Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3S/199/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010201049 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1010201049.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členov senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Petra Pospecha, v právnej veci žalobcu: V. X., Z. 2, Gelnica, zastúpený Okenica Šula & o., s.r.o., Zámocká 30, 811 01 Bratislava proti žalovanému: Slovenská technická univerzita v Bratislave, Vazovova 5, zastúpený Advokátska kancelária DVORECKÝ & BOHUNICKÝ s.r.o., Lermontovova 18, 811 05 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ÚVaSŠ/130/3042/2010 zo dňa 15.04.2010, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. ÚVaSŠ/130/3042/2010 zo dňa 15.04.2010 a rozhodnutie dekana Fakulty informatiky a informačných technológií Slovenskej technickej univerzity č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX z r u š u j e podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 681,355 eur k rukám právneho zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 25.05.2010 domáhal, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného č. ÚVaSŠ/130/3042/2010 zo dňa 15.04.2010 ako aj rozhodnutie dekana Fakulty informatiky a informačných technológií STU (ďalej iba fakulta) č. 101/2010 zo dňa 16.03.2010, ktorými rozhodnutiami bol žalobca podmienečne vylúčený zo štúdia na Fakulte informatiky a informačných technológií STU, na dobu jedného roka. Žalobca v žalobe uvádza, že dňa 16.01.2010 obdržal od profesora Ing. V. K., V.., ktorý je skúšajúcim a garantom predmetu „Dátové štruktúry a algoritmy“ na fakulte, e-mailovú správu, v ktorej mu bolo oznámené, že bolo zistené, že zadanie č. 1, ktoré žalobca vypracoval v rámci zápočtovej práce z uvedeného predmetu v zimnom semestri školského roka 2009/2010, nie je jeho pôvodnou prácou, nakoľko obsahuje časti, ktoré sa vyskytujú v zadaniach odovzdaných na fakulte v minulých rokoch. V správe bolo ďalej žalobcovi oznámené, že má právo sa k zisteným skutočnostiam vyjadriť písomne do 16-tej hodiny nasledujúceho dňa. Žalobca reagoval na túto správu ešte v ten istý deň, t.j. 26.01.2010 e-mailovou správou v ktorej jednoznačne uvádza, že všetky svoje zadania vypracoval sám a že k zhode s prácami z minulých období mohlo dôjsť predovšetkým z toho dôvodu, že na tých istých zadaniach, ktoré sa každý rok na fakulte opakujú pracovalo viacero študentov pred ním, ktorí používali rovnaké zdroje (internetové, poznámky z cvičení, odborná literatúra). Na správu žalobcu prof. H.. V. K., V.. nereagoval. Dňa 29.01.2010 prišla žalobcovi správa zo systému AIS (Akademický informačný systém) nachádzajúci sa na web stránke fakulty o tom, že mu bol odobratý (zrušený) zápočet z predmetu „Dátové štruktúry a algoritmy“ v dôsledku toho aj skúška z tohto predmetu, ktorá mu bola zapísaná do jeho elektronického výkazu študenta dňa 21.01.2010 uvedeným profesorom a klasifikovaná známkou „E“, t.j. dostatočný. Dôkazom o udelení predmetnej skúšky žalobcovi dňa 21.01.2010 je výpis zo systému AIS zo dňa 26.01.2010. Listom zo dňa 16.02.2010 označeným ako „Pozvánka na zasadnutie disciplinárnej komisii FIIT STU“ bol žalobca pozvaný na zasadnutie disciplinárnej komisie fakulty, ktoré sa konalo dňa 26.02.2010 o 9,00 hod. v miestnosti zasadačky dekana fakulty za účelom prejednania oznamu o nečestnom konaní žalobcu v predmete „Dátové štruktúry a algoritmy“. Disciplinárna komisia po svojom zasadnutí oznámila žalobcovi, že má za preukázané, že sa žalobca dopustil disciplinárneho priestupku - porušenia ustanovenia § 22 ods. 3 Štatútu fakulty a z toho dôvodu dáva dekanovi fakulty podnet na uloženie disciplinárneho opatrenia. Dňa 16.03.2010 bolo žalobcovi doručené podanie dekana fakulty zo