Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/236/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010201098 Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1010201098.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: UND - 03 akciová spoločnosť Košice, Rastislavova 106, Košice, zastúpený: JUDr. Peter Frajt, advokát, Garbiarska 5, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, Námestie slobody 6, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č.j. 06381/2010/SCDPK/10723 zo dňa 29.03.2010, jednohlasne, takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.
Účastníkom konania sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 03.06.2010 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.j. 06381/2010/SCDPK/10723 zo dňa 29.03.2010, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Krajského úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Košiciach vydané pod č. 2009/01897-02 zo dňa 08.12.2009, ktorým bol žalobcovi dodatočne zvýšený správny poplatok za vykonanú nadmernú prepravu bez povolenia podľa § 8 ods. 5 zák. č. 135/1961 Zb., v spojení s bodom 2 splnomocnenia položky 80 zák. č. 145/1995 Z.z. vo výške trojnásobku prislúchajúceho poplatku v sume 1492,50 eur. Rozhodnutia oboch stupňov považoval žalobca za nezákonné, pretože vychádzali z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, na základe ktorého správne orgány dospeli k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.
K skutkovým okolnostiam žalobca uviedol, že vodič žalobcu naložil do nákladného priestoru jazdnej súpravy žalobcu tvorenej ťahačom ev. č. B. a návesom ev. č. B. v Maďarskej republike štrk. Pri nakladaní štrku sa uskutočnilo preváženie nákladu váhami zabudovanými v nakladači, pričom celková váha naloženého materiálu bola o hmotnosti 24,7 tony. Váhy, ktorými bolo uskutočnené váženie naloženého materiálu sú certifikované a pravidelne overované. Po pripočítaní prevádzkovej hmotnosti ťahača a prevádzkovej hmotnosti návesu k naloženému materiálu celková hmotnosť súpravy predstavovala 38,905 tony. Táto hmotnosť neprekračovala povolenú celkovú hmotnosť súpravy 40 ton. Po naložení materiálu vodič žalobcu odišiel z Maďarskej republiky na Slovensko, kde o 09:15 hod. pri obci Nižná Myšľa bolo uskutočnené kontrolné váženie. Po tomto vážení bol správnym orgánom vystavený protokol č. 42/2009, pričom nameraná hmotnosť bola pre vodiča žalobcu nepochopiteľná. Preto vodič žalobcu okamžite privolal na miesto vedúceho kontrolného oddelenia žalobcu, ktorý na mieste požiadal o vykonanie kontrolného preváženia. Na základe tejto požiadavky sa uskutočnilo kontrolné preváženie, o čom bol vydaný vážny lístok č. 43/2009, pričom bola zistená nižšia hmotnosť návesu o takmer 750 kg ako pri prvom kontrolnom vážení. Na základe tohto zistenia požiadal žalobca o vykonanie ďalšieho
kontrolného váženia. Pri treťom vážení bola nameraná hmotnosť opäť o 600kg nižšia ako pri druhom vážení. Po treťom vážení váhy nevytlačili protokol o kontrolnom vážení, pretože podľa pracovníka Správy ciest Košického samosprávneho kraja váhy zamrzli a ďalšie kontrolné váženia už odmietol vykonať. Prítomný dozorujúci člen Policajného zboru sa odmietol zúčastniť na ďalšom kontrolnom vážení a miesto opustil. Následne žalobca požiadal v rámci správneho konania o predloženie všetkých certifikátov a iných písomných dokladov preukazujúcich spôsobilosť váh použitých pri kontrolnom vážení dňa 19.10.2009 prevádzkovaných Správou ciest Košického samosprávneho kraja, ktorá kontrolné váženia vykonala.
Žalobca uviedol, že sa mu nepodarilo nájsť žiadneho znalca z odboru metrológie a nepodarilo sa mu zabezpečiť ani písomné stanovisko pracovníkov Slovenskej legálnej metrológie, n.o., pracovisko Košice, ktorá vydáva certifikáty pre obdobné váhy. Žalobca tvrdil, že z ústneho vyjadrenia pracovníka Slovenskej legálnej metrológie zistil, že typ použitých prenosných váh triedy presnosti III. má u každej jednej váhy povolenú odchýlku merania pri správnom nastavení až 60kg, čo pri použití 12 kusov týchto váh (pod každé koleso sa podkladá jedna váha, pričom vážená súprava má spolu 12 kolies) predstavuje odchýlku v meraní až 720kg. Pri tomto type váh je výsledok merania výrazne ovplyvnený ľudským faktorom, presnosť merania v podstatnej miere závisí od správnosti nastavenia a položenia každej jednotlivej váhy, čo pri kontrolných váženiach za plnej prevádzky vždy na inom mieste nie je také jednoduché. Žalovaný sa však týmito skutočnosťami nezaoberal.
