Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3S/207/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010201099 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1010201099.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a JUDr. Dáši Filovej, v právnej veci žalobcu: B. B. - X., D. X, I., IČO: XX XXX XXX, právne zast. advokátom JUDr. Radoslavom Hajdúchom, so sídlom AK Nám. Martina Benku 10, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia, Karloveská 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 43 960 024 10/4980-15645/Kov zo dňa 21.05.2010, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 43 960 024 10/4980-15645/Kov zo dňa 21.05.2010 a rozhodnutie Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorátu životného prostredia Bratislava č. 4396101310/3290-5614/Vyc zo dňa 08.03.2010 z r u š u j e podľa ust. § 250j ods.2 písm. c/ a d/ O.s.p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume 550,96 Eur do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu žalobcu. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 43 960 024 10/4980-15645/Kov zo dňa 21.05.2010, ktorým žalovaný správny orgán zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorátu životného prostredia Bratislava č. 4396101310/3290-5614/Vyc zo dňa 08.03.2010, keď sa stotožnil so záverom správneho orgánu prvého stupňa, že žalobca mal porušiť ustanovenia zákona o odpadoch a ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov v odpadovom hospodárstve (tieto bližšie neidentifikované), keď odpad (popolček z uhlia) neodovzdal osobe oprávnenej nakladať s odpadmi podľa tohto zákona, keďže nezabezpečuje ich zhodnotenie alebo zneškodnenie sám podľa § 19 ods. 1 písm. f/ zákona o odpadoch, potom považujúc výšku uloženej pokuty 5.000,- Eur za daných skutkových okolností za primeranú prvostupňové rozhodnutie ako vecne správne potvrdil. Žalobca navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného a jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie zo dňa 08.03.2010 a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie, namietajúc jednak formálne vady napadnutých rozhodnutí, predovšetkým vytýkajúc týmto ich nepreskúmateľnosť a tiež, že rozhodnutia boli vydané správnym orgánom, ktorý nemá právnu subjektivitu. Žalobca má za to, že podľa § 69 ods. 2 zákona č. 223/2001 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej iba „zákon o odpadoch“) je orgánom s právnou subjektivitou a teda oprávneným ukladať pokuty len Slovenská inšpekcia životného prostredia funkčne konajúca prostredníctvom Slovenská inšpekcia životného prostredia - ústredie - útvar inšpekcie odpadového hospodárstva a Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Bratislava a potom v danom prípade bolo prvostupňové rozhodnutie vydané orgánom, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený. V rámci nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalobca vytýkal, že už prvostupňový správny orgán sa vo svojom rozhodnutí s námietkami žalobcu vznesenými v spojitosti s prebiehajúcim správnym konaním vysporiadal nedostatočne, a vôbec sa nevysporiadal s námietkou, že hnuteľné veci (popolček), s ktorými žalobca vykonával podnikateľskú činnosť, nie je možné v žiadnom prípade považovať za odpad, odvolávajúc sa tu na vydaný Certifikát zhody 1301 CDP-0293, kde sa uvedené charakterizujú ako stavebný výrobok „Popolček do betónu BERAPLAST V“, keď v tomto certifikáte je aj uvedené, že daný stavebný výrobok je vyrábaný vo výrobni BUKOCEL, a.s. v Hencovciach. Vadu nepreskúmateľnosti žalobca vidí tiež v nedostatočnom zdôvodnení výšky uloženej pokuty, keď tento sa obmedzil len na stručné skonštatovanie, že uvedené vyplýva zo skutočnosti, že mohlo dôjsť k ohrozeniu zložiek životného prostredia bez uvedenia akých a akým spôsobom, ďalej zohľadňujúc množstvo odpadu a doby trvania protiprávneho stavu, čo nepriamo vyplýva len z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia. Z napadnutého rozhodnutia žalovaného, ale aj prvostupňového rozhodnutia žalobcovi nie je ani zrejmé vôbec akými úvahami sa správny orgán pri hodnotení dôkazov pri ukladaní sankcie za použitia správnych predpisov riadil a osobitne rozhodnutiu žalovaného vytýkal, že tento sa nevysporiadal s námietkou žalobcu uvedenou v odvolaní vo vzťahu k neprimeranej výške uvedenej pokuty 5.000,- Eur, keď len všeobecne uviedol, že pokuta predstavujúca 30 % z možnej výšky pokuty je primeraná a preto niet dôvodu na jej zrušenie, vôbec tu nereagujúc na obranu žalobcu tvrdenú v odvolaní, že škodlivý následok ani nenastal. Správnym orgánom obidvoch stupňov žaloba vytýkal, že rozhodnutie o uložení pokuty vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, keď správne orgány