Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/145/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010201126 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Majerníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1010201126.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Mgr. I. I., J. Q. XX, G., proti žalovanému: Ministerstvo vnútra SR, Drieňová 22, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SVS-230-2010/00675/TIG zo dňa 24.3.2010, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave konanie z a s t a v u j e. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Žalobou podanou e-mailovým podaním 7.6.2010 doplnenou 8.6.2010 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SVS-230-2010/00675/TIG zo dňa 24.3.2010, ktorým rozhodol o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Obvodného úradu Bratislava, odboru všeobecnej vnútornej správy č. OVVS-Br-3181/08-JGA V 21 zo dňa 27.11.2009 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Uviedol, že svojím návrhom zo dňa 6.10.2008 podal návrh na prejednanie priestupku na úseku práva na prístup k informáciám podľa § 21a zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej len ZSI), ktorého sa mala dopustiť zodpovedná osoba tým, že konajúc v mene Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou namiesto poskytnutia informácie odkázala na už zverejnenú informáciu. Po prijatí oznámenia, že žalobca trvá na sprístupnení informácie zostala nečinná, nedodržala lehotu na vybavenie žiadosti, nesprístupnila informácie napriek tomu, že ich povinná osoba mala k dispozícii a nevydala písomné rozhodnutie o nesprístupnení informácie. Ako páchateľa žalobca označil JUDr. M. M., resp. iného zodpovedného zamestnanca Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Žalobca poukazuje na to, že rozhodnutie žalovaného č. SVS-230-2010/00675/TIG zo dňa 24.3.2010, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu, bolo vydané predčasne na nedostatočne zistenom skutkovom stave. Predčasný záver vidí žalobca v tom, že žalovaný v uvedenom rozhodnutí uviedol, že JUDr. M. M. vo veci žiadosti žalobcu nekonala a ani konať nemala. Žalobca uviedol, že v konaní bol zabezpečený iba organizačný poriadok, z ktorého vyplýva, že vybavovanie žiadostí o informácie patrí do kompetencie sekcie dohľadu nad zdravotným poistením, ktorej riaditeľom bol Mgr. G. Z.. Z konania vyplýva, že JUDr. M. M. bola zaradená do uvedenej sekcie na pozíciu referenta a teda zodpovedala za prijatie, evidenciu a odoslanie žiadosti o informácie. Žalobca navrhuje rozhodnutie žalovaného správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Obvodný úrad Bratislava, odbor všeobecnej vnútornej správy na základe návrhu Mgr. I. I., začal konanie o priestupku na úseku práva na prístup k informáciám podľa § 21 ods. 1 písm. a) - c) zákona o ZSI. Priestupku sa mala dopustiť JUDr. M. M., ako zamestnanec Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Správny orgán po zistení stavu veci, toto priestupkové konanie rozhodnutím č. OVVS-Pr-3181/08-JGA V 21 zo dňa 27.11.2009 zastavil podľa § 79 ods. 1 písm. b) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o priestupkoch) z dôvodu, že skutok nespáchala obvinená. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Ministerstvo vnútra SR, sekcia verejnej správy, odbor priestupkov, ako odvolací orgán svojím rozhodnutím č. SVS-230-2010/00675/TIG zo dňa 24.3.2010 podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len správny poriadok) rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdilo. Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť s poukazom na to, že napadnuté rozhodnutie považuje za zákonné, vydané v súlade so zákonom z dôvodov, ako sú tieto v rozhodnutí uvádzané. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne príslušný (§ 246 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie mu predchádzajúce z dôvodov uvedených v žalobe a dospel k záveru, že konanie je potrebné zastaviť. Podľa § 244 ods. 1 OSP, v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb ako aj ďalších fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb, v oblasti verejnej správy (ďalej len rozhodnutie a postup správneho orgánu). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané ním v správnom konaní ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia, alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 247 ods. 1, 2 OSP, podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Podľa § 42a zákona o priestupkoch, priestupku na úseku práva na prístup k informáciám, sa dopustí ten, kto vedome vydá a zverejní nepravdivé, neúplné informácie, kto poruší povinnosť určenú osobitným predpisom, alebo ten, kto vydaním rozhodnutia alebo vydaním príkazu alebo iným opatrením zapríčinil porušenie práva na sprístupnenie informácie. Podľa § 51 zákona o priestupkoch ak nie je v tomto alebo inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 103 OSP kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Podľa § 104 ods. 1 OSP, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Podľa § 250d ods. 3 OSP súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a, alebo ak žaloba bola vzatá späť. Súd zistil, že nie je preukázané splnenie procesnej podmienky podľa § 247 ods. 1 OSP, t.j. že ide o takého účastníka konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením žalobou napadnutého rozhodnutia dotknuté, nakoľko v danom prípade išlo o zisťovanie existencie priestupku u obvinenej JUDr. M. M. a ukladanie sankcie tejto osobe. Teda nešlo o rozhodovanie o právach a právom chránených záujmov Mgr. I. I., hoci táto osoba bola účastníkom správneho konania, keďže bola navrhovateľom začatia priestupkového konania a účastníkom tohto správneho konania podľa § 72 písm. d) a za použitia § 68 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Podľa súdu u žalobcu neexistuje zákonný predpoklad, že jeho práva a povinnosti ako účastníka správneho konania by boli zrušením napadnutého rozhodnutia dotknuté. Procesná legitimácia žalobcu ako účastníka správneho konania bezpochyby bola, ale sama o sebe neznamená, že musí byť automaticky a bez ďalšieho skúmania aj účastníkom súdneho konania, v prípade súdneho prieskumu rozhodnutia. Súd je povinný konať iba s takým účastníkom správneho konania a len v takom prípade, ak by zrušením žalobou napadnutého rozhodnutia boli dotknuté jeho práva alebo povinnosti. V danom priestupkovom konaní sa však nerozhodovalo o právach a povinnostiach žalobcu, ale o vine a treste pre obvinenú, za spáchanie priestupku podľa § 42a ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Podľa súdu tak nebola splnená zákonná podmienka daná podľa § 250 ods. 1 OSP, ktorá by robila, z účastníka správneho konania procesný subjekt - osobu, oprávnenú byť účastníkom súdneho konania, teda, že ide o účastníka správneho konania a súčasne môžu byť zrušením napadnutého rozhodnutia dotknuté jeho práva a povinnosti. Tieto podmienky musia byť splnené súčasne, inak súd nemôže s takouto osobou konať ako s účastníkom konania podľa § 250 ods. 1 OSP. Je nesporné, že žalobca bol ako navrhovateľ účastníkom priestupkového konania v zmysle ust. § 72 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. V priestupkovom konaní sa však rozhodovalo o tom, či JUDr. M. sa dopustila protiprávneho konania, ktoré napĺňa znaky skutkovej podstaty priestupku a o uložení sankcie JUDr. M.. Týmto konštitutívnym rozhodnutím nemohol byť žalobca ukrátený na právach a povinnostiach, pretože rozhodnutie o priestupku sa osobne týka iba osoby obvinenej z priestupku a svojimi účinkami nezasahuje do právnej sféry žalobcu, ani nespôsobuje zmenu jeho právneho postavenia. Podľa názoru súdu žalobca nie je oprávnenou osobou byť účastníkom súdneho konania. Nedostatok procesnej subjektivity na strane žalobcu predstavuje taký nedostatok podmienky konania, ktorý nie je možné odstrániť. Z uvedených dôvodov súd konanie zastavil. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. d) v spojení s § 246c OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože konanie bolo zastavené. Toto rozhodnutie Krajský súd v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.