Žalobca zdôraznil, že sa správal tak, ako mu ukladá právny predpis. Pri naložení súpravy náklad prevážil na certifikovanej váhe, pripočítal hmotnosti ťahača a návesu uvedené v technických preukazoch, pričom celková hmotnosť súpravy neprevyšovala maximálnu povolenú hmotnosť 40 ton. Žalobca pred vykonaním prepravy uskutočnil všetko, čo od neho možno spravodlivo požadovať. Keďže nezistil pri kontrolnom vážení preťaženie súpravy nad povolenú hmotnosť 40 ton, nebol povinný požiadať o povolenie nadmernej alebo nadrozmernej prepravy. Preto považoval dodatočne vyrubený správny poplatok za nadmernú prepravu vo výške 1492,50 eur za vybraný nezákonne. Na základe toho žiadal rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomne dňa 09.08.2010, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Uviedol, že v prípade žalobcu sa jednalo o nadmernú prepravu a z toho dôvodu bol žalobca povinný pred uskutočnením prepravy požiadať príslušný cestný správny orgán o povolenie na zvláštne užívanie pozemných komunikácií podľa § 8 ods. 1 zák. č. 135/1961 Zb. v nadväznosti na § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 35/1984 Zb. a zaplatiť správny poplatok podľa položky č. 80 sadzobníka správnych poplatkov tvoriaceho prílohu zákona č. 145/1995 Z.z. vo výške 497,50 eur. Námietku uvedenú v žalobe, že k preťaženiu jazdnej súpravy nemohlo prísť, pretože pri nakladaní nákladu v Maďarskej republike bolo vykonané preváženie naloženého štrku váhami zabudovanými v nakladači, pričom váha nákladu bola 24,7 ton, považoval žalovaný za irelevantnú. Uviedol, že v Maďarskej republike bol zvážený len náklad, nie celá jazdná súprava. Zároveň medzi naložením nákladu a úradným meraním jazdnej súpravy na území SR došlo k ubehnutiu určitého časového úseku. Pre zistenie skutočného stavu veci preto bolo rozhodujúce váženie jazdnej súpravy vrátane nákladu uskutočnené na území SR zamestnancami Správy ciest KSK. Váženie na území SR sa na žiadosť žalobcu vykonalo 2x na certifikovaných váhach oprávnenou osobou, ktorá má certifikát odborne spôsobilej osoby vykonávať úradné meranie použitými váhami. Vodič vozidla mohol vyjadriť svoj nesúhlas s výsledkami váženia poznámkou vo vážnom liste, oznámení a tento doklad nepodpísať. Žalobca však tento doklad podpísal.
Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnuť, pretože napadnuté rozhodnutie i postup žalovaného z hľadiska vymedzenia žaloby boli v súlade so zákonom.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi.
V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.
Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).
Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že dňa 19.10.2009 Správa ciest Košického samosprávneho kraja vykonala kontrolné váženie jazdnej súpravy žalobcu a vyhotovila vážny lístok č. 43/2009 (oproti vážnemu lístku č. 42/2009 pre žalobcu priaznivejší). Podľa kontrolného váženia bola prekročená prípustná hmotnosť na nápravu motorového vozidla, ktorá je 24 ton, pričom nameraná hodnota bola 26,615 ton. Došlo tak k preťaženiu oproti povolenej hmotnosti o 2,615 tony, t.j. o 10,9%. Taktiež bola prekročená prípustná hmotnosť celej súpravy, kde táto predstavuje 40 ton, pričom nameraná bola 42,730 tony, čím došlo k preťaženiu oproti dovolenej hmotnosti o 2,73 tony, t.j. o 6,8%. Po uskutočnenom vážení bolo žalobcovi odovzdané oznámenie o zistení nadmernej prepravy č. 10/2009, ktoré na mieste podpísal a prevzal vodič žalobcu. Prvostupňový správny orgán, Krajský úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie, začal voči žalobcovi správne konanie o dodatočnom vybratí zvýšeného správneho poplatku za vykonanú nadmernú prepravu bez povolenia. Začatie správneho konania prvostupňový správny orgán žalobcovi oznámil listom č. 2009/019897-01 zo dňa 12.11.2009. Žalobcovi bola daná lehota na vyjadrenie, pričom tento svoje právo nevyužil a k oznámeniu o začatí správneho konania sa písomne nevyjadril. Dňa 08.12.2009 pod č. 2009/01897-02 prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie, ktorým dodatočne vybral zvýšený správny poplatok za vykonanú nadmernú prepravu bez povolenia od žalobcu podľa § 8 ods. 5 zákona č. 135/1961 Zb., v spojení s bodom 2 položky 80 zákona č. 145/1995 Z.z. vo výške trojnásobku prislúchajúceho poplatku (3x497,50 eur) v sume 1492,50 eur. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal, že uvedená jazdná súprava bola prevážená trikrát, pričom po treťom prevážení počítač zamrzol a nebol vydaný ďalší protokol o kontrolnom vážení, aj keď v skutočnosti váhy opäť ukazovali menšie navážané množstvo ako v prvom a druhom prípade. Opakované preváženie bolo zo strany žalobcu žiadané z dôvodu, že prepravovaný tovar pochádza z Maďarskej republiky a tento bol naložený nakladačom so zabudovanými ciachovanými váhami. Váha tovaru podľa vážneho lístka činila 24,7 tony. Súčet váhy tovaru a jazdnej súpravy preto vôbec nezodpovedá údajom podľa kontrolného váženia. Podľa žalobcu váženie nebolo urobené korektne a žiadal dokladovanie praxe pracovníkov uskutočňujúcich toto váženie a doklad o ciachovaní váh. Rozhodnutím č.j. 06381/2010/SCDPK/10723 zo dňa 29.03.2010 žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a rozhodnutie Krajského úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Košiciach vydané v prvom stupni pod č. 2009/01897-02 zo dňa 08.12.2009 potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia žalovaného sa konštatuje, že žalobca (dopravca) svojim konaním porušil § 4 a § 6 nariadenia vlády SR č. 349/2009 Z.z.. V danom prípade išlo o nadmernú prepravu a žalobca bol povinný pred uskutočnením tejto prepravy požiadať príslušný cestný správny orgán o povolenie na zvláštne užívanie pozemných komunikácií podľa § 8 ods. 1 zák. č. 135/1961 Zb. v spojení s § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 35/1984 Zb. a zaplatiť základný správny poplatok podľa položky 80 sadzobníka správnych poplatkov tvoriaceho prílohu zák. č. 145/1995 Z.z. Výška správneho poplatku bola vypočítaná vychádzajúc z vážneho listu ako súčet čiastkových platieb podľa bodu 2.2 položky 80 písm. a/ sadzobníka správnych
