Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3S/245/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010201387 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1010201387.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členiek senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr Anny Peťovskej PhD., v právnej veci žalobcu: Z. D., B. XXXX/XX, I., zastúpený advokátom JUDr. Martinom Gajerom, Záhradnícka 23, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Sekcia verejnej správy, odbor priestupkov, Drieňová 22, 826 86 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SVS-230-2010/00780/TMB zo dňa 31.03.2010, takto
r o z h o d o l :
Žaloba sa z a m i e t a.
Žalobcovi sa náhrada rov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava II dňa 14.06.2010, postúpenou tunajšiemu súdu uznesením č.k. 34S/5/2010-23 zo dňa 18.06.2010, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SVS-230-2010/00780/TMB zo dňa 31.03.2010, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Obvodného úradu Bratislava, odbor všeobecnej vnútornej správy č. OVVS-Pr-1282/2-09-ŠA-V98, č.OVVS-Pr-1281/2-09-ŠA-V98 zo dňa 13.10.2009. Prvostupňový správny orgán týmto rozhodnutím uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa §49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, ktorého sa dopustil tým, že dňa 24.04.2009 v čase okolo 11.40 hod. v Bratislave na Ružinovskej ulici č. 5 v bare Pascucci oblial coca-colou hornú časť tela A. A., čím úmyselne narušil občianske spolunažívanie hrubým správaním. Za spáchanie priestupku mu uložil sankciu - pokarhanie a zároveň bol žalobca zaviazaný uhradiť štátu trovy konania vo výške 16 eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia a konanie proti obvinenému A. A. vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zák.č. 372/1990 Zb. zastavil.
Podľa žalobcových tvrdení mu prvostupňovým správnym orgánom nebolo umožnené v rámci správneho konania vypočuť nezávislého svedka pána C. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. X., A. V. X., A. XX, XXX XX I., tel. č. XXXX XXX XXX s vyjadrením, že sa ho správnemu úradu nepodarilo predvolať, keďže má adresu na doručovanie na miestnom úrade a viackrát sa ho pokúšali kontaktovať na uvedenom telefónnom čísle, avšak toto nemalo žiaden signál. Žalobca tvrdí, že svedok toto číslo používa bezo zmeny a je presvedčený, že nebolo v záujme prvostupňového správneho orgánu vypočuť tohto svedka. Prvostupňový správny orgán sa subjektívne priklonil k vyjadreniu obvineného A. A., že údajný svedok pri žiadnom z incidentov nikdy nebol a ani ho nepozná.
Žalobca sa nestotožňuje s tvrdením prvostupňového správneho orgánu, že sa k spáchaniu skutku priznal, pričom jeho konanie možno subsumovať pod priestupok proti občianskemu spolunažívaniu,
druhovo - hrubé správanie. Má za to, že jeho konanie bolo nutnou obranou proti konaniu A. A., ktorý ho coca - colou oblial ako prvý.
Žalobca uviedol, že žalovaný ako odvolací správny orgán konal 31.03.2010, za právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Bratislava II 4T/2/2009 zo dňa 11.03.2010.
Nezákonnosť napadnutého rozhodnutia vidí v tom, že mu upiera právo na doplnenie dokazovania nevypočutím navrhovaného svedka a posúdenie oboch priestupkov, jeho aj pána A., považuje za nezákonné a subjektívne, keďže on bol uznaný vinným, hoci sa len bránil a naopak voči útočníkovi bolo konanie zastavené. Na základe uvedeného navrhuje žalobca napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť žalovanému na nové konanie.
Vo vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 07.09.2010 žalovaný uvádza, že na základe vykonaného dokazovania bolo spáchanie priestupku žalobcovi dostatočne preukázané, pričom k jeho spáchaniu sa aj sám priznal.
Žalovaný má za to, že žalobcovo konanie napĺňa skutkové znaky priestupku proti občianskemu spolunažívaniu a nie je možné ho charakterizovať ako nutnú obranu. Nutná obrana spočíva v použití obranných chvatov a hmatov, ktorých cieľom je zamedziť útočníkovi v ďalšom útoku. Obliatie inej osoby tekutinou nie je možné charakterizovať ako nutnú obranu.
