Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4S/200/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010201056 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1010201056.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej a členiek senátu JUDr. Soni Langovej a JUDr. Miloty Tóthovej v právnej veci žalobcu: P. C., nar. XX.XX.XXXX, K. Q. X/XXX, XXX XX E., právne zastúpenie: JUDr. Ľubomír Kaščák, advokát so sídlom Horná č. 35, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Kutuzovova č. 8, 832 47 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ministra vnútra Slovenskej republiky číslo: OÚ 22 - 29/2010 zo dňa 19.3.2010 v spojení s rozhodnutím náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky č. ŠbPO-127-46/2009 zo dňa 4.12.2009, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou súdu v zákonom určenej lehote sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného číslo: OÚ 22 - 29/2010 zo dňa 19.3.2010, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky č. ŠbPO-127-46/2009 zo dňa 4.12.2009, ktorým nepovolil obnovu konania vo veci právoplatného a vykonateľného rozhodnutia náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky č. ŠbPeM-812-112/2006 z 27.11.2006. Uviedol, že na základe Personálneho rozkazu riaditeľa Personálneho úradu č. 8054 zo dňa 4.10.2006 bol prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka podľa ustanovenia § 70 ods. 1 písm. b) zákona č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, proti ktorému podal v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom uviedol opätovne skutočnosti týkajúce sa užívania spreja Stopangin a okolnosti týkajúce sa dychovej skúšky na alkohol. Náčelník Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky rozhodnutím č. ŠbPeM-812-112/2006 zo dňa 27.11.2006 odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil Personálny rozkaz č. 8054. Žalobca napadol uvedené rozhodnutie súdnou žalobou. Prvostupňový súd po prejednaní veci v konaní sp. zn. 2S 36/2007 rozhodol tak, že žalobu zamietol. Žalovaný uviedol, že v zákonom stanovenej lehote podal dňa 27.10.2009 návrh na obnovu konania, v ktorom namietal, že personálny úrad svoje rozhodnutie oprel len o výsledky zistené príslušníkom Vojenskej polície dňa 4.7.2006, pričom z rozhodnutia nie je zrejmé, akými ďalšími dôkazmi a skutočnosťami sa správny orgán pri svojom rozhodnutí zaoberal a či vôbec bral do úvahy námietky účastníka konania, nie je podložené, že by si správny orgán napríklad vyžiadal trestný spis ÚVP Topoľčany č. ÚVP-TO-105/2006 (ktorého súčasťou je napr. lekárske potvrdenie, čestné prehlásenie veliteľa roty, ktorý bol priamo prítomný pri dychovej skúške a pod.) alebo vypočul nejakých svedkov vo vzťahu k množstvu požitého alkoholu, celkovej pracovnej činnosti žalobcu v inkriminovaný deň a nezaoberal sa otázkou samotných hodnôt nameraných pri dychovej skúške, pričom pre rozhodnutie mu stačilo len potvrdenie o dychovej skúške a tento postup odôvodnil tým, že dôvod skončenia služobného pomeru uvedený v § 70 ods. 1 písm. d) zákona č. 346/2005 Z.z. je dôvodom obligatórnym. Namietal, že taktiež odvolací správny orgán nebral do úvahy iné dôkazy a skutočnosti potrebné pre rozhodnutie o otázke, či vykonával službu pod vplyvom alkoholu a vychádzal len z výsledkov dychovej skúšky. Žalobca ďalej namietal, že správne orgány sa neriadili ustanovením § 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. a v dôsledku nesprávneho postupu správnych orgánov bolo porušené aj ustanovenie § 3 ods. 4 cit. zákona. Poukázal aj na rozpor medzi tvrdením druhostupňového správneho orgánu, že ustanovenie § 70 