poplatkov a bodu 2.1 položky 80 písm. a/ sadzobníka správnych poplatkov, čo pri súčte predstavuje sumu 497,50 eur. Dodatočne vybraný správny poplatok sa pri takejto preprave, pri ktorej je prekročená súčasne prípustná celková hmotnosť a prípustné nápravové zaťaženie, určí ako súčet čiastkových sadzieb vynásobených tromi. Ďalej sa v odôvodnení rozhodnutia žalovaného uvádza, že z predloženého vážneho listu č. 43/2009, ako aj vážneho listu č. 42/2009 je možné konštatovať, že došlo k prekročeniu najväčšej prípustnej celkovej hmotnosti jazdnej súpravy a prekročeniu najväčšej prípustnej hmotnosti na trojnápravu návesu. V oboch prípadoch váženia však došlo k naváženiu vyšších hodnôt, ako sú prípustné. Pri treťom meraní došlo k vybitiu akumulátora na vážnom zariadení, preto nemohol byť vydaný tretí protokol o vážení. Pri úradnom meraní podľa vážneho listu č. 43/2009 bola nameraná hmotnosť trojnápravy návesu 26,615 tony, čím došlo k prekročeniu najväčšej prípustnej hmotnosti pripadajúcej na trojnápravu návesu o 2,615 tony, t.j. o 10,9 % oproti najväčšej prípustnej hmotnosti 24 ton podľa ods. 3 písm. e/ bodu 2 prílohy č. 1 k nariadeniu vlády SR č. 349/2009 Z.z.. Zároveň bola nameraná celková hmotnosť jazdnej súpravy 42,73 tony, čím došlo k prekročeniu najväčšej prípustnej hmotnosti jazdnej súpravy stanovenej 40 tonami podľa ods. 2 písm. i/ nariadenia vlády SR č. 349/2009 Z.z. o 2,73 tony, t.j. o 6,8%. Pri úradnom meraní podľa vážneho listu č. 42/2009 bola nameraná hmotnosť trojnápravy návesu 27,365 tony, čím došlo k prekročeniu najväčšej prípustnej hmotnosti pripadajúcej na trojnápravu návesu o 3,365 tony, t.j. o 14% oproti najväčšej prípustnej hmotnosti a zároveň bola nameraná celková hmotnosť jazdnej súpravy 42,905 tony, čím došlo k prekročeniu najväčšej prípustnej hmotnosti jazdnej súpravy o 2,905 tony, t.j. o 7,3%. Medzi prvým a druhým meraním bol zistený rozdiel hmotnosti pripadajúcej na trojnápravu návesu o 750kg, v prípade celkovej hmotnosti jazdnej súpravy o 175kg. Na základe uvedeného žalovaný požiadal Správu ciest Košického samosprávneho kraja o ich stanovisko. Zo stanoviska Správy ciest Košického samosprávneho kraja zo dňa 05.03.2010, č.j. IU-2010/00788-2, vyplýva, že čo sa týka vážneho lístka č. 42/2009 prvá náprava motorového vozidla je jednotlivá náprava s maximálnou prípustnou hmotnosťou 10000 kg na nápravu, kde bola nameraná hodnota 6360 kg, v druhom prípade 6200kg. Druhá náprava motorového vozidla je hnacia náprava s maximálnou prípustnou hmotnosťou 11 500kg na nápravu podľa nariadenia vlády SR č. 349/2009 Z.z.. Na vážnom lístku č. 42/2009 je nameraná hodnota 9180kg, na vážnom lístku č. 43/2009 je 9915 kg, čo je rozdiel 735 kg medzi oboma vykonanými meraniami. Tretia, štvrtá a piata náprava je trojnáprava návesu, kde súčet hmotností na nápravu pri trojnáprave nesmie prekročiť 24 000kg. Na vážnom lístku č. 42/2009 je nameraná hodnota 27 365kg, na vážnom lístku č. 43/2009 26 615kg, čo je rozdiel 750kg. Nárast resp. úbytok medzi hodnotami pri prvom a druhom meraní týkajúci sa trojnápravy návesu je rozdielny z toho dôvodu, že časť hmotnosti nákladu z trojnápravy návesu sa prenáša na hnaciu nápravu, resp. druhú nápravu motorového vozidla. V prvom prípade na vážnom lístku č. 42/2009 bola nameraná hodnota na hnaciu nápravu 9,18 tony, na trojnáprave návesu 27,365 tony. Na vážnom lístku č. 43/2009 na hnacej náprave 9,915 tony, na trojnáprave návesu 26,615 tony. Z toho vyplýva, že k takémuto rozdielu hmotnosti došlo presunom nákladu, resp. sypkého materiálu z priestoru trojnápravy návesu na hnaciu nápravu motorového vozidla. Pre porovnanie pre trojnápravu návesu platí rozdiel 27,365 tony - 26,615 tony = 750kg, pre hnaciu nápravu 9,915 tony- 9,180 tony = 735 kg, čo zodpovedá úbytku resp. nárastu hmotnosti na trojnáprave návesu resp. hnacej náprave motorového vozidla. Čo sa týka celkovej hmotnosti jazdnej súpravy, tam je rozdiel 175kg, čo je v medziach normy a to z dôvodu, že rozdiel hmotnosti medzi dvomi vykonanými meraniami pripadajúcimi na nápravu resp. celkovú hmotnosť jazdnej súpravy nesmie byť väčší ako 1,5%. Navyše výška správneho poplatku za preťaženie by sa v tomto prípade nezmenila. Na základe uvedeného žalovaný považoval vznesenú námietku dopravcu uvedenú v odvolaní za bezdôvodnú, pretože už pri prvom nadmernom nakladaní prevážanej komodity má dopravca s preťažením cestného vozidla a tým aj s prekročením prípustnej hmotnosti jazdnej súpravy ako aj nápravového zaťaženia počítať. Pokiaľ ide o námietku žalobcu týkajúcu sa správnosti vážneho zariadenia, tú bol v čase váženia oprávnený kontrolovať Slovenský metrologický inšpektorát v rámci metrologického dozoru podľa § 33 a 34 zákona č. 142/2000 Z.z.
