KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava13. 3. 2012plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Sp/11/2010 z 13. 3. 2012

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 13. marca 2012, sp. zn. 4Sp/11/2010, ECLI:SK:KSBA:2012:1010201057.3

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Sp/11/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010201057
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1010201057.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa:
KOREMA, a.s. IČO: 35 838 809, so sídlom Pajštúnska 1, Bratislava, zastúpeného advokátskou
kanceláriou Bukovinský & Chlipala so sídlom Svätoplukova 30, Bratislava proti odporcovi: Starostka
mestskej časti Bratislava - Karlova Ves so sídlom Námestie svätého Františka 8, Bratislava o opravnom
prostriedku navrhovateľa zo dňa 24.3.2010 proti rozhodnutiu odporcu Evid. č. 2636/2010, Spis č.
675/2010 zo dňa 8.3.2010 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu Evid. č. 2636/2010, Spis č. 675/2010 zo dňa
8.3.2010 p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť v prospech Krajského súdu v Bratislave, Záhradnícka 10, Bratislava
titulom súdneho poplatku za konanie sumu 33,- eur v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím Evid. č. 2636/2010, Spis č. 675/2010 zo dňa 8.3.2010 odporca podľa § 28
ods. 2 písm. b/ zák. č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave za porušenie § 6
ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia Mestskej časti Bratislava - Karlova Ves č. 64/2001 (ďalej len
VZN), ku ktorému došlo 5.2.2010, uložil navrhovateľovi pokutu vo výške 1 162,- eur. Svoje rozhodnutie
odôvodnil tým, že vykonanou kontrolou zistil, že 5.2.2010 navrhovateľ ako vlastník objektu na F. K..
Č.. X nezabezpečil bezpečnú schodnosť schodiska a chodníka prislúchajúcich k uvedenému objektu v
dôsledku nevykonania zimnej údržby. Týmto jeho konaním, resp. opomenutím porušil § 6 ods. 2 VZN,
ako aj § 9 ods. 2 zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon).

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa
24.3.2010, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu. Uviedol v ňom, že odporca v konaní
nedostatočne zistil stav veci (nakoľko predložená fotodokumentácia nie je dostatočným podkladom pre
rozhodnutie a nie je z nej zjavné, kedy bola vyhotovená), že odporca mu neumožnil oboznámiť sa s
obsahom spisu pred vydaním rozhodnutia (odporca mu nepredložil záznam z kontroly z 5.2.2010 a ani
záznam z dispečerského denníka), čím odporca porušil povinnosti, dané mu ust. § 32 ods. 2 a § 33 ods. 2
zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). V ďalšom namietal, že predmetné schodisko
a chodník sú súčasťou pozemku parc. č. 1364, ktorý je v správe odporcu, pričom s poukazom na § 9 ods.
2 cestného zákona, ako aj na § 6 ods. 2 VZN závady v schodnosti sú povinní odstraňovať majitelia, resp.
vlastníci, správcovia alebo užívatelia nehnuteľností, pokiaľ závady v schodnosti vznikli znečistením,



poľadovicou alebo snehom. V závere argumentoval tým, že odporca v obdobných prípadoch pokuty
neukladal. Na pojednávaní navrhovateľ založil do spisu zmluvu o službách správy nehnuteľností a
zariadení - zimnej údržby, uzatvorenú medzi ním a MBL - správcovskou spoločnosťou, s.r.o. zo dňa
30.11.2009, podľa ktorej bola uvedená správcovská spoločnosť povinná vykonávať zimnú údržbu v
období od 1.12.2009 do 15.3.2010 okrem iného aj objektu na Pajštúnskej 1, Bratislava.

Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 21.5.2010 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu potvrdiť. Poukázal pritom na skutočnosť, že závady boli zistené jeho pracovníkom, ktorý bol
oprávnený vykonávať štátny odborný dozor na pozemných komunikáciách III. A IV. triedy. V ďalšom
citoval ustanovenia VZN, týkajúce sa povinností zabezpečenia čistenia chodníkov

Krajský súd v Bratislave (ďalej len súd) rozhodol vec za účasti účastníkov konania na pojednávaní ako
miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku - O.s.p.) a za použitia
ust. § 250q ods. 2 O.s.p. dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako
vecne správné.

Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa
podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu č. 675/2010. Nachádza sa v ňom
oznámenie o začatí správneho konania z 8.2.2010, adresované navrhovateľovi, fotodokumentácia -
tri fotografie s dátumom 5.2.2010, na ktorých je vyobrazené snehom pokryté schodisko nadväzujúce
priamo k budove z ktorých je zjavné, že toto schodisko je pokryté vrstvou ušľapaného snehu. Ďalej sa
v spise nachádzajú štyri fotografie totožného schodiska pokrytého novou vrstvou snehu s dátumom
15.2.2010, ako aj snímka mapy objektu F. X s vyznačením schodiska, nadväzujúceho na tento objekt.
V predmetnom spise je tiež rukou písaný záznam z dispečerského denníka z 5.2.2010 o výsledku
prešetrenia sťažnosti na neschodnosť schodov a záznam z kontroly vykonanej 5.2.2010, vyhotovený
19.2.2010. Ďalej vyjadrenie navrhovateľa z 1.3.2010 k oznámeniu o začatí správneho konania, originál
napadnutého rozhodnutia a opravného prostriedku voči nemu, podaného navrhovateľom.

Podľa ust. § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

Podľa ust. § 33 ods. 2 správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a
zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k
spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

Podľa ust. § 6 ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia Mestskej časti Bratislava - Karlova Ves
č. 64/2001 z 24.4.2011(platného v čase vydania napadnutého rozhodnutia) neschodnosť chodníkov
priľahlých k nehnuteľnostiam v zastavanej časti hraničiacich s cestou alebo miestnou komunikáciou sú
povinní bez prieťahov odstraňovať majitelia, správcovia alebo užívatelia týchto nehnuteľností, pokiaľ
neschodnosť vznikla námrazou, poľadovicou alebo snehom. Táto povinnosť sa vzťahuje aj na miestne
komunikácie IV. triedy, ktoré nie sú ani obmedzene prístupné prevádzke motorovým vozidlám (napr.
schody, cestičky pre chodcov, samostatné cyklistické cestičky, podchody a nadchody, lávky, samostatné
vnútroblokové chodníky, terasy a pod.) a na prístup pre užívateľov bytov k stojiskám nádob na domový
odpad, ako aj manipulačný priestor na odvoz odpadu pred stojiskom v šírke minimálne 3 m. Pri
pochybnostiach, komu náleží čistiť určené miesto, rozhodne starosta. Na túto povinnosť sa v primeranej
miere vzťahujú ustanovenia bodu 5. tohto nariadenia.

Podľa ust. § 6 ods. 5 uvedeného VZN pre potreby tohto nariadenia sa za chodníky priľahlé k
nehnuteľnostiam, ktoré hraničia s cestou alebo miestnou komunikáciou považujú tie, ktoré sú os
nehnuteľnosti vzdialené do vzdialenosti 22 m na všetky strany a to v priečnom i pozdĺžnom smere (napr.
kolmý alebo šikmý chodník smerom k najbližšej vozidlovej komunikácii, pozdĺžny chodník umiestnený



medzi nehnuteľnosťou a vozidlovou komunikáciou a pod.). Za chodník priľahlý k nehnuteľnosti sa
považuje aj taký, ktorý je od nej oddelený pruhom pozemku neslúžiacim na komunikačné účely (napr.
pruh zelene). Nerozhoduje ani to, či je takýmto pruhom rozdelený samotný chodník. V prípade, ak medzi
nehnuteľnosťou a najbližšou vozidlovou komunikáciou sú dva alebo viacero chodníkov, o tom, komu
prináleží čistiť všetky chodníky, rozhodne starosta.

