Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1S/171/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010201315 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Puchelová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1010201315.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Puchelovej a členiek senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: V. H., O. XXX, právne zastúpený advokátkou: JUDr. S. F., E. XXX, I. J. Y. proti žalovanému: Ministerstvo hospodárstva SR, Mierová 19, Bratislava o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia ministra hospodárstva SR zo dňa 8.5.2010, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave zrušuje fiktívne rozhodnutie ministra hospodárstva SR zo dňa 8.5.2010 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 16.4.2010 podľa ust. § 250j ods. 2 písm. d) OSP a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 320,88 € do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd domáhal preskúmania zákonnosti fiktívneho rozhodnutia ministra hospodárstva SR ako aj prvostupňového rozhodnutia Ministerstva hospodárstva SR o neposkytnutí informácií týkajúceho sa zmluvy o kúpe akcií uzatvorenej dňa 26.3.2009 medzi JUKOS International UK B.V. ako predávajúcim a Ministerstvom hospodárstva SR ako kupujúcim, na základe ktorej Ministerstvo hospodárstva SR nadobudlo 49 % akcií spoločnosti Transpetrol a.s., Šumavská 38, Bratislava a prvostupňové predpokladané rozhodnutie Ministerstva hospodárstva SR, ktorým odmietlo poskytnúť informáciu na základe žiadosti žalobcu zo dňa 30.3.2010. V žalobe uviedol, že žiadosť žalobcu bola doručená na Ministerstvo hospodárstva SR 6.4.2010. Žalovaný v zákonom stanovenej lehote 8 pracovných dní od podania žiadosti neposkytlo ani nevydalo rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnilo. Lehota 8 pracovných dní uplynula 16.4.2010. Žalobca listom zo dňa 20.4.2010 podal v zákonnej lehote rozklad proti rozhodnutiu, ktorým žalovaný odmietol poskytnúť informáciu. Rozklad bol na Ministerstvo hospodárstva SR doručený dňa 23.4.2010. O rozklade proti rozhodnutiu Ministerstva hospodárstva SR ako ústredného orgánu štátnej správy mal rozhodnúť vedúci ústredného orgánu štátnej správy t.j. minister hospodárstva SR. Minister hospodárstva mal rozhodnúť ako odvolací orgán do 15 dní od doručenia rozkladu. Keďže rozklad bol doručený dňa 23.4.2010 minister hospodárstva SR bol povinný rozhodnúť o rozklade do 8.5.2010. Minister hospodárstva SR však o rozklade nerozhodol. Žalobca poukázal, že prvostupňový orgán nevydal rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnil, preto podľa § 18 ods. 3 zákona o ZSI sa predpokladá, že vydal rozhodnutie, ktorým odmietol poskytnúť informáciu. Proti tomuto rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu bol podaný rozklad, čím boli vyčerpané všetky riadne opravné prostriedky. Napadnuté fiktívne rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, pretože odvolací orgán mal rozhodnúť o rozklade do 15 dní odo dňa doručenia rozkladu, t.j. do 8.5.2010. Keďže odvolací orgán o rozklade v zákonnej lehote nerozhodol, v zmysle § 19 ods. 3 zákona o ZSI, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia. Žalobca, ktorý je fyzickou osobou namieta, že vyššie uvedenými rozhodnutiami prvostupňového aj odvolacieho správneho orgánu bol ukrátený na svojich právach tým, že mu nebola sprístupnená informácia, na ktorú má podľa zákona o slobode informácií právo. Žalovaný správny orgán vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe navrhol túto v celom rozsahu zamietnuť z toho dôvodu, že nakoľko žalovaný v lehote na vybavenie žiadosti podľa § 17 ods. 1 a 2 zákona o ZSI žalobcovi požadované informácie neposkytol a rozhodnutie nevydal, vznikla v zmysle § 18 ods. 3 zákona o ZSI fikcia vydania rozhodnutia o