Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2S/271/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010201411 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Trenčan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1010201411.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: V.. W. V., nar. XX.XX.XXXX, X. XXXX/X, A. nad A., zastúpený: Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., Drotárska cesta 102, Bratislava, Mgr. Juraj Bugala, advokát a konateľ, proti žalovanému: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne nám. 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. MAGS OD 33306/2010-238658-15 zo dňa 15.04.2010, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave konanie z a s t a v u j e . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania . o d ô v o d n e n i e : Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.07.2010 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. MAGS OD 33306/2010-238658-15 zo dňa 15.04.2010, ktorým žalovaný určil podľa § 3 ods. 2 zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len Cestný zákon) so súhlasom krajského dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva Policajného zboru Slovenskej republiky v Bratislave použitie dopravných značiek a dopravných zariadení na miestnych a účelových komunikáciách na území Bratislavy podľa bodu č. 496-514,516,518-542,544-547 zápisnice č. 15/2010 operatívnej komisie zo dňa 13.04.2010. Toto určenie sa podľa žalobcu vzťahuje aj na použitie dopravných značiek a dopravných zariadení na uliciach Šamorínska a Hydinárska (poradové číslo 501 a 502). Žalobca tvrdil, že uvedené rozhodnutie odporuje zákonu a že ním bol ukrátený na svojich právach. Uviedol, že toto rozhodnutie si vyžiadal od žalovaného listom zo dňa 17.05.2010 v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, pričom doručené mu bolo dňa 01.06.2010. Žalobca v žalobe tvrdil, že napadnutým rozhodnutím bolo v časti určenia použitia dopravných značiek a dopravných zariadení na uliciach Šamorínska a Hydinárska porušený § 61 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, podľa ktorého dopravné značky a dopravné zariadenia sa môžu používať len v takom rozsahu a takým spôsobom, ako to nevyhnutne vyžaduje bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. Žalobca namietal, že otázka bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky pred vydaním napadnutého rozhodnutia nebola vôbec vyhodnocovaná. Umiestnenie predmetných dopravných značiek nie je podľa žalobcu nevyhnutné pre zabezpečenie bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, naopak je ním vo veľkej miere sťažená a ohrozená, nakoľko v mieste umiestnenia týchto dopravných značiek sa pravidelne vytvárajú kolóny, plynulosť cestnej premávky je preto dokázateľne narušená, čo má vplyv aj na jej bezpečnosť. Žalobca uviedol, že v Podunajských Biskupiciach vlastní nehnuteľnosť a dopravné značky umiestnené na základe napadnutého rozhodnutia bránia prístupu ku garáži v jeho vlastníctve. Nakoľko sa v Podunajských Biskupiciach nachádza aj materská škola a detská lekárka žalobcovej dcéry, je zásah do jeho vlastníckeho práva napadnutým rozhodnutím podľa jeho názoru nespochybniteľný. Napadnuté rozhodnutie nesie podľa žalobcu aj znaky diskriminácie podľa zákona č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou (antidiskriminačný zákon), nakoľko dopravné obmedzenia v uvedenej lokalite sa nevzťahujú na vozidlá PD a SAD. Žalobca tiež namietal formálne nedostatky napadnutého rozhodnutia tvrdiac, že hoci sa na činnosť, ktorej výsledkom je napadnuté rozhodnutie, nevzťahuje Správny poriadok, malo by rozhodnutie podľa jeho názoru obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie. Nakoľko rozhodnutie tieto časti neobsahuje. je podľa žalobcu nepreskúmateľné a tým odporuje čl. 46 Ústavy SR. Súčasne vytýkal žalovanému, že napadnuté rozhodnutie nepodpísala oprávnená osoba, pretože oddelenie prevádzky dopravy Magistrátu Hlavného mesta SR Bratislavy je oprávnené zabezpečovať podklady a prerokovať projekty pri prenesenom výkone štátnej správy, nemá však oprávnenie podpisovať súvisiace rozhodnutia. Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby uviedol, že dôvodom úpravy cestnej premávky v danej lokalite bolo zníženie počtu prejazdov tranzitujúcich vozidiel komunikáciami Šamorínska a Hydinárska a zvýšenie bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky obmedzením individuálnej automobilovej dopravy v smere od Šamorína po ceste I/63- ulica Svornosti. Vjazd a prejazd týmito ako aj priľahlými ulicami nie je v žiadnom prípade znemožnený. Žalovaný uviedol, že obyvatelia tejto lokality dlhodobo vo svojich sťažnostiach poukazovali na skutočnosť, že vodiči vozidiel smerujúci do hlavného mesta z obcí ležiacich juhovýchodne od Bratislavy si skracujú najmä v rannej dopravnej špičke trasu a čas prejazdu uličkami Podunajských Biskupíc, čím vytvárajú množstvo nebezpečných dopravných situácií, nerešpektujú obmedzenie rýchlosti jazdy a neumožňujú obyvateľom výjazd na komunikáciu. Toto obmedzenie sa podľa žalovaného samozrejme dotklo aj vodičov s cieľom v Podunajských Biskupiciach, riešením pre nich je však pravé odbočenie na prvej svetelne riadnej križovatke Mramorová, ktorá prechádza Vetvárskou