Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3S/253/2010 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1010201439 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2012 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD. ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1010201439.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a členiek senátu: JUDr. Dáši Filovej a JUDr. Viery Šebestovej, v právnej veci žalobkyne: B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, XXX XX N., zastúpenej advokátom: JUDr. PaeDr. Ivanom Pecníkom, PhD., MBA, so sídlom: Karloveská 3154/32, 841 04 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Drieňová 22, 826 86 Bratislava 29, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SVS-230-2010/01313/TKD zo dňa 22.06.2010, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného zo dňa 22.06.2010 č. SVS-230-2010/01313/TKD a rozhodnutie Obvodného úradu Nové Zámky, pracovisko Šurany, odbor všeobecnej vnútornej správy zo dňa 23.02.2010 č.: C/2009/00917, AP-304/2009-ŠU z r u š u j e podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. c/, d/, e/ O.s.p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni trovy konania v sume 159,17 Eur k rukám právneho zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Včas podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 03.08.2010 sa žalobkyňa domáhala postupom podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. preskúmania zákonnosti rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie verejnej správy, odboru priestupkov č. SVS-230-2010/01313/TKD zo dňa 22.06.2010, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Obvodného úradu v Nových Zámkoch, pracovisko Šurany, odboru všeobecnej vnútornej správy č.: C/2009/00917, AP-304/2009-ŠU zo dňa 23.02.2010. Prvostupňovým rozhodnutím bola žalobkyňa uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1991 Zb. o priestupkoch, ktorého sa dopustila tým, že dňa 03.11.2009 v čase o 9.30 hod. na Komenského ulici v Šuranoch nadávala oznamovateľke do „špinavých kuriev a píč, chcela na ňu vyliať vedro vody a vyhrážala sa s palicou v ruke“ - teda úmyselne narušila občianske spolunažívanie iným hrubým správaním a za spáchaný priestupok jej bola uložená sankcia - pokuta vo výške 50 Eur a povinnosť uhradiť štátu trovy konania spojené s prejednaním priestupku v sume 16 Eur. Žalobkyňa tvrdí, že dňa 03.11.2009 o 9.30 hod. nebola v jej dome, ani na jej dvore pani B. Z., ani pán C.. Namieta, že správny orgán sa vôbec nezaoberal dôkazmi, ktorými mala žalobkyňa ohrozovať B. Z., teda nebol zaistený dôkazný materiál - vedro a palica, nebola vykonaná fotodokumentácia a takisto nebol vypočutý svedok - brat žalobkyne. Má za to, že prvostupňový správny orgán nevykonal dôkazy dôsledne a úplne, pretože si nezaobstaral pravdivé a objektívne dôkazy, nezabezpečil dôkazný materiál a neoveril si pravdivosť dôkazov, ktoré predložila polícia. Nezákonným dôkazom bola aj ohliadka miesta údajného priestupku, ktorú vykonal zamestnanec správneho orgánu bez súdneho príkazu a bez upovedomenia žalobkyne a jej brata ako svedka v správnom konaní o termíne ohliadky. Žalobkyni nebola predložená ani zápisnica o tejto ohliadke. Má tiež za to, že jej bola odňatá možnosť konať pred správnym orgánom a oboznámiť sa s podkladmi pre rozhodnutie, a to napriek tomu, že bola predvolaná na tri termíny ústneho pojednávania, avšak v spojitosti s prvým predvolaním nebola upovedomená o začatí priestupkového konania, v druhom prípade sa dostavila dňa 01.02.2010 k preštudovaniu spisu, kde aj zástupcovi prvostupňového