dňa 16.03.2010 označené ako „Rozhodnutie o disciplinárnom opatrení“ č.j. 101/2010, ktorým bolo žalobcovi uložené disciplinárne opatrenie - podmienečné vylúčenie zo štúdia na fakulte na dobu 1 roka. Rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že pri vypracovaní zadania z predmetu „Dátovej štruktúry a algoritmy“ nepostupoval žalobca samostatne a nedovolene použil cudzie riešenie, čím sa dopustil nečestného konania a tým porušenia § 22 ods. 3 Štatútu fakulty. Žalobca podal dňa 23.03.2010 Žiadosť o preskúmanie rozhodnutia o disciplinárnom opatrení. Dňa 26.04.2010 obdržal žalobca podanie rektora STU v Bratislave označené ako „Preskúmanie rozhodnutia o podmienečnom vylúčení“ zo dňa 15.04.2010, č.j. ÚVaSŠ/130/3042/2010, ktorým rektor fakulty zamietol žiadosť žalobcu o preskúmanie vyššie uvedeného rozhodnutia o podmienečnom vylúčení žalobcu zo štúdia a potvrdil rozhodnutie dekana fakulty. V odôvodnení rozhodnutia rektor STU uviedol, že v rámci preskúmania napadnutého rozhodnutia sa nepreukázalo, že podmienečné vylúčenie žalobcu zo štúdia bolo vydané v rozpore so zák. č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej iba zák. č. 131/2002 Z.z.) a Disciplinárnym poriadkom STU. Žalobca v žalobe ďalej poukazuje na ust. § 28 ods. 1, § 23 ods. 1, § 72 ods. 6 zák. č. 131/2002 Z.z. Žalobca uvádza, že vydaním oboch rozhodnutí správnych orgánov a ich postupom, bol žalobca ukrátený na svojich právach a to najmä z dôvodov, že žalobca nemá vedomosť o existencii všeobecne záväzného alebo interného právneho predpisu fakulty alebo univerzity STU v zmysle, ktorého by bol vyučujúci oprávnený odobrať študentovi už udelený zápočet a skúšku. Podľa jeho názoru nemal vyučujúci právo odobrať mu zápočet a skúšku len na základe jeho podozrenia z plagiátorstva. Takýto krok by mal opodstatnenie až na podklade rozhodnutia disciplinárnej komisie, ktorá by rozhodla, že sa študent dopustil nečestného konania. Uvedený postup skúšajúceho považuje žalobca za porušenie princípu predvídateľnosti práva, ktorý je neopomenuteľným komponentom princípu právnej istoty, ako jedného zo znakov právneho štátu, ktorým je viazaná Slovenská republika v súlade s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Žalobca uvádza, že odobratím už udeleného zápočtu a skúšky došlo k situácií, keď žalobca nemá dostatočný počet kreditov na to, aby sa mohol riadne zapísať na pokračovanie štúdia v inžinierskom študijnom programe, t.j. do ďalšej časti študijného programu. Žalobca má za to, že takýmto nezákonným postupom bolo porušené aj jeho právo vyplývajúce z ust. § 70 ods. 1 písm. c/ zák. č. 131/2002 Z.z, pretože študent má právo najmä zapísať sa do ďalšej časti študijného programu, ak splnil povinnosti určené študijným programom alebo študijným poriadkom. Predmetným rozhodnutím o disciplinárnom opatrení bolo žalobcovi dekanom fakulty uložené disciplinárne opatrenie za disciplinárny priestupok podľa čl. 3 ods. 1 písm. b/ Disciplinárneho poriadku fakulty. Ukladanie disciplinárnych priestupkov sa na fakulte riadi Disciplinárnym poriadkom fakulty, ktorý do svojho textu prevzal ustanovenia § 72 zák. č. 131/2002 Z.z. v znení: „disciplinárny priestupok je zavinené porušenie právnych predpisov alebo vnútorných predpisov Slovenskej technickej univerzity v Bratislave alebo jej súčasti, alebo verejného poriadku“. Podľa čl. 4 ods. 4 Disciplinárneho poriadku fakulty „na rozhodovanie vo veci ukladania disciplinárnych opatrení sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní“. Žalobca uvádza, že si nie je vedomý, že by sa dopustil akéhokoľvek disciplinárneho priestupku, ktorý by mohol byť dôvodom na odobratie už udeleného zápočtu a skúšky a vydanie rozhodnutia o jeho podmienečnom vylúčení z predmetného štúdia. Svoje zadanie vypracoval