ods. 1 písm. d) zákona č. 346/2005 Z.z. predstavuje obligatórne ustanovenie zákona a oficiálnym stanoviskom publikovaným v časopise Ministerstva obrany Slovenskej republiky „Obrana č. 10/2007, článok s názvom „Vojak, alkohol a právne následky“ od autora JUDr. Jozefa Brtáňa, Úrad právnych služieb, ktorému zodpovedá aj prax v ozbrojených silách, existuje nie málo prípadov, kedy u profesionálneho vojaka bolo zistené dychovou skúškou požitie alkoholu a ustanovenie § 70 ods. 1 písm. d) cit. zákona aplikované bolo, čím dochádza k porušovaniu ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z.z. žalobca uviedol, že rozhodnutím č. ŠbPO-127-46/2009 zo dňa 4.12.209 náčelník Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky zamietol návrh a obnovu konania nepovolil, proti ktorému žalobca podal odvolanie, v ktorom namietal, že o porušení jeho procesných práv postupom správneho orgánu dospel až na základe preštudovania administratívneho spisu o disciplinárnom konaní uloženom na VÚ 4650 Trenčín dňa 21.10.2009 a Osobného spisu profesionálneho vojaka uloženého vo vojenskom archíve Trnava dňa 27.10.2009, v dôsledku čoho mal za to, že trojmesačná subjektívna lehota ustanovená zákonom bola dodržaná, namietal, že správne orgány sa nezaoberali námietkami účastníka konania a namietal porušenie ustanovenia § 3 ods. 2 a 4, § 32 ods. 1, § 33 ods. 1 a 2 zákona č. 71/1967 Zb. a rovnaké skutočnosti namietal aj v podanej žalobe. Napadnuté rozhodnutie žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie, pretože vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe došlým súdu dňa 15.7.2010 namietal nedostatok pasívnej legitimácie označeného žalovaného a to Slovenskej republiky -Ministerstva obrany Slovenskej republiky, pretože vo veci v poslednom stupni (§ 250 ods. 4 O.s.p.) rozhodovalo Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, resp. minister obrany, ktoré bolo aj vecne príslušným subjektom, a preto žiadal žalobu podanú proti žalovanému Slovenská republika - Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Kutuzovova 8, Bratislava z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie zamietnuť. Poukazoval na to, že bol dodržaný postup podľa § 73 ods. 1 veta druhá a § 73 ods. 2 zákona č. 346/2005 Z.z., čím boli žalobcovi poskytnuté všetky oprávnenia podľa § 33 zákona č. 71/1967 Zb. Uviedol, že žalobca bol prepustený zo služobného pomeru podľa § 70 ods. 1 písm. d) zákona č. 346/2005 Z.z. z dôvodu závažného porušenia základnej služobnej povinnosti, ktorým podľa § 70 ods. 4 cit. zákona je aj výkon štátnej služby pod vplyvom alkoholu. Pred prepustením zo služobného pomeru bolo zákonom stanoveným spôsobom zistené požitie alkoholu aj jeho množstvo, čo žalobca nespochybňuje, a túto skutočnosť nespochybňoval ani pred vydaním rozhodnutia o prepustení a až v odvolacom konaná začal žalobca tvrdiť, že nepožil alkohol ale liek Stopangin, avšak toto tvrdenie žalobca nijako nepreukázal. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že nebol žiaden dôvod aby akceptoval obranu žalobcu, ktorá nebola preukázaná žiadnym dôkazom a nebol preto ani povinný vykonávať žiadne dokazovanie na preukázanie týchto tvrdení a nie je ani zrejmé, ako by takého dokazovania bolo možné vykonať. Žalobca preto ani nemohol poručiť vytýkané ustanovenia § 3 ods. 2 a 4 a § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. žalobca poukázal tiež na to, že vychádzal z konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v podobných veciach a z odborných vyjadrení, z ktorých jednoznačne vyplýva, že po požití liekov je výsledok dychovej skúšky negatívny už po 10 - 15 minútach, pričom množstvo alkoholu je po požití liekov minimálne. Žalovaný ďalej zdôraznil, že vzhľadom na pozitívne zistenie alkoholu v krvi ešte po viac ako hodine po prvom zmeraní a aj vzhľadom na množstvo zisteného alkoholu v krvi je evidentné, že nemohlo ísť o následok požitia lieku Stopangin a taktiež je preukázané vzhľadom na zistené množstvo alkoholu v krvi (0,50 promile), že žalobca bol pod vplyvom alkoholu. Taktiež poukázal na to, že nebolo preukázané, že by sa žalobcovi nejakým spôsobom odňala možnosť zúčastniť sa na konaní. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia pojednávania podľa § 250f ods. 1 a 2 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Podľa ust. § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, teda najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách citovaného ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného číslo: OÚ 22 - 29/2010 zo dňa 19.3.2010, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky č. ŠbPO-127-46/2009 zo dňa 4.12.2009, ktorým nepovolil obnovu konania vo veci právoplatného a vykonateľného rozhodnutia náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky č. ŠbPeM-812-112/2006 z 27.11.2006. Súd napriek nepresnému označeniu žalovaného v žalobe, ale presne identifikovateľného, konal voči Ministerstvu obrany SR, pretože označený subjekt je v danej veci príslušným druhostupňovým správnym orgánom, v mene ktorého koná minister obrany. Podľa názoru súdu takéto nesprávne označenie nevyvoláva nedostatok pasívnej legitimácie, a preto túto námietku žalovaného súd hodnotil ako irevelantnú. Podľa § 70 ods. 1 písm. d) zákona č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov služobný pomer profesionálneho vojaka sa skončí prepustením, ak závažným spôsobom porušil niektorú základnú povinnosť ustanovenú týmto zákonom alebo porušil niektorý zákaz ustanovený týmto zákonom. Podľa § 70 ods. 4 cit. zákona za závažný spôsob porušenia základnej povinnosti podľa odseku 1 písm. d) sa považuje najmä výkon štátnej služby pod vplyvom alkoholu alebo inej omamnej alebo psychotropnej látky, spôsobenie dopravnej nehody pod vplyvom alkoholu alebo inej omamnej alebo psychotropnej látky, prijatie úplatku, podplácanie alebo nepriame úplatkárstvo. Podľa § 73 ods. 1 cit. zákona návrh na prepustenie profesionálneho vojaka zo služobného pomeru spracúva veliteľ po splnení dôvodov uvedených v § 70 ods. 1 písm. a) až h) a v § 70 ods. 2 písm. b) alebo na základe žiadosti profesionálneho vojaka o prepustenie zo služobného pomeru podľa § 70 ods. 2 písm. a) alebo odseku 7, alebo na základe písomného oznámenia profesionálneho vojaka o splnení podmienok podľa § 71. Po oboznámení profesionálneho vojaka s návrhom na jeho prepustenie veliteľ bezodkladne predloží návrh na prepustenie vedúcemu služobného úradu oprávnenému rozhodnúť o prepustení profesionálneho vojaka zo služobného pomeru. Podľa § 81 cit. zákona na konanie vo veciach služobného pomeru profesionálneho vojaka sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 62 ods. 1 písm. c) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) konanie pred správnym orgánom ukončené rozhodnutím, ktoré je právoplatné, sa na návrh účastníka konania obnoví, ak nesprávnym postupom správneho orgánu sa účastníkovi konania odňala možnosť zúčastniť sa na konaní, ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní; Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 18.9.2006 bol daný návrh na prepustenie profesionálneho vojaka zo služobného pomeru nakoľko tento podľa Zápisu o dychovej skúške číslo ČTS: ÚVP-TO-105/2006 zo dňa 04.07.2006 v čase o 08,11 hod. dychovou skúškou