Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/256/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010201277 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1010201277.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Vlastimila Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: Obvodný úrad Bratislava, Staromestská 6, Bratislava, proti žalovanému: Katastrálny úrad v Bratislave, Chlumeckého 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Co 14/10-BP zo dňa 28.04.2010, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a. Účastníkom sa právo na náhradu trov konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou, doručenou súdu dňa 02.07.2010, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Co 14/10-BP zo dňa 28.04.2010, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a bolo potvrdené rozhodnutie Správy katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu č. O-64/2009/ROEP/ NM-AS 1 zo dňa 16.12.2009 o nevyhovení námietke žalobcu voči zápisu vlastníckeho práva k pozemkom registra „E“ parc. č. XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX, XXXXX/ X, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX/X, XXXXX, XXXXX, XXXXX v podiele X/X, parc. č. XXXXX/ X v podiele X/XX a parc. č. XXXXX/X v podiele 1, katastrálne územie H. Z., v prospech D. mesta SR C.. Žalobca namietal nezákonnosť rozhodnutia žalovaného z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Tvrdil, že podľa vykonávacích pokynov k vyhláške č. 158/1959 Ú.v. správu neprideleného majetku vykonávali na okresných národných výboroch odbory pôdohospodárstva, ktoré sa riadili pri správe neprideleného majetku vládnym nariadením č. 81/1958 Zb. a vyhláškou MF č. 205/1958 Ú. v. Správa neprideleného majetku okresnými národnými výbormi mala len prechodný ráz a mala potrvať tak dlho, kým taký majetok nebude odovzdaný do užívania iným organizáciám socialistického sektora k plneniu ich úloh. V dôsledku toho mal byť evidovaný len v operatívno-technickej evidencii, nie však v účtovnej evidencii. Majetok po prevedení do správy inej organizácie musel byť v tejto organizácii začlenený do účtovnej evidencie. Žalobca v žalobe tiež uviedol, že „poľnohospodársky majetok, ktorý štát nadobudol podľa predpisov o konfiškácii alebo podľa predpisov o pozemkových reformách, mohol prejsť do trvalej správy národných výborov zásadne až po 01.09.1959, a to podľa vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva SR zo dňa 12.08.1959 o správe neprideleného pôdohospodárskeho majetku nadobudnutého z pozemkových reforiem, na základe individuálneho právneho aktu, ktorý by mal predchádzať prechodu tohto majetku do trvalej správy národných výborov a uznesenia Ľudového súdu v Bratislave, podľa ktorého výroku súd povolil na základe právoplatného konfiškačného výmeru a rozhodnutia príslušného správneho orgánu, resp. prídelovej listiny, v pozemkovej knihe zápis vlastníckeho práva pre Československý štát v trvalej správe príslušného národného výboru.“ Žalobca dodal, že v neskoršom období dočasnú správu vedeného majetku riešila vyhláška č. 86/1977 Zb. o dočasnej správe národného majetku (§ 1 ods. 2 písm. i/) nahradená vyhláškou č. 61/1986 Zb. o dočasnej správe národného majetku, ktorá bola účinná v čase prijatia zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Aj keď vo vyhláške č. 61/1986 Zb. v odkaze platnom pre predmet a rozsahu úpravy podľa § 1 ods. 2 písm. l/ nie je uvedený konfiškačný zákon, ako to bolo vo vyhláške č. 86/1977 Zb., je zrejmé, že toto ustanovenie sa vzťahuje aj na pozemky, ktoré tvoria nepridelený pôdohospodársky majetok nadobudnutý z pozemkových reforiem. Na základe uvedeného, ak išlo o dočasnú správu národných výborov, nie je možný prechod vlastníctva na obec riešiť zákonom č. 138/1991 Zb., nakoľko neboli splnené zákonné podmienky (právo hospodárenia v prospech národného výboru). Dňa 01.05.1991 nadobudol účinnosť zákon č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov, ktorého účelom bolo ustanoviť, ktoré veci z majetku Slovenskej republiky prechádzajú do vlastníctva obcí a upraviť majetkové postavenie a hospodárenie obcí s ich majetkom. Podľa § 2 ods. 1 tohto zákona do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci, ku ktorým patrilo ku dňu 23. a 24.11.1990 právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých sa nachádzajú. Nehnuteľný majetok štátu v dočasnej správe podľa citovaných predpisov podľa žalobcu nespĺňa podmienky prechodu do vlastníctva obce v zmysle zákona č. 138/1991 Zb. Majetok bol v dočasnej správe až do dňa účinnosti zákona o správe majetku štátu, t.j. do 