KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava25. 10. 2012plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4S/200/2010 z 25. 10. 2012

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 25. októbra 2012, sp. zn. 4S/200/2010, ECLI:SK:KSBA:2012:1010201056.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4S/200/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010201056
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1010201056.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členiek
senátu JUDr. Soni Langovej a JUDr. Miloty Tóthovej v právnej veci žalobcu: P. C., nar. XX.XX.XXXX,
K. Q. X/XXX, XXX XX E., právne zastúpenie: JUDr. Ľubomír Kaščák, advokát so sídlom Horná č. 35,
974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Kutuzovova č. 8,
832 47 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ministra vnútra Slovenskej republiky číslo: OÚ
22 - 29/2010 zo dňa 19.3.2010 v spojení s rozhodnutím náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl
Slovenskej republiky č. ŠbPO-127-46/2009 zo dňa 4.12.2009, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu v zákonom určenej lehote sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia
žalovaného číslo: OÚ 22 - 29/2010 zo dňa 19.3.2010, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie náčelníka
Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky č. ŠbPO-127-46/2009 zo dňa 4.12.2009,
ktorým nepovolil obnovu konania vo veci právoplatného a vykonateľného rozhodnutia náčelníka
Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky č. ŠbPeM-812-112/2006 z 27.11.2006. Uviedol,
že na základe Personálneho rozkazu riaditeľa Personálneho úradu č. 8054 zo dňa 4.10.2006 bol
prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka podľa ustanovenia § 70 ods. 1 písm. b)
zákona č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky
a o zmene a doplnení niektorých zákonov, proti ktorému podal v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom
uviedol opätovne skutočnosti týkajúce sa užívania spreja Stopangin a okolnosti týkajúce sa dychovej
skúšky na alkohol. Náčelník Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky rozhodnutím č.
ŠbPeM-812-112/2006 zo dňa 27.11.2006 odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil Personálny rozkaz č.
8054. Žalobca napadol uvedené rozhodnutie súdnou žalobou. Prvostupňový súd po prejednaní veci
v konaní sp. zn. 2S 36/2007 rozhodol tak, že žalobu zamietol. Žalovaný uviedol, že v zákonom
stanovenej lehote podal dňa 27.10.2009 návrh na obnovu konania, v ktorom namietal, že personálny
úrad svoje rozhodnutie oprel len o výsledky zistené príslušníkom Vojenskej polície dňa 4.7.2006,
pričom z rozhodnutia nie je zrejmé, akými ďalšími dôkazmi a skutočnosťami sa správny orgán pri
svojom rozhodnutí zaoberal a či vôbec bral do úvahy námietky účastníka konania, nie je podložené,
že by si správny orgán napríklad vyžiadal trestný spis ÚVP Topoľčany č. ÚVP-TO-105/2006 (ktorého
súčasťou je napr. lekárske potvrdenie, čestné prehlásenie veliteľa roty, ktorý bol priamo prítomný pri
dychovej skúške a pod.) alebo vypočul nejakých svedkov vo vzťahu k množstvu požitého alkoholu,
celkovej pracovnej činnosti žalobcu v inkriminovaný deň a nezaoberal sa otázkou samotných hodnôt
nameraných pri dychovej skúške, pričom pre rozhodnutie mu stačilo len potvrdenie o dychovej skúške
a tento postup odôvodnil tým, že dôvod skončenia služobného pomeru uvedený v § 70 ods. 1 písm.