samostatne bez použitia akéhokoľvek cudzieho riešenia. Pri vypracovaní zadania použil len riešenia, ktoré mu boli prednášané vyučujúcimi na prednáškach a cvičeniach na fakulte a riešenia z dostupných zdrojov na internete a v odbornej literatúre. Žalobca uvádza, že zo strany Disciplinárnej komisie fakulty ako aj dekana došlo k porušeniu ust. § 3 ods. 2 Správneho poriadku, pretože disciplinárna komisia nedala žalobcovi pri prejednávaní disciplinárneho priestupku príležitosť účinne obhajovať svoje práva a záujmy, vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia ani uplatniť jeho nároky a to napriek tomu, že žalobca sa na zasadnutí tejto komisie svojich práv opakovane dožadoval. Ďalej žalobca uvádza, že Disciplinárna komisia fakulty a následne dekan fakulty pri vydávaní rozhodnutia si nesplnil svoju povinnosť, ktorá im vyplýva z ust. § 3 ods. 3 Správneho poriadku. Žalobca je toho názoru, že dekan fakulty konajúci pri vydaní napadnutého rozhodnutia v mene fakulty, ani rektor univerzity pri jeho prerokovaní nepostupovali v súlade s § 32 Správneho poriadku. Rozhodujúce orgány sa nedostatočne vysporiadali s námietkami žalobcu vznesenými či už na zasadnutí Disciplinárnej komisii alebo v rámci žiadosti o preskúmaní rozhodnutia o disciplinárnom opatrení. Žalobca tiež poukazuje na to, že zo strany správnych orgánov došlo k porušeniu § 3 ods. 4 Správneho poriadku, pretože rozhodnutia nevychádzali zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Ďalej došlo zo strany správnych orgánov k porušeniu § 22 ods. 1, 2 a 3 Správneho poriadku, pretože napadnuté rozhodnutia nespĺňajú viaceré formálno-právne náležitosti rozhodnutia v zmysle všeobecných predpisov o správnom konaní. Predovšetkým sa v rozhodnutí nenachádza výrok rozhodnutia obsahujúci rozhodnutie vo veci s uvedením právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, nemá náležitosti § 47 ods. 2 a 3 Správneho poriadku, žalobca týmto postupom správnych orgánov bol ukrátený na svojich právach a uvedený postup oboch správnych orgánov je v rozpore s čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že Slovenská technická univerzita v Bratislave je verejná vysoká škola. V zmysle § 2 ods. 1 zák. č. 131/2002 Z.z. je právnickou osobou. Rektor je štatutárnym orgánom verejnej vysokej školy, riadi ju, koná v jej mene a zastupuje ju navonok. Je len osobou stojacou na čele vysokej školy, nie je sám osebe orgánom, ktorý je oprávnený vydávať rozhodnutia, ktorými sa zakladajú, menia alebo rušia oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb. Ide len o označenie funkcie bez právnej subjektivity, preto je potrebné žalobu voči žalovanému v prvom rade zamietnuť, preto namieta pasívnu legitimáciu odporcu v 1. rade označeného žalobcom v žalobe. Správnym orgánom je štátny orgán, orgán územnej samosprávy, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmov alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Správne konanie je konanie v oblasti verejnej správy v ktorom správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak. V zmysle § 108 zák. č. 131/2002 Z.z., všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na rozhodnutie podľa zákona o vysokých školách okrem rozhodovania podľa § 2a, § 47, § 49a a § 96, § 106. Z § 71 ods. 2 zák. č. 131/2002 Z.z. študentovi vyplýva jednoznačná povinnosť dodržiavať vnútorné predpisy vysokej školy a jej súčasti. Jeho povinnosti študenta vyplývajú zo študijného programu, ktorý študuje, a zo Študijného poriadku STU. Žalovaný uvádza, že zavineným porušením právnych predpisov alebo vnútorných predpisov vysokej školy alebo jej súčasti, alebo verejného poriadku sa študent dopúšťa disciplinárneho priestupku. Za disciplinárny priestupok, v zmysle § 72 ods. 2 zák. č. 131/2002 Z.z. je možné