správneho orgánu oznámila, že sa nedostaví na ústne prejednanie priestupku dňa 02.02.2010 z dôvodu porady s právnikom a na tretíkrát sa prejednania priestupku nezúčastnila, keďže prebiehalo konanie o námietke zaujatosti. Druhostupňové rozhodnutie má žalobkyňa za nezákonné z dôvodu, že žalovaný svoje rozhodnutie adekvátne neodôvodnil a dôsledne nepreskúmal zákonnosť postupu prvostupňového správneho orgánu, predovšetkým vykonanie dokazovania a spôsob získavania dôkazov. Žalobkyňa tiež na pojednávaní dňa 23.10.2012 pripomenula skutočnosť, že konanie o námietke zaujatosti bolo zastavené až dva dni po vydaní prvostupňového rozhodnutia vo veci samej. Takisto na pojednávaní žalobkyňa uviedla, ako to tvrdila aj v odvolaní, že podľa jej názoru správny orgán vec nesprávne právne posúdil, keď ustálil, že žalobkyňa spáchala priestupok úmyselne. Z týchto dôvodov navrhuje žalobkyňa napadnuté druhostupňové ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušiť podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a/, c/, d/, e/ O.s.p. a vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 21.09.2010 uvádza, že zo spáchania skutku žalobkyňu usvedčili svojimi výpoveďami svedkovia B. Z. a F. C.. Žalovaný nemal pochybnosti o správnosti svedeckých výpovedí, keďže svekovia boli pred výsluchom poučení o povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať a o právnych následkoch nepravdivej alebo neúplnej výpovede. Uvádza ďalej, že prvostupňový správny orgán vytýčil ústne pojednávanie a žalobkyňu predvolal na dni 19.01.2010, 02.02.2010 a 16.02.2010. Hoci bola žalobkyňa riadne a včas predvolaná, na ústne pojednávania sa nedostavila a ani správnemu orgánu nepredložila náležité ospravedlnenie. Uvádza ďalej, že žalobkyňa síce vyslovila námietku zaujatosti, avšak proti celému Obvodnému úradu Nové Zámky, pracovisku Šurany. Z uvedeného dôvodu bola vyzvaná, aby odstránila nedostatky podania tak, aby bolo zrejmé, ktorej veci sa námietka zaujatosti týka, proti komu smeruje a aké sú dôvody vylúčenia. Žalobkyňa však svoje podanie v určenej lehote nedoplnila, preto bolo konanie o námietke zaujatosti zastavené. Žalovaný ďalej poukazuje na skutočnosť, že na uskutočnenie ohliadky nie je potrebný súdny príkaz alebo príkaz prokuratúry, keďže ide o zákonné oprávnenie. Žalovaný je toho názoru, že postupom správnych orgánov v oboch stupňoch nedošlo k nezákonnému zásahu do práv a oprávnených záujmov žalobkyne a vzhľadom na vyššie uvedené argumenty navrhuje, aby tunajší súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného a jemu predchádzajúce prvostupňové konanie je potrebné podľa § 250j ods. 2 písm. písm. c/, d/, e/ O.s.p. a vec vrátiť na ďalšie konanie, pretože po preskúmaní rozhodnutia a postupu žalovaného v medziach žaloby dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov a v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa druhej hlavy piatej časti je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie a rozhodnutie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou jeho postupu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, a to, či uvedené procesné pochybenie je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Súd z pripojeného administratívneho spisu zistil, že dňa 03.11.2009 urobila pani B. Z. ústne oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a/ a d/ zákona o priestupkoch na Obvodnom oddelení PZ Šurany. Priestupok mala spáchať žalobkyňa dňa 03.11.2009 v čase asi o 9.30 hod. na ulici Komenského, keď oznamovateľka chcela pustiť robotníkov na pozemok, prístup na ktorý bol nevyhnutný pre