d) zákona č. 346/2005 Z.z. je dôvodom obligatórnym. Namietal, že taktiež odvolací správny orgán
nebral do úvahy iné dôkazy a skutočnosti potrebné pre rozhodnutie o otázke, či vykonával službu pod
vplyvom alkoholu a vychádzal len z výsledkov dychovej skúšky. Žalobca ďalej namietal, že správne
orgány sa neriadili ustanovením § 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. a v dôsledku nesprávneho postupu
správnych orgánov bolo porušené aj ustanovenie § 3 ods. 4 cit. zákona. Poukázal aj na rozpor medzi
tvrdením druhostupňového správneho orgánu, že ustanovenie § 70 ods. 1 písm. d) zákona č. 346/2005
Z.z. predstavuje obligatórne ustanovenie zákona a oficiálnym stanoviskom publikovaným v časopise
Ministerstva obrany Slovenskej republiky „Obrana č. 10/2007, článok s názvom „Vojak, alkohol a
právne následky“ od autora JUDr. Jozefa Brtáňa, Úrad právnych služieb, ktorému zodpovedá aj prax v
ozbrojených silách, existuje nie málo prípadov, kedy u profesionálneho vojaka bolo zistené dychovou
skúškou požitie alkoholu a ustanovenie § 70 ods. 1 písm. d) cit. zákona aplikované bolo, čím dochádza
k porušovaniu ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z.z. žalobca uviedol, že rozhodnutím č.
ŠbPO-127-46/2009 zo dňa 4.12.209 náčelník Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky
zamietol návrh a obnovu konania nepovolil, proti ktorému žalobca podal odvolanie, v ktorom namietal,
že o porušení jeho procesných práv postupom správneho orgánu dospel až na základe preštudovania
administratívneho spisu o disciplinárnom konaní uloženom na VÚ 4650 Trenčín dňa 21.10.2009 a
Osobného spisu profesionálneho vojaka uloženého vo vojenskom archíve Trnava dňa 27.10.2009, v
dôsledku čoho mal za to, že trojmesačná subjektívna lehota ustanovená zákonom bola dodržaná,
namietal, že správne orgány sa nezaoberali námietkami účastníka konania a namietal porušenie
ustanovenia § 3 ods. 2 a 4, § 32 ods. 1, § 33 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb. a rovnaké skutočnosti
namietal aj v podanej žalobe. Napadnuté rozhodnutie žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie
konanie, pretože vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe došlým súdu dňa 15.7.2010 namietal nedostatok
pasívnej legitimácie označeného žalovaného a to Slovenskej republiky -Ministerstva obrany Slovenskej
republiky, pretože vo veci v poslednom stupni (§ 250 ods. 4 O.s.p.) rozhodovalo Ministerstvo obrany
Slovenskej republiky, resp. minister obrany, ktoré bolo aj vecne príslušným subjektom, a preto žiadal
žalobu podanú proti žalovanému Slovenská republika - Ministerstvo obrany Slovenskej republiky,
Kutuzovova 8, Bratislava z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie zamietnuť. Poukazoval na to, že bol
dodržaný postup podľa § 73 ods. 1 veta druhá a § 73 ods. 2 zákona č. 346/2005 Z.z., čím boli žalobcovi
poskytnuté všetky oprávnenia podľa § 33 zákona č. 71/1967 Zb. Uviedol, že žalobca bol prepustený zo
služobného pomeru podľa § 70 ods. 1 písm. d) zákona č. 346/2005 Z.z. z dôvodu závažného porušenia
základnej služobnej povinnosti, ktorým podľa § 70 ods. 4 cit. zákona je aj výkon štátnej služby pod
vplyvom alkoholu. Pred prepustením zo služobného pomeru bolo zákonom stanoveným spôsobom
zistené požitie alkoholu aj jeho množstvo, čo žalobca nespochybňuje, a túto skutočnosť nespochybňoval
ani pred vydaním rozhodnutia o prepustení a až v odvolacom konaná začal žalobca tvrdiť, že nepožil
alkohol ale liek Stopangin, avšak toto tvrdenie žalobca nijako nepreukázal. V tejto súvislosti žalovaný
uviedol, že nebol žiaden dôvod aby akceptoval obranu žalobcu, ktorá nebola preukázaná žiadnym
dôkazom a nebol preto ani povinný vykonávať žiadne dokazovanie na preukázanie týchto tvrdení a
nie je ani zrejmé, ako by takého dokazovania bolo možné vykonať. Žalobca preto ani nemohol poručiť
vytýkané ustanovenia § 3 ods. 2 a 4 a § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. žalobca poukázal tiež na to,
že vychádzal z konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v podobných veciach a z
odborných vyjadrení, z ktorých jednoznačne vyplýva, že po požití liekov je výsledok dychovej skúšky
negatívny už po 10 - 15 minútach, pričom množstvo alkoholu je po požití liekov minimálne. Žalovaný
ďalej zdôraznil, že vzhľadom na pozitívne zistenie alkoholu v krvi ešte po viac ako hodine po prvom
zmeraní a aj vzhľadom na množstvo zisteného alkoholu v krvi je evidentné, že nemohlo ísť o následok
požitia lieku Stopangin a taktiež je preukázané vzhľadom na zistené množstvo alkoholu v krvi (0,50
promile), že žalobca bol pod vplyvom alkoholu. Taktiež poukázal na to, že nebolo preukázané, že by sa
žalobcovi nejakým spôsobom odňala možnosť zúčastniť sa na konaní. Vzhľadom na uvedené žiadal,
aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) bez
nariadenia pojednávania podľa § 250f ods. 1 a 2 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu
dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k
záveru, že žaloba nie je dôvodná.



Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade
s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi
predpismi.

V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu
správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a
hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi.

V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v
priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia.

Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného číslo: OÚ
22 - 29/2010 zo dňa 19.3.2010, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie náčelníka Generálneho štábu
ozbrojených síl Slovenskej republiky č. ŠbPO-127-46/2009 zo dňa 4.12.2009, ktorým nepovolil obnovu
konania vo veci právoplatného a vykonateľného rozhodnutia náčelníka Generálneho štábu ozbrojených
síl Slovenskej republiky č. ŠbPeM-812-112/2006 z 27.11.2006.

Súd napriek nepresnému označeniu žalovaného v žalobe, ale presne identifikovateľného, konal voči
Ministerstvu obrany SR, pretože označený subjekt je v danej veci príslušným druhostupňovým správnym
orgánom, v mene ktorého koná minister obrany. Podľa názoru súdu takéto nesprávne označenie
nevyvoláva nedostatok pasívnej legitimácie, a preto túto námietku žalovaného súd hodnotil ako
irevelantnú.

Podľa § 70 ods. 1 písm. d) zákona č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených
síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov služobný pomer profesionálneho
vojaka sa skončí prepustením, ak závažným spôsobom porušil niektorú základnú povinnosť ustanovenú
týmto zákonom alebo porušil niektorý zákaz ustanovený týmto zákonom.

Podľa § 70 ods. 4 cit. zákona za závažný spôsob porušenia základnej povinnosti podľa odseku 1 písm. d)
sa považuje najmä výkon štátnej služby pod vplyvom alkoholu alebo inej omamnej alebo psychotropnej
látky, spôsobenie dopravnej nehody pod vplyvom alkoholu alebo inej omamnej alebo psychotropnej
látky, prijatie úplatku, podplácanie alebo nepriame úplatkárstvo.

Podľa § 73 ods. 1 cit. zákona návrh na prepustenie profesionálneho vojaka zo služobného pomeru
spracúva veliteľ po splnení dôvodov uvedených v § 70 ods. 1 písm. a) až h) a v § 70 ods. 2 písm. b)
alebo na základe žiadosti profesionálneho vojaka o prepustenie zo služobného pomeru podľa § 70 ods.
2 písm. a) alebo odseku 7, alebo na základe písomného oznámenia profesionálneho vojaka o splnení
podmienok podľa § 71. Po oboznámení profesionálneho vojaka s návrhom na jeho prepustenie veliteľ
bezodkladne predloží návrh na prepustenie vedúcemu služobného úradu oprávnenému rozhodnúť o
prepustení profesionálneho vojaka zo služobného pomeru.

Podľa § 81 cit. zákona na konanie vo veciach služobného pomeru profesionálneho vojaka sa vzťahujú
všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 62 ods. 1 písm. c) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) konanie pred
správnym orgánom ukončené rozhodnutím, ktoré je právoplatné, sa na návrh účastníka konania obnoví,
ak nesprávnym postupom správneho orgánu sa účastníkovi konania odňala možnosť zúčastniť sa na



konaní, ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom
konaní;

Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 18.9.2006 bol daný návrh na prepustenie
profesionálneho vojaka zo služobného pomeru nakoľko tento podľa Zápisu o dychovej skúške číslo
ČTS: ÚVP-TO-105/2006 zo dňa 04.07.2006 v čase o 08,11 hod. dychovou skúškou vykonanou pomocou
elektronického meracieho prístroja Alcotest 7410 (Dräger) mal namerané hodnoty 0,24 Mg/l alkoholu
v dychu, čo zodpovedá hodnote 0,50 promile alkoholu v krvi, ako aj pri opakovanej dychovej skúške
vykonanej v čase o 09,14 hod., mal namerané hodnoty 0,14 Mg/l, čo zodpovedá hodnote 0,29 promile
alkoholu v krvi. S týmito údajmi bol žalobca oboznámený, čo potvrdil svojim podpisom. Z obsahu
administratívneho spisu ďalej vyplynulo, že žalobca v reálnom čase netrval na odbere krvi, nenamietal
ani postup správneho prvostupňového orgánu pri spracovaní návrhu na prepustenie zo služobného
pomeru (zo dňa 18.09.2006) a nedoložil ani žiaden relevantný dôkaz do spisu (lekársku správu) o
možnom užívaní lieku bez následkov na výkon profesie profesionálneho vojaka. Personálnym rozkazom
riaditeľa personálneho úradu č. 8054 zo dňa 4.10.2006 bol žalobca podľa § 70 ods. 1 písm. d) zákona
č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o
zmene a doplnení niektorých zákonov prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka,
ktorého služobný pomer skončí dňom doručenia rozhodnutia 11.10.2006. Voči personálnemu rozkazu
podal žalobca odvolanie, v ktorom uviedol, že alkohol, ktorý požil deň pred zisťovaním, nemohol
priniesť pozitívny výsledok pri jeho kontrole v deň zisťovania a výsledok pripisoval účinku alkohol
obsahujúcom lieku ústnemu spreju Stopangin, ktorý v danom období užíva o čom vedelo viacero
príslušníkov roty. V ďalšom poukázal na doterajší výkon svojej profesie, na sociálne a rodinné pomery
a zdôraznil, že počas svojej 19 ročnej vojenskej služby bol disciplinovaný a jednalo sa u neho o
prvý priestupok, ktorý sa mu stal prvýkrát, doteraz nebol nikdy trestaný. Poukázal aj na to, že u
útvaru sa stali priestupky ako prítomnosť alkoholu a omamných a psychotropných látok a doteraz
uvedené osoby slúžia ako profesionálni vojaci. Následne náčelník Generálneho štábu ozbrojených síl
SR vydal rozhodnutie č. ŠbPeM-812-112/2006 zo dňa 27.11.2006, ktorým zamietol odvolanie žalobcu
a potvrdil personálny rozkaz riaditeľa personálneho úradu č. 8054 zo dňa 4.10.2006. V odôvodnení
rozhodnutia uviedol, že prvostupňový orgán pri vydaní rozhodnutia postupoval pri jeho vydaní v súlade
so zákonom i zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov a dôvod
skončenia služobného pomeru uvedený v § 70 ods. 1 písm. d) zákona kvalifikovaný ako závažný
spôsob porušenia základnej povinnosti je dôvodom obligatórnym a v prípade, akým bola prítomnosť
alkoholu v dychu zistená prístrojom Dräder ALCOTEST 7410 neumožňuje voči odvolateľovi aplikovať
iný postup ako je uvedený v § 70 ods. 1 písm. d) zákona. Navrhovateľ sa žalobou podanou v
zákonnej lehote na súd domáhal preskúmania tohto rozhodnutia. Krajský súd v Bratislave v konaní
vedenom pod spis zn. 2S 36/2007 rozhodol tak, že rozsudkom č.k. 2S 36/07 - 29 zo dňa 21.11.2008
žalobu zamietol. Žalobca podal návrh na obnovu konania zo dňa 27.10.2009, doručený náčelníkovi
Generálneho štábu ozbrojených síl dňa 5.11.2009 v ktorom namietal, že prvostupňový správny orgán
svoje rozhodnutie oprel len o výsledky zistené príslušníkom vojenskej polície dňa 4.7.2006 avšak z
odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, akými ďalšími dôkazmi a skutočnosťami sa správny orgán pri
svojom rozhodnutí zaoberal a či vôbec bral do úvahy námietky účastníka konania a nie je preukázané,
či si vôbec napríklad vyžiadal trestný spis ÚVP Topoľčany č. ÚVP-TO-105/2006 (ktorého súčasťou je
lekárske potvrdenie, čestné prehlásenie veliteľa roty, ktorý bol priamo prítomný pri dychovej skúške
a pod.) alebo vypočul nejakých svedkov vo vzťahu k množstvu požitého alkoholu, celkovej pracovnej
činnosti v inkriminovaný deň a ani sa nezaoberal otázkou hodnôt nameraných pri dychovej skúške a teda
nezisťoval podstatnú okolnosť, či bol profesionálny vojak pod vplyvom alkoholu a pre jeho rozhodnutie
stačilo len potvrdenie o dychovej skúške. Taktiež druhostupňový správny orgán nebral do úvahy iné
dôkazy a skutočnosti potrebné pre rozhodnutie o otázke, či profesionálny vojak vykonával štátnu službu
pod vplyvom alkoholu a vychádza len z výsledkov dychovej skúšky a tento postup odôvodnil tým,
že dôvod skončenia služobného pomeru uvedený v § 70 ods. 1 písm. d) zákona č. 346/2005 Z.z. je
obligatórnym dôvodom. Namietal, že správne orgány nemali k dispozícii žiadne iné dôkazné prostriedky
a ani sa nesnažili si ich zaobstarať napriek tomu, že účastník konania na ne poukazoval. Namietal aj
tvrdenie druhostupňového správneho orgánu, že ustanovenie § 70 ods. 21 písm. d) zákona č. 346/2005
Z.z. prestavuje obligatórne ustanovenie a v tejto súvislosti poukazoval na právny názor uvedený v
časopise Ministerstva obrany SR „Obrana“, v článku s názvom „Vojak, alkohol a právne následky autora
JUDr. Jozefa Brtáňa, Úrad právnych služieb, v zmysle ktorého je možné konštatovať, že rozhodujúce
nie je len samotné zistenie alkoholu pri výkone štátnej služby, ale výlučne vplyv alkoholu, nakoľko