uložiť študentovi niektorý z disciplinárnych opatrení. Žalobcovi bolo uložené podmienečné vylúčenie zo štúdia. Žalovaný postupoval v súlade s § 74 ods. 4 a 6 zák. č. 131/2002 Z.z. a bližšie upravené vnútornými predpismi univerzity - Disciplinárnym poriadkom univerzity pre študentov a Rokovacím poriadkom Disciplinárnej komisie. V súlade s § 72 ods. 5 zák. č. 131/2002 Z.z. a vnútornými predpismi univerzity bol žalobca pozvaný na konanie disciplinárnej komisie, zúčastnil sa ho a mal možnosť sa vyjadriť ku skutočnostiam. Na základe zváženia všetkých dôkazov a vyjadrenia žalobcu, disciplinárna komisia navrhla uložiť žalobcovi predmetné disciplinárne opatrenie. Žalovaný mal za to, že rozhodnutie vydané dekanom ako aj rektorom univerzity spĺňalo všetky formálno-technické náležitosti rozhodnutia vydaného v zmysle zákona o vysokých školách. Je zákonné a vydané v súlade so zákonom o vysokých školách a vnútornými predpismi univerzity. Jeho rozhodnutím nedošlo k porušeniu práva študenta. Práve žalobca si musí osvojiť to, že prevzatie časti cudzieho textu bez uvedenia zdroja, resp. stiahnutie z internetu celých pasáží odbornej diskusie bez uvedenia zdroja, a pod. nie je v poriadku a takýmto konaním sa dopúšťa porušenia povinností študenta vyplývajúcich z vnútorných predpisov univerzity. Napriek neexistencie definície a presných podmienok postupu v prípade plagiátorstva nemôže sa plagiátor domáhať zbavenia zodpovednosti z dôvodu vlastnej nevedomosti. Na základe uvedeného žiada súd, aby žalobca žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa § 244 a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu a to v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe s poukazom na § 249 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia oboch správnych orgánov je potrebné zrušiť v súlade s § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p., pretože rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 O.s.p.). Konanie a rozhodovanie v oblasti verejnej správy znamená nezriedka zásah do práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb. Správne súdnictvo poskytuje súdnu ochranu pred nezákonným rozhodnutím a postupom orgánov verejnej správy. Možnosť súdnej kontroly štátnej moci je nedeliteľným atribútom právneho demokratického štátu. Správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR) vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Preskúmavanie rozhodnutí v správnom súdnictve je založené jednak na kontrole verejnej správy v tomto smere, či táto neprekračuje zverené právomoci, a tiež či poskytuje ochranu subjektívnych práv osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva by mala byť ochrana verejných subjektívnych práv a jeho cieľom predovšetkým ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom potom aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je založené na myšlienke súdnej kontroly výkonnej moci štátu v jej styku s jednotlivcom (fyzickou osobou alebo právnickou osobou) a je spojené s ochranou verejných subjektívnych práv. Subjektívne právo možno charakterizovať ako právo osôb vyplývajúce z právnych noriem, pričom ich možno rozdeliť na práva verejné a súkromné. Verejné subjektívne práva sú práva vyplývajúce z noriem verejného objektívneho práva, ktoré smerujú k realizácii obsahu zákona vo sfére verejno-mocenských právomocí. Predmetom preskúmavania v predmetnej veci v zmysle žaloby žalobcu je rozhodnutie dekana Fakulty rozhodnutie označené ako „Rozhodnutie o disciplinárnom opatrení“ zo dňa 16.03.2010, č.j. 101/2010, ktorým bolo rozhodnuté o podmienečnom vylúčení žalobcu zo štúdia na fakulte na dobu jedného roka a jemu predchádzajúce rozhodnutie žalovaného o odobratí zápočtu a skúšky z predmetu „Dátové štruktúry a algoritmy“ absolvované