rekonštrukciu domu, ktorú spolu so svojím manželom vykonáva. Žalobkyňa v uvedenom čase mala začať nadávať oznamovateľke do špinavých kuriev a píč a chcela na ňu vyliať vedro vody a chytila do ruky aj palicu. Zo záznamu o podaní vysvetlenia pánom C. zo dňa 28.11.2009 vyplynulo, že tento ako zamestnanec firmy TYCHE s.r.o. pracoval u pani Z. - oznamovateľky a vykonával rekonštrukciu domu, keď bolo potrebné vstúpiť na vedľajší pozemok. Keď požiadali žalobkyňu, aby ich pustila na pozemok z dôvodu vykonania stavebných prác, tá začala vulgárne nadávať oznamovateľke, chcela na ňu vyliať vedro vody a chytila do ruky palicu. Pán C. následne odišiel spolu s pani Z. preč. Obvodné oddelenie Policajného zboru v Šuranoch predložilo dňa 10.12.2009 Obvodnému úradu, odboru všeobecnej a vnútornej správy, priestupkové oddelenie v Nových Zámkoch, pracovisko Šurany, správu o výsledku objasňovania ako podnet na začatie konania o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a/ a d/ priestupkového zákona. Žalobkyňa bola prvýkrát predvolaná na prejednanie priestupku na deň 19.01.2010 predvolaním doručeným dňa 23.01.2010, pričom nebola upovedomená o začatí konania vo veci. Zo zápisnice o výpovedi oznamovateľky B. Z. zo dňa 19.01.2010 vyplýva, že žalobkyňa pri vstupe robotníkov vykonávajúcich rekonštrukciu domu oznamovateľky na jej pozemok vynadala oznamovateľke do kuriev a píč a pokiaľ sa chcela oznamovateľka s ňou dohodnúť, žalobkyňa svoje nadávky znásobila, zobrala vedro s vodou, ktoré chcela na nich vyliať a tiež palicu, ktorou sa zaháňala. Z výpovede svedka F. C. z toho istého dňa vyplýva, že žalobkyňa zamedzila prístup stavebným robotníkom na jej časť pozemku a napriek tomu, že oznamovateľka mala snahu sa so žalobkyňou dohodnúť tak, aby mohli stavebné práce ukončiť, táto jej začala vulgárne nadávať a stavebných robotníkov sa snažila obliať vodou a začala ich vyháňať z pozemku s palicou v ruke, pričom sa im vyhrážala políciou a ublížením na zdraví. Predvolanie na deň 02.02.2010, obsahujúce upovedomenie o začatí priestupkového konania bolo žalobkyni doručené dňa 27.01.2010. Dňa 01.02.2010 sa žalobkyňa dostavila na správny orgán na oboznámenie sa s priestupkovým spisom. V uvedený deň zároveň oznámila, že na predpísané pojednávanie sa nedostaví, keďže má právo vyhľadať vo veci právnu radu. Tretíkrát bola žalobkyňa predvolaná na deň 16.02.2010, pričom predvolanie jej bolo doručené dňa 08.02.2010. Dňa 05.02.2010 žalobkyňa vzniesla voči Obvodnému úradu Nové Zámky a jeho vysunutému pracovisku Šurany námietku zaujatosti. Výzvou zo dňa 08.02.2010, doručenou žalobkyni dňa 11.02.2010, ju prvostupňový správny orgán vyzval v lehote piatich dní na doplnenie námietky zaujatosti tak, aby bolo zrejmé, ktorej veci sa týka a voči komu smeruje. Na ústne prejednanie priestupku sa žalobkyňa dňa 16.02.2010 nedostavila. Dňa 17.02.2010 vykonal pracovník správneho orgánu ohliadku miesta súvisiaceho s priestupkovým konaním. K ohliadke bola prizvaná navrhovateľka, podľa obsahu spisu však nie žalobkyňa a bolo ňou potvrdené tvrdenie navrhovateľky i svedka, že žalobkyňa im neumožnila vstup na svoju časť pozemku, čo malo vyústiť k porušeniu zákona. Dňa 23.02.2010 rozhodol prvostupňový správny orgán - Obvodný úrad Nové Zámky pracovisko Šurany rozhodnutím č. C/2009/00917, AP-304/2009-ŠU tak, že žalobkyňu uznal vinnou zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ o priestupkoch, ktorého sa dopustila tým, že dňa 03.11.2009 v čase o 9.30 hod. na Komenského ulici v Šuranoch (na bližšie neoznačenom mieste) nadávala oznamovateľke do špinavých kuriev a píč, chcela na ňu