V priebehu priestupkového konania sa prvostupňový správny orgán viackrát snažil telefonicky skontaktovať so svedkom pánom C. L., avšak bez kladného výsledku, keďže uvedené telefónne číslo nevykazovalo dostupný signál. Tohto svedka sa správnemu orgánu nepodarilo predvolať na ústne pojednávanie, keďže má adresu na doručovanie na Miestnom úrade Bratislava- Ružinov. A. A. prítomnosť tohto svedka poprel.
Žalovaný poukazuje na fakt, že uvedený rozsudok Okresného súdu Bratislava II s prejednávanou vecou nijako nesúvisí.
Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodu uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žalobu je potrebné ako bezdôvodnú zamietnuť podľa § 250j ods. 1 O.s.p.
Podľa § 244 ods. 1,2,3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu").Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
Podľa § 247 ods. 1,2 O.s.p. podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.
Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.
Zo spisového materiálu súd zistil, že dňa 24.07.2009 vydal na základe predkladacej správy policajného orgánu Obvodný úrad Bratislava, odbor všeobecnej vnútornej správy rozkaz o uložení sankcie za priestupok č. OVVS-Pr-1282/2-09-ŠA-V98 a OVVS-Pr-1281/2-09-ŠA-V98, ktorým uznal žalobcu a A. A. vinnými zo spáchania priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zák.č. 372/1990 Zb. Skutkovú podstatu ktorú mal žalobca naplniť hrubým správaním a A. A. drobným ublížením na zdraví. Po podaní odporu A. A.
a žalobcu správny orgán pokračoval v konaní a vytýčil ústne pojednávanie, na ktoré predvolal oboch obvinených a svedkyňu D. D.. Na pojednávaní žalobca priznal, že oblial A. A. coca-colou a svoje konanie zdôvodnil nutnou obranou. Následne ho A. A. po odchode z baru fyzicky napadol tak, že ho udrel päsťou do tváre. Svedkyňa D. D. poukázala na svoju výpoveď na policajnom orgáne kde uviedla, že videla ako žalobca oblial A. A. a zakričala na nich, čo to robia a keď po sebe obaja upratali, odišli. A. A. tiež poukázal na svoje vyjadrenie na polícií kde uviedol, že Z. D. neoblial, naopakon oblial jeho a netuší prečo. K fyzickému napadnutiu uviedol, že písomnú sťažnosť, ktorú podal považuje za odpor proti rozkazu a v tomto odpore popiera spáchanie skutku. Na základe vykonaného dokazovania prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. OVVS-Pr-1282/2-09-ŠA-V98; č. OVVS-Pr-1281/2-09-ŠA-V98 zo dňa 13.10.2009 uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zák.č. 372/1990Zb. a konanie proti A. A. zastavil. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. V bode 2 nadobudlo prvostupňové rozhodnutie právoplatnosť dňa 18.11.2009, keďže obvinený A. A. proti nemu nepodal odvolanie. V odvolaní žalobca uviedol, že jeho konanie bolo len nutnou obranou proti A. A., aby ho tento opätovne neoblial. Správny orgán zastavil konanie o fyzickom napadnutí jeho osoby zo strany A. A., pretože pri incidente nebol žiaden svedok. V odvolaní uviedol, že jeho známy C. L. bol svedkom viacerých incidentov medzi ním a A. A. a požiadal správny orgán o jeho vypočutie. Rozhodnutím č. SVS-230-2010/00780/TMB zo dňa 31.03.2010 žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie a zamietol odvolanie žalobcu s tým, že sa nestotožnil so žalobcovým tvrdením, že konal v nutnej obrane, pretože mu žiadny útok nehrozil, nemal dôvod brániť sa a nutnou obranou nie je obliatie inej osoby nejakou tekutinou. V časti konania, ktorá sa týka fyzického napadnutia A. A. nebol žalobca účastníkom konania, ale svedkom a teda v tejto časti nie je oprávnenou osobou na podanie odvolania. Svedka C. L. sa správnemu orgánu nepodarilo predvolať, keďže má adresu na doručovanie na Miestnom úrade Bratislava- Ružinov nebolo možné ho kontaktovať ani na telefónnom čísle, uvedenom žalobcom.