vykonanou pomocou elektronického meracieho prístroja Alcotest 7410 (Dräger) mal namerané hodnoty 0,24 Mg/l alkoholu v dychu, čo zodpovedá hodnote 0,50 promile alkoholu v krvi, ako aj pri opakovanej dychovej skúške vykonanej v čase o 09,14 hod., mal namerané hodnoty 0,14 Mg/l, čo zodpovedá hodnote 0,29 promile alkoholu v krvi. S týmito údajmi bol žalobca oboznámený, čo potvrdil svojim podpisom. Z obsahu administratívneho spisu ďalej vyplynulo, že žalobca v reálnom čase netrval na odbere krvi, nenamietal ani postup správneho prvostupňového orgánu pri spracovaní návrhu na prepustenie zo služobného pomeru (zo dňa 18.09.2006) a nedoložil ani žiaden relevantný dôkaz do spisu (lekársku správu) o možnom užívaní lieku bez následkov na výkon profesie profesionálneho vojaka. Personálnym rozkazom riaditeľa personálneho úradu č. 8054 zo dňa 4.10.2006 bol žalobca podľa § 70 ods. 1 písm. d) zákona č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka, ktorého služobný pomer skončí dňom doručenia rozhodnutia 11.10.2006. Voči personálnemu rozkazu podal žalobca odvolanie, v ktorom uviedol, že alkohol, ktorý požil deň pred zisťovaním, nemohol priniesť pozitívny výsledok pri jeho kontrole v deň zisťovania a výsledok pripisoval účinku alkohol obsahujúcom lieku ústnemu spreju Stopangin, ktorý v danom období užíva o čom vedelo viacero príslušníkov roty. V ďalšom poukázal na doterajší výkon svojej profesie, na sociálne a rodinné pomery a zdôraznil, že počas svojej 19 ročnej vojenskej služby bol disciplinovaný a jednalo sa u neho o prvý priestupok, ktorý sa mu stal prvýkrát, doteraz nebol nikdy trestaný. Poukázal aj na to, že u útvaru sa stali priestupky ako prítomnosť alkoholu a omamných a psychotropných látok a doteraz uvedené osoby slúžia ako profesionálni vojaci. Následne náčelník Generálneho štábu ozbrojených síl SR vydal rozhodnutie č. ŠbPeM-812-112/2006 zo dňa 27.11.2006, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil personálny rozkaz riaditeľa personálneho úradu č. 8054 zo dňa 4.10.2006. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že prvostupňový orgán pri vydaní rozhodnutia postupoval pri jeho vydaní v súlade so zákonom i zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov a dôvod skončenia služobného pomeru uvedený v § 70 ods. 1 písm. d) zákona kvalifikovaný ako závažný spôsob porušenia základnej povinnosti je dôvodom obligatórnym a v prípade, akým bola prítomnosť alkoholu v dychu zistená prístrojom Dräder ALCOTEST 7410 neumožňuje voči odvolateľovi aplikovať iný postup ako je uvedený v § 70 ods. 1 písm. d) zákona. Navrhovateľ sa žalobou podanou v zákonnej lehote na súd domáhal preskúmania tohto rozhodnutia. Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod spis zn. 2S 36/2007 rozhodol tak, že rozsudkom č.k. 2S 36/07 - 29 zo dňa 21.11.2008 žalobu zamietol. Žalobca podal návrh na obnovu konania zo dňa 27.10.2009, doručený náčelníkovi Generálneho štábu ozbrojených síl dňa 5.11.2009 v ktorom namietal, že prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie oprel len o výsledky zistené príslušníkom vojenskej polície dňa 4.7.2006 avšak z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, akými ďalšími dôkazmi a skutočnosťami sa správny orgán pri svojom rozhodnutí zaoberal a či vôbec bral do úvahy námietky účastníka konania a nie je preukázané, či si vôbec napríklad vyžiadal trestný spis ÚVP Topoľčany č. ÚVP-TO-105/2006 (ktorého súčasťou je lekárske potvrdenie, čestné prehlásenie veliteľa roty, ktorý bol priamo prítomný pri dychovej skúške a pod.) alebo vypočul nejakých svedkov vo vzťahu k množstvu požitého alkoholu, celkovej pracovnej