sa nezaoberali rozsahom a následkami údajného protiprávneho konania žalobcu, nevymedzili ani reálne hrozby, ktoré zákonom chráneným záujmom mali hroziť. Predovšetkým v súvislosti s nedostatočne zisteným skutkovým stavom veci žalobca namietal, že predmetný popolček ani nemožno považovať za odpad, keďže tento v prílohe č. 1 zákona o odpadoch nie je menovaný, potom bol zákonný jeho postup, ak ako podnikateľ na základe živnostenského oprávnenia uvádzal na trh totožnú látku v akej bola posúdená zhoda na základe uvedeného Certifikátu zhody a predmetný popolček ani nebol za účelom jeho použitia ako stavebného výrobku nijako ďalším spôsobom spracovaný. Vzhľadom na uvedené k samotnej podstate prejednávaného správneho deliktu a z toho vyplývajúceho sankčného postihu za porušenie povinnosti podľa zákona o odpadoch potom žalobca trval na tom, že nikdy nebol držiteľom odpadu, čím sa správny orgán vo svojom rozhodnutí ani nezoberal. Potom takýto postup správneho orgánu žalobca považuje za porušujúci ust. § 32 Správneho poriadku. Žalovaný v podrobnom písomnom vyjadrení k obsahu žaloby zo dňa 20.07.2010 navrhol túto zamietnuť, neuznajúc dôvodnou žiadnu z námietok žalobcom v podanej žalobe vymedzených. K tvrdeniu žalobcu, že prvostupňové rozhodnutie, príp. aj druhostupňové rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, žalovaný odvolávajúc sa na záhlavie napadnutého rozhodnutia a ustanovenie § 9 ods. 1 písm. b/ zákona č. 525/2003 Z.z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, nestotožňujúc sa správnym názorom žalobcu žalovaný uviedol, že Slovenská inšpekcia životného prostredia je odborným kontrolným orgán, ktorý ukladá pokuty vo veciach starostlivosti o životné prostredie a člení sa na ústredie inšpekcie a jemu podriadené inšpektoráty životného prostredia (§ 9 ods. 2), pričom na konanie v prvom stupni je podľa § 10 ods. 5 cit. zákona príslušný inšpektorát životného prostredia a na konanie v druhom stupni ústredie inšpekcie. Z uvedeného je potom zrejmé, že napadnuté rozhodnutia boli vydané orgánom na to príslušným a potom táto námietka žalobcu je bez právnej relevancie. Žalovaný neuznal dôvodnou ani námietku žalobcu ohľadne nedostatočne zisteného skutkového stavu, keď prvostupňový orgán sa predloženým Certifikátom zhody 1301-CBP-0923 mal zaoberať a jeho platnosť aj osobne preveriť v technickom a skúšobnom ústave stavebnom Bratislava, ktorý certifikát vydal, keď žalovaný tu zastáva názor, že predmetný certifikát platí len pre výrobcu Betón Raciol, s.r.o. Trnava, ktorý ho uvádza na trh a aj za to zodpovedá, pričom žalobca podľa jeho tvrdenia mal odoberať popolček od inej spoločnosti, t.j. spoločnosti BUKOCEL, a.s. Hencovce na základe ústnej zmluvy. Otázka zhody medzi žalobcom predávaným popolčekom a látky, na ktorú bol certifikát vydaný je potom v danom prípade bezpredmetná. K námietke žalobcu, že nikdy nebol držiteľom odpadu a správny orgán ani nezisťoval, či žalobca reálne popolčekom disponoval, žalovaný sa vo svojom stanovisku odvolal na ust. § 2 ods. 3 zákona o odpadoch, podľa ktorého je držiteľom odpadu pôvodca odpadu alebo fyzická osoba alebo právnická osoba, u ktorej sa odpad nachádza. Vychádzajúc potom zo zmluvy o poskytovaní služieb v oblasti odvozu popolčeka uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou Bukóza, a.s., ktorej predmetom je záväzok žalobcu odoberať od Bukózy Tuhý ostatný odpad, katalógové číslo 10 01 02 - popolček z uhlia a na vlastné náklady zabezpečovať jeho prepravu, zhodnocovanie alebo zneškodňovanie za podmienok dohodnutých zmluvou, potom žalovaný ustálil, že spoločnosť Bukóza udelila žalobcovi výhradné právo nakladania s popolčekom po dobu platnosti a účinnosti zmluvy, z čoho jednoznačne vyplýva, že žalobca nadobudol výhradné právo na nakladanie s popolčekom - odpadom, ktorý odobral od objednávateľa (Bukóza), pričom sa zaviazal na vlastné náklady zabezpečiť jeho prepravu, zhodnotenie alebo zneškodnenie. Žalovaný uvedené overil kontrolou vykonanou u menovanej spoločnosti, ktorej aj bola uložená pokuta za to, že odpad odovzdávala neoprávnenej osobe, t.j. žalobcovi, pričom nebolo povinnosťou žalovaného, aby s týmto žalobcu v rozhodnutí oboznamoval. K námietkam nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, a osobitne vo vzťahu k výške uloženej pokuty žalovaný má za to, že pri odobratom množstve odpadu v hodnotenom období od 01.06.2009 do 04.08.2009, t.j. pri odbere 1100 ton popolčeka bola výška uloženej pokuty aj s ohľadom na nezákonnosť nakladania s odpadom, dobu trvania protiprávneho vzťahu, rozsah ohrozenia zdravia ľudí a životného prostredia, prípadne na mieru ich poškodenia, primeranou. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci preskúmal napadnuté rozhodnutia v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie týmto predchádzajúce a dospel k záveru, že žalobe je treba priznať úspech. Podľa § 244 ods. 1 O. s. p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi, pričom zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu vydaniu napadnutého rozhodnutia predchádzajúcemu. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, t.j., či tieto sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Z predloženého administratívneho spisu žalovaného na vec sa vzťahujúceho súd zistil nasledovné: Na základe požiadavky Ministerstva životného prostredia SR listom zo dňa 24.08.2009 v spojitosti so zadržaním prepravovaného nákladu - popolčeka z uhlia na území Poľskej republiky, ktorého pôvodcom bola spoločnosť Bukocel, a.s. Hencovce, Slovenská inšpekcia životného prostredia vykonala kontrolu spoločnosti a touto zistila, že spoločnosť popolček z uhlia správnym orgánom vyhodnotený ako odpad k.č. 10 01 02 odovzdáva ďalším držiteľom, o.i. aj žalobcovi. Následne bola vykonaná kontrola aj u samotného žalobcu, ktorej výsledkom malo byť zistenie porušenia zákona o odpadoch a uloženie pokuty rozhodnutím prvostupňového orgánu pre porušenie ust. § 19 ods. 1 písm. f/ zákona o odpadoch, keď bolo zistené, že B. B. - X. I. je držiteľom živnostenského oprávnenia č. 110 - 178577 zo dňa 29.05.2008 s dátumom vzniku 31.08.2008 o predmete podnikania v oblasti nakladania s iným ako nebezpečným odpadom a u tohto bola Slovenskou inšpekciou životného prostredia, Inšpektorátom životného prostredia Bratislava vzhľadom na výsledok kontroly pôvodca popolčeka z uhlia v dňoch 16.9.2009, 21.9.2009 a 30.9.2009 vykonaná kontrola zameraná na nakladanie s odpadmi - dodržiavanie povinnosti pri preprave odpadov za kontrolované obdobie od 1.6.2009 do 30.09.2009 (protokol Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Bratislava č.j.: 8673-30416/34/2009/Vyc, 113/2009). Žalobca mal uzavretú Zmluvu o poskytovaní služieb v oblasti odvozu popolčeka s Bukóza Export-Import, a.s. Hencovce, v rámci ktorej sa žalobca ako poskytovateľ zaviazal odoberať od objednávateľa tuhý ostatný odpad kat.č. 10 01 02 - popolček z uhlia a na vlastné náklady zabezpečovať jeho prepravu, zhodnocovanie alebo zneškodňovanie, keď za kontrolované obdobie 06/09 došlo k prevzatiu 265,24 t, 07/09-694,76 t a 08/09- 139,66 t a tieto boli následne odpredané firme SAJDOK Co, spol. s r.o. Třinec, ktorá spoločnosť popolček aj u pôvodcu fyzicky priamo preberala. Na výzvu kontrolného orgánu žalobca nedokladoval splnenie povinnosti registrácie v zmysle § 15 zákona č. 223/2001 Z.z. o odpadoch a ani splnenie podmienok odovzdať odpady len osobe oprávnenej nakladať s odpadmi podľa tohto zákona (§ 19 ods. 1 písm. f/, keď tento ani nesúhlasil so záverom, že v danom prípade by sa malo jednať nie o tovar, ale odpad. Záverom bolo potom kontrolným orgánom ustálené, že kontrolovaný subjekt B. B. - X., I. v kontrolovanom období neodovzdával odpady osobe oprávnenej nakladať s odpadmi podľa zákona o odpadoch, ak nezabezpečuje ich zhodnotenie alebo zneškodnenie sám podľa § 19 ods. 1 písm. f/ zákona o odpadoch a ani nesplnil povinnosť v lehote do 14 dní od začatia výkonu predmetnej činnosti sa zaregistrovať na Obvodnom úrade životného prostredia v mieste svojho sídla alebo mieste podnikania ustanovenú v § 15 ods. 2 zákona o odpadoch, podľa ktorého povinnosť podľa odseku 1 sa vzťahuje aj na podnikateľa, ktorý zariadi, obstará alebo vykoná pre tretiu osobu alebo na jej účet zneškodnenie odpadov, alebo zhodnotenie odpadov, ak túto činnosť nevykonáva ako súčasť činnosti, na ktorú mu bol pridelený súhlas podľa § 7 ods. 1 alebo autorizácia podľa § 8 ods. 3 zákona. S týmto záverom o zistených nedostatkoch sa kontrolovaný subjekt nestotožnil, namietajúc, že pri činnosti sa riadil zákonom č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní. Obvodný úrad životného prostredia v Bratislave listom č. ZPH/2009/06590V/GRE zo dňa 22.09.2009 potvrdil, že žalobcovi potvrdenie o registrácií na činnosť podľa § 15 ods. 1 zákona o odpadoch na zber a prepravu odpadov vydané nebolo. Žalobca k predmetu protokolu č. 113/2009 o výsledku kontroly Slovenskej inšpekcii životného prostredia, Inšpektorátu životného prostredia Bratislava vzniesol písomné námietky, v ktorých namietal vecnú nesprávnosť záveru kontroly, predovšetkým, keď namietal, že popolček z uhlia, ktorý získaval, presnejšie sprostredkoval jeho nadobudnutie pre tretie osoby zo závodu BUKOCELU, a.s. v Hencovciach, nie je odpadom v zmysle zákona o odpadoch tak ako to vyplýva z ustanovenia § 2 ods. 1 a prílohy č. 1 zákona o odpadoch, ktorej je daný taxatívny výpočet čo možno za odpad považovať (body 1-16). Žalobca