Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3S/247/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010201402 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Šebestová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1010201402.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Šebestovej a členov senátu JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcu: Rozhlas a televízia Slovensko, Mýtna 1, 817 55 Bratislava, IČO 47 232 480, zastúpený: Procházka & Partners, spol. s.r.o., Búdkova cesta 4, 811 04 Bratislava, proti žalovanému: Rada pre vysielanie a retransmisiu, Dobrovičova 8, 811 09 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. RO/3/2010 zo dňa 08.06.2010, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Súd žalobu z a m i e t a. Žalobcovi sa trovy konania nepriznávajú. o d ô v o d n e n i e : Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 28.07.2010 domáhal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 08.06.2010, č. RO/3/2010, za porušenie § 16 ods. 3 písm. b/ zák. č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách (ďalej iba zák. č. 308/2000 Z.z.)a podľa § 64 ods. 1 písm. b/ mu uložil sankciu - odvysielanie oznamu o porušení zákona. Žalobca uvádza, že dňa 11.01.2010 približne o 18:00 hod. odvysielal príspevok sprostredkujúci názory politológov k postojom premiéra T. H. ku kauze výbušniny, zabudnutej u pasažiera v lietadle a k situácii okolo zavedenia elektronického mýta na Slovensku, v ktorom malo podľa žalovaného dôjsť k nezabezpečeniu nestrannosti a objektívnosti. V správnom konaní č. XX-PLO/O-XXXX/XXXX žalovaný rozhodnutím zo dňa 08.06.2010 rozhodol, že žalobca odvysielaním predmetného programu porušil povinnosť ustanovenú v ust. § 16 ods. 3 písm. b/ zák. č. 308/2000 Z.z. a podľa ust. § 64 ods. 1 písm. b/ mu uložil sankciu - odvysielanie oznamu o porušení zákona. Žalobca sa domnieva, že napadnutým rozhodnutím bol ukrátený na svojich právach, a to tým, že žalovaný voči nemu v rozpore s § 64 ods. 1 zák. č. 308/2000 Z.z. a § 46 Správneho poriadku uplatnil sankčnú zodpovednosť bez toho, aby pre jej uplatnenie boli splnené relevantné zákonné podmienky. Žalobca namieta, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť. V tejto časti žaloby poukazuje na ust. § 47 ods. 2 Správneho poriadku „výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania....“ Žalobca uvádza, že bezvadne formulovaný výrok je nezastupiteľnou časťou rozhodnutia; len z nej je možné zistiť, či a aká povinnosť bola uložená, iba v porovnaní výroku je možné usúdiť existenciu prekážky veci rozhodnutej, vylúčenie prekážky litispendencie, dvojakého postihu pre totožný skutok, je dôležitý pre určenie rozsahu dokazovania ako aj pre zaistenie riadneho práva na obhajobu, len výrok rozhodnutia môže byť vynútiteľný správnou exekúciou a pod. Žalobca v tejto časti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo 106/2007 zo dňa 13.03.2008, sp. zn. 7Sžso 7/2007, 7Sžso 8/2007 a 7Sžso 8/2008. Žalobca uvádza, že podľa jeho názoru je napadnuté rozhodnutie žalovaného vo výrokovej časti nezrozumiteľné, pretože neobsahuje takú identifikáciu správneho deliktu, aká vylúči jeho prípadné zamenenie s iným. Vo výroku sa uvádza, že žalobca odvysielal program Rádiožurnál, v ktorom nezabezpečil objektívnosť a nestrannosť, ale takéto vymedzenie skutku je nedostatočné. Výrok s vymedzením tohto typu správneho deliktu by mal obsahovať prinajmenšom časové ohraničenie a vecné vymedzenie skutku v zmysle určenia spôsobu a rozsahu, v akom malo dôjsť k porušeniu zákonnej povinnosti, či už na úrovni konkrétnych vyjadrení alebo aspoň na úrovni relatívnych úsekov predmetnej relácie. Okrem toho nie je z výroku zrejmé, na ktorom z vysielacích okruhov malo dôjsť k inkriminovanému skutku. Žalobca