nie pri každom zistení alkoholu musí byť dotyčná osoba aj pod jeho vplyvom a porušenie základnej
povinnosti závažným spôsobom sa profesionálny vojak dopustí až v prípade preukázaného výkonu
štátnej služby pod vplyvom alkoholu a teda na prepustenie zo služobného pomeru nemusí vždy stačiť
len samotné preukázanie zistenia alkoholu. Poukazoval na to, že publikovanému právnemu názoru
zodpovedá aj prax v ozbrojených silách a existuje nie málo prípadov, kedy bolo u profesionálneho
vojaka dychovou skúškou zistené použitie alkoholu a ustanovenie § 70 ods. 1 písm. d) zákona č.
346/2005 Zz. aplikované nebolo a nebol za porušenie zákona riešený ani zodpovedný veliteľ. Poukázal
ďalej na to, že zo strany konajúcich správnych orgánov došlo k porušeniu ustanovenia § 3 ods. 1
zákona č. 346/2005 Z.z., § 3 ods. 2. a 4, § 33 ods. 2, nakoľko napriek dĺžke konania navrhovateľ ako
účastník konania nebol okrem personálneho pohovoru vypočutý, správne orgány nekonali v súčinnosti
s ním, bol síce vyzvaný na predloženie svojho stanoviska, čo však správny orgán vykonal iba formálne,
nakoľko sa vôbec nezaoberal jeho námietkami a vyzval ho v štádiu konania, kedy nemohol mať
vedomosť, že správny orgán bude vychádzať len z výsledkov dychovej skúšky a táto skutočnosť mu ani
nebola oznámená. Namietal, že postupom správnych orgánov boli porušené jeho práva ako účastníka
konania, rozhodnutia nevychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, nebol presne a úplne
zistený skutočný stav veci, nebolo vykonané dokazovanie a pri rozhodovaní správne orgány vychádzali
len z výsledkov dychovej skúšky. Poukázal aj na to, že bol okrem skončenia služobného pomeru
riešený aj disciplinárne veliteľom útvaru, na základe disciplinárneho rozkazu č. prpv-158-17/2006 mu
bolo uložené disciplinárne opatrenie „písomné pokarhanie“ a uvedené rozhodnutie bolo na základe
preskúmania rozhodnutia mimo odvolacie konanie zrušené ako nezákonné. Na základe uvedeného
žiadal o povolenie obnovy konania ukončené rozhodnutím náčelníka Generálneho štábu zbrojených
síl SR č. ŠbPeM-812-112/2006 zo dňa 27.11.2006 a aby nové konanie vykonal podľa § 64 ods. 1
personálny úrad. Náčelník Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky rozhodnutím číslo
ŠbPO-127-46/2009 zo dňa 4.12.2009 návrh žalobcu na povolenie obnovy konania vo veci právoplatného
a vykonateľného rozhodnutia č. ŠbPeM-812-112/2006 zo dňa 27.11.2006 zamietol a obnovu konania
nepovolil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ podal návrh na obnovu konania v rozpore
s § 63 ods. 3 správneho poriadku po uplynutí trojmesačnej subjektívnej lehoty na podanie návrhu,
nakoľko z administratívneho spisu je zrejmé, že o dôvodoch obnovy, predovšetkým procesnoprávneho
i vecného charakteru navrhovateľ vedel už 5.2.2007, týmto dátumom je opatrená žaloba navrhovateľa
na Krajský súd v Bratislave, na druhej a tretej strane žaloby sú uvedené procesnoprávne dôvody a teda
navrhovateľ svoj nárok mohol uplatniť u správneho orgánu do 5.5.2007. Uviedol, že navrhovateľ mal
možnosť vyjadriť sa k okolnostiam skutku, spôsobu jeho vyšetrovania, čo aj urobil. Bolo jednoznačne
preukázané požitie alkoholických nápojov pred nástupom navrhovateľa do služby dňa 4.7.2006, ktoré
bolo zistené relevantným spôsobom riadne certifikovaným prístrojom Dräder ALCOTEST č. ARUK 0061
s certifikátom platným zo dňa 15.9.2006 a navrhovateľ spôsob jeho zistenia nespochybnil. K odbornému
článku uvedenému v rezortnom časopise, zaujal stanovisko, že argumentácia navrhovateľa je z hľadiska
ustanovenia § 70 ods. 4 písm. a) zákona nepoužiteľná. Námietku navrhovateľa, že príčinou prítomnosti
alkoholu v dychu je požitie prípravku dňa 4.7.2006 neakceptoval vzhľadom na to, že prípravok v objeme
250 ml obsahuje 10 gr. 96% etanolu, jedno balenie prípravku čo do obsahu alkoholu zodpovedá 0,25 dl.
40% liehoviny, a pri 0,50 promile alkoholu v dychu by dospelý muž vo veku navrhovateľa a priemernej
telesnej váhe musel spotrebovať 4 balenia prípravku, čo nie je pri bežnom užívaní tohto prípravku
obvyklé. Konštatoval, že návrh navrhovateľa na obnovu konania vo veci rozhodnutia nespĺňa podmienky
pre uplatnenie postupu podľa § 62 správneho poriadku.