Podľa § 3 ods. 4 písm. c/ zákona č. 135/1961 Zb. krajské úrady dopravy dodatočne vyberajú rozhodnutím zvýšený správny poplatok podľa osobitného predpisu, ak sa nadmerná a nadrozmerná preprava vykonala na diaľnici alebo na ceste bez povolenia (§ 8 ods. 5). Rozhodnutie vydá ten krajský úrad dopravy, na ktorého území sa nepovolená preprava zistila.
Podľa § 8 ods. 5 zákona č. 135/1961 Zb. cestný správny orgán za nadmernú a nadrozmernú prepravu vykonanú bez povolenia dodatočne vyberie rozhodnutím zvýšený správny poplatok podľa osobitného predpisu.
Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky Federálneho ministerstva dopravy č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách (cestný zákon) na zvláštne užívanie diaľnic, ciest a miestnych komunikácií je potrebné povolenie príslušného cestného správneho orgánu. Toto povolenie podlieha správnemu poplatku podľa osobitných predpisov. Takým užívaním je najmä preprava nadmieru ťažkých alebo rozmerných predmetov a používanie vozidiel, ktorých rozmery alebo hmotnosť presahujú mieru ustanovenú osobitnými predpismi.
Podľa § 4 ods. 1 nariadenia Vlády SR č. 349/2009 Z.z. o najväčších prípustných rozmeroch vozidiel a jazdných súprav, najväčších prípustných hmotnostiach vozidiel a jazdných súprav, ďalších technických požiadavkách na vozidlá a jazdné súpravy v súvislosti s hmotnosťami a rozmermi a o označovaní vozidiel a jazdných súprav najväčšie prípustné hmotnosti vozidiel a jazdných súprav prevádzkovaných v premávke na pozemných komunikáciách nesmú pri splnení ďalších súvisiacich technických požiadaviek prevýšiť hodnoty uvedené v prílohe č. 1. Ak je vozidlo alebo jazdná súprava znečistené napríklad blatom, snehom alebo vodou, možno prekročiť ich najväčšiu prípustnú hmotnosť najviac o 3 % tejto hmotnosti.
Podľa § 6 nariadenia Vlády SR č. 349/2009 Z.z. ak vozidlo alebo jazdná súprava presahuje najväčšie prípustné rozmery uvedené v prílohe č. 1 (ďalej len "nadrozmerná preprava") alebo prekračuje najväčšie prípustné hmotnosti podľa § 4 (ďalej len "nadmerná preprava") alebo ak vozidlo alebo jazdná súprava prepravuje nedeliteľný náklad presahujúci najväčšie prípustné rozmery alebo najväčšie prípustné hmotnosti, môže sa používať v premávke na pozemných komunikáciách len na základe povolenia na zvláštne užívanie podľa osobitného predpisu.
S ohľadom na vymedzenie žalobných dôvodov pripadlo súdu posúdiť, či rozhodnutie vydané v predmetnej veci obsahovalo všetky zákonné náležitosti, či v konaní neboli porušené procesné práva žalobcu, či zistený skutkový stav poskytoval dostatočný podklad pre vydané rozhodnutie a či bol zistený skutkový stav i adekvátne právne posúdený. Po preskúmaní veci súd konštatoval, že rozhodnutie žalovaného i rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu obsahuje všetky zákonom stanovené formálne i obsahové náležitosti, vydal ho orgán na to príslušný, pričom postupoval v medziach zákonom stanoveného postupu.