v ďalšej časti žaloby uvádza, že žalovaný napadnuté rozhodnutie nedostatočne odôvodnil. Žalobca sa domnieva, že odhliadnuc od ich formálnej invalidity návodu, ktorému žalovaný poskytol v rozhodnutiach č. RL/110/2007 a č. RO/02/2009 nemohol ani z materiálneho hľadiska nijako využiť na to, aby predišiel sankcii uloženej napadnutým rozhodnutím, pretože tieto návody - okrem toho, že si vzájomne protirečia - súvisia s úplne iným typom údajného porušenia predmetnej zákonnej povinnosti než za aký ho žalovaný postihuje v napadnutom rozhodnutí. V tejto časti poukazuje na ust. § 65 veta pred bodkočiarkou zákona č. 308/2000 Z.z.. Žalovaný tiež nijako neodôvodnil prečo žalobcovi uložil inú sankciu, akú mu uložil v ten istý deň za odvysielanie takmer totožného príspevku, keď v právoplatnom rozhodnutí zo dňa 08.06.2010 č. RL/34/2010 uložil žalobcovi sankciu - upozornenie za porušenie zákona. Takýto postup žalovaného, keď v jeden deň rozhodne o uložení dvoch rozdielnych sankcií za rovnaký príspevok, je v bezprostrednom rozpore s požiadavkou materiálnej rovnosti, ustanovenej v § 3 ods. 4 druhá veta Správneho poriadku. Tento rozdielny prístup žalovaný nijako nezdôvodnil. Žalobca sa domnieva, že žalovaný pri vydaní napadnutého rozhodnutia nesprávne právne posúdil meritum veci ako také, a to z dôvodov, ktoré uvádza žalobca v tejto časti žaloby a poukazuje v tomto prípade na § 16 ods. 3 písm. b/ zák. č. 308/2000 Z.z., z ktorého vyplýva, že je povinnosťou žalobcu zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajských programov a politicko-publicistických programov; názory a hodnotiace komentáre musia byť oddelené od informácií spravodajského charakteru. Žalobca uvádza, že politológovia, ktorých názory v odvysielanom príspevku odzneli, neboli politickými predstaviteľmi, ale výlučne prezentovali svoje osobné odborné názory a úsudky k otázke, akým spôsobom by mohli vplývať kontroverzné kauzy vládnej koalície na voličský elektorát. Z povahy veci vyplýva ako zrejmé, že názorovú oponentúru k politológom nemôže tvoriť politický predstaviteľ. Inými slovami, názorová oponentúru v podobe politického predstaviteľa by bolo namieste, ak by uvedené vyjadrenia predniesol napríklad predstaviteľ opozície a hodnotil by kauzu výbušniny, zabudnutej v batožine cestujúceho. Žalobca má za to, že vyjadreniami troch politológov, z ktorých nikto nebol nejako preferovaný a ktorí dlhodobo predstavujú odlišné názorové perspektívy, neporušil povinnosť nestranného a objektívneho odvysielania. Žalobca uvádza, že okrem toho, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil aj pri ukladaní sankcie, pretože vybočil z medzí správneho uváženia. Žalobca poukazuje na už spomenuté právoplatné rozhodnutie žalovaného zo dňa 08.06.2010 vydané v ten istý deň ako napadnuté rozhodnutie, v ktorom žalovaný uložil žalobcovi za odvysielanie obsahovo takmer totožného príspevku a ďalších príspevkov, odvysielaných v ten istý deň ako príspevok, ktorý je predmetom konania, súhrnnú sankciu upozornenia na porušenie zákona. V skratke žalovaný uložil žalobcovi v jeden deň za niekoľko príspevkov odvysielaných o 12:00 hod. miernejšiu sankciu, ako za jeden z týchto príspevkov odvysielaných v ten istý deň o 18:00 hod. Takýto postup žalovaného priamo odporuje požiadavke materiálnej rovnosti ustanovenej v § 3 ods. 4 druhá veta Správneho poriadku a o to viac, ak odlišné posúdenie žalovaný nijako nezdôvodnil. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uvádza, že sa nestotožňuje s dôvodmi žalobcu týkajúcimi sa nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť, pretože v zmysle žalobcom uvádzanej judikatúry, ako i jeho názoru je potrebné, aby bol skutok vymedzený vo výroku tak, aby nebol zameniteľný s iným. S týmto názorom sa žalovaný plne stotožňuje a uvádza, že podľa jeho názoru výroková časť rozhodnutia tieto náležitosti spĺňa, pretože je presná a skutok je vymedzený nezameniteľne s iným, nakoľko je uvedený resp. vymedzený čas spáchania správneho deliktu, spôsob spáchania správneho deliktu a správny delikt. Žalovaný poukazuje v tejto časti vyjadrenia na právny názor Mestského súdu v Prahe vyslovený v rozsudku č.k. 8Ca 297/2007-4. Žalovaný je toho názoru, že uvedenie vysielacieho okruhu nie je z hľadiska nezameniteľnosti skutku s iným, nakoľko program Rádiožurnál bol vo výroku uvedenom v čase t.j. dňa 11.01.2010 o 18:00 hod. odvysielaný len v rámci jedného okruhu a preto absencia uvedenia vysielacieho okruhu, na ktorom bol predmetný program odvysielaný nemá vplyv na nezameniteľnosť vo výroku opísaného skutku. Žalovaný je toho názoru, že výroková časť napadnutého rozhodnutia jednoznačne spĺňa všetky požiadavky ust. § 47 ods. 2 Správneho poriadku. Žalovaný v časti žaloby týkajúcej sa nedostatku dôvodov napadnutého rozhodnutia uvádza, že svoje rozhodnutie žalovaný dostatočne zdôvodnil a že udelenie sankcie odvysielanie oznamu o porušení zákona navyše nie je viazaný na fakt, či bol voči predchádzajúcim právoplatnými rozhodnutiam, ktoré konštatovali porušenie tej istej predmetnej povinnosti ako obligatórnou podmienkou udelenia tohto druhu sankcie. Preto argument žalovaného ohľadom nepoužiteľnosti uvedených rozhodnutí pre odôvodnenie účelnosti a potrebnosti odvysielania oznamu o porušení zákona považuje žalovaný za irelevantné. Žalovaný uvádza, že rozhodnutia č. RO/02/2009 a RL/110/2007 súvisia s úplne iným typom údajného porušenia povinnosti a že si vzájomne neprotirečia. Podľa názoru žalovaného je podstatné, že boli udelené za porušenie rovnakej povinnosti - t.j. povinnosti zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajského programu a politicko-publicistických programov uvedených v § 16 ods. 3 písm. b/ zák. č. 308/2000 Z.z.. Uvedené rozhodnutia navyše vychádzajú z rovnakých princípov objektívností a nestrannosti takže nie je pravdou, že si vzájomne protirečia. Žalovaný má za to, že pri posudzovaní, či v programe zaznel odlišný, resp. opačný názor a teda čo bol program názorovo vyvážený je irelevantné, čo osoba ktorá prezentuje je politológ, politik, zástupca tretieho sektoru, alebo občan - laik. Dôležité je, či popri tomto názore v rámci dodržania princípu objektívnosti a nestrannosti zaznie aj názor inej časti názorového spektra, resp. či je daná možnosť dotknutej strane vyjadriť sa. Ak názor inej časti názorového spektra či v tomto prípade dotknutej strany v programe nezaznie, v programe dochádza len k prezentácii jedného názoru, čo je v rozpore s požiadavkou princípu objektívnosti a nestrannosti. Vzhľadom na uvedené žiada žalovaný žalobu zamietnuť Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že žalobu je potrebné s poukazom na § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnuť. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. je posudzovať, či správny orgán je vecne príslušný na konanie a či si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotno-právnymi ako aj procesno-právnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúca vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenie správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Povinnosťou súdu v preskúmavacom konaní je posudzovať zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, predmetom ktorého je uloženie administratívnej sankcie, súčasne aj v zmysle zásady č. 6 Odporúčania Výboru ministrov č. (91) o správnych sankciách zo dňa 13.02.1991, podľa ktorej vo vzťahu ukladania správnych sankcií je potrebné aplikovať aj nasledovné zásady: každá osoba, ktorá čelí správnej sankcie má byť informovaná o obvinení proti nej; mal by jej byť daný dostatočný čas na prípravu prípadu, s tým, že do úvahy sa vezme zložitosť veci ako aj tvrdosť sankcie, ktorá by mohla byť uložená; osoba, prípadne jej zástupca, má byť informovaná o povahe dôkazom proti nej; má dostať možnosť vyjadriť sa (byť vypočutá), predtým ako sa príjme akékoľvek rozhodnutie; správny akt, ktorým sa ukladá sankcia, má obsahovať dôvody, na ktorých sa zakladá. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného podľa zák. č. 308/2000 Z.z., ktorým rozhodnutím žalovaným uložil žalobcovi sankciu za porušenie ust. § 16 ods. 3 písm. b/ zák č. 308/2000 Z.z. Podľa § 4 ods. 1, 2, 3, 4 zák. č. 308/2000 Z.z., poslaním Rady je presadzovať záujmy verejnosti pri uplatňovaní práva na informácie, slobody prejavu a práva na prístup ku kultúrnym hodnotám a vzdelaniu a vykonávať štátnu reguláciu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie. Rada dbá o uchovávanie plurality informácií v spravodajských reláciách vysielateľov, ktorí vysielajú na základe zákona alebo na základe licencií podľa tohto zákona. Dohliada na dodržiavanie právnych predpisov upravujúcich vysielanie, retransmisiu a poskytovanie audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a vykonáva štátu správu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie v rozsahu vymedzenom týmto zákonom. Rada je právnická osoba so sídlom v Bratislave. Pri výkone štátnej správy v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie má postavenie orgánu štátnej správy s celoštátnou pôsobnosťou v rozsahu vymedzenom týmto zákonom a osobitnými predpismi. Činnosť Rady vyplývajúcu z jej poslania (ods. 1 a 2 ) a z jej pôsobnosti (§5) vykonávajú členovia rady a úlohy spojené s činnosťou rady plnia zamestnanci kancelárie Rady pre vysielanie a retransmisiu (ďalej len kancelária). Podľa § 5 ods. 1 písm. g/, h/, m/, n/ zák. č. 308/2000 Z.z., do pôsobnosti Rady v oblasti výkonu štátnej správy patrí dohliadať na dodržiavanie povinnosti podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov, ukladať sankcie vysielateľom, prevádzkovateľom retransmisie a poskytovateľom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, ako aj tým, ktorí vysielajú alebo prevádzkujú retransmisiu bez oprávnenia, žiadať záznamy vysielania od vysielateľov v prípade potreby, vybavovať sťažnosti na porušenie tohto zákona podľa § 14a. Podľa § 16 ods. 3 písm. b/ zák. č. 308/2000 Z.z., vysielateľ je povinný zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajských programov a politickopublicistických programov; názory a hodnotiace komentáre musia byť oddelené od informácií spravodajského charakteru. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 1, 2 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklad). Odôvodnenie nie je potrebné ak sa všetkým účastníkom vyhovuje v plnom rozsahu. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správnych orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia než ustanovuje osobitný predpis. Podľa § 64 ods. 1 písm. b/ zák. č. 308/2000 Z.z., za porušenie povinnosť uloženej týmto zákonom alebo osobitnými predpismi Rada ukladá sankcie odvysielanie oznamu o porušení zákona. Podľa § 65 zák. č. 308/2000 Z.z., povinnosť odvysielať oznam o porušení zákona môže Rada vysielateľovi uložiť, ak vysielateľ vysielal programy alebo iné zložky programovej služby v rozpore s § 16 ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. a/ a b/, § 19a, § 20 ods. 1 a 3 a je účelný a potrebný, aby sa verejnosť o tomto porušení dozvedela; rozsah, formu a vysielací čas určí Rada. Súd z predloženého administratívneho spisu zistil, že žalovaný preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 08.06.2010 č. RO/3/2010 v správnom konaní č. 94-PLO/O-1548/2010 uložil žalobcovi podľa § 64 ods. 1 písm. b/ zák. č. 308/2000 Z.z. sankciu - odvysielanie oznamu o porušení zákona za porušenie povinnosti ustanovenej v § 16 ods. 3 písm.b/, ktorého porušenia sa žalobca dopustil tým, že v spravodajskom programe Rádiožurnál odvysielaný dňa 11.01.2010 približne o 18.00 hod. odvysielal príspevok sprostredkujúci názory politológov k postojom premiéra T. H. ku kauze výbušniny zabudnutej u pasažiera v lietadle (príspevok piaty v poradí) a k situácii okolo zavedenia elektronického mýta na Slovensku (siedmy v poradí), v ktorých žalobca nezabezpečil objektívnosť a nestrannosť. Žalovaný na základe šetrenia sťažnosti č. 231/87-2010 zistil, že dňa 11.01.2010 cca o 18.00 hod. odvysielaním piateho a siedmeho príspevku mohol vysielateľ porušiť ust. § 16 ods. 3 písm. b/ zák. č. 308/2000 Z.z., nakoľko v programe nedal priestor na vyjadrenie dvom dotknutým stranám, tým nezabezpečil objektívnosť a nestrannosť programu Rádiožurnál. Na základe tohto zistenia začal žalovaný správne konanie voči žalobcovi pod č. 94-PLO/O-1548/2010 vo veci porušenia § 16 ods. 3 písm. b/ zák. č. 308/2000 Z.z. Začatie správneho konania bolo žalobcovi oznámené listom zo dňa 09.03.2010, ktoré prevzal žalobca dňa 26.03.2010. Dňa 07.04.2010 bol žalobca vyzvaný na vyjadrenie sa k podkladom pre rozhodnutie v správnom konaní č. 94-PLO/O-1548/2010. S výzvou na vyjadrenie a navrhnutie dôkazov ako aj s poučením o následkoch keď sa k veci nevyjadrí a nenavrhne žiadne dôkazy. Žalobca na základe opätovnej výzvy zaslal žalovanému stanovisko v ktorom sa vyjadril tak, že má za to, že predmetný príspevok bol v súlade s požiadavkou objektivity a nestrannosti a žiadal konanie zastaviť. Nenavrhol žiadne dôkazy. Žalovaný na zasadnutí dňa 08.06.2010 prijal napadnuté rozhodnutie. Z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia vyplýva, že žalovaný má za preukázané, že žalobca dňa 11.01.2010 odvysielal v programe Rádiožurnál príspevok informujúci o tom, že českí dopravcovia sa snažia obchádzať Slovensko pre problémy pri zavádzaní mýta pre ktoré uviazli na česko - slovenských hraniciach (piaty v poradí) a príspevok sprostredkujúci názory politológov k postojom premiéra T. H. ku kauze výbušniny zabudnutej u pasažiera v lietadle a k situácii okolo zavedenia elektronického mýta na Slovensku (siedmy v poradí), v ktorých mohlo dôjsť k nezabezpečeniu nestrannosti a objektívnosti a preto bolo možné tento program považovať za porušenie § 16 ods. 3 písm. b/ zák. č. 308/2000 Z.z. Žalovaný na základe zistených skutočností dospel k záveru, že neboli naplnené kritéria objektívnosti a nestrannosti v zmysle zák. č. 308/2000 Z.z., pretože v rámci príspevku 5 bolo odprezentované stanovisko iba jednej strany k načrtnutej problematiky, tým mohlo dôjsť k porušeniu povinnosti zabezpečiť stanovisko dotknutej strany, ktorou sa v danom prípade javí byť Ministerstvo dopravy SR, resp. prevádzkovateľ mýtneho systému SkyToll a tým k nezabezpečeniu vyváženosti sprostredkovaných informácií. Čo sa týka príspevku č. 7 uvádza žalovaný, že v rámci tohto príspevku odzneli hodnotenia politológov vo vzťahu k postoju premiéra T. H. ku kauze zabudnutej výbušnine u pasažiera v lietadle a o kauze zavedenia elektronického mýta na Slovensku. V rámci príspevku však neodznelo stanovisko dotknutej strany, ktorou sa v uvedenom prípade javí byť premiér T. H., prípadne spoločnosť B., čím mohlo dôjsť k nezabezpečeniu vyváženosti sprostredkovaných informácií. V rozhodnutí uviedol žalovaný, že na základe preskúmania zvukového záznamu dospel k záveru, že žalobca v predmetnom príspevku nezabezpečil názorovú oponentúru voči vyjadreniam troch politológov a tým porušil povinnosť zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajského programu ustanovenú v § 16 ods. 3 písm. b/ zák. č. 308/2000 Z.z. Žalovaný