činnosti v inkriminovaný deň a ani sa nezaoberal otázkou hodnôt nameraných pri dychovej skúške a teda nezisťoval podstatnú okolnosť, či bol profesionálny vojak pod vplyvom alkoholu a pre jeho rozhodnutie stačilo len potvrdenie o dychovej skúške. Taktiež druhostupňový správny orgán nebral do úvahy iné dôkazy a skutočnosti potrebné pre rozhodnutie o otázke, či profesionálny vojak vykonával štátnu službu pod vplyvom alkoholu a vychádza len z výsledkov dychovej skúšky a tento postup odôvodnil tým, že dôvod skončenia služobného pomeru uvedený v § 70 ods. 1 písm. d) zákona č. 346/2005 Z.z. je obligatórnym dôvodom. Namietal, že správne orgány nemali k dispozícii žiadne iné dôkazné prostriedky a ani sa nesnažili si ich zaobstarať napriek tomu, že účastník konania na ne poukazoval. Namietal aj tvrdenie druhostupňového správneho orgánu, že ustanovenie § 70 ods. 21 písm. d) zákona č. 346/2005 Z.z. prestavuje obligatórne ustanovenie a v tejto súvislosti poukazoval na právny názor uvedený v časopise Ministerstva obrany SR „Obrana“, v článku s názvom „Vojak, alkohol a právne následky autora JUDr. Jozefa Brtáňa, Úrad právnych služieb, v zmysle ktorého je možné konštatovať, že rozhodujúce nie je len samotné zistenie alkoholu pri výkone štátnej služby, ale výlučne vplyv alkoholu, nakoľko nie pri každom zistení alkoholu musí byť dotyčná osoba aj pod jeho vplyvom a porušenie základnej povinnosti závažným spôsobom sa profesionálny vojak dopustí až v prípade preukázaného výkonu štátnej služby pod vplyvom alkoholu a teda na prepustenie zo služobného pomeru nemusí vždy stačiť len samotné preukázanie zistenia alkoholu. Poukazoval na to, že publikovanému právnemu názoru zodpovedá aj prax v ozbrojených silách a existuje nie málo prípadov, kedy bolo u profesionálneho vojaka dychovou skúškou zistené použitie alkoholu a ustanovenie § 70 ods. 1 písm. d) zákona č. 346/2005 Zz. aplikované nebolo a nebol za porušenie zákona riešený ani zodpovedný veliteľ. Poukázal ďalej na to, že zo strany konajúcich správnych orgánov došlo k porušeniu ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z.z., § 3 ods. 2. a 4, § 33 ods. 2, nakoľko napriek dĺžke konania navrhovateľ ako účastník konania nebol okrem personálneho pohovoru vypočutý, správne orgány nekonali v súčinnosti s ním, bol síce vyzvaný na predloženie svojho stanoviska, čo však správny orgán vykonal iba formálne, nakoľko sa vôbec nezaoberal jeho námietkami a vyzval ho v štádiu konania, kedy nemohol mať vedomosť, že správny orgán bude vychádzať len z výsledkov dychovej skúšky a táto skutočnosť mu ani nebola oznámená. Namietal, že postupom správnych orgánov boli porušené jeho práva ako účastníka konania, rozhodnutia nevychádzali zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, nebol presne a úplne zistený skutočný stav veci, nebolo vykonané dokazovanie a pri rozhodovaní správne orgány vychádzali len z výsledkov dychovej skúšky. Poukázal aj na to, že bol okrem skončenia služobného pomeru riešený aj disciplinárne veliteľom útvaru, na základe disciplinárneho rozkazu č. prpv-158-17/2006 mu bolo uložené disciplinárne opatrenie „písomné pokarhanie“ a uvedené rozhodnutie bolo na základe preskúmania rozhodnutia mimo odvolacie konanie zrušené ako nezákonné. Na základe uvedeného žiadal o povolenie obnovy konania ukončené rozhodnutím náčelníka Generálneho štábu zbrojených síl SR č. ŠbPeM-812-112/2006 zo dňa 27.11.2006 a aby nové konanie vykonal podľa § 64 ods. 1 personálny úrad. Náčelník Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky rozhodnutím číslo ŠbPO-127-46/2009 zo dňa 4.12.2009 návrh žalobcu na povolenie obnovy konania vo veci