v zimnom semestri tretieho ročníka štúdia žalobcu a napadnuté rozhodnutie žalovaného označené ako „Preskúmanie rozhodnutia o podmienečnom vylúčení“ zo dňa 15.04.2010, č.j. ÚVaSŠ/130/3042/2010. Žalovaný namietal, že tieto rozhodnutia nemajú povahu rozhodnutí, ktoré môže preskúmavať súd a poukázal na ust. § 108 zák. č. 131/2002 Z.z., preto súd v prvom rade skúmal, či akty správnych orgánov, ktoré žalobca napáda majú povahu rozhodnutia vydaného v správnom konaní podliehajúceho prieskumu podľa piatej časti O.s.p. Podľa čl. 142 ods. 1 veta za bodkočiarkou Ústavy SR, súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahoch orgánu verejnej moci, ak tak ustanoví zákon. Podľa čl. 46 Ústavy SR, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu, však nesmie byť vylúčené rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. V správnom súdnictve je právo na prístup k súdu vymedzené princípom generálnej klauzuly (§ 244 ods. 3 O.s.p.) s negatívnou enumeráciou (§ 248 O.s.p.), z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia orgánov verejnej správy okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje. Konkrétne je vecný rozsah konania pred správnym súdom vymedzený v § 244 ods. 3 a § 248 O.s.p. tak, že rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Z preskúmavania sú následne vylúčené: a/ rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania, b/ rozhodnutia, ktorých vydanie závisí výlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb alebo technického stavu veci, ak sami o sebe neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania, zamestnania alebo podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti, c/ rozhodnutia o nepriznaní alebo odňatí odbornej spôsobilosti právnickým osobám alebo fyzickým osobám, ak sami o sebe neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania alebo zamestnanie, a d/ rozhodnutia správnych orgánov, ktorých preskúmanie vylučujú osobitné zákony. Súd považuje za potrebné uviesť, že výnimky z aplikácie Ústavy SR (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR), i keď sú ustanovené zákonom nie je možné vykladať extenzívne, ale treba ku nim pristupovať reštriktívne. V tejto súvislosti nemožno opomenúť ani judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorá postupne speje k novoformulovaným kritériám na posudzovanie aplikovateľnosti čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej iba Dohovor) a ktorá už naďalej nevylučuje aplikáciu Dohovoru aj pri rozhodovaní o sporoch medzi fyzickými a právnickými osobami a orgánmi verejnej moci o zákonnosť rozhodnutí daňových orgánov (Bendenoun proti Francúzsku - rozsudok z 24.02.1994). Do popredia sa dostáva predovšetkým kritérium individuálnych záujmov jednotlivca dotknutých administratívnym zásahom v spojení so skúmaním rozsahu uplatnenia diskrečných právomocí správneho orgánu pri realizácii tohto zásahu (pozri V., M.: I. aplikácie čl. 6 ods. 1 dohovoru v sporoch s orgánmi verejnej moci. In: Justičná revue, č. 5/2002, str. 616-635). Súdnemu prieskumu podliehajú len tie akty správnych orgánov, ktoré majú povahu individuálneho správneho aktu v prípade v konaní podľa druhej a tretej hlavy piatej časti povahu rozhodnutí. Rovnako tak treba mať na zreteli všeobecné právne princípy správneho konania aplikovateľné bez ohľadu na možné limitujúce zákonné ustanovenia v osobitných predpisoch ako aj základné princípy obsiahnuté v mnohých odporúčaniach prijatých na pôde Rady Európy (napr. Rezolúcia Výboru ministrov č. (77)31 o ochrane jednotlivca v súvislosti s rozhodnutiami správnych orgánov či Odporúčanie Výboru ministrov č. (2007)7 o dobrej verejnej správe), ktorými Rada Európy prezentuje hodnotový základ spoločný členským krajinám Rady Európy, vychádzajúci z rešpektu