Podľa §9 ods. 1 písm. d/ zák. č. 372/1990 Zb., sa priestupku dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním.
Podľa § 11 od. 1 písm. a/ zák.č. 372/1990 Zb., za priestupok možno uložiť pokarhanie.
Podľa § 2 ods. 1 zák.č. 372/1990Zb., priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.
Podľa §2 ods. 2 zák.č. 372/1990 Zb., priestupkom nie je konanie, ktorým niekto odvracia
a/ primeraným spôsobom priamo hroziaci útok na záujem chránený zákonom alebo
b/ nebezpečenstvo priamo hroziace záujmu chránenému zákonom, ak týmto konaním nebol spôsobený zrejme rovnako závažný následok ako ten, ktorý hrozil, a toto nebezpečenstvo nebolo možné v danej situácii odstrániť inak.
Pojem priestupok vymedzuje zákon dvoma spôsobmi a to pozitívne, ako zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok v zákone výslovne označené a zároveň negatívne, t.j. priestupkom je len také konanie, ktoré nie je iným správnym deliktom postihnuteľným podľa osobitných právnych predpisov alebo trestným činom. Priestupkom zároveň nie je konanie, napĺňajúce niektorú z podmienok ustanovených v § 2 ods. 2 zák.č. 372/1990Zb. aj keby ostatné definičné znaky priestupku spĺňalo, keďže ide o konanie zákonom dovolené. Konanie teda nie je priestupkom, pokiaľ je naplnená niektorá z okolností vylučujúcich protiprávnosť.
Žalobca tvrdí, že nespáchal priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zák.č. 372/1990Zb. tým, že sa dopustil hrubého správania voči A. A., pretože jeho konanie bolo nutnou obranou. Túto definuje § 2 ods. 2 písm. a/ zák.č. 372/1990Zb. ako konanie, ktorým niekto odvracia primeraným spôsobom priamo hroziaci útok na záujem chránený zákonom. Aby teda išlo o nutnú obranu, musí prísť ku kumulatívnemu splneniu niekoľkých podmienok. Záujmu chránenému zákonom, musí priamo hroziť útok, čiže nestačí len obava, že by takýto útok hroziť mohol. Táto podmienka sa musí hodnotiť vždy individuálne v kontexte danej situácie, pričom ani z administratívneho spisu, ale ani z vyjadrenia žalobcu žiadnym spôsobom nevyplýva, že by v čase žalobcovho konania zo strany A. A. niektorému zo zákonom chránených záujmov takýto útok priamo hrozil. Zároveň útok (ak by aj nejaký
hrozil) musí byť odvracaný primeraným spôsobom, t.j. musí ísť o obranu spôsobilú odvrátiť útok, nesmie však byť prehnaná. Odvätný útok nie je nutnou obranou. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by zo strany A. A. hrozil útok zákonom chránenému záujmu ani to, že by svojím konaním - teda oblievaním A. A. coca-colou- takýto útok primeraným spôsobom odvracal je teda zrejmé, že konanie žalobcu v žiadnom prípade nemôže napĺňať znaky nutnej obrany.
Čo sa týka námietky nevypočutia svedka C. L., súd poukazuje na to, že správny orgán nemá povinnosť vykonať všetky dôkazy navrhnuté účastníkom konania, má iba povinnosť so všetkými návrhmi sa v rozhodnutí vysporiadať. Táto povinnosť bola splnená tým, že z napadnutého rozhodnutia ako aj administratívneho spisu jasne vyplýva, že správny orgán sa svedka opakovane snažil kontaktovať, avšak k výsluchu nedošlo z objektívnych dôvodov nemožnosti zastihnúť ho, keďže tento má trvalý pobyt hlásený na Miestnom úrade Ružinov a žalobcom uvádzané telefónne číslo, ktoré malo svedkovi patriť, bolo nedostupné.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi vzhľadom na jeho vecný neúspech náhradu trov konania nepriznal.
Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na tunajší súd, písomne, dvojmo.
V odvolaní, z ktorého má byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje a ktoré musí byť podpísané a datované a ktoré
musí byť predložené spolu s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis,
ak je to potrebné, sa má uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.