právoplatného a vykonateľného rozhodnutia č. ŠbPeM-812-112/2006 zo dňa 27.11.2006 zamietol a obnovu konania nepovolil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ podal návrh na obnovu konania v rozpore s § 63 ods. 3 správneho poriadku po uplynutí trojmesačnej subjektívnej lehoty na podanie návrhu, nakoľko z administratívneho spisu je zrejmé, že o dôvodoch obnovy, predovšetkým procesnoprávneho i vecného charakteru navrhovateľ vedel už 5.2.2007, týmto dátumom je opatrená žaloba navrhovateľa na Krajský súd v Bratislave, na druhej a tretej strane žaloby sú uvedené procesnoprávne dôvody a teda navrhovateľ svoj nárok mohol uplatniť u správneho orgánu do 5.5.2007. Uviedol, že navrhovateľ mal možnosť vyjadriť sa k okolnostiam skutku, spôsobu jeho vyšetrovania, čo aj urobil. Bolo jednoznačne preukázané požitie alkoholických nápojov pred nástupom navrhovateľa do služby dňa 4.7.2006, ktoré bolo zistené relevantným spôsobom riadne certifikovaným prístrojom Dräder ALCOTEST č. ARUK 0061 s certifikátom platným zo dňa 15.9.2006 a navrhovateľ spôsob jeho zistenia nespochybnil. K odbornému článku uvedenému v rezortnom časopise, zaujal stanovisko, že argumentácia navrhovateľa je z hľadiska ustanovenia § 70 ods. 4 písm. a) zákona nepoužiteľná. Námietku navrhovateľa, že príčinou prítomnosti alkoholu v dychu je požitie prípravku dňa 4.7.2006 neakceptoval vzhľadom na to, že prípravok v objeme 250 ml obsahuje 10 gr. 96% etanolu, jedno balenie prípravku čo do obsahu alkoholu zodpovedá 0,25 dl. 40% liehoviny, a pri 0,50 promile alkoholu v dychu by dospelý muž vo veku navrhovateľa a priemernej telesnej váhe musel spotrebovať 4 balenia prípravku, čo nie je pri bežnom užívaní tohto prípravku obvyklé. Konštatoval, že návrh navrhovateľa na obnovu konania vo veci rozhodnutia nespĺňa podmienky pre uplatnenie postupu podľa § 62 správneho poriadku. Navrhovateľ podal proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote odvolanie, doručené prvostupňovému správnemu orgánu dňa 22.12.2009, v ktorom namietal, že trojmesačná subjektívna lehota bola zo strany navrhovateľa dodržaná, nakoľko navrhovateľ k záveru o porušení jeho procesných práv postupom správneho orgánu dospel až na základe preštudovania administratívneho spisu o disciplinárnom konaní u VÚ Trenčín dňa 21.10.2009 a Osobného spisu profesionálneho vojaka uloženého vo vojenskom archíve Trnava dňa 27.10.2009. Zotrval na námietke, že správne orgány sa nezaoberali námietkami účastníka konania napriek tomu, že ich mali k dispozícii, v dôsledku čoho nebol zistený presne a úplne skutočný stav veci, neboli rešpektované procesné práva navrhovateľa v konaní, odôvodnenia personálneho rozkazu č. 8054 zo dňa 4.10.2006 a rozhodnutia č. ŠbPeM-812-112/2006 zo dňa 27.11.2006 neobsahujú náležitosti v súlade s ustanovení § 47 ods. 3 správneho poriadku, správny orgán sa s tvrdeniami uvedenými v návrhu na obnovu konania nevysporiadal ani s problematikou uvedenou v odbornom článku, na ktorý navrhovateľ poukázal a taktiež namietal, že správny orgán sa o povolení obnovy konania nerozhodol v lehote podľa § 49 ods. 2 správneho poriadku. Ministerstvo obrany Slovenskej republiky rozhodnutím číslo: OÚ 22-29/2010 zo dňa 19.3.2010 zamietlo odvolanie a rozhodnutie náčelníka Generálneho štábu ozbrojených síl Slovenskej republiky č. ŠbPO-127-46/2009 zo dňa 4.12.2009 potvrdil. V odôvodnení odvolací orgán nesúhlasil s postupom správneho orgánu pri posudzovaní plynutia trojmesačnej subjektívnej lehoty podľa § 63 ods. 3 správneho poriadku, nakoľko v jeho postupe je rozpor medzi tým ako správny orgán hodnotil plynutie lehoty v napadnutom rozhodnutí a jeho