tu len dedukoval, že správny orgán zrejme mal na mysli odpad podľa bodu 11 prílohy č. 1, teda odpad z ťažby a spracovania surovín ako napr. banský odpad, kaly z ťažby ropy a pod., ktorú subsumáciu popolčeka však považuje za nesprávnu ako i s poukazom na skutočnosť, že k predmetnému popolčeku bola ako k vybranému výrobku na základe certifikátu ES Certifikát zhody 1301-CPD - 0293 posúdená zhoda, pričom v zmysle uvedeného certifikátu sa daný popolček klasifikuje ako stavebná prímes do betónu BERAPLAST V. Potom sa nemôže jednať o odpad, ale o výrobok, s ktorým je možné nakladať a disponovať za splnenia podmienok uvedených v živnostenskom zákone k čomu aj žalobca živnostenským listom v uvedenom čase disponoval. Tiež bolo žalobcom preukázané, že predmetný popolček vznikal činnosťou spoločnosti BUKOCEL, a.s. Hencovce, ktorá je pôvodcom odpadu a priamo z jej priestorov bol odobratý tretími osobami ako výsledok sprostredkovateľskej činnosti žalobcu, čo je napokon zrejmé aj z dokumentácie, ktorá bola predložená aj kontrolnému orgánu (váženky), teda žalobca ani ním poverené osoby s predmetným popolčekom nikdy fyzicky nedisponovali a jeho podnikateľská činnosť spočívala výlučne v sprostredkovaní získania predmetného popolčeka tretím osobám, ktoré ho následne nadobudli priamo v priestoroch pôvodcu. Potom nesplnenie jemu vytýkanej povinnosti sa malo vzťahovať na pôvodcu odpadu, t.j. BUKOCEL, a.s. Hencovce. A keďže žalobca ani fakticky zneškodnenie obstarávania nevykonával (zhodnotenie odpadov podľa § 15 ods. 2 zákona o odpadoch), ale len umožňoval tretím osobám nadobudnutie vlastníckeho práva k popolčeku ako výrobku, vždy sa jednalo o výrobok - prímes do betónov BERAPLAST V a potom ani povinnosti vyplývajúce z ust. § 15 nemožno na žalobcu vzťahovať. K prevereniu otázky prípadného porušenia ustanovení zákona o odpadoch žalobcom, potom správny orgán prvého stupňa určil termín ústneho pojednávania na deň 15.02.2010, ktorého prejednania a sa zúčastnil aj žalobca za účasti jeho právneho zástupcu s tým, že títo v plnom rozsahu zotrvali na svojom písomnom vyjadrení, t.j. vznesených námietkach zo dňa 04.11.2009 ako sú vyššie uvedené, nestotožňujúc sa a spochybňujúc správnosť právneho záveru konajúceho správneho orgánu. Pokiaľ ide o vyhodnotenie obsahu vznesených námietok žalobcom zo zápisnice spísanej správnym orgánom vyplýva, že tento sa námietkami meritórne tu na ústnom prejednaní vôbec nezaoberal, len v závere skonštatoval, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu ustanovenia § 19 ods. 1 písm. f/ zákona o odpadoch tým, že firma B. B. - X. neodovzdala odpady osobe oprávnenej nakladať s odpadmi podľa tohto zákona, ak ich zhodnotenie alebo zneškodnenie nezabezpečuje sama a potom sú v danom prípade splnené podmienky pre uloženie pokuty. V kontexte pôvodných námietok bolo podané ďalšie vyjadrenie žalobcu dňa 22.03.2010. Správny orgán prvého stupňa následne vo veci rozhodol dňa 08.03.2010 rozhodnutím č. 4396101310/3290-5614/Vyc tak, že účastníkovi správneho konania: B. B. - X., D. 6, I., IČO: XX XXX XXX uložil podľa § 78 ods. 2 písm. f/ zákona o odpadoch pokutu vo výške 5.000.- Eur za to, že v kontrolovanom období od 01.06.2009 do 30.09.2009 neodovzdal odpady osobe oprávnenej nakladať s odpadmi podľa zákona o odpadoch, pričom nezabezpečuje ich zhodnotenie alebo zneškodnenie sám podľa § 19 ods. 1 psím. f/, a to v lehote splatnej do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. V rozsahovo veľmi stručnom odôvodnení správny orgán svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že námietku kontrolovaného subjektu (žalobca), že nebol osobou držiteľom odpadu, ale za túto treba považovať BUKOCEL, a.s. Hencovce, z priestorov ktorého bol popolček z uhlia, o ktorý v danom prípade sa jedná priamo odobratí tretími osobami, čo bolo výsledkom sprostredkovateľskej činnosti kontrolovaného subjektu a teda tento s predmetným odpadom ním fyzicky nikdy nedisponoval, túto námietku prvostupňový správny orgán neuznal dôvodnou s poukazom na to, že na ústnom pojednávaní účastník konania nevyvrátil kontrolou zistené porušenie legislatívy v odpadovom hospodárstve, pričom vychádzal zo Zmluvy o poskytovaní služieb v oblasti odvozu popolčeku s Bukóza Export-Import, a.s. Hencovce a ustálil, že žalobca odoberal od objednávateľa Popolček z uhlia ako Tuhý ostatný odpad kat.