Podľa ust. § 250i ods. 3 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne
len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia.

Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané
rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku:

K námietke, že odporca v konaní nedostatočne zistil stav veci, nakoľko predložená fotodokumentácia
nie je dostatočným podkladom pre rozhodnutie a nie je z nej zjavné, kedy bola vyhotovená:

Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Fotodokumentácia datovaná dňom 5.2.2010 sama
o sebe svedčí o skutočnosti, že jedna (spodná) časť schodiska priľahlá k nehnuteľnosti patriacej
navrhovateľovi (F. X, T.) je pokrytá ušliapaným snehom, okrem úzkeho pásu (podľa názoru súdu cca
40 cm), nachádzajúcom sa medzi obvodovým múrom nehnuteľnosti a pravou vodiacou lištou, slúžiacou
na pohyb detských kočíkov po schodoch (tento úzky pás, zjavne nepostačujúci k pohybu chodcov
po schodisku, je prekrytý odskokom obvodového múru a preto bol chránený pred snehom). Druhá
(vrchná) časť schodiska je v celej jeho šírke pokrytá ušliapaným snehom. Podľa názoru súdu predmetná
fotodokumentácia v dostatočnej miere svedčí o skutočnosti, že predmetné schodisko nebolo žiadnym
spôsobom očistené od snehu. Ako to je zrejmé z obsahu vyjadrenia navrhovateľa k oznámeniu o začatí
správneho konania, odporca s predmetným oznámením zaslal navrhovateľovi minimálne predmetnú
fotodokumentáciu z 5.2.2010, pričom navrhovateľ verifikoval jej hodnovernosť aj tým, že nespochybnil
jej hodnovernosť - práve naopak - na jej základe sa vyviňoval zo spáchania skutku tým, že je z
nej zrejmé, že: „ ... pravá časť schodiska je v plnom rozsahu schodná“. Preto podľa názoru súdu aj
námietka navrhovateľa, podľa ktorej nie je zrejmé kedy bola predmetná fotodokumentácia vyhotovená
neobstojí. Podľa názoru súdu, predmetná fotodokumentácia z 5.2.2010 dostatočným spôsobom svedčí
o stave schodiska v čase jej vyhotovenia, ktorá skutočnosť bola podkladom pre vydanie napadnutého
rozhodnutia.

K námietke, že odporca neumožnil navrhovateľovi oboznámiť sa s obsahom spisu pred vydaním
rozhodnutia - odporca mu nepredložil záznam z kontroly z 5.2.2010 a ani záznam z dispečerského
denníka:

Podľa názoru súdu táto námietka i keď je dôvodná, nie je spôsobilá k tomu, aby súd napadnuté
rozhodnutie zrušil a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie. Ako to vyplýva zo spisu odporcu, tento
navrhovateľovi neoznámil, že vo veci hodlá vydať rozhodnutie a že v tej súvislosti má navrhovateľ
možnosť oboznámiť sa s celým obsahom spisu. Faktom však je aj to, že oproti fotodokumentácii z
5.2.2010, ktorá bola navrhovateľovi zaslaná spolu s oznámením o začatí správneho konania, sa v spise
nachádza iba rukou písaný záznam z dispečerského denníka o prešetrení sťažnosti na neschodnosť
schodov a záznam z kontroly vykonanej 5.2.2010, vyhotovený 19.2.2010. Tieto záznamy však svojím
obsahom neuvádzajú žiadnu novú skutočnosť okrem tej, ktorá bola obsahom oznámenia o začatí
správneho konania, resp. ktorá bola zdokumentovaná priloženou fotodokumentáciou. S poukazom na
vyššie citované ust. § 250i ods. 3 O.s.p. preto súd na túto vadu konania odporcu neprihliadol, nakoľko
táto vada nemala a ani nemohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Je tomu tak preto,
lebo fotodokumentácia stavu schodiska z 5.2.2010 dostatočným spôsobom preukazuje jeho pokrytie
ušliapaným snehom a teda porušenie VZN v zmysle výroku napadnutého rozhodnutia.