stanovisku č. ŠbPO-127-46/2009 zo dňa 4.12.2009, v ktorom uviedol, že navrhovateľ lehotu pre podanie návrhu podľa § 63 ods. 3 správneho poriadku dodržal. Odvolací orgán uviedol, že z troch kumulatívnych hmotnoprávnych podmienok uvedených v § 62 ods. 1 písm. c) správneho poriadku neboli splnené dve, a to „ak nesprávnym postupom správneho orgánu sa účastníkovi konania odňala možnosť zúčastniť sa na konaní ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie“. Poukázal na to, že s prihliadnutím na ustanovenie § 73 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z.z. platného v dobe konania o prepustení účastníka konania zo služobného pomeru a ustanovenie § 81 cit. zákona platí vzťah osobitného a všeobecného, podľa ktorého na začatie konania sa lex specialis uplatnilo ustanovenie § 73 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z.z. a teda účastník konania bol oboznámený s návrhom na jeho prepustenie a bola mu daná možnosť sa k veci vyjadriť, čo aj urobil a svojím vyjadrením potvrdil skutkový stav veci, a preto prvostupňový orgán postupoval ďalej v intenciách hmotnoprávneho predpisu. Uviedol, že z predložených písomností vyplýva, že účastník konania žiadnym spôsobom nenamietal procesné pochybenia prvostupňového správneho orgánu a rovnako ho nenamietal ani v odvolaní proti personálnemu rozkazu riaditeľa Personálneho úradu č. 8054 zo dňa 4.12.2006 a v konaní nepredložil žiadne námietky ani návrhy ani nenavrhol doplnenie ďalších dôkazov. Konštatoval, že postup prvostupňového správneho orgánu bol v súlade s hmotnoprávnym predpisom a so správnym poriadkom, vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a podklady a dôkazy a skutočnosti, ktoré boli zistené v konaní boli dostatočné na vydanie predmetného personálneho rozkazu. Preto ani druhostupňový správny orgán pri rozhodovaní o návrhu o obnove konania vzhľadom na dôkazy, ktoré boli zhromaždené vo veci pred vydaním napadnutého personálneho rozkazu nemusel zabezpečovať ďalšie dôkazy, a to ani tie, na ktoré poukazoval účastník konania v návrhu na obnovu konania (obsah trestného spisu ÚVP Topoľčany a osobného spisu účastníka konania uloženého vo Vojenskom archíve Trnava z dôvodu, že im nebola zo strany správnych orgánov venovaná žiadna pozornosť), nakoľko tieto navrhované dôkazy nemohli mať žiaden relevantný vplyv. Odvolací orgán sa nestotožnil s názorom prvostupňového správneho orgánu, ktorý vyjadril v napadnutom rozhodnutí vo vzťahu k právnemu názoru publikovanom v časopise Ministerstva obrany SR „Obrana“ uvedený v článku „Vojak, alkohol a právne následky“ od autora JUDr. Jozefa Brtáňa, Úrad právnych služieb Ministerstva obrany Slovenskej republiky na ktorý sa odvolával účastník konania a uviedol, že pre posúdenie vplyvu alkoholu na výkon štátnej služby účastníka konania treba vychádzať z toho, že pri prvom meraní 4.7.2006 bola v jeho dychu nameraná hladina 0,24 mg/l v dychu, čo zodpovedá 0,50 promile alkoholu v krvi, či je dôvodom na jeho obligatórne prepustenie zo služobného pomeru podľa § 70 ods. 1 písm. d) zákona č. 346/2005 Z.z. a to aj podľa predmetného odborného článku a táto hranica, t.j. vplyv na alkohol vo výkone štátnej služby je v § 70 ods. 4 zákona č. 346/2005 Z.z. pojmovo vymedzená ako závažný spôsob porušenia základnej povinnosti a preto na základe týchto skutočností právne irelevantné, či od prvého merania o 08:11 hod. do druhého merania o 09:14 hod. došlo k poklesu nameranej hladiny alkoholu v dychu, t.j. či šlo o tzv. zbytkový alkohol. Odvolací orgán po preskúmaní podmienok na povolenie obnovy konania uvedených § 62 ods. 1 písm. c) správneho poriadku dospel k záveru, že