Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3S/225/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010201233 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1010201233.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členov senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD. v právnej veci žalobcu: Krajská prokuratúra Bratislava, Vajnorská 47, 812 56 Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR, Štefanovičova 3, P.O.Box 76, 810 05 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2009/300/006461/02118 zo dňa 22.09.2009, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 2009/300/006461/02118 zo dňa 22.09.2009 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d/, O.s.p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 25.06.2010 domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. 2009/300/006461/02118 zo dňa 22.09.2009 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca v žalobe uvádza, že rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu č. 2041/600/2009/R zo dňa 22.06.2009 bola kontrolovanej osobe: MILTECH, s.r.o., Cabajská 4, Nitra, IČO: 36 563 455, podľa § 36 ods. 1 písm. e/ zák. č. 142/2000 Z.z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej iba zák. č. 142/2000 Z.z.) uložená pokuta vo výške 650,- eur za porušenie ust. § 26 ods. 2 písm. c/ zák. č. 142/2000 Z.z. a nesplnenie podmienok registrácie tým, že pri výkone registrovanej činnosti v čase od 13.11.2008 do 17.03.2009 zamestnávala osobu, ktorá nezodpovedá za činnosť, ktorá je predmetom registrácie a ktorá má doklad o spôsobilosti v oblasti metrológie vydaný ústavom podľa § 29 ods. 2 zák. č. 142/2000 Z.z. alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a sama je držiteľom dokladu o spôsobilosti v oblasti metrológie podľa § 29 ods. 3. Vo výroku predmetného rozhodnutia bolo kontrolovanej osobe uložené zaplatiť pokutu prvostupňovému správnemu orgánu do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia na jeho účet s tým, že inak sa prikročí k výkonu rozhodnutia podľa § 71 a nasl. Správneho poriadku. Výrok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu zo dňa 22.06.2009 obsahuje aj časť: „ Ak kontrolovaná osoba pokutu nezaplatí v určenej lehote je povinná zaplatiť aj úroky z omeškania z dlžnej sumy až do zaplatenia. Podľa § 36 ods. 1 zák. č. 142/2000 Z.z. výška úrokov je dvojnásobok základnej úrokovej sadzby určenej Európskou centrálnou bankou platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu“. Účastník správneho konania spoločnosť MILTECH, s.r.o., Nitra podala dňa 13.07.2009 proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu zo dňa 22.06.2009 odvolanie. Rozhodnutím žalovaného č. 2009/300/006461/02118 z 22.09.2009 bolo podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie účastníka správneho konania zamietnuté a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo potvrdené. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.09.2009. Žalobca podal dňa 13.09.2009 podľa § 22 ods. 1 písm. c/ zák. č. 159/2001 Z.z. protest prokurátora proti rozhodnutiu žalovaného. V proteste prokurátora žalobca navrhol rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušiť, pretože rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu z 22.06.2009 v časti výroku o uložení povinnosti kontrolovanej osoby zaplatiť aj úroky z omeškania v spojení s rozhodnutím žalovaného z 22.09.2009 bolo podľa názoru žalobcu porušené ust. § 36 ods. 1 písm. e/, ods. 3, ods. 8 zák. č. 142/2000 Z.z. ako aj ust. § 47 ods. 2 Správneho poriadku. Žalobca protest odôvodnil tým, že na konanie o uložení pokuty podľa § 36 zák. č. 142/2000 Z.z. sa vzťahuje Správny poriadok, výrok rozhodnutia o uložení pokuty musí byť preto v súlade s § 47 ods. 2 Správneho poriadku. Žalobca uvádza, že podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku vo výroku rozhodnutia o uložení pokuty musí byť určená lehota na zaplatenie pokuty a ust. § 36 ods. 3 zák. č. 142/2000 Z.z. určuje na čo sa má pri určení výšky pokuty prihliadať. Z týchto zákonných ustanovení nevyplýva prvostupňovému správnemu orgánu oprávnenie, aby priamo v rozhodnutí o uložení pokuty zároveň uložil kontrolovanej osobe povinnosť zaplatiť aj úrok z omeškania ak pokuta nebude zaplatená včas. Až v prípade, ak uložená pokuta nie je zaplatená v určenej lehote, môže prvostupňový správny orgán podľa § 36 ods. 8 zák. č. 142/2000 Z.z. vymáhať aj úroky z omeškania. V