, musí rozhodnúť v prospech vinníka (in dubio pro reo). Zakotvenie zásady prezumpcie neviny v priestupkovom zákone znamená, že pri aplikácii ustanovení priestupkového zákona musí byť zásadne rešpektovaný všeobecný demokratický princíp "presumptio boni viri" (každý občan je poriadny, pokiaľ nebude dokázaný opak). Vymedzenie inštitútu skutkovej podstaty priestupku vychádza z poznatkov náuky trestného práva. Zákon o priestupkoch stanovuje pre naplnenie skutkovej podstaty priestupku štyri základné znaky: objekt, objektívnu stránku, subjekt a subjektívnu stránku. Zavinenie je obligatórnym znakom subjektívnej stránky skutkovej podstaty priestupku. Pre vyvodenie zodpovednosti za priestupok je nevyhnutné, aby bolo dostatočne preukázané, že priestupca svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty priestupku. V každej priestupkovej veci treba preukázať zavinenie priestupku, a za tým účelom je nevyhnutné vykonať všetky dostupné dôkazy. V správnom súdnictve súd preskúmava výlučne zákonnosť právoplatného rozhodnutia. Na rozdiel od správnych orgánov, ktoré vo veci konkrétne konajú (najmä vykonávajú dokazovanie) a rozhodujú, súd nepreskúmava vhodnosť alebo účelnosť žalobou napadnutého rozhodnutia. Ak správny orgán na preukázanie naplnenia skutkovej podstaty prejednávaného priestupku neodstránil rozpory medzi výpoveďami obvinenej z priestupku a jednotlivých svedkov a nevykonal dôkazy na preukázanie ich hodnovernosti, je to dôvod, aby súd rozhodnutie pre nedostatočne zistený skutkový stav zrušil. Na rozdiel od názoru správnych orgánov súd zastáva názor, že z doteraz vykonaného dokazovania nie je možné jednoznačne určiť, že by žalobkyňa porušila alebo nesplnila niektorú povinnosť uloženú vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami. Nebolo jej jednoznačne preukázané, že by naplnila skutkovú podstatu priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch. Správny orgán vychádzal pri rozhodovaní len zo svedeckých výpovedí osôb, voči ktorým mal byť priestupok spáchaný a ktorí sú naviac blízkymi osobami a správny orgán nevykonal iný dôkaz na preukázanie hodnovernosti ich výpovedí. Ďalej z podaného oznámenia Y. X. zo dňa 3.8.2009 vyplýva, že oznamovateľka neuviedla v oznámení, že by jej žalobkyňa vulgárne nadávala na rozdiel od výpovede na ústnom pojednávaní, kde už tvrdila, že žalobkyňa jej vulgárne nadávala, preto jej výpoveď sa javí ako nie príliš dôveryhodná. Správny orgán nevypočul príslušníkov PZ, ktorí bezprostredne prišli na miesto činu a zdokumentovali priestupok, pričom mohli podať bližšie vysvetlenia. Prakticky bez vykonania dokazovania správny orgán skonštatoval, že žalobkyňa spáchala priestupok Správny orgán jednoznačne nepreukázal vinu žalobkyne zo spáchania priestupku a v prípade akýchkoľvek pochybností musí rozhodnúť v prospech vinníka (in dubio pro reo). Podľa § 250j ods. 2 písm. c) OSP súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci. Zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzali správne orgány, bolo nedostačujúce na posúdenie veci, najmä s prihliadnutím na zákonnú zásadu prezumpcie neviny obvineného zo spáchania priestupku. Preto na základe citovaného zákonného ustanovenia súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 250k ods. 1 OSP a úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania celkom v sume 158,4,- € pozostávajúce z trov právneho zastúpenia žalobkyne advokátom predstavujúce odmenu za 2 úkony právnej služby (prevzatie veci a podanie žaloby 2 x 55,49,- € = 110,98,- € a režijný paušál 2 x 7,21,- €, t.j. 14,42,- €). Súd priznal aj náhradu súdneho poplatku vo výške 33,- €. Priznané trovy konania je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet advokáta. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.) Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.