Navrhovateľ podal proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote odvolanie, doručené prvostupňovému
správnemu orgánu dňa 22.12.2009, v ktorom namietal, že trojmesačná subjektívna lehota bola zo
strany navrhovateľa dodržaná, nakoľko navrhovateľ k záveru o porušení jeho procesných práv postupom
správneho orgánu dospel až na základe preštudovania administratívneho spisu o disciplinárnom konaní
u VÚ Trenčín dňa 21.10.2009 a Osobného spisu profesionálneho vojaka uloženého vo vojenskom
archíve Trnava dňa 27.10.2009. Zotrval na námietke, že správne orgány sa nezaoberali námietkami
účastníka konania napriek tomu, že ich mali k dispozícii, v dôsledku čoho nebol zistený presne a
úplne skutočný stav veci, neboli rešpektované procesné práva navrhovateľa v konaní, odôvodnenia
personálneho rozkazu č. 8054 zo dňa 4.10.2006 a rozhodnutia č. ŠbPeM-812-112/2006 zo dňa
27.11.2006 neobsahujú náležitosti v súlade s ustanovení § 47 ods. 3 správneho poriadku, správny orgán
sa s tvrdeniami uvedenými v návrhu na obnovu konania nevysporiadal ani s problematikou uvedenou
v odbornom článku, na ktorý navrhovateľ poukázal a taktiež namietal, že správny orgán sa o povolení
obnovy konania nerozhodol v lehote podľa § 49 ods. 2 správneho poriadku.