poukázal na to, že zásada objektívnej zodpovednosti u právnických osôb za správne delikty platí aj v prípade zákona o vysielaní a retransmisii ako aj Správneho poriadku, ktoré nevyžadujú pri preukazovaní, či došlo k správnemu deliktu dokazovať zavinenie, alebo dokonca úmyselné konanie. Podstatné je iba to, či k porušeniu objektívne došlo, alebo nie. Ani jeden z uvedených zákonov neobsahuje tzv. liberačné dôvody, ktoré by umožnili zbaviť sa zodpovednosti za správny delikt ako aj, že okolnosti za ktorých došlo k porušeniu zákona, môžu byť zohľadnené pri ukladaní druhu sankcie, ale nie sú dôvodom na zastavenie správneho konania. Súd súhlasí s konštatovaním žalovaného, že zodpovednosť u právnických osôb za správny delikt sa zakladá na zásade objektívnej zodpovednosť, ktorá vyplýva aj z ustanovení zák. č. 308/2000 Z.z. V administratívnom konaní, predmetom ktorého je zisťovanie správneho deliktu a uloženie sankcie zaň, je teda podstatné, či účastník správneho konania, ktorý mal svojim postupom sa dopustiť porušenia zákona, správny delikt spáchal a podmienky za ktorých k spáchaniu došlo, ako aj, že následky ním vzniknuté môžu mať vplyv len na výšku sankcie, ktorú zákon predpokladá za spáchanie v správnom delikte. V správnom konaní správny orgán, ktorý koná podľa zák. č. 308/2000 Z.z. postupuje podľa ustanovení správneho poriadku a preto povinnosťou žalovaného bolo v predmetnom konaní postupovať v súčinnosti z účastníkom konania - žalobcom. Účastník správneho konania má nielen právo navrhovať dôkazy ale na potvrdenie správnosti svojho tvrdenia má súčasne aj povinnosť dôkazy správnemu orgánu predkladať. Nesplnenie tejto povinnosti má za následok neunesenie jeho dôkaznej povinnosti podmieňujúcej výsledok konania. Nesplnenie si tejto povinnosti nezbavuje správny orgán zistiť vo veci skutočný stav, keď túto povinnosť správnemu orgánu ukladá § 32 ods. 1 Správneho poriadku. Žalovaný zabezpečuje zisťovanie skutkových okolností z úradnej povinnosti a postupuje v súlade so Správnym poriadkom, aj keď účastník správneho konania je nečinný a správnemu orgánu nenavrhuje ani nepredkladá žiadne dôkazy a k veci samej sa žiadnymi spôsobom nevyjadruje. Účastník má právo vyjadrovať sa k podkladom v ktoromkoľvek štádiu konania, môže sa vyjadriť k jednotlivým otázkam i k celkovému spôsobu prípravy podkladov a môže sa vyjadriť ak k skutkovým a právnym otázkam. V danom prípade žalobca nenavrhol žiadne dôkazy, čo sa týka uvedeného preskúmavaného rozhodnutia, iba sa v čase správneho konania k predloženému oznámeniu o začatí správneho konania vyjadril písomne. Zmyslom takto široko koncipovaného oprávnenia je predísť neskorším možným námietkam účastníka - žalobcu, ktoré by mohli viesť k prieťahom konania alebo iným komplikáciám. Žalovaný v konaní môže pokračovať, a teda vydať rozhodnutie. V danom prípade žalobca sa k začatému správnemu konaniu iba vyjadril, nepredložil žiadne dôkazy, čiže zo strany žalovaného nedošlo k porušeniu ustanovenia § 32 ods. 1 Správneho poriadku. Súd konštatuje, že z obsahu administratívneho spisu je preukázané, že žalovaný žalobcovi oznámil začatie správneho konania a vyzval ho na vyjadrenie sa k veci a navrhnutie alebo predloženie dôkazov s poučením o jeho procesných právach. Podkladom pre rozhodnutie žalovaného bol príspevok vysielateľa - žalobcu, s ktorým sa žalovaný oboznámil na základe podanej sťažnosti a vyjadrenie žalobcu vo veci možného porušenia jeho povinnosti ako vysielateľa týkajúce sa neobjektívnosti a nestrannosti predmetného príspevku. Žalobca v správnom konaní k danej veci vyjadril, avšak neuplatnil svoje právo a nenavrhol žalovanému vykonať žiadne dôkazy, ani sám žiadne dôkazy nepredložil, resp. nevzniesol v konaní iné návrhy. Žalovaný z úradnej povinnosti však nevykonal žiadne