postup správnych orgánov bol v súlade so správnym poriadkom. Ohľadom dodatočne zhromaždených dôkazov (odpoveď Štátneho úradu pre kontrolu liečiv v Bratislave ohľadom odborného posúdenia účinku lieku Stopangin sprej na ľudský organizmus po požití alkoholických nápojov zn. 10/0082 zo dňa 25.1.2010 a úradný záznam z 13.1.2010) zaujal stanovisko, že tieto dôkazy by boli vhodné ako doplňujúce, nie rozhodujúce dôkazy zhromaždené ešte pred vydaním personálneho rozkazu o prepustení účastníka konania zo služobného pomeru, pre posúdenie návrhu na obnovu konania podľa § 62 ods. 1 písm. c) správneho poriadku nie sú tieto dva dodatočne vykonané dôkazy právne relevantné, a preto v konaní na tieto dôkazy neprihliadal. Súd konštatuje, že správne orgány dostatočne zistili skutočný stav veci na základe vykonaných dôkazov. Zo zadovážených dôkazov je preukázané, že žalobca závažným spôsobom porušil základnú povinnosť profesionálneho vojaka tým, že dňa 4.7.2006 vykonával výkon štátnej služby pod vplyvom alkoholu, čo bolo potvrdené aj výsledkami dychovej skúšky riadne certifikovaným prístrojom ALCOTEST 7410 (Dräger) výrobné číslo ARUK-0061, kedy v čase o 08.11 hod. mal namerané v dychu 0,24mg/l čo zodpovedá 0,50 promile alkoholu v krvi a pri opakovanej dychovej skúške v čase o 09,14 hod. bola nameraná hodnota 0,14 mg/l g/l alkoholu v dychu, čo znamená 0,29 promile alkoholu v krvi. Žalobca bol oboznámený s návrhom na prepustenie zo služobného pomeru, čo potvrdzuje záznam o vykonanom personálnom pohovore zo dňa 18.9.2006, mal možnosť vyjadriť sa k veci, čo realizoval podaním zo dňa 25.9.2006 bez toho, že by navrhoval vykonať ďalšie dôkazy, tieto nepredložil ani v odvolacom konaní a neuviedol žiadne námietky týkajúce sa procesného pochybenia správnych orgánov. Správne orgány postupovali podľa citovaných ustanovení zákona č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov, nakoľko bolo jednoznačne preukázané, že žalobca vykonával službu pod vplyvom alkoholu a vzhľadom na nulovú toleranciu možnosti požitia alkoholu pri výkone služby profesionálneho vojaka žalobca bol prepustený zo služobného pomeru. Pokiaľ sa žalobca domáhal o obnovu konania s poukazom na ustanovenie § 62 ods. 1 písm. c) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní súd je toho názoru, že nie sú splnené podmienky na obnovu konania v zmysle tohto ustanovenia nakoľko neboli kumulatívne splnené všetky tri podmienky na obnovu konania, pretože žalobcovi nebolo znemožnené zúčastniť sa na konaní a takýto postup by mal podstatný vplyv na rozhodnutie správneho orgánu. V tejto veci je potrebné tiež poukázať na skutočnosť, že postup správnych orgánov pri konaní o prepustení vojaka zo služobného pomeru sa riadil ustanovením § 73 ods. 1 zákona č. 346/2005 Z.z. platnom v dobe konania o prepustení žalobcu zo služobného pomeru, ktorý je špeciálnym ustanovením oproti ustanoveniam správneho poriadku, pričom postup stanovený v ustanovení § 73 ods. 1 cit, zákona bol zo strany správnych orgánov dodržaný. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že žalobcovi nemožno priznať úspech v konaní, postup a rozhodnutie žalovaného bol v súlade so zákonom, žalovaný sa dôsledne vysporiadal s námietkami žalobcu a nie je dôvod na zrušenie napadnutých rozhodnutí. Súd žalobu zamietol v súlade s ust. § 250j ods. 1 O.s.p. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 OSP, tak, že neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal a žalovaný nemá na náhradu trov konania zákonný nárok. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to písomne, dvojmo na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.