Z vyššie uvádzaných právnych predpisov vyplýva povinnosť dopravcu zabezpečiť si povolenie na zvláštne užívanie pre vozidlo alebo jazdnú súpravu, pokiaľ prekračuje najväčšie prípustné hmotnosti (Príloha 1 bod 2 písm. i/ - 40 ton). Toto povolenie podlieha správnemu poplatku podľa osobitných predpisov (zákon č. 145/1995 Z.z.). Pokiaľ cestný správny orgán zistí, že prevádzkovateľ vozidla alebo jazdnej súpravy vykonal nadmernú alebo nadrozmernú prepravu bez takéhoto povolenia, dodatočne vyberie rozhodnutím zvýšený správny poplatok podľa osobitného predpisu (zákon č. 145/1995 Z.z.).
V danom prípade mal správny orgán preukázané, že dňa 19.10.2009 bolo vykonané kontrolné váženie jazdnej súpravy žalobcu, podľa ktorého bola prekročená prípustná hmotnosť na nápravu motorového vozidla a tiež celej jazdnej súpravy. Na požiadanie žalobcu bolo vykonané ďalšie váženie, ktoré síce zistilo nižšiu hmotnosť, avšak opäť prekračujúcu povolené hodnoty.
O kontrolnom vážení bol vypracovaný vážny list č. 42/2009 a č. 43/2009. Správny orgán za podklad pre rozhodnutie posudzoval ten pre žalobcu priaznivejší. Oznámenie o zistení nadmernej prepravy č. 10/2009 na mieste kontrolného váženia bez výhrad podpísal a prevzal vodič žalobcu. Prvostupňový správny orgán, ktorý voči žalobcovi viedol správne konanie, zaslal žalobcovi oznámenie o začatie správneho konania o dodatočnom vybratí zvýšeného správneho poplatku za vykonanú nadmernú prepravu bez povolenia, na ktorú žalobca napriek poskytnutej dostatočne dlhej lehote nereagoval a k oznámeniu o začatí správneho konania sa písomne nevyjadril. Až pri podaní odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu žalobca po prvý krát vzniesol námietku, keď spochybnil korektnosť
vykonaného váženia a žiadal dokladovanie praxe pracovníkov uskutočňujúcich váženie a doklad o ciachovaní váh. K tejto námietke žalobcu si žalovaný zabezpečil ako podklad pre rozhodnutie stanovisko Správy ciest Košického samosprávneho kraja č.j. IU-2010/00788-2 zo dňa 05.03.2010, z ktorého vyplýva, že k rozdielu odváženej hmotnosti pri oboch meraniach došlo z dôvodu presunu nákladu, resp. sypkého materiálu z priestoru trojnápravy návesu na hnaciu nápravu motorového vozidla. Rozdiel v nameraných hodnotách celkovej hmotnosti jazdnej súpravy je u oboch meraní len 175 kg, čo je v medziach normy (do 1,5%). Takéto vysvetlenie akceptoval i súd.
Z uvedeného vyplýva, že žalovaný správne a dostatočne zistil skutkový stav veci a po právnej stránke zistený skutkový stav správne vyhodnotil, kým v priebehu prvostupňového správneho skonania bol žalobca pasívny a k veci sa nevyjadril. Jeho námietky spochybňujúce správnosť merania sa súdu rovnako ako žalovanému javili ako účelové. Navyše svoje tvrdenia (domnienky) pred správnym orgánom ani pred súdom nepodložil žiadnymi právne relevantnými dôkazmi. Pokiaľ žalobca na obhajobu svojho tvrdenia predložil ako dôkaz doklad o vážení nákladu v Maďarskej republike, je potrebné povedať, že tento jednak nevypovedá o celkovej hmotnosti jazdnej súpravy žalobcu, a zároveň nevylučuje možnosť, že sa s nákladom v čase medzi jeho naložením a kontrolným vážením manipulovalo. Súd nemá pochybnosť o správnom nastavení váh použitých pri kontrolnom meraní, ani o ich správnom použití k tomu vyškolenými pracovníkmi. Výšku dodatočne vybraného správneho poplatku žalobca nenamietal.
Z vyššie uvedených dôvodov bol postup žalovaného ako aj preskúmavané rozhodnutie v súlade so zákonom a preto súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi a žalovanému, ktorý zásadne nemá na náhradu trov právo, právo na náhradu trov konania nepriznal.
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.)
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, písomne, dvojmo, na Krajský súd v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.