K námietkam, že predmetné schodisko a chodník sú súčasťou pozemku parc. č. 1364, ktorý je v správe
odporcu, pričom s poukazom na § 9 ods. 2 cestného zákona, ako aj na § 6 ods. 2 VZN závady v
schodnosti sú povinní odstraňovať majitelia, resp. vlastníci, správcovia alebo užívatelia nehnuteľností,
pokiaľ závady v schodnosti vznikli znečistením, poľadovicou alebo snehom - teda že túto povinnosť mal
odporca a že odporca v obdobných prípadoch pokuty neukladal:

Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v zmysle tejto námietky dospel takisto k názoru, že nie je
dôvodná. Zo znenia ust. § 6 ods. 2, ods. 5 VZN (ktoré je v podstate zhodné s ust. druhej vety § 9 ods.
2 cestného zákona) vyplýva, že povinnosť odstraňovať neschodnosť chodníkov, včítane schodov (ďalej
aj cestičiek pre chodcov, samostatných cyklistických cestičiek, podchodov a nadchodov, lávok, terás a
pod.) ktorá vznikla snehom, námrazou či poľadovicou prislúcha majiteľovi nehnuteľnosti, ktorá prilieha
k vyššie uvedeným chodníkom, schodom terasám a pod. a to až do vzdialenosti 22 m od nehnuteľnosti.
S poukazom na uvedené teda nie je rozhodným to, na koho pozemku sa tieto komunikácie pre chodcov
nachádzajú, resp. kto má tento pozemok v správe alebo v užívaní. Ak teda navrhovateľ je vlastníkom
(užívateľom) nehnuteľnosti F. X R. T. ku ktorej prilieha schodisko, je jeho a nikoho iného povinnosť toto
schodisko udržiavať v zimnom období v stave, aby toto bolo schodné a bezpečné pre chodcov. Teda
počínať si o. i. aj v zmysle vyššie citovaného ust. § 6 ods. 2 VZN.

Navrhovateľ tiež namietal, že odporca v obdobných prípadoch pokuty neukladal. Súd túto námietku
vyhodnotil ako účelovú najmä preto, lebo na jej preukázanie navrhovateľ nepredložil a ani neoznačil
žiadne dôkazy. Avšak i napriek tomu súd považuje za potrebné poznamenať, že každé správne
konanie i keď začaté na prvý pohľad z rovnakého dôvodu, je osobitným konaním, v priebehu ktorého
je povinnosťou konajúceho správneho orgánu posúdiť všetky skutkové zistenia, ako aj osobitosti
konkrétneho konania, včítane miery prípadného zavinenia a prípadne uloženej sankcie. Všetky tieto
atribúty musia byť v odôvodnení rozhodnutia náležitým spôsobom odôvodnené.

Pretože odporca dostatočným spôsobom zistil stav veci, správne ustálil navrhovateľa ako osobu
zodpovednú za udržiavanie schodnosti schodiska priľahlého k nehnuteľnosti, ktorej je vlastníkom, pričom
v danom prípade neoznámenie možnosti navrhovateľa oboznámiť sa s obsahom administratívneho
spisu nemohlo mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, súd dospel k názoru, že
napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako správne a zákonné.

O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok
konania. Navrhovateľ súc právne zastúpený na pojednávaní bol v konaní neúspešný a preto mu súd
nepriznal právo na náhradu trov konania.

O povinnosti v konaní neúspešného navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok za konanie pred súdom súd
rozhodol v súlade s ust. § 6 ods. 3, 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z
registra trestov, Položka 10 písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd
Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie
treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. (§ 205 O.s.p).



Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b)
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 O.s.p).

Rozhodnutia k rovnakým ustanoveniam