dôkazy. Súd dospel k záveru, že žalovaný postupoval v súlade so zákonnými predpismi, vo veci zistil riadne skutkový stav a zo skutkových okolností vyvodil správny právny názor. Žalovaný nepochybil tým, že by sa v konaní dopustil takej procesnej vady, ktorá by mohla mať za následok nezákonnosť rozhodnutia. Súd neprihliadol na námietku žalobcu, že nesprávne posúdil snahu žalovaného o usmernenie spôsobu a obsahu vysielanej relácie. Žalovaný pri kvalifikácii porušenia povinnosti žalobcom v zmysle § 16 ods. 3 písm. b/ zák. č. 308/2000 Z.z. skutkom, ktorého sa dopustil odvysielaním príspevku v relácii Rádiožurnál dňa 11.01.2010 neposudzoval predmetný príspevok z hľadísk jeho obsahu inak ako tak, či predmetným príspevkom nebola zaručená jeho objektívnosť a nestrannosť, pretože neumožnil osobám označených v rozhodnutí sa k veci vyjadriť. Pokiaľ však žalobca uvádza, že jeden z najväčších nedostatkov rozhodnutia správneho orgánu je absencia identifikácie skutku v skutkovej vete rozhodnutia, ktorú skutočnosť uviedol aj v priebehu pojednávania na Krajskom súde v Bratislave s poukazom na rozhodnutie Mestského súdu v Prahe č. k. 7 As 46/2007-52, 7 As 78/2005-62 ako aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo 200/2010, 2Sžo 7/2010. Súd zastáva názor, že žalovaný v danej veci v priebehu správneho konania dostatočne identifikoval skutok, ktorého sa žalobca dopustil porušenia právnej povinnosti, ktorá skutočnosť bola žalobcovi aj v konaní oznámená a k porušeniu právnej povinnosti práve týmto skutkom sa žalobca aj vyjadril v správnom konaní a súčasne žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí. Skutok, ktorého sa žalobca dopustil žalovaný náležite identifikoval, tak, že z jeho jasnej a určenej formulácie muselo byť žalobcovi zrejmé, ktorý skutok sa mu kladie za vinu a za ktorý skutok sa mu ukladá sankcia. Čo sa týka námietky žalobcu ohľadne nesprávneho právneho posúdenia pri ukladaní sankcie, pretože došlo k vybočeniu z medzí správneho uváženia je potrebné uviesť, že žalobca uvádza, že žalovaný uložil žalobcovi v jeden deň za niekoľko príspevkov odvysielaných o 12,00 hod. miernejšiu sankciu ako za jeden z týchto príspevkov odvysielaných v ten istý deň o 18.00 hod. Takýto postup žalovaného priamo odporuje požiadavke materiálnej rovnosti uvedenej v ust. § 3 ods. 4 druhá veta Správneho poriadku. Hodnotenie dôkazov v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov nemôže byť ľubovoľné. V prípade správneho trestania súd sleduje, či žalovaný náležite zdôvodnil uloženie sankcie v určitej výške, ak zákon pripúšťa rozpätie sankcie, či prihliadol na okolnosti viazané na subjekt, samotný skutok a jeho následok. Určenie výšky pokuty v rámci určeného rozpätia je síce vecou voľného uváženia, to však neznamená, že nemôže byť uložená v ľubovoľnej výške. Voľná úvaha aj pri takomto rozhodovaní je myšlienkový proces v rámci, ktorého má príslušný orgán zvažovať závažnosť porušenia predpisov vo vzťahu ku každému zisteniu, jeho následku, dobu protiprávnosti, aby uložená pokuta spĺňala nielen požiadavku represie, ale aj preventívny účel s prognózou budúceho pozitívneho správania sa žalobcu. Sama možnosť uloženia niekoľkých druhov trestov pritom nemôže zvádzať k uloženiu pokuty neprimeranej charakteru a výsledkom činnosti pokutovanej osoby, pretože pokuta likvidačného charakteru nemôže plniť preventívnu funkciu. Súd dospel k záveru, že v danom prípade žalovaný dostatočným spôsobom zdôvodnil výšku uloženej sankcie a preto námietka žalobcu týkajúca sa výšky uloženej sankcii nie je právne opodstatnená. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi súd nepriznal náhradu trov konania. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, dvojmo prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.