ulicou rovno do stredu obce. Námietku žalobcu, že nemá prístup ku svojej garáži, materskej škole a detskej lekárke, označil žalovaný za nepreukázanú a uviedol, že ku všetkým nehnuteľnostiam v tejto lokalite je prístup motorovými vozidlami zabezpečený. K namietanej diskriminácii žalovaný uviedol, že vjazd na Šamorínsku ulicu bol povolený len vozidlám poľnohospodárskeho družstva a vozidlám SAD, nakoľko vozidlá využívané v poľnohospodárstve z hľadiska konštrukčnej rýchlosti a rozmerov nepriaznivo ovplyvňujú bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky na ulici Svornosti a vozidlá SAD zabezpečujúce pravidelnú verejnú dopravu osôb majú prednosť pred individuálnou dopravou. Uprednostnenie jedného druhu dopravy pred iným je podľa žalovaného z hľadiska účelnosti a hospodárnosti bežným dopravným obmedzením na základe zákona č. 8/2009 Z.z.. Za nedôvodné považoval žalovaný aj námietky ohľadom náležitostí napadnutého rozhodnutia, ktoré zákon orgánu verejnej správy v danom prípade neukladá, ako aj námietku o podpise napadnutého rozhodnutia neoprávnenou osobou a to s poukazom na rozhodnutie primátora Hlavného mesta SR Bratislavy o podpisovaní písomností o právnych dokumentoch č. 2/2008, ktorým primátor poveril podpisovanie určenia použitia dopravných značiek a dopravných zariadení vedúcu oddelenia prevádzky dopravy. Z uvedených dôvodov navrhoval žalovaný žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky pre jeho súdne preskúmanie a preto je potrebné konanie podľa § 250d ods. 3 O.s.p. zastaviť. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného súd zistil, že na základe žiadosti Mestskej časti Podunajské Biskupice žalovaný po prerokovaní v operatívnej komisii pri oddelení prevádzky dopravy Magistrátu Hl. m. SR Bratislavy dňa 13.04.2010 rozhodnutím (neformálnym oznámením) č. MAGS OD 33306/2010-238658-15 zo dňa 15.04.2010 určil podľa § 3 ods. 2 Cestného zákona so súhlasom krajského dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva Policajného zboru SR v Bratislave použitie dopravných značiek a dopravných zariadení na miestnych a účelových komunikáciách na území Bratislavy podľa bodu č. 496-514,516,518-542,544-547 zápisnice č. 15/2010 operatívnej komisie zo dňa 13.04.2010, ktorá tvorila neoddeliteľnú súčasť tohto rozhodnutia. Podľa uvedenej zápisnice je pod bodmi 501 a 502 uvedená zmena organizácie dopravy na uliciach Šamorínska a Hydinárska. Určenie použitia dopravných značiek a dopravných zariadení v stanovenom rozsahu bolo doručené dotknutým orgánom štátnej správy, Dopravnému podniku Bratislava, a.s. a miestnym úradom jednotlivých mestských častí na území mesta Bratislavy. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa ods. 2 v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie a postup správneho orgánu"). Podľa ods. 3 rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa ods. 2 pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Podľa § 250d ods. 3 O.s.p. súd uznesením konanie zastaví, ak sa žaloba podala oneskorene, ak ju podala neoprávnená osoba, ak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom preskúmavania súdom, ak žalobca neodstránil vady žaloby, ktorých odstránenie súd nariadil a ktoré bránia vecnému vybaveniu žaloby, alebo ak žalobca nie je zastúpený podľa § 250a alebo ak žaloba bola vzatá späť (§ 250h ods. 2). Odvolanie proti uzneseniu je prípustné. Predmetom súdneho prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je zásadne individuálny správny akt - právoplatné rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorým sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti konkrétnych fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo dotknuté. Od individuálnych správnych aktov správnych orgánov, proti ktorým môže dotknutý subjekt uplatňovať právo na ich súdny prieskum, je treba odlíšiť normatívne správne akty, ktoré sú všeobecne záväzné. Ich adresátmi sú bližšie neurčené fyzické alebo právnické osoby, ktoré však proti takýmto aktom nemôžu podať na správnom súde žalobu, prípadne opravný prostriedok, hoci ide o prejav správnej činnosti orgánu verejnej správy, majúci dopad na ich práva a povinnosti. V takýchto prípadoch sa možno domáhať ochrany a preskúmania zákonnosti prostredníctvom podnetov na prokuratúru, prípadne za určitých okolností cestou ústavnej sťažnosti na Ústavný súd SR. Vzhľadom na to, že žalobou napadnuté rozhodnutie (opatrenie) žalovaného, ktorým bolo podľa § 3 ods. 2 cestného zákona určené použitie dopravných značiek a dopravných zariadení na miestnych a účelových komunikáciách na území Bratislavy, je svojou povahou normatívnym správnym aktom so všeobecnou záväznosťou, nejde o rozhodnutie, ktoré by podliehalo súdnemu preskúmavaniu na základe žaloby podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p., pretože ním nebolo v správnom konaní rozhodnuté o individuálnych právach, právom chránených záujmoch či povinnostiach žalobcu. Preto súd postupoval podľa § 250d ods. 3 O.s.p. a konanie vo veci zastavil. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 246c O.s.p. v spojitosti s § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nebolo priznané právo na náhradu trov konania, nakoľko konanie vo veci bolo zastavené. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.