Ministerstvo obrany Slovenskej republiky rozhodnutím číslo: OÚ 22-29/2010 zo dňa 19.3.2010
zamietlo odvolanie a rozhodnutie náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky
č. ŠbPO-127-46/2009 zo dňa 4.12.2009 potvrdil. V odôvodnení odvolací orgán nesúhlasil s postupom
správneho orgánu pri posudzovaní plynutia trojmesačnej subjektívnej lehoty podľa § 63 ods. 3 správneho
poriadku, nakoľko v jeho postupe je rozpor medzi tým ako správny orgán hodnotil plynutie lehoty v
napadnutom rozhodnutí a jeho stanovisku č. ŠbPO-127-46/2009 zo dňa 4.12.2009, v ktorom uviedol,
že navrhovateľ lehotu pre podanie návrhu podľa § 63 ods. 3 správneho poriadku dodržal. Odvolací
orgán uviedol, že z troch kumulatívnych hmotnoprávnych podmienok uvedených v § 62 ods. 1 písm.
c) správneho poriadku neboli splnené dve, a to „ak nesprávnym postupom správneho orgánu sa
účastníkovi konania odňala možnosť zúčastniť sa na konaní ak to mohlo mať podstatný vplyv na
rozhodnutie“. Poukázal na to, že s prihliadnutím na ustanovenie § 73 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z.z.
platného v dobe konania o prepustení účastníka konania zo služobného pomeru a ustanovenie § 81
cit. zákona platí vzťah osobitného a všeobecného, podľa ktorého na začatie konania sa lex specialis
uplatnilo ustanovenie § 73 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z.z. a teda účastník konania bol oboznámený s
návrhom na jeho prepustenie a bola mu daná možnosť sa k veci vyjadriť, čo aj urobil a svojím vyjadrením
potvrdil skutkový stav veci, a preto prvostupňový orgán postupoval ďalej v intenciách hmotnoprávneho
predpisu. Uviedol, že z predložených písomností vyplýva, že účastník konania žiadnym spôsobom
nenamietal procesné pochybenia prvostupňového správneho orgánu a rovnako ho nenamietal ani v
odvolaní proti personálnemu rozkazu riaditeľa Personálneho úradu č. 8054 zo dňa 4.12.2006 a v
konaní nepredložil žiadne námietky ani návrhy ani nenavrhol doplnenie ďalších dôkazov. Konštatoval,
že postup prvostupňového správneho orgánu bol v súlade s hmotnoprávnym predpisom a so správnym
poriadkom, vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a podklady a dôkazy a skutočnosti,
ktoré boli zistené v konaní boli dostatočné na vydanie predmetného personálneho rozkazu. Preto ani
druhostupňový správny orgán pri rozhodovaní o návrhu o obnove konania vzhľadom na dôkazy, ktoré
boli zhromaždené vo veci pred vydaním napadnutého personálneho rozkazu nemusel zabezpečovať
ďalšie dôkazy, a to ani tie, na ktoré poukazoval účastník konania v návrhu na obnovu konania (obsah
trestného spisu ÚVP Topoľčany a osobného spisu účastníka konania uloženého vo Vojenskom archíve
Trnava z dôvodu, že im nebola zo strany správnych orgánov venovaná žiadna pozornosť), nakoľko
tieto navrhované dôkazy nemohli mať žiaden relevantný vplyv. Odvolací orgán sa nestotožnil s názorom
prvostupňového správneho orgánu, ktorý vyjadril v napadnutom rozhodnutí vo vzťahu k právnemu
názoru publikovanom v časopise Ministerstva obrany SR „Obrana“ uvedený v článku „Vojak, alkohol a
právne následky“ od autora JUDr. Jozefa Brtáňa, Úrad právnych služieb Ministerstva obrany Slovenskej
republiky na ktorý sa odvolával účastník konania a uviedol, že pre posúdenie vplyvu alkoholu na výkon
štátnej služby účastníka konania treba vychádzať z toho, že pri prvom meraní 4.7.2006 bola v jeho
dychu nameraná hladina 0,24 mg/l v dychu, čo zodpovedá 0,50 promile alkoholu v krvi, či je dôvodom
na jeho obligatórne prepustenie zo služobného pomeru podľa § 70 ods. 1 písm. d) zákona č. 346/2005
Z.z. a to aj podľa predmetného odborného článku a táto hranica, t.j. vplyv na alkohol vo výkone štátnej
služby je v § 70 ods. 4 zákona č. 346/2005 Z.z. pojmovo vymedzená ako závažný spôsob porušenia
základnej povinnosti a preto na základe týchto skutočností právne irelevantné, či od prvého merania o
08:11 hod. do druhého merania o 09:14 hod. došlo k poklesu nameranej hladiny alkoholu v dychu, t.j.
či šlo o tzv. zbytkový alkohol. Odvolací orgán po preskúmaní podmienok na povolenie obnovy konania
uvedených § 62 ods. 1 písm. c) správneho poriadku dospel k záveru, že postup správnych orgánov bol
v súlade so správnym poriadkom. Ohľadom dodatočne zhromaždených dôkazov (odpoveď Štátneho
úradu pre kontrolu liečiv v Bratislave ohľadom odborného posúdenia účinku lieku Stopangin sprej na
ľudský organizmus po požití alkoholických nápojov zn. 10/0082 zo dňa 25.1.2010 a úradný záznam z
13.1.2010) zaujal stanovisko, že tieto dôkazy by boli vhodné ako doplňujúce, nie rozhodujúce dôkazy
zhromaždené ešte pred vydaním personálneho rozkazu o prepustení účastníka konania zo služobného
pomeru, pre posúdenie návrhu na obnovu konania podľa § 62 ods. 1 písm. c) správneho poriadku nie sú
tieto dva dodatočne vykonané dôkazy právne relevantné, a preto v konaní na tieto dôkazy neprihliadal.