prípade ak uložená pokuta nie je zaplatená v určenej lehote môže prvostupňový správny orgán podľa § 36 ods. 8 zák. č. 142/2000 Z.z. vymáhať aj úroky z omeškania. Vymáhanie úrokov z omeškania svojou povahou je sankcionovaním účastníka konania za to, že riadne a včas nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z rozhodnutia o uložení pokuty. Zákonnými predpokladmi pre vymáhanie úrokov z omeškania je existencia právoplatného a vykonateľného rozhodnutia ukladajúceho povinnosť a dobrovoľné nesplnenie uloženej povinnosti. Je teda samozrejmé, že najskôr musí rozhodnutie o uložení pokuty ako samostatné rozhodnutie nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť a až potom v rámci výkonu rozhodnutia podľa § 71 a nasl. Správneho poriadku môže správny orgán aplikovať ust. § 36 ods. 8 zák. č. 142/2000 Z.z. Predmetom rozhodnutia o vymáhaní úrokov z omeškania je zabezpečenie výkonu rozhodnutia, t.j. ide o relatívne samostatnú časť správneho konania. Pretože rozhodnutie o uložení pokuty a rozhodnutie o vymáhaní úrokov z omeškania nemajú spoločný predmet konania, ale na seba iba nadväzujú, podľa názoru žalobcu, tieto výroky nemožno spájať v jednom rozhodnutí. Žalobca uvádza, že len výrok rozhodnutia je záväzný, schopný nadobudnúť právoplatnosť a je vykonateľný. Žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a neodstránil pochybenie prvostupňového správneho orgánu, ktorý vo výroku rozhodnutia z 22.06.2009 súčasne s uložením pokuty uložil kontrolovanej osobe povinnosť zaplatiť aj úrok z omeškania. Žalobca v ďalšej časti žaloby poukazuje na ust. § 36, § 39 ods. 1 zák. č. 142/2000 Z.z. ako aj na ust. § 3 ods. 1, § 47 ods. 2, § 59 ods. 1, 2 Správneho poriadku. Podľa jeho názoru citovanými zákonnými ustanoveniami sa žalovaný pri vydávaní rozhodnutia zo dňa 22.09.2009 dôsledne neriadil. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 22.04.2010 č. 2010/300/002656/00942 protestu prokurátora nevyhovel. Žalobca sa s rozhodnutím žalovaného zo dňa 22.04.2010 o nevyhovení protestu prokurátora nestotožňuje a trvá na tom, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu z 22.06.2009 v časti výroku o uložení povinnosti kontrolovanej osoby zaplatiť úroky z omeškania v spojení s rozhodnutím žalovaného zo dňa 22.09.2009 nestotožnil a považuje uvedené rozhodnutia za nezákonné. Žalovaný vo vyjadrení konštatuje, že žalobca vo svojej žalobe namieta skutočnosť, že výroková časť rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu nesprávne obsahuje aj výrok, ktorým bola kontrolovanej osobe uložená povinnosť zaplatiť úroky z omeškania v prípade, že pokuta nebude zaplatená do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že v roku 2004 vstúpil do platnosti a účinnosti zák. č. 431/2004 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zák. č. 142/2000 Z.z. Touto novelou bol zákon o metrológii doplnený okrem iného o ust. § 36 ods. 8, ktoré expressis verbis umožňuje inšpektorátu vymáhať aj úroky z omeškania, ak nie je pokuta zaplatená v určenej lehote. K oprávneniu prvostupňového správneho orgánu vymáhať úroky z omeškania potom zodpovedá povinnosť kontrolovanej osoby, ktorá nezaplatila pokutu v určenej lehote, tieto úroky zaplatiť. Povinnosť zaplatiť úroky z omeškania je v napadnutom rozhodnutí uložená z podmienkou, ktorá plne rešpektuje zákonné ust. § 36 ods. 8 zák. č. 142/2000 Z.z., t.j. že nastane vykonateľnosť rozhodnutia a kontrolovaná osoba dobrovoľne nesplní povinnosť zaplatiť pokutu. Inšpektorát vo výrokovej časti rozhodnutia neukladá povinnosť zaplatiť úroky z omeškania ale upozorňuje kontrolovanú osobu na následky, ktoré sú spojené s nesplnením povinnosti zaplatiť pokutu v určenej lehote. Predpokladom pre vymáhanie úrokov z omeškania je skutočnosť, že inšpektorát požaduje ich zaplatenie. Inšpektorát vo svojom rozhodnutí v žiadnom prípade ešte nevymáha úroky z omeškania, oprávnenie vyplývajúce z § 36 ods. 8 zák. č. 142/2000 Z.z. teda nevyužíva predčasne, ako sa domnieva žalobca. Žalovaný zastáva názor, že časť výroku rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu týkajúca sa z úrokov omeškania nie je nezákonná, a teda nedošlo zo strany žalovaného k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a preto žiada žalobu ako neopodstatnenú zamietnuť. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods.1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo. Prejednal vec podľa § 250f ods.1 O.s.p. a dospel k záveru, že žalobe je potrebné vyhovieť a rozhodnutie žalovaného zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.). Žalobu v správnom súdnictve môže podať aj prokurátor, ak použije svoje návrhové oprávnenie podľa § 35 ods. 1 písm. b/ O.s.p. Oprávnenie prokurátora podať žalobu v správnom súdnictve vyplýva aj z ust. § 27 ods. 2 zák. č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého pri plnení úloh vyplývajúceho zo zák. č. 153/2001 Z.z. je prokurátor oprávnený podať žalobu proti rozhodnutiu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov, ak sa protestu podanému proti tomuto rozhodnutiu, nevyhovelo. Zákonnou podmienkou podania žaloby prokurátorom teda je, že nebolo vyhovené jeho protestu (§ 35 ods. 1 písm. b/, § 250b ods. 5 O.s.p.). Ak žalobu podáva prokurátor, náležitosťou žaloby je aj tvrdenie, že práva nadobudnuté v dobrej viere, ak súvisia s napadnutým rozhodnutím správneho orgánu, sú čo najmenej dotknuté (§ 249 ods. 3 O.s.p.). Žaloba prokurátora podľa § 35 ods. 1 písm. b/ O.s.p. predstavuje v správnom súdnictve osobitný prostriedok preskúmavania zákonnosti rozhodnutí správnych orgán, najmä z hľadiska toto, ak sám účastník sa necíti byť ukrátený na svojich právach a takúto žalobu nenapadol. Ak prokurátor podľa § 35 ods. 1 písm. b/ O.s.p. žalobu na začatie konania na preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu v právnej veci, v ktorej sa nevyhovelo protestu prokurátora, takýto návrh treba podať proti rozhodnutiu správneho orgánu v poslednom stupni správneho konania, ktoré zakladalo, menilo alebo zrušovalo oprávnenie a povinnosti fyzických a právnických osôb (stanovisko správneho kolégia NS SR, sp. zn. Snj 242/00-66/2005 ZSP). V danej veci týmto rozhodnutím bolo rozhodnutie žalované ako rozhodnutie vydané v jedinom a zároveň aj v poslednom stupni správneho konania, ktoré založilo povinnosť fyzickej osoby - účastníkovi konania, t.j. kontrolovanej osobe (hoci tento sám odvolanie v správnom konaní nepodal, a tým nemohol podať ani žalobu v správnom súdnictve - § 247 ods. 2 O.s.p.). Vzhľadom k tomu, že protest prokurátora má povahu návrhu sui generis, na základe ktorého môže dôjsť k zrušeniu nezákonného rozhodnutia v rámci vertikálnej štruktúry orgánov verejnej správy, a ak orgán verejnej správy protestu prokurátora nevyhovie, musí z dôvodu efektívnosti systému prokurátorského dozoru existovať orgán, odlišný od orgánu verejnej správy a prokurátora, ktorý by autoritatívne vzniknutý „spor“ o zákonnosť mohol posúdiť a rozhodnúť. Týmto orgánom je správny súd a prostriedkom, na základe ktorého sa iniciuje konanie pred ním je správna žaloba prokurátora podľa § 35 ods. 1 písm. b/ O.s.p. a § 250b ods. 5 O.s.p. s poukazom na § 249 ods. 3 O.s.p. Zo znenia § 35 ods. 1 písm. b/ O.s.p. síce jednoznačne vyplýva, že predmetná správna žaloba podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. sa podáva „za podmienok uvedených v tomto zákone“, avšak musí sa jednať o podmienky, ktorých splnenie môže prokurátor ovplyvniť, inak povedané, od prokurátora nemožno požadovať splnenie takých podmienok, ktoré sú od neho nezávislé a vyžiadanie, ktorých by v podstate znamenalo negovanie, resp. výrazné zúženie rozsahu dozoru prokuratúry stanoveného zákonom o prokuratúre. Aj keď ust. § 247 ods. 2 O.s.p. nie je expressis verbis uvedené, že sa netýka prokurátora (prokurátor nie je spomenutý ani v § 247 ods. 1 O.s.p.), tento záver tiež jednoznačne vyplýva z jeho systémového výkladu. V opačnom prípade, ak by sa prijal výklad gramatický a reštriktívny, by sa zmarila možnosť účinnej nápravy práve v tých konaniach, v ktorých účastníci pôvodného správneho konania nevyužili možnosť podať opravný prostriedok. Takýto postup by sa negatívne prejavil aj v materiálnom charaktere právneho štátu, pretože by sa čiastočne odbúral funkčný mechanizmus nápravy pri takých nezákonných rozhodnutiach správnych orgánov, ktoré boli vydané v prospech účastníkov konania, resp. týmto vyhovujú. Predpokladom podania protestu prokurátora (nevyhovenie, ktorého je procesnou podmienkou pre podanie žaloby prokurátora) je právoplatnosť rozhodnutia správneho orgánu (§ 27 ods. 1 písm. e/ zák. č. 153/2001 Z.z.), pričom skutočnosť, či túto právoplatnosť nadobudol rozhodnutie na prvom alebo druhom stupni, nemôže mať v prípade žaloby prokurátora právny význam. Súd konštatuje, že slovenské právo je súčasťou Európskeho právneho systému, preto je žiaduce, aby správne