č. 100102 a na vlastné náklady mal zabezpečovať jeho prepravu, zhodnocovanie alebo zneškodňovanie. V období mesiacov jún - august 2009 tak došlo k prevzatiu tohto odpadu (06/09 - 265,24 t, 07/09 - 694,76 t, 08/09 - 139,66 t), ktorý bol následne odpredaný firme SAJDOK Co., s.r.o. Třinec, keď žalobca si vôbec nebol vedomý, že by nakladal s odpadom a ani nemal vedomosť, akým spôsobom bude s ním nový nadobúdateľ konať považujúc odpad za tovar. Potom správny orgán skonštatoval, že žalobca sa týmto postupom aktívnym spôsobom podieľal na činnosti vyplývajúcej zo zákona o odpadoch a jeho súvisiacich predpisov (bez konkretizácie ktorých). Námietkou účastníka správneho konania vo vzťahu k Certifikátu zhody 13001-CPD-0293 sa konajúci správny orgán v rozhodnutí vôbec nezaoberal, ani neozrejmil bližšie nedôvodnosť námietky účastníka konania, že za pôvodcu odpadu pre prípad, že sa jedná o odpad treba považovať BUKOCEL, a.s. Hencovce a ani s tým súvisiacou námietkou, že zo strany účastníka vôbec nedošlo k disponovaniu s popolčekom (spoločnosť SAJDOK Co.). V rámci voľnej úvahy a ustanovenia § 78 ods. 2 písm. f/ zákona o odpadoch potom správny orgán uložil účastníkovi konania za porušenie povinnosti vyplývajúci z ust. 19 ods. 1 písm. f/ zákona o odpadoch pokutu vo výške 5.000,- Eur z maximálnej možnej výšky 16.596,95,- Eur túto zdôvodňujúc, že mohlo dôjsť k ohrozeniu jednotlivých zložiek životného prostredia (bez uvedenia ktorých), ďalej zohľadňujúc množstvo odpadu (bez konkretizácie), pre ktoré vyplývalo nakladanie s nimi, doby trvania protiprávneho stavu a tiež, že účastník konania ihneď po zistení porušenie zákonných nariadení vzniknutú situáciu začal riešiť (opäť bez konkretizácie). V zákonnej lehote toto rozhodnutie žalobca napadol odvolaním s dôvodmi odvolania totožnými s jeho námietkami zo dňa 04.11.2009 a doplnenými 23.02.2010, vytýkajúc správnemu orgánu nedostatočné zistenie podkladov pre rozhodnutie, zdôrazňujúc, že správny orgán v rozhodnutí vôbec nevyhodnotil námietku tovaru vo vzťahu k Certifikátu zhody 1301-CDP-0293 a za týmto účelom, keď si ani nevypočul napríklad zástupcov Bukózy a BUKOCELU. Správnemu orgánu prvého stupňa účastník konania vytýkal aj formálne vady v postupe, a to, že zápisnicu z ústneho pojednávania zo dňa 15.02.2010 mal správny orgán vopred pripravenú a v rámci nej malo byť vyjadrené, že účastník konania porušenie zákonného ustanovenia takým spôsobom, ako mu to dával prvostupňový správny orgán za vinu plne akceptoval, k čomu potom tento aj vzniesol námietku priamo v zápisnici a napokon aj v ďalšom v písomnom vyjadrení. Zároveň tento namietal aj formálne vady rozhodnutia, a to jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov a tiež, že prvostupňový správny orgán vôbec nešpecifikoval v čom vidí zásadné klasifikačné kritérium odlíšenia odpadu od napr. stavebných výrobkov (odvolávajúc tu sa na podaný certifikát), resp. z čoho usudzoval, že účastník konania bol držiteľom odpadu, a pod ktoré zákonné ustanovenie v zmysle prílohy č. 1 správny orgán potom popolček z uhlia mal podriadiť. Inak k samotnej výške uloženej pokuty bola namietaná jej neprimeranosť, ani nedostatok dôvodov, či absencia úvahy, ktorou sa pri jej stanovení v rámci voľnej úvahy správny orgán riadil. Na odvolanie potom rozhodol žalovaný druhostupňovým rozhodnutím dňa 21.05.2010 tak, že odvolanie ako bezpredmetné zamietol a prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu ako vecne správne a zákonné potvrdil, neuznajúc ani jeden odvolací dôvod žalobcu, keď sa stotožnil plne so záverom správneho orgánu prvého stupňa, že v danom prípade popolček z uhlia je treba považovať za odpad podľa zákona o odpadoch, čím opätovne za absencie subsumácie pod prílohu č. 1 k zákonu o odpadoch (výpočet pod bodmi 1-16) poukazujúc na to, že odvolateľom predložený certifikát neobstojí, keďže tento bol vydaný vo vzťahu k výrobcovi BetónRacio, s.r.o. Trnava vo výrobni BUKOCEL, a.s. Ako zavádzajúcu a tendenčnú vyhodnotil správny orgán druhého stupňa námietku účastníka konania, že tento s popolčekom vôbec nenakladal, ale spoločnosť SAJDOK Co. S.r.o., ktorá ho mala priamo v areáli BUKOCELU, a.s. Hencovce preberať a že žalobca mal potom byť len sprostredkovateľom tovaru, výrobok len predával, keď podľa uzavretej zmluvy so spoločnosťou Bukóza sa tento zaviazal odpad prepraviť, zhodnotiť alebo zneškodniť a že na tohto malo prejsť výhradné právo nakladania s popolčekom po dobu platnosti a účinnosti zmluvy, čo vyplýva priamo z textu uzavretej zmluvy. Vychádzajúc z uvedeného správny orgán druhého stupňa považoval jednak zistenie skutkového stavu za postačujúce pre vydanie rozhodnutia, rozhodnutie považoval skutkovo aj procesne za správne, dostatočne preskúmateľné vrátane odôvodnenia výšky uloženej pokuty zdôrazňujúc tu, že správny orgán osobitne zohľadnil nezákonný postup nakladania s odpadom, čím mohlo dôjsť k ohrozeniu jednotlivých zložiek životného prostredia (opäť bez konkretizácie), keďže s týmto sa nakladalo ako keby odpadom nebol a potom sa stotožnil s primeranosťou uloženej výšky pokuty. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Podľa § 32 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie. Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 1 a 3 cit. zákona, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 223/2001 Z.z., odpadom je hnuteľná vec uvedená v prílohe č. 1, ktorej sa jej držiteľ zbavuje, chce sa jej zbaviť alebo je v súlade s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi povinný sa jej zbaviť. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 223/2001 Z.z., držiteľ odpadu je pôvodca odpadu alebo fyzická osoba, alebo právnická osoba, u ktorej sa odpad nachádza Podľa § 15 zákona č. 223/2001 Z.z., podnikateľ, ktorý vykonáva zber alebo prepravu odpadov ako svoj predmet podnikania vrátane distribútora, ktorý vykonáva spätný odber (§ 54a ods. 17), je povinný v lehote do 14 dní od začatia výkonu tejto činnosti sa zaregistrovať na obvodnom úrade životného prostredia v mieste svojho sídla alebo miesta podnikania; to neplatí, ak je na vykonávanie zberu alebo prepravy odpadov potrebný súhlas podľa § 7 ods. 1 alebo autorizácia podľa § 8 ods. 3. Povinnosť podľa odseku 1 sa vzťahuje aj na podnikateľa, ktorý zariadi, obstará alebo vykoná pre tretiu osobu alebo na jej účet zneškodnenie odpadov alebo zhodnotenie odpadov, ak túto činnosť nevykonáva ako súčasť činnosti, na ktorú mu bol udelený súhlas podľa § 7 ods. 1 alebo autorizácia podľa § 8 ods. 3. Obvodný úrad životného prostredia vykoná registráciu podľa odsekov 1 a 2 na základe písomného oznámenia podnikateľa o začatí vykonávania činnosti, na základe ktorej mu vzniká povinnosť registrácie; podnikateľovi vydá o tom potvrdenie. Obvodný úrad životného prostredia vedie zoznam registrovaných osôb podľa odsekov 1 a 2. Podľa § 19 ods. 1 písm. f/ zákona č. 223/2001 Z.z., držiteľ odpadu je povinný odovzdať odpady len osobe oprávnenej nakladať s odpadmi podľa tohto zákona, ak nezabezpečuje ich zhodnotenie alebo zneškodnenie sám. Podľa prílohy č. 1 zákona o odpadoch: 1. Odpad z výroby alebo spotreby, ktorý nie je v ďalších bodoch bližšie špecifikovaný. 2. Výrobky, ktoré nezodpovedajú požadovanej akosti. 3. Výrobky po záručnej lehote. 4. Rozliate, stratené alebo inou nehodou znehodnotené materiály vrátane materiálov, zariadení a pod., ktoré boli v dôsledku nehody znečistené. 5. Plánovanými činnosťami znečistené alebo znehodnotené materiály (napr. odpad po čistiacich operáciách, obalové materiály, kontajnery). 6. Nepoužiteľné súčiastky (napr. vyradené batérie, vyčerpané katalyzátory). 7. Látky, ktoré stratili požadované vlastnosti (napr. znečistené kyseliny, znečistené rozpúšťadlá, vyčerpané temperovacie soli). 8. Odpad z priemyselných procesov (napr. strusky, destilačné zvyšky). 9. Odpad z procesov znižujúcich znečisťovanie (napr. kaly zo skrubrov, prach z vysávačov, použité filtre). 10. Odpad z obrábania a tvarovania (napr. triesky zo sústruženia, okuje z valcovania). 11. Odpad z ťažby a spracovania surovín (napr. banský odpad, kaly z ťažby ropy). 12. Znehodnotené materiály (napr. oleje znečistené polychlorovanými bifenylmi). 13. Akékoľvek materiály, látky alebo výrobky, ktorých používanie zákon zakazuje. 14. Výrobky, pre ktoré už držiteľ nemá upotrebenie (napr. vyradené predmety z poľnohospodárstva, domácností, kancelárií, obchodov). 15. Znečistené materiály, látky alebo výrobky, ktoré pochádzajú z nápravných činností týkajúcich sa pôdy. 16. Akékoľvek materiály, látky alebo výrobky, ktoré nie sú obsiahnuté vo vyššie uvedených bodoch. Podľa § 9 ods. 1 písm. b/ zákona č. 525/2003 Z.z., inšpekcia je odborný kontrolný orgán, ktorý ukladá pokuty vo veciach starostlivosti o životné prostredie. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 525/2003 Z.z., inšpekcia sa člení na ústredie inšpekcie a jemu podriadené inšpektoráty životného prostredia. Podľa § 10 ods. 5 zákona č. 525/2003 Z.z., na konanie v prvom stupni je príslušný inšpektorát, na konanie v druhom stupni je príslušné ústredie inšpekcie. Podľa § 250q ods. 2 O.s.p., o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí obdobne. Podľa § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p., súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci. Podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p., súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. V danej veci súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a tiež rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa dospel k záveru, že žalobe ako prevažne dôvodnej je treba priznať úspech. Povinnosťou správneho orgánu pri rozhodovaní je postupovať podľa jednotlivých ustanovení zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) a pri ich aplikácií vychádzať zo základných zásad správneho konania (§ 3 Správneho poriadku). Správny orgán je viazaný zásadou legality (§ 3 ods. 1 Správneho poriadku), v intenciách ktorej je povinný v konaní zachovať tak procesné predpisy, ako aj predpisy hmotnoprávne. Musí postupovať v konaní tak, aby zabezpečoval ochranu práv osôb a súčasne vyžadoval plnenie ich povinností v nadväznosti na ochranu záujmov štátu a spoločnosti. Ide o presadzovanie cieľov hmotnoprávnej úpravy v konkrétnej veci. V danej preskúmavanej veci sa súd predovšetkým zaoberal námietkou žalobcu, či vo veci konali rozhodovali na to oprávnene správne orgány a dospel k záveru, že táto námietka žalobcu je právne irelevantná, keď ako vyplýva z ust. § 9 a 10 zákona č. 525/2003 Z.z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je na konanie vo veci starostlivosti o životné prostredie v prvom stupni príslušná Slovenská inšpekcia životného prostredia - inšpektorát životného prostredia a na konanie v druhom stupni Slovenská inšpekcia životného prostredia - ústredie inšpekcie, čo v danom prípade aj bolo zachované. S ostatnými námietkami žalobcu sa však súd plne stotožnil. Predovšetkým je treba vytknúť konajúcim správnym orgánom nedostatočné zistenie skutkového stavu a potom aj predčasnosť jeho právneho záveru a vady samotného rozhodnutia. Osobitne súd vytýka správnemu orgánu prvého stupňa, že tento sa námietkami účastníka správneho konania zo dňa 04.11.2009 jednak na ústnom pojednávaní dňa 15.02.2010 a v zmysle ich doplnení zo dňa 23.02.2010 v samotnom prvostupňovom rozhodnutí vôbec nevysporiadal, keď tento nevyhovel ani žiadosti účastníka konania o vykonanie dokazovania k preukázaniu naplnenia skutkovej podstaty správneho deliktu podľa ust. § 19 ods. 1 písm. f/ zákona o odpadoch jednak prípadným vypočutím svedkov, zástupcov spoločností BUKOCEL, a.s. Hencovce a Bukóza Export-Import, a.s. Hencovce, ale tiež spoločnosti SAJDOK Co., ale predovšetkým, že tento sa vôbec napríklad námietkou v súvislosti s Certifikátom zhody 1301-CDP-0293 na ústnom prejednaní priestupku, tak aj odôvodnení prvostupňového rozhodnutia vôbec nevysporiadal. A pokiaľ sa zakladá na pravde tvrdenie žalobcu, že zápisnica z ústneho pojednávania mala byť predom vystavená aj s jej obsahovými náležitosťami tak ako to tvrdil vo svojom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu žalobca, potom uvedené by bolo treba považovať za príkre porušenie ust. § 3 Správneho poriadku a predovšetkým zásady legality konania, ktorou sa správny orgán musí riadiť. V danom prípade potom súd má za to, že záver o spáchaní správneho deliktu žalobcom podľa § 19 ods. 1 písm. f/ zákona o odpadoch je treba považovať za predčasný a napokon z prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu ani nedostatočne preskúmateľne odôvodnený. Náležitosti rozhodnutia správneho orgánu určuje ustanovenie § 47 ods. 1 a 3 Správneho poriadku tak, že rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné len, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol správny orgán pri hodnotení dôkazov vedený, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia musí teda správny orgán reagovať na dva okruhy problémov, a to na skutkové okolnosti a právne posúdenie veci. V rámci skutkových okolností má správny orgán uviesť ako sa s návrhmi i námietkami účastníkov vyrovnal a v právnom posúdení veci potom správny orgán subsumuje zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenie hmotnoprávneho predpisu, pričom medzi právnym posúdením a skutkovými zisteniami musí byť logický vzťah. Právne posúdenie veci musí obsahovať konkrétny odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého správny orgán vo výrokovej časti rozhodnutia vychádzal, a z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. Vzhľadom na vyššie uvedené treba vytknúť prvostupňovému správnemu orgánu, že tento vôbec sa jasnou a jednoznačnou klasifikáciou popolčeka z uhlia v zmysle zákona o odpadoch nezaoberal, nepodal, ani bližšie neozrejmil a uvedené ani systematicky nezaradil potom pod príslušný bod zákona o odpadoch tak ako to žalobca počas celého správneho konania, ale aj v žalobe samotnej namietal, keď sa jedná o námietky totožné s odvolacími dôvodmi, ale aj vyjadreniami žalobcu ako účastníka správneho konania. A ako celkom nepostačujúce súd vyhodnotil odôvodnenie uloženej výšky pokuty, keď tu v závere správny orgán hovorí len o všeobecne možnom ohrození jednotlivých zložiek životného prostredia bez konkretizácie ktorých a ako, dobu, po ktorú k tomuto mohlo dôjsť, množstvo, o ktoré sa malo jednať, ktoré napokon vzhľadom na predčasnosť právneho záveru ani vôbec neobstoja. Ak potom druhostupňový správny orgán bez doplnenia dokazovania tento podľa názoru súdu predčasný záver správneho orgánu