Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Sp/9/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010201248 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1010201248.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Peťovskou, PhD. v právnej veci navrhovateľov: 1/ V.. N. N., nar.XX.XX.XXXX, bytom H.Y. X, H., 2/ J. N., bytom S. T. XX, Y., zast. ako opatrovníkom V.. N. N., bytom H. X, H., proti odporcovi: Obvodný pozemkový úrad v Senci, Hurbanova 21, Senec, za účasti: 1/ Slovenský pozemkový fond Bratislava, Búdkova 36, Bratislava, 2/ Národná diaľničná spoločnosť, a.s., Mlynské Nivy 45, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu zo dňa 24. mája 2010, č.j.: 3341/2004/84/Ko, takto r o z h o d o l : Súd napadnuté rozhodnutie odporcu zo dňa 24. mája 2010, č.j.: 3341/2004/84/Ko podľa § 250q ods. 2 O.s.p. v spojitosti s ust. § 250j ods. 2 písm. c/ a d/ O.s.p. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. Navrhovateľom súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovatelia domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia odporcu zo dňa 24.05.2010, č.j.: 3341/2004/84/Ko, ktorým týmto rozhodnutím odporca o reštitučnej žiadosti navrhovateľov uplatnenej u neho podľa zák.č. 503/2003 Z.z. dňa 13.12.2004 rozhodol tak, že navrhovatelia ako právni nástupcovia pôvodnej vlastníčky Z. N. spĺňajú podmienky § 3 ods.1 písm. m/ zák.č. 503/2003 Z.z. k navráteniu vlastníctva k pozemkom, ktoré prešli do vlastníctva čsl. štátu na základe rozhodnutia o vyvlastnení vydaného ONV Bratislava - vidiek, č.j. 8449/1973 dňa 18.02.1973 a č.j. 3888/80-Pe zo dňa 04.09.1980 bez poskytnutia náhrady, keď sa jedná o pozemok nachádzajúci sa v kat. území D. H. vedený v PK vl.č. XXX ako parc.č. 631, roľa a v C-KN ako parc.č. 707 o výmere 325 m2 (tu bez uvedenia druhu pozemku). Zároveň v zmysle bodu II/2 oprávneným osobám priznal právo na náhradu za tento pozemok z dôvodu zákonnej prekážky vrátenie vlastníctva k pôvodnému pozemku s poukazom na to, že pozemok po prechode do vlastníctva štátu sa jednak nachádza vo vlastníctve právnickej osoby a že bol aj zastavaný. Odporca svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v danom prípade mal preukázané, že pôvodnej vlastníčke Z. N. bola časť pôvodnej parcely o výmere 325 m2 vyvlastnená tak ako to uviedol v bode I. výrokovej časti a táto časť o výmere 325 m2 je súčasťou parcely v stave C-KN č. 707, po prechode na čsl. štát táto bola použitá na účel vyvlastnenia, nakoľko v súčasnosti je zastavaná komunikáciou, čím pôvodný pozemok stratil charakter poľnohospodárskej pôdy a potom tu je zákonná prekážka pre navrátenie pôvodného pozemku podľa § 6 ods. 1 písm. a/ a d/ zákona č. 503/2003 Z.z, keď spôsob využívania nehnuteľnosti odporca prevzal z identifikácie parciel vyhotovenej Katastrálnym úradom v Bratislave, Správou katastra Senec zo dňa 30.06.2005, č.j. 320-102/05 a č.j. 320-44/10 zo dňa 04.02.2010, ktorú doplňujúcu identifikáciu odporca vyžiadal potom ako predchádzajúce jeho rozhodnutie vo veci č.j. 3341/2004/84/Ko zo dňa 03.07.2006 bolo rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 3Sp 143/2006-55 zo dňa 20.09.2009 zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Navrhovatelia, považujúc napadnuté rozhodnutie odporcu za vecne nesprávne, zrušiť majúc za to, že i v poradí druhé toto rozhodnutie vydané vo veci vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, keď odporca sa nevysporiadal riadne a náležite s nimi predloženou kompletnou dokumentáciou majúcou osvedčiť nezastavanosť predmetného pozemku (len poľná cesta) a tiež vytýkajúc odporcovi, že samotné rozhodnutie ani nie je preskúmateľné pre nedostatok dôvodov a tiež údajnú nepravdivosť mnohých tvrdení ako konajúceho správneho orgánu, tak terajšieho vlastníka Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s., potom žiadali napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odporcovi na ďalšie konanie. Odporca vo svojom písomnom stanovisku k podanému opravnému prostriedku navrhovateľov zo dňa 15.07.2010 v celosti zotrval na svojom právnom názore bez bližšieho odvolacieho petitu, zároveň predkladajúc súdu reštitučný spis v danej veci vedený. Zástupkyňa v konaní zúčastnenej osoby Slovenského pozemkového fondu už v rámci preskúmavacieho konania dňa 07.02.2012 rozhodnutie vo veci ponechala na úvahu súdu, keď však vyslovila pochybnosť, či v danom prípade, i keď odporca reštitučnej žiadosti navrhovateľov vyhovel, navrhovatelia vôbec spĺňajú podmienky v zmysle § 2 ods.2 zákona č. 503/2003 Z.z., keď ako má vyplývať z tvrdení navrhovateľov, títo mali byť vlastníkmi predmetného pozemku až do roku 2000 a potom či nárok navrhovateľov mal byť riešený v rámci reštitučného konania alebo za daných okolností, pokiaľ toto skutočne uvedené osvedčujú (napr. listiny navrhovateľov predložené na pojednávaní dňa 07.02.2012) či v danom prípade nemala byť vec riešená civilnou žalobou. V konaní zúčastnená osoba v druhom rade sa k opravnému prostriedku navrhovateľov nevyjadrila. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vec preskúmal postupom podľa tretej hlavy piatej často O. s. p. a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľov je treba priznať úspech. Podľa § 244 ods. 1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. Podľa tretej hlavy piatej časti O. s. p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Zákon č.503/2003 Z.z. v § 1 upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa osobitného predpisu (zákon č. 229/1991 Zb. a § 37až 39 zákona č. 330/1991 Zb.). Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria a/ poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria b/ lesný pôdny fond. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z.z. právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území, a ktorej pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v období od 25.02.1948 do 01.01.1990 (ďalej len „rozhodujúce obdobie“) spôsobom uvedeným v ust. § 3. Podľa § 2 ods. 2 písm. e/ zákona č. 503/2003 Z.z. ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v ustanovení § 3, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami štátni občania Slovenskej republiky, fyzické osoby - súrodenci osoby uvedenej v odseku 1, a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti. Predmetnom preskúmania v danej veci bolo rozhodnutie odporcu vydané podľa zákona č. 503/2003 Z.z., ktorým tento o uplatnenom reštitučnom nároku navrhovateľov uplatnenom podľa zákona č. 503/2003 Z.z. vo vzťahu k pozemku pôvodne vedenému v PK vl.č. XXX ako parc.č. 631, roľa, v prítomnosti vedenom v C-KN ako parc.č. 707 o výmere 325 m2 rozhodol tak, navrhovatelia spĺňajú podmienky uvedené v § 3 ods. 1 písm. m/ cit. zákona k navráteniu vlastníctva k pozemkom, avšak zároveň im priznal právo na náhradu za tento pozemok z dôvodu zákonnej prekážky navrátenia vlastníctva pôvodného pozemku, a to v kontexte námietok navrhovateľov, a teda, či vydaniu rozhodnutia skutočne predchádzalo riadne a dostatočne vykonané dokazovanie, či odporca sa so všetkými predloženými listinami ako navrhovateľov tak aj ostatných účastníkov správneho konania či iných správnych orgánov riadne vysporiadal a či svoj právny záver v napadnutom rozhodnutí aj riadne a dostatočne preskúmateľne čo do dostatku dôvodov a zrozumiteľnosti odôvodnil. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd v intenciách ust. § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmať aj zákonnosť postupu správneho orgánu, pričom postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie jeho aktívna činnosť podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupuje je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na také konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Slovenská republika je podľa čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky právnym štátom. Jedným zo základných princípov právneho štátu je princíp právnej istoty. V záujem zachovania právnej istoty ako imanentnej súčasti právneho štátu podľa čl. 1 Ústavy SR nezodpovedá taký stav, ktorý by orgánu štát umožňoval konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia nad rámec zákona a tiež iným ako zákonom ustanoveným postupom. Princíp právnej istoty napokon spočíva aj v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnenie očakávať, že príslušné orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať. Podľa § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí obdobne. Podľa § 250j ods.2 písm. c/ a d/ O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že - zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci - a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Podľa § 32 ods.1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 1 a 3 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Požiadavka preskúmateľnosti rozhodnutia správneho orgánu vyplýva z ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku, pričom odôvodnenie rozhodnutia má plniť niekoľko funkcií. Predovšetkým odôvodnenie rozhodnutia má presvedčiť účastníkov konania o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Ďalšou funkciou odôvodnenia je kontrolná funkcia predovšetkým tých orgánov, ktoré budú rozhodnutia prípadne preskúmavať, keď napokon riadne a presvedčivé odôvodenie môže zamedziť i zbytočnému uplatňovaniu opravných prostriedkov. V odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov, a