orgány ako aj súdy a prokuratúra interpretovali základné zásady správneho konania (§ 3 Správneho poriadku) v súlade s princípom dobrej správy. Pri rozhodovaní o administratívnych sankciách by mali byť rešpektované aj rezolúcie Rady Európy a odporúčania Výboru ministrov týkajúce sa rozhodovacej činnosti verejnej správy a ochrany práv jednotlivca, a to i napriek tomu, že nie sú súčasťou nášho právneho poriadku; ide predovšetkým o rezolúciu Výboru ministrov č. (77) 31 o ochrane jednotlivca v súvislosti s rozhodnutiami správnych orgánov, odporúčanie Výboru ministrov č. (80)2 o správnej úvahe a odporúčanie Výboru ministrov č. (91)1 vo veciach administratívnych sankcií. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti z účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadrovať k podkladu rozhodnutí, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a inými osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenie, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu (§ 3 ods. 2 Správneho poriadku). Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodnutí o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely (§ 3 ods. 5 Správneho poriadku). Podľa § 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci, a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pri tom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu v jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Podľa § 33 ods. 1, 2 Správneho poriadku, účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom pri ústnom pojednávaní a miestnej obhliadke. Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby pred vydaním rozhodnutia mohli sa vyjadriť k jeho podkladom i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu a musí obsahovať predpísané náležitosti. Žalobca v žalobe namieta skutočnosť, že prvostupňový správny orgán rozhodol vo svojom rozhodnutí tak, že uložil okrem pokuty aj povinnosť zaplatiť úrok z omeškania v prípade, že pokuta nebude zaplatená do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. V danom prípade ide o nesprávne posúdenie veci, čo je dôvodom, aby správny súd rozhodnutie v časti týkajúcej sa povinnosti zaplatiť úrok z omeškania zrušil a vec vrátil žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Žalobca v žalobe žiada, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil, pretože rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu z 22.06.2009 v časti výroku o uložení povinnosti kontrolovanej osobe zaplatiť aj úroky z omeškania v spojení s rozhodnutím žalovaného zo dňa 22.09.2009 bolo podľa jeho názoru porušené ust. § 36 ods. 2 písm. e/, ods. 3, ods. 8 zák. č. 142/2000 Z.z. ako aj ustanovenia Správneho poriadku. Podľa čl. 2 ods. 1 Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa čl. 13 ods. 1 Ústavy SR, povinnosti možno ukladať len na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd. Nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z. sa týka vykonávania aj niektorých ustanovení Občianskeho zákonníka. Podľa § 1 ods. 2 Občiansky zákonník, upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony. V danom prípade medzi kontrolovanou osobou a žalovaným nešlo o občianskoprávny vzťah, keďže neboli splnené podmienky ust. § 1 ods. 2 občianskeho zákonníka. Taktiež zo zák. č. 142/2000 Z.z. nevyplýva oprávnenie orgánu štátnej správy uložiť povinnosť zaplatiť úroky z omeškania. Odôvodnená bola preto námietka žalobcu, že správny orgán voči kontrolovanej osobe nemôže uplatniť úroky z omeškania. Žalovaný síce vo vyjadrení k žalobe uviedol, že od kontrolovanej osoby úroky z omeškania žiadnym spôsobom neuplatňoval, je však zrejmé, že potvrdením rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu potvrdil výrok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu o povinnosti zaplatiť úroky z omeškania v prípade, že pokuta nebude zaplatená do 15 dní o právoplatnosti rozhodnutia. Keďže v danom prípade povinnosť zaplatiť úroky z omeškania bola vyslovená (uložená) v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci po právnej stránke súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného v tejto časti je potrebné zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. V novom konaní bude opäť potrebné posúdiť a upraviť výrok v časti odseku o povinnosti uložiť kontrolovanej osobe zaplatiť aj úroky z omeškania. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za zákonný a čoho sa odvolateľ domáha.