01.01.1994, kedy citovaným zákonom bola zrušená vyhláška č. 61/1988 Zb. a v zmysle § 5 zákona č. 278/1993 Z.z. takýto majetok štátu prešiel do správy Obvodného úradu Bratislava. Správu nehnuteľného majetku vo vlastníctve Slovenskej republiky bez konkrétneho správcu teda upravil až zákon č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu s účinnosťou od 01.01.1994 v § 5, podľa ktorého majetok štátu, ktorý nemá žiadneho správcu, spravuje obvodný úrad, v územnej pôsobnosti ktorého sa nehnuteľnosť nachádza. Podľa § 5 zákona č. 278/1993 Z.z., ak osobitný predpis neustanovuje inak, majetok štátu, ktorý prešiel do vlastníctva štátu podľa osobitného predpisu, v danom prípade podľa predpisov o konfiškácii a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku, alebo podľa predpisov o pozemkových reformách a ktorý sa doteraz podľa týchto predpisov nepridelil a nie je ani v správe organizácii štátneho socialistického sektora, nie je v správe žiadneho správcu, spravuje dočasný správca, ktorým je obvodný úrad v sídle kraja, ktorého v územnom obvode sa takýto majetok nachádza. Predmetný majetok do trvalej správy mohol prejsť až po 01.09.1959 v zmysle vyhlášky č. 158/1959 Ú.v. o správe neprideleného pôdohospodárskeho majetku nadobudnutého z pozemkových reforiem. V prípade nepridelenia takýchto pozemkov a absencie zápisu v pozemkovej knihe na Československý štát v správe ONV - odborov poľnohospodárstva, národné výbory ich mali k 24.11.1990 iba v dočasnej správe a preto neprešli do vlastníctva obcí. Žalobca ďalej namietal, že rozhodnutie žalovaného nevychádzalo zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, pretože v odvolacom konaní nebolo preukázané, akým spôsobom prešiel predmetný konfiškovaný nehnuteľný majetok do trvalej správy konkrétneho národného výboru a nebolo preukázané, že sú splnené zákonné podmienky na nadobudnutie vlastníctva obce v zmysle už uvádzaných ustanovení zákona o majetku obcí. Právo hospodárenia s národným majetkom ku dňu 24.11.1990 upravoval Hospodársky zákonník (zákon č. 109/1964 Zb.) a vykonávacia vyhláška č. 119/1988 Zb. o hospodárení s národným majetkom. V § 4 tejto vyhlášky bolo stanovené, že právo hospodárenia patrí tej organizácii, ktorá je poverená úlohami, na plnenie ktorých majetok slúži, pokiaľ nie je touto vyhláškou alebo osobitným predpisom ustanovené inak. Národným výborom mohlo patriť právo hospodárenia len v prípadoch uvedených v § 8 ods. 2 a v § 10 ods. 1 cit. Vyhlášky, pričom o tejto skutočnosti neboli predložené žiadne dôkazy. Ak nie je možné preukázať právo hospodárenia k 24.11.1990, že ho vykonávala štátna organizácia, ktorej predmetom činnosti bola poľnohospodárska výroba, potom platí, že pozemky dočasne spravoval okresný národný výbor, ako to upravuje § 59 Hospodárskeho zákonníka. Dočasná správa však nezakladá prechod pozemku z vlastníctva štátu do vlastníctva obce. Na základe uvedených skutočností žalobca žiadal, aby rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie Správy katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu súd zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný sa vyjadril k žalobe písomne dňa 24.08.2010, zotrval na svojom doterajšom právnom názore, žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Poukázal na to, že v žalobe žalobca neuviedol žiadne nové tvrdenia a skutočnosti, ani nepreukázal, že žalovaný v konaní o odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu porušil zákon a ostatné všeobecné záväzné predpisy. Vec bola riadne prešetrená a rozhodnutie bolo vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu. Zároveň žalovaný poukázal nato, že nehnuteľnosti, ktoré neprechádzajú z vlastníctva štátu na obec podľa zákona o majetku obcí (č. 369/1990 Zb.), sú presne špecifikované v tomto zákone (napr. v § 3), pričom v konaní nebola žiadna zo zákonom špecifikovaných podmienok obmedzujúcich prechod vlastníctva na obec naplnená. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnuť, pretože napadnuté rozhodnutie i postup žalovaného z hľadiska vymedzenia žaloby boli v súlade so zákonom. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je posúdiť, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, avšak len v tom zmysle, či takéto procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Z pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že žalobca doručil prvostupňovému správnemu orgánu - Správe katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu námietky voči návrhu registra týkajúcu sa zápisu vlastníckeho práva v prospech Hlavného mesta SR Bratislavy k vyššie v texte uvedeným pozemkom registra „E“ a žiadal o vykonanie zmeny vlastníka. Uviedol, že podľa § 1 vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva SR z 12.08.1959 o správe neprideleného majetku nadobudnutého z pozemkových reforiem pôdohospodársky majetok, ktorý nadobudol štát podľa predpisov o konfiškácii a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku, alebo podľa predpisov o pozemkových reformách, a ktorý sa doteraz podľa týchto predpisov nepridelil a nie je ani v správe orgánu štátneho socialistického sektora, spravujú národné výbory, v obvode ktorých je tento majetok, a to podľa vládneho nariadenia č. 81/1985 Zb. o správe národného majetku a vykonávacej vyhlášky č. 205/1958 Ú.v. V zmysle § 22 ods. 1 nariadenia vlády č. 81/1958 o správe národného majetku majetok štátu, ktoré nadobúda štát zhabaním, majú národné výbory v predbežnej správe. Preto nehnuteľný majetok nespĺňa podmienky prechodu do vlastníctva obce v zmysle zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov. Nehnuteľnosti skonfiškované a následne nepridelené podľa nariadenia SNR č. 104/1994 Zb. SNR. boli v predbežnej správe, neskôr v dočasnej správe podľa vyhlášky č. 61/1986 Zb. o dočasnej správe národného majetku (medzitým dočasnú správu upravoval napr. zákon 86/1977 Zb., zrušený vyhláškou č. 61/1986 Zb. a nariadenie vlády 81/1958 Zb., zrušené zákonom č. 109/1964 Zb.). V danom prípade námietky žalobcu podľa § 7 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. sa týkali pozemkov registra „E“ parc. č. XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX/X, XXXXX, XXXXX/X, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX, XXXXX/X, XXXXX, XXXXX, XXXXX v podiele X/X, parc. č. XXXXX/X v podiele X/XX a parc. č. XXXXX/X v podiele 1, katastrálne územie H. Z., ktoré boli skonfiškované rozhodnutím E. komisie v C., zriadenej podľa § 1 ods. 7 a 8 nariadenia č. 104/1945 Zb. n. SNR. S výnimkou pozemkov parcelné č. XXXXX a č. XXXXX, ktoré boli skonfiškované ku dňu 30.10.1945, ostatné vyššie vymenované pozemky boli skonfiškované ku dňu 1.03.1945. Rozhodnutím č. O-64/2009/ROEP/NM-AS 1 zo dňa 16.12.2009 prvostupňový správny orgán nevyhovel námietkam žalobcu. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. Co 14/10-BP. V rozhodnutí žalovaného sa konštatuje, že z ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obci vyplýva, že predpokladom prechodu vlastníctva veci na obce sú vlastníctvo Slovenskej republiky a existencia práva hospodárenia národného výboru k 24.11.1990. Podľa vyhlášky ministerstva pôdohospodárstva č. 158/1959 Ú.v. o správe neprideleného pôdohospodárskeho majetku, majetok, ktorý štát nadobudol podľa predpisu č. 104/1945 Zb. SNR o konfiškácii a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa a ktorý nebol pridelený, spravovali príslušné okresné národné výbory, v obvode ktorých sa tento nepridelený majetok nachádzal. Definíciu trvalej správy možno odvodiť na tie prípady, na ktoré sa nevzťahujú ustanovenia o dočasnej správe okresných národných výborov (resp. národných výborov). Doterajšie predpisy podľa žalovaného nerozlišovali pojmy správa a dočasná správa, pričom odvolateľ sa vo svojich tvrdeniach iba domnieva, že národný výbor mal len dočasnú správu prideleného majetku. Na podporu svojich argumentov neuvádzal citáciu ustanovení vtedy platných právnych predpisov, preukazujúcu dočasnú správu národných výborov s národným majetkom. Vyhláška č. 61/1986 Zb. sa vzťahovala len na majetok, pri ktorého nadobudnutí štátom nebolo zrejmé, ktorá štátna organizácia ho má spravovať, alebo sa zistí, že nie je v správe žiadnej štátnej, pričom v tomto prípade mali predmetné pozemky v zmysle vyššie uvedenej vyhlášky č. 158/1959 Ú.v. známeho správcu, ktorým bol príslušný okresný národný výbor. Žalovaný konštatoval, že v tomto prípade boli splnené oba predpoklady na prechod vlastníctva, preto prešlo vlastníctvo veci štátu na obec podľa § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v konaní o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim sa zisťujú dostupné údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim a na ich základe sa zostavuje a schvaľuje register obnovenej evidencie pozemkov. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. správny orgán uverejní návrh registra počas 30 dní na verejné nahliadnutie na obvyklom mieste v obci (jej časti) spolu s poučením o možnosti podať námietky. Komisia súčasne doručí do vlastných rúk každému účastníkovi, ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo je známe, výpis z návrhu registra týkajúci sa pozemkov, ktoré sú podľa zistených údajov v jeho vlastníctve alebo v správe spolu s poučením o možnosti podať námietky. Komisia spolu s výpisom z návrhu registra doručí účastníkovi výzvu na zaplatenie príspevku na finančné zabezpečenie konania podľa § 10 ods. 2 a 4. Neznámych vlastníkov a vlastníkov, ktorých miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe, zastupuje fond alebo správca, ak ide o lesné pozemky; komisia doručí fondu alebo správcovi výpis z návrhu registra. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 180/1995 Z.z. námietky spolu s ich odôvodnením možno podať komisii do 30 dní odo dňa doručenia výpisu z návrhu registra, ak ide o účastníkov konania, ktorým sa výpis doručuje, alebo uverejnenia návrhu registra, ak ide o neznámych vlastníkov alebo účastníkov konania, ktorým výpis z návrhu registra nebolo možné doručiť alebo ich pobyt, alebo sídlo nie sú známe. Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 180/1995 Z.z. námietky posúdi komisia, ktorá si na tento účel vyžiada vyjadrenie toho, koho práva boli námietkou dotknuté a svedecké výpovede osôb oboznámených s miestnymi pomermi, a so svojím stanoviskom ich spolu predloží správnemu orgánu na rozhodnutie. Rozhodnutie o námietkach a o schválení registra je preskúmateľné súdom. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu 3) právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých sa nachádzajú. Poznámka pod čiarou: 3) Zákon SNR č. 369/1990 Zb. Súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie prvostupňového, ako aj napadnutého rozhodnutia žalovaného, s ktorými sa stotožňuje. Správne orgány svoje rozhodnutia náležite odôvodnili, vysporiadali sa so všetkými výhradami žalobcu uvedenými v konaní a správne aplikovali v danom prípade právne predpisy. Zároveň súd poukazuje na právny názor vyjadrený v rozsudkoch Najvyššieho súdu SR 1Sžo/183/2008 zo dňa 28.04.2009 a 2Sžo 246/2008 zo dňa 27.05.2009 priamo sa týkajúci tejto súdom prejednávanej právnej problematiky. Z chronologickej postupnosti účinnosti jednotlivých zákonov upravujúcich majetkovoprávne usporiadanie vlastníctva štátu a správy tohto majetku vyplýva, že do vlastníctva obcí prešiel majetok štátu, ktorý mali v správe národné výbory ku dňu 24.11.1990. Majetok štátu, ktorý neprešiel do vlastníctva obcí v zmysle tohto zákona bol ten, ktorý nespĺňal oba predpoklady (v písm. a/ a b/) podľa § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. Žiaden zo spomínaných právnych predpisov nerozlišuje a špeciálne nezdôrazňuje trvalú a dočasnú správu majetku štátu, či prechod vlastníctva štátu v dočasnej správe alebo trvalej správe národných výborov. Nie je ani stanovená podmienka, že správa národných výborov má byť trvalá, s prípadnou definíciou dôvodov, na základe ktorých k tejto správe majetku došlo. Vlastnícke právo k predmetným pozemkom, ako to žiadal vo svojich námietkach podľa § 7 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. žalobca, nebolo možné posudzovať aplikáciou vyhlášky č. 61/1986 Zb. Príslušný národný výbor bol už v čase nadobudnutia účinnosti tejto vyhlášky správcom predmetných pozemkov. Na daný právny stav sa preto vzťahujú ustanovenia vyhlášky 158/1959 Ú.v. o správe neprideleného pôdohospodárskeho majetku nadobudnutého z pozemkových reforiem a vyhlášky č. 353/1952 Ú.v. Z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v administratívnom spise vyplýva, že v tomto prípade boli splnené oba predpoklady na prechod vlastníctva predmetných pozemkov štátu na obec podľa § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb, pretože tieto pozemky boli vo vlastníctve Slovenskej republiky, nepatrili orgánom miestnej štátnej správy a ku dňu účinnosti zákona č. 369/1990 Zb. (24.11.1990) existovalo ku nim právo hospodárenia národného výboru. Žalovaný správny orgán zistený skutkový stav po právnej stránke správne posúdil a preto súd argumentom žalobcu (i keď rozsiahlo rozpísaným) z hore uvedených dôvodov neprisvedčil. Rozhodnutie žalovaného i rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu obsahuje všetky zákonom stanovené formálne i obsahové náležitosti, vydal ho orgán na to príslušný, pričom postupoval v medziach zákona. Nakoľko žalobné námietky neodôvodňovali zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia, súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na neúspech žalobcu v konaní tomuto nepriznal právo na náhradu trov konania, rovnako ani žalovanému, ktorý v konaní o preskúmanie zákonnosti svojho rozhodnutia zásadne nemá právo na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo, na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.