k ľudským právam a slobodám v oblasti rozhodovania orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.). V zmysle ust. § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy (t.j. druhej hlavy piatej časti O.s.p.) sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Predpokladom postupu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je, aby pri rozhodovaní správneho orgánu vydaného v správnom konaní išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú nadobudlo právoplatnosť (§247 ods. 2 O.s.p.). V zmysle § 247 ods. 3 O.s.p., predmetom preskúmania môžu byť za podmienok ustanovených v ods. 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným. S poukazom na hore uvedené ustanovenia je potrebné uviesť, že je daná právomoc súdu na preskúmanie žalobou oboch napadnutých správnych rozhodnutí, pretože nimi bol žalobca ukrátený na svojich právach. V § 1 ods. 1,2,3 zák. č. 131/2002 Z.z. je uvedené, že vysoké školy sú vrcholné vzdelávacie, vedecké, umelecké ustanovizne. Poslaním vysokých škôl, ktoré sú súčasťou európskeho procesu vysokoškolského vzdelávania a európskeho výskumného priestoru, je rozvíjať harmonickú osobnosť, vedomosti, múdrosť, dobro a tvorivosť v človeku a prispieť k rozvoju vzdelanosti, vedy, kultúry a zdravia pre blaho celej spoločnosti, a tým prispieť k rozvoju vedomostnej spoločnosti. Napĺňanie tohto poslania je predmetom hlavnej činnosti vysokých škôl. Hlavnou úlohou vysokých škôl pri napĺňaní ich poslania je poskytovanie vysokoškolského vzdelávania a tvorivé vedecké bádanie alebo tvorivá umelecká činnosť. Z vykonaného dokazovania ako aj zo súdneho spisu vyplýva, že žalobca dňa 26.01.2010 obdržal od prof. H.. V. K., V.., ktorý bol skúšajúcim garantom predmetu „Dátovej štruktúry a algoritmy“ na fakulte e-mailovú správu, v ktorej mu bolo oznámené, že bolo zistené, že zadanie č. 1, ktoré žalobca vypracoval v rámci zápočtovej práce z uvedeného predmetu v zimnom semestri v roku 2009/2010 nie je jeho pôvodnou prácou, nakoľko obsahuje časti, ktoré sa vyskytujú v zadaniach odovzdaných na fakulte z minulých rokov. Zároveň v tejto správe bolo oznámené žalobcovi, že týmto svojim konaním uviedol do omylu vyučujúcich, ktorí mu udelili zápočet, na ktorý nemá nárok a z toho dôvodu musí byť tento zápočet zrušený. V správe bolo ďalej žalobcovi oznámené , že sa má právo k zisteným skutočnostiam vyjadriť písomne do 16:00 hod. nasledujúceho dňa. Žalobca reagoval na túto správu v ten istý deň e-mailovou správou, v ktorej uvádza, že všetky svoje zadania vypracoval sám, a že k zhode s prácami z minulých období mohlo dôjsť predovšetkým z toho dôvodu, že na tých istých zadaniach, ktoré sa každý rok na fakulte opakujú pracovalo viacero študentov pred ním, ktorí používali rovnaké zdroje. Na správu žalobcu prof. Ing. V. K., V.. nezareagoval. Dňa 29.01.2010 prišla žalobcovi správa zo systému AIS nachádzajúcom sa na webovej stránke fakulty o tom, že mu bol odobratý (zrušený) zápočet z predmetu „Dátové štruktúry a algoritmy“ a v dôsledku toho aj skúška z tohto predmetu, ktorá mu bola zapísaná do jeho elektronického výkazu študenta dňa 21.01.2010 prof. Ing. V. K., V.. a klasifikovaná známkou „E“, t.j. dostatočne. Listom zo dňa 16.02.2010 označeným ako Pozvánka na zasadnutie disciplinárnej komisie „FIIT STU“, bol žalobca pozvaný na zasadnutie Disciplinárnej komisie fakulty konajúce sa dňa 26.02.2010 o 9,00 hod. v miestnosti zasadačky dekana fakulty za účelom prejednania oznamu o nečestnom konaní žalobcu z predmetu „Dátové štruktúry a algoritmy“. Dňa 16.03.2010 vydal dekan fakulty rozhodnutie o disciplinárnom opatrení a to podmienečné vylúčenie zo štúdia na fakulte na dobu jedného roka ako dôvody uviedol, že pri vypracovaní zadania z predmetu „Dátové štruktúry a algoritmy“ žalobca nepostupoval samostatne a nedovolene použil cudzie riešenie. Tým sa pri vypracovaní zadania dopustil nečestného konania, porušil § 22 ods. 3 Štatútu fakulty. V poučení prvostupňový správny orgán uviedol: Podľa čl. 4 Disciplinárneho poriadku fakulty pre študentov, môžete podať písomnú žiadosť o preskúmanie tohto rozhodnutia o disciplinárnom opatrení do ôsmich dní odo dňa jeho doručenia orgánu, ktorý rozhodnutie vydal. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Žalovaný vydal dňa 15.04.2010 rozhodnutie označené ako Preskúmanie rozhodnutia o podmienečnom vylúčení, ktorým rozhodnutie dekana Fakulty informatiky a informačných teórií STU potvrdil. V dôvodoch rozhodnutia bolo uvedené, že v rámci preskúmania rozhodnutia sa nepreukázalo, že vylúčenie zo školy bolo vydané v rozpore so zák. č. 131/2002 Z.z. (§ 15 ods. 1 písm. j/) a Disciplinárnym poriadkom fakulty (Čl. 1 ods. 1, Čl. 3 ods. 1 písm. c/) tak, ako ich určil dekan fakulty. Žalovaný v poučení uviedol, že toto rozhodnutie že je konečným rozhodnutím. Podľa z čl. 1 ods. 1 Disciplinárneho poriadku fakulty vyplýva, že disciplinárny priestupok je zavinené porušenie právnych predpisov alebo vnútorných predpisov Slovenskej technickej univerzity v Bratislave (ďalej STU) alebo jej súčasti alebo verejného poriadku. Podľa čl. 3 ods. 1 písm. c/ Disciplinárneho poriadku fakulty, za disciplinárny priestupok možno uložiť študentovi niektoré z týchto disciplinárnych opatrení: pokarhanie, podmienečné vylúčenie zo štúdia s určením lehoty a podmienok, pri dodržaní ktorých bude podmienečné vylúčenie zo štúdia zrušené, vylúčenie zo štúdia. Podľa čl. 4 ods. 4 Disciplinárneho poriadku STU, na rozhodovanie vo veci ukladania disciplinárnych opatrení sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 72 ods. 6 zák. č.131/2002 Z.z., rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia musí byť písomné, musí obsahovať odôvodnenie a poučenie o možnosti podať žiadosť o jeho preskúmanie; študentovi musí byť doručené do vlastných rúk. Žiadosť sa podáva orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, do ôsmich dní odo dňa jeho doručenia. Ak je týmto orgánom dekan, môže sám žiadosti vyhovieť a rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť, ak žiadosti nevyhovie postúpi ju rektorovi. Rektor rozhodnutie dekana preskúma a ak je v rozpore so zákonom, vnútorným predpisom verejnej vysokej školy alebo jej súčasti, rozhodnutie zmení alebo zruší, inak žiadosť zamietne a rozhodnutie potvrdí. Rektor musí vydať rozhodnutie najneskôr do 30 dní od doručenia žiadosti o preskúmanie rozhodnutia dekana. Podľa § 47 ods. 1, 2, 3 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade).Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. Výrok obsahu rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanoví osobitný zákon. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia Súd dospel k záveru, že dekan fakulty a ani rektor univerzity pri vydaní rozhodnutia nepostupovali v súlade so všeobecnými predpismi o správnom konaní konkrétne s § 47 ods. 2 a 3 , na ktoré odkazuje čl. 4 ods. 4 Disciplinárneho poriadku. Vzhľadom na uvedené je potrebné dodať, že rozhodnutie o disciplinárnom opatrení nemá povinné obsahové náležitosti výroku. Vždy je potrebné uviesť ustanovenie právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo. Rovnako je nevyhnutné, aby z výroku bolo jasné kto je adresátom rozhodnutia a čo sa rozhodnutím zakladá, mení alebo ruší (konkrétne pávo alebo povinnosť), resp. autoritatívne potvrdzuje. Výrok rozhodnutia musí obsahovať popis skutku uvedením miesta, času a spôsobu spáchania, poprípade aj uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na tom, aby nemohol byť zamenený s iným. Odôvodnenie rozhodnutia má poskytnúť skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia musí zhrnúť a zhodnotiť všetky skutočnosti, ktoré sú podkladom výroku rozhodnutia Preto v ňom správny orgán musí uviesť nielen hodnotenie dôkazov, ktoré vykonal, ale reagovať aj na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníka konania, i keď ich pri svojom rozhodnutí ne V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia spravidla najskôr opíše podstata veci. Potom nasleduje rozbor dôkazov a ostatných podkladov pre rozhodnutie. Je potrebné reagovať na pripomienky a návrhy účastníka konania, na jeho vyjadrenia k podkladom rozhodnutia a vysporiadať sa s prípadnými rozpormi v jednotlivých dôkazoch. Potom sa uvedú závery o tom, ktoré skutočnosti sa považujú za nepochybne zistené, posúdi sa ich právny význam, vysloví úsudok o predmete konania a zdôvodní sa použitie právnej normy citovanej vo výroku rozhodnutia. V odôvodnení druhostupňového rozhodnutia je vhodné popísať doterajší priebeh konania (kto, kde, kedy vydal rozhodnutie, koho a akej veci sa týkalo), kto a kedy podal odvolanie, resp. rozklad(zhodnotí sa, či je opravný prostriedok podaný včas a oprávnenou osobou). Ďalej sa stručne opíše, čo účastník konania vo svojom odvolaní namieta, čo navrhuje a súčasne reaguje na všetky jeho podnety a tvrdenia. Odvolací orgán by mal pri formulácii odôvodnenia svojho rozhodnutia dbať na jeho presvedčivosť a náležite vysvetliť a odôvodniť svoj názor na prejednávanú vec. Súd konštatuje, že oba správne orgány pri vydani napadnutých rozhodnutí takto naznačeným smerom nepostupovali a preto bolo potrebné obe rozhodnutia zrušiť pre ich nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. Podľa § 250j ods. 7 O.s.p., správne orgány sú viazané právnym názorom súdu. V novom konaní budú správne orgány povinné postupovať naznačeným smerom a v rozhodnutiach presne popísať v čom vidia správne orgány plagiátorstvo v práci žalobcu. V spise sa nenachádza zápisnica disciplinárnej komisii a preto súd nemohol zistiť aké dôkazy boli zo strany účastníkov na prejednaní priestupku prednesené a ako boli vyhodnotené. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania, ktorých výška pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 66,- eur a z trov konania, ktoré si vyúčtoval právny zástupca žalovaného podaním doručeným súdu dňa 20.09.2012 v nasledovnom členení: 1/prevzatie a príprava právneho zastúpenia vrátane prvej porady s klientom (03.05.2010) 127,16 eur; 2/spísanie žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaných (24.05.2010) 127,16 eur; 3/účasť na pojednávaní vo veci (iba 25% z dôvodu neotvorenia pojednávania zo dňa 07.08.2012) 31,79 eur; 4/účasť na pojednávaní vo veci (18.09.2012) 127,16 eur; odmena advokáta spolu, vrátane DPH 20% je 495,92 eur; 2x režijný paušál á 7,21 eur spolu 14,42 eur; 2x režijný paušál á 7,635 eur spolu 15,270 eur, režijné paušály spolu vrátane 20% DPH 52,93 eur; náhrada cestovného z Bratislava, Zámocká - Krajský súd Bratislava a späť (07.08.2012) 2,288 eur; Bratislava, Zámocká - Krajský súd Bratislava a späť (18.09.2012) 2,288 eur, náhrada cestovného za vykonané cesty spolu s DPH 20% je 5,495 eur; náhrada za stratu času z Bratislava, Zámocká - Krajský súd Bratislava a späť (07.08.2012) 25,420 eur; z Bratislava, Zámocká - Krajský súd Bratislava a späť (18.09.2012) 25,420 eur, náhrady stratu času s DPH 20% 61,010 eur. Celkové vyúčtovanie trov právneho zastúpenia (vrátane DPH 20%) je 615,355 eur. Súd nepriznal žalobcovi vyúčtované trovy za 1 úkon a 1x paušál za žiadosť o preskúmanie rozhodnutia o disciplinárnom opatrení zo dňa 23.03.2010, nakoľko tento úkon bol právnym zástupcom žalobcu vykonaný v správnom konaní. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za zákonný a čoho sa odvolateľ domáha.