Súd konštatuje, že správne orgány dostatočne zistili skutočný stav veci na základe vykonaných dôkazov.
Zo zadovážených dôkazov je preukázané, že žalobca závažným spôsobom porušil základnú povinnosť
profesionálneho vojaka tým, že dňa 4.7.2006 vykonával výkon štátnej služby pod vplyvom alkoholu,
čo bolo potvrdené aj výsledkami dychovej skúšky riadne certifikovaným prístrojom ALCOTEST 7410
(Dräger) výrobné číslo ARUK-0061, kedy v čase o 08.11 hod. mal namerané v dychu 0,24mg/l čo
zodpovedá 0,50 promile alkoholu v krvi a pri opakovanej dychovej skúške v čase o 09,14 hod. bola



nameraná hodnota 0,14 mg/l g/l alkoholu v dychu, čo znamená 0,29 promile alkoholu v krvi. Žalobca bol
oboznámený s návrhom na prepustenie zo služobného pomeru, čo potvrdzuje záznam o vykonanom
personálnom pohovore zo dňa 18.9.2006, mal možnosť vyjadriť sa k veci, čo realizoval podaním zo dňa
25.9.2006 bez toho, že by navrhoval vykonať ďalšie dôkazy, tieto nepredložil ani v odvolacom konaní
a neuviedol žiadne námietky týkajúce sa procesného pochybenia správnych orgánov. Správne orgány
postupovali podľa citovaných ustanovení zákona č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych
vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nakoľko bolo
jednoznačne preukázané, že žalobca vykonával službu pod vplyvom alkoholu a vzhľadom na nulovú
toleranciu možnosti požitia alkoholu pri výkone služby profesionálneho vojaka žalobca bol prepustený
zo služobného pomeru. Pokiaľ sa žalobca domáhal o obnovu konania s poukazom na ustanovenie §
62 ods. 1 písm. c) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní súd je toho názoru, že nie sú splnené
podmienky na obnovu konania v zmysle tohto ustanovenia nakoľko neboli kumulatívne splnené všetky tri
podmienky na obnovu konania, pretože žalobcovi nebolo znemožnené zúčastniť sa na konaní a takýto
postup by mal podstatný vplyv na rozhodnutie správneho orgánu. V tejto veci je potrebné tiež poukázať
na skutočnosť, že postup správnych orgánov pri konaní o prepustení vojaka zo služobného pomeru sa
riadil ustanovením § 73 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z.z. platnom v dobe konania o prepustení žalobcu zo
služobného pomeru, ktorý je špeciálnym ustanovením oproti ustanoveniam správneho poriadku, pričom
postup stanovený v ustanovení § 73 ods. 1 cit, zákona bol zo strany správnych orgánov dodržaný.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že žalobcovi nemožno priznať úspech v konaní,
postup a rozhodnutie žalovaného bol v súlade so zákonom, žalovaný sa dôsledne vysporiadal s
námietkami žalobcu a nie je dôvod na zrušenie napadnutých rozhodnutí.

Súd žalobu zamietol v súlade s ust. § 250j ods. 1 O.s.p.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 OSP, tak, že neúspešnému žalobcovi ich
náhradu nepriznal a žalovaný nemá na náhradu trov konania zákonný nárok.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia,

a to písomne, dvojmo na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom

Krajského súdu v Bratislave.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.