prvého stupňa prevzal a sa s ním plne stotožnil, potom aj toto rozhodnutie je treba považovať za predčasné ako výsledok správneho konania, v ktorom bola porušená zásada konajúceho správneho orgánu spočívajúca v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, ale aj porušené ustanovenie § 32 Správneho poriadku. A pokiaľ sa druhostupňový správny orgán aspoň čiastočne vysporiadal s Certifikátom zhody, napriek tomu klasifikácia popolčeku z uhlia ako odpadu v zmysle kategorizácie a subsumácie do prílohy č. 1 zákona o odpadoch v napadnutom rozhodnutí absentuje. Ako nepresvedčivé a nie konkrétne sa javí tiež odôvodnenie napadnutého rozhodnutia k výške uloženej pokuty. Z týchto dôvodov potom súd žalobe v kontexte námietok nedostatočne zisteného skutkového stavu a nepreskúmateľnosti rozhodnutia ako dôvodnej vyhovel a napadnuté rozhodnutie žalovaného, ale jemu tiež predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie podľa § 250j ods. 2 písm. c/ a d/ O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, keď tak učinil na verejnom vyhlásení rozsudku dňa 06.03.2012 vzhľadom na splnenie podmienok predpokladaných ustanovením § 250f ods. 2 O.s.p. Bude povinnosťou správneho orgánu po vrátení veci, riadiac sa právnym názorom súdu, ktorým je podľa §250j ods. 7 O.s.p. viazaný, aby vo veci vykonal riadne dokazovanie k otázke preukázania spáchania správneho deliktu žalobcom podľa § 19 ods.1 písm. f/ zákona o odpadoch , a to predovšetkým riadnym vysporiadaním sa a vyhodnotením Certifikátu zhody 1301-CDP-0293 vo vzťahu k žalobcovi a predmetu zmluvy o poskytovaní služieb v oblasti odvozu popolčeka a následne jeho jednoznačnej klasifikácie, či sa jedná o odpad, a potom druhovo do ktorej kategorizácie obsiahnutej v prílohe č. 1 zákona o odpadoch je tento treba podriadiť, ak sa toto ako výsledok dokazovania jednoznačne preukáže. Súd v tejto súvislosti poukazuje, že v danom prípade je predovšetkým prioritné zákonné zalimitovanie predmetu a nie obligačný vzťah žalobcu k spoločnosti Bukóza Export-Import, a.s., i keď aj tento by mal byť v súlade so zákonom. K ustáleniu tohto jednoznačného právneho názoru sa potom javí potrebné v rámci nariadeného a riadne vykonaného ústneho prejednania deliktu vypočuť okrem žalobcu aj zástupcov všetkých dotknutých spoločností a súčasťou dôkazného materiálu má byť aj oboznámenie sa so stanoviskom k Certifikátu zhody 1301-CDP-0293, na ktorý sa žalovaný správny orgán odvoláva. Až následne potom v nadväznosti na výsledok takto doplneného dokazovania potom správny orgán v prípade dôvodnosti vydá rozhodnutie, vo výrokovej časti o spáchaní deliktu presne, konkrétne zadefinuje porušenie a akej, z ktorého zákonného ustanovenia vyplývajúcej povinnosti žalobcom a presne vo vymedzenom časovom období ktorej a kde malo dôjsť, čo je obligatórnou požiadavkou náležitosti výroku vo vzťahu k správnemu deliktu a vo výrokovej časti o uložení sankcií uvedie presnú sumu peňažnej pokuty, ktorú účastníkovi správneho konania ukladá. Keďže sa jedná o rozhodnutie v rámci voľnej úvahy správneho orgánu, tu je úlohou správneho orgánu presne zadefinovať, ktoré dôvody bolo potrebné zohľadniť v rámci voľnej úvahy správneho orgánu vo vzťahu k výške ukladanej pokuty. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a súd tak priznal v konaní úspešnému žalobcovi náhradu trov konania celkom vo výške 550,96 Eur, z toho vo výške 454,96 Eur titulom trov právneho zastúpenia podľa nasledovnej špecifikácie: · odmena za 3 úkony právnej služby 1. prevzatie a príprava zastupovania 2010 ....................................... 120,23 Eur 2. písomné podanie na súd vo veci samej dňa 03.06.2010 .............. 120,23 Eur 3. písomné podanie na súd vo veci samej dňa 09.06.2010 .............. 120,23 Eur Spolu odmena .................................................................................... 360,69 Eur · réžijný paušál k 3 úkonom právnej služby á 7,21 Eur ......................... 21,63 Eur · 19 % DPH .............................................................................................72,64 Eur Trovy právneho zastúpenia celkom ..................................................................... 454,96 Eur, k zaplateniu ktorých súd zaviazal žalovaného k rukám právneho zástupcu žalobcu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Zároveň súd priznal žalobcovi aj náhradu trov konania vo výške 66,- Eur, titulom zaplatenia súdneho poplatku, keď preplatok na súdnom poplatku bol žalobcovi uznesením súdu č.k. 3S 207/2010-45 zo dňa 28.06.2010 vrátený. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom podpísaného súdu na Najvyšší súd SR písomne, vo dvoch vyhotoveniach . V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.