odmietnutí poskytnutia informácie. Podľa ust. § 18 ods. 3 zákona o ZSI posledná veta sa za deň doručenia tohto rozhodnutia považuje 17.4.2010. Žalovaný v zákonom stanovenej lehote o odvolaní žalobcu nerozhodol, v dôsledku čoho vznikla podľa ust. § 19 ods. 3 zákona o ZSI druhá veta fikcia vydania rozhodnutia o zamietnutí odvolania a potvrdení napadnutého rozhodnutia. Neposkytnutie požadovanej informácie zo strany žalovaného v danom prípade odôvodňuje ust. § 11 ods. 1 písm. d) zákona o ZSI, podľa ktorého povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu, vrátane medzinárodných súdnych orgánov, alebo orgánu činného v trestnom konaní, podľa osobitných predpisov okrem informácie o rozhodnutí alebo o výsledku konania, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy. V súvislosti s akciami spoločnosti Transpetrol a.s., ktoré boli predmetom Zmluvy o kúpe akcií, o ktoré sprístupnenie žalobca žiadal, sa vedie na slovenských súdoch asi 50 súdnych sporov. Na základe uvedeného je zrejmé, že informácie, o ktorých sprístupnenie žalobca žiada, súvisia s rozhodovacou činnosťou súdu. Nesprístupnenie požadovanej informácie v danom prípade Zmluvy o kúpe akcií preto žalovaný považuje v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z.z. za odôvodnené. Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na prejednanie veci podľa § 240 a nasl. OSP preskúmal napadnuté rozhodnutia ako aj konanie tomuto predchádzajúce v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Podľa ust. § 244 ods. 1, 2, 3 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len rozhodnutia a postup správneho orgánu). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva a právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 247 ods. 1, 2 OSP podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Súd z pripojeného administratívneho spisu žalovaného zistil, že žalobca písomne požiadal listom zo dňa 30.3.2010 žalovaného o sprístupnenie informácie podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o ZSI) týkajúce sa zaslania kópie Zmluvy o kúpe akcií uzatvorenej dňa 26.3.2009 medzi JUKOS International UK B.V. Holandsko ako predávajúcim a Ministerstvom hospodárstva SR ako kupujúcim, na základe ktorej Ministerstvo hospodárstva SR nadobudlo 49 % akcií spoločnosti Transpetrol a.s., Šumavská 38, Bratislava. Žiadosť bola doručená na Ministerstvo hospodárstva SR dňa 6.4.2010. Žalovaný v zákonom stanovenej lehote 8 pracovných dní od podania žiadosti neposkytol ani nevydal rozhodnutie a ani informácie nesprístupnilo. Lehota 8 pracovných dní uplynula 16.4.2010. Žalobca listom zo dňa 20.4.2010 podal v zákonnej lehote rozklad proti rozhodnutiu, ktorým žalovaný informáciu neposkytol. Rozklad bol žalovanému doručený dňa 23.4.2010. Žalovaný bol povinný rozhodnúť o rozklade do 8.5.2010. Podľa ust. § 46 zákona o správnom konaní, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. V zmysle základných pravidiel konania uvedených v ust. § 3 správneho poriadku, správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a právom chránené záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné v konaní postupovať v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia a uplatniť svoje návrhy. Podľa § 47 správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie. Podľa § 18 ods. 2 zákona o ZSI, ak povinná osoba žiadosti nevyhovie, hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3). Podľa § 18 ods. 3 zákona o ZSI, ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie, či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informácie. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti. Podľa § 17 ods. 1 zákona o ZSI, žiadosť o sprístupnenie informácie je povinná osoba vybaviť bez zbytočného odkladu, najneskôr do 8 pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti (§ 14 ods. 2 a 3), ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 19 ods. 1 zákona o ZSI proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie, možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala, alebo mala vydať. Podľa § 19 ods. 3 zákona o ZSI, odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia. Súd poukazuje, že žiadosť bola doručená žalovanému 6.4.2010. Žalovaný v zákonom stanovenej lehote 8 pracovných dní od podania žiadosti informácie žalobcovi neposkytlo a písomné rozhodnutie o nesprístupnení požadovaných informácií nevydal. V zmysle § 18 ods. 3 zákona o ZSI, tak prišlo nečinnosťou žalovaného k vydaniu tzv. fiktívneho rozhodnutia o zamietnutí žiadosti žalobcu. Žalovaný vydaním fiktívneho rozhodnutia porušil zákon o slobode informácií, nakoľko zákon o slobode informácií pozná len dva spôsoby vybavenia žiadosti a to je spôsob uvedený v § 18 ods. 1, poskytnutie požadovaných informácií v zákonom stanovenej lehote alebo spôsob uvedený v § 18 ods. 2 a to vydanie písomného rozhodnutia o nesprístupnení informácií v zákonom stanovenej lehote. Podľa § 18 ods. 3 zákona o ZSI sa fiktívne rozhodnutie považuje za doručené v tretí deň od uplynutia lehoty na vydanie rozhodnutia. Ust. § 19 ods. 3 zákona o ZSI podľa súdu treba vykladať tak, že nezbavuje správny orgán povinnosti riadne vykonať odvolacie konanie a následne vydať riadne rozhodnutie. Účelom zavedenia inštitútu fiktívneho rozhodnutia určite nebolo legalizovať nečinnosť povinných osôb pri rozhodovaní o žiadostiach podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Práve naopak jeho účelom bolo poskytnúť ochranu tomu, kto sa obrátil so žiadosťou na povinnú osobu o sprístupnenie informácie, pred jej nečinnosťou. Súd je názoru, že rozhodnutie žalovaného je v zmysle § 19 ods. 3 zákona o ZSI nezákonné z dôvodu, že neobsahuje zákonom predpísané náležitosti. Je nepreskúmateľné, čo je samé o sebe dôvodom pre zrušenie takéhoto rozhodnutia. Aj prvostupňové rozhodnutie povinnej osoby je nepreskúmateľné, pretože ide o fiktívne rozhodnutie, a preto nemôže samo o sebe spĺňať náležitosti rozhodnutia vymedzené v ust. § 47 zákona č. 71/1967 Zb., čo však neznamená, že takéto rozhodnutie je mimo prieskumu v správnom súdnictve. Súd je názoru, že všetky negatívne fiktívne rozhodnutia je nutné zrušiť z dôvodu nepreskúmateľnosti, nakoľko takéto rozhodnutie je potrebné považovať za nezákonné, pretože zmyslom zákona je zverejnenie akejkoľvek informácie, ktorej zverejnenie iné právne predpisy výslovne nevylučujú a to pod podmienkou, že povinná osoba má takúto informáciu k dispozícii. Pod sprístupnením informácie je potrebné v zmysle zákona o ZSI rozumieť vybavenie žiadosti v stanovenej lehote a doručenie rozhodnutia žiadateľovi o sprístupnenie požadovanej informácie alebo o obmedzení prístupu k informáciám. Z fiktívneho rozhodnutia nie je zrejmé, či a aké dôkazy boli v správnom konaní vykonané, ako prebiehalo konanie pred správnym orgánom, či vykonané dôkazy nie sú v zrejmom rozpore so skutkovými zisteniami. Podľa § 250j ods. 2 písm. d) OSP súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného postupovať v naznačenom smere a vo veci opätovne rozhodnúť, pričom správny orgán je podľa ust. § 250 ods. 6 OSP viazaný právnym názorom súdu. O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP a v konaní úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanému náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 66,- € a z tarifnej odmeny za 2 úkony po á 120,23 € (prevzatie veci, podanie žaloby) a paušálnej náhrady výdavkov 2x 7,21 €, t.j. spolu 320,88 €. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo. Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.; b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a/ O.s.p.); f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.