to na skutkové okolnosti a právne posúdenie veci. V rámci skutkových okolností má správny orgán uviesť ako sa s návrhmi i námietkami účastníkov vyrovnal a v právnom posúdení veci potom správny orgán subsumuje zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenie hmotnoprávneho predpisu, pričom medzi právnym posúdením a skutkovými zisteniami musí byť logický vzťah. Právne posúdenie veci musí obsahovať konkrétny odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého správny orgán vo výrokovej časti rozhodnutia vychádzal, a z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. V danom prípade súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že odporca sa pri vydaní napadnutého rozhodnutia riadne a dostatočne zásadami správneho konania tak ako sú tieto obsiahnuté v ust. § 3 Správneho poriadku a premietnuté následne do ďalších konkrétnych ustanovení zákona neriadil, keď je treba sa stotožniť s námietkami navrhovateľov ohľadne nedostatočne vykonaného dokazovania vo vzťahu k prekážke navrátenia vlastníctva k pôvodnému pozemku, ale napokon aj k samotnej otázke, či skutočne niet pochybností o tom , že v danom prípade navrhovatelia spĺňajú podmienku reštitučného zákona, t.j. či v danom prípade došlo k prechodu vlastníctva z pôvodnej vlastníčky na štát tak ako to ustálil odporca v bode I. napadnutého rozhodnutia (rozhodnutia o vyvlastnení vydané ONV Bratislava - vidiek 8441/1973 zo dňa 18.02.1973 a č. 3888/80-Pe zo dňa 04.09.1980) alebo navrhovatelia boli ešte vlastníkmi predmetného pozemku až do roku 2000 ako to dokumentoval navrhovateľ v prvom rade. Vytknúť odporcovi je však treba aj ďalšie procesné pochybenie, a to aj nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozhodnutia čo do dostatku dôvodov, keď je treba skonštatovať, že odporca sa s písomnou dokumentáciou obsiahnutou v obšírnom administratívnom spise vysporiadal nie dostatočne podrobne a konkretizujúco, ani sa bližšie nevyjadril k námietkam navrhovateľov ohľadne nesúhlasu so zastavanosťou predmetného pozemku a nepresnou je aj samotná výroková časť rozhodnutia, keď v bode I. odporca najprv konštatuje, že navrhovatelia ako oprávnené osoby spĺňajú podmienky § 3 ods.1 písm. m/ zák.č. 503/2003 Z.z. k navráteniu vlastníctva k pozemkom, ktoré prešli do vlastníctva čsl. štátu na základe rozhodnutia o vyvlastnení vydaného ONV Bratislava - vidiek, č.j. 8449/1973 dňa 18.02.1973 a č.j. 3888/80-Pe zo dňa 04.09.1980 bez poskytnutia náhrady, keď sa jedná o pozemok nachádzajúci sa v kat. území D. H. vedený v PK vl.č. XXX ako parc.č. 631, roľa a v C-KN ako parc.č. 707 o výmere 325 m2 (tu bez uvedenia druhu pozemku), avšak v bode II/2 už v rozpore s týmto rozhoduje o priznaní práva na jeho náhradu z dôvodu zákonnej prekážky navrátenia vlastníctva, ktorá nepresnosť by mohla vyvolať zmätočnosť samotnej výrokovej časti rozhodnutia. Z uvedených dôvodov potom súd napadnuté rozhodnutie odporcu pre procesné pochybenia spočívajúce v nedostatočne zistenom stave veci ako predčasné podľa § 250 j ods. 2 písm. c/ O.s.p. a zároveň v tejto spojitosti aj pre nepreskúmateľnosť rozhodnutia čo do nedostatku konkrétnych dôvodov ako to bolo vyššie vytknuté aj podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. zrušil a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie. Bude potom povinnosťou odporcu po vrátení veci, riadiac sa právnym názorom súdu, ktorým je podľa § 250r O.s.p. viazaný, v ďalšom doplniť dokazovanie v smere naznačenom vyššie, a to bude potrebné vo veci nariadiť ústne pojednávanie a tu za prítomnosti účastníkov správneho konania a zástupcu Správy katastra Senec, vysporiadať sa so všetkými námietkami navrhovateľov k otázke druhu pozemku a prekážke, ale tiež aj k otázke, či došlo k prechodu vlastníctva predmetného pozemku na čsl. štát v rozhodujúcom období ako toto zákonodarca ustálil ohraničením od 25.02.1948 do 01.01.1990 a následne v závislosti od výsledku tohto vyhodnotenia potom prípadne aj vykonať ohliadku na mieste samom a posúdiť faktický stav a druh predmetného pozemku. Následne potom odporca vo veci vydá nové rozhodnutie, ktoré riadne a dostatočne v súlade s požiadavkami preskúmateľnosti ako tieto vyplývajú z ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku aj odôvodní. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že vo veci úspešným navrhovateľom súd náhradu trov nepriznal, keď títo si ich výslovne neuplatnili. Poučenie: Proti tomuto rozsudku v merite veci odvolanie nie je prípustné. Proti tomuto rozsudku v časti o náhrade trov konania je možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Najvyšší súd SR v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.