vyliať vedro vody a vyhrážala sa s palicou v ruke - teda úmyselne narušila občianske spolunažívanie iným hrubým správaním a za spáchaný priestupok jej bola uložená sankcia pokuta vo výške 50 Eur a povinnosť uhradiť štátu trovy konania spojené s prejednaním priestupku v sume 16 Eur. Rozhodnutie bolo odôvodnené predovšetkým tým, že žalobkyňa sa odmietla pred orgánom polície objasňujúcim priestupok k prejednávanej veci vyjadriť, úmyselne robila prieťahy už v priebehu objasňovania a bez ospravedlnenia alebo dôležitého dôvodu sa pred správny orgán nedostavila ani napriek opakovanému predvolávaniu. Správny orgán tiež uviedol, že žalobkyňa počas celej rekonštrukcie robila oznamovateľke rôzne schválnosti, ktoré vyvrcholili narušením občianskeho spolunažívania. Žalobkyňa so správnym orgánom nespolupracovala a zaujala negatívny postoj k prejednávanej veci, čo správny orgán zhodnotil ako priťažujúcu okolnosť. Nijakým iným spôsobom prvostupňový správny orgán nezdôvodnil svoju správnu úvahu v uvedenej veci. Dňa 25.02.2010 rozhodnutím č. A/2010/00655, dva dni po rozhodnutí o priestupku, zastavil Obvodný úrad Nové Zámky konanie o námietke zaujatosti, ktorú vzniesla žalobkyňa proti celému Obvodnému úradu Nové Zámky ako aj jeho pracovisku v Šuranoch. Proti rozhodnutiu č. C/2009/00917, AP-304/2009-ŠU zo dňa 23.02.2010 podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom tvrdila, že dňa 03.11.2009 o 9.30 hod. nebola u nej pani Z. ani svedok C., Obvodný úrad nevykonal žiadne dokazovanie a nepredložil vedro ani palicu, ktorou sa mala žalobkyňa zaháňať. Mala ďalej za to, že prvostupňový správny orgán nemal oprávnenie vytýčiť termín ústneho pojednávania, keďže proti nemu vzniesla námietku zaujatosti. Namietla, že správny orgán nemá právo vykonať ohliadku údajného miesta činu bez jej prítomnosti. Na ostatok považuje žalobkyňa za nezákonné nepredvolanie svedka v jej prospech. Rozhodnutím zo dňa 22.06.2010 č. SVS-230-2010/01313/TKD žalovaný odvolanie žalobkyne zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil, čo zdôvodnil iba tým, že žalobkyňa bola vyzvaná na doplnenie svojho podania, čo však neurobila, preto bolo konanie o námietke zaujatosti zastavené. Ak sa žalobkyňa cítila dotknutá na svojich právach, mala možnosť namietať ich porušenie priamo na ústnom pojednávaní na správnom orgáne, avšak na žiadne z vytýčených pojednávaní sa nedostavila. Podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch sa priestupku dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním. Podľa § 51 zákona o priestupkoch, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 9 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“), zamestnanec správneho orgánu je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosť o jeho nepredpojatosti. Z prejednávania a rozhodovania pred správnymi orgánmi je vylúčený aj ten, kto sa v tej istej veci zúčastnil na konaní ako zamestnanec správneho orgánu iného stupňa. Podľa § 10 Správneho poriadku, účastník konania oznámi správnemu orgánu skutočnosti nasvedčujúce vylúčenie zamestnanca správneho orgánu (§ 9), len čo sa o nich dozvie. Podľa § 11 ods. 2 Správneho poriadku, predpojatý zamestnanec správneho orgánu urobí iba také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad. Podľa § 18 ods. 3 Správneho poriadku, o začatí konania správny orgán upovedomí všetkých známych účastníkov konania; ak mu účastníci konania alebo ich pobyt nie sú známi, alebo pokiaľ to ustanovuje osobitný zákon, upovedomí ich o začatí konania verejnou vyhláškou. Podľa § 38 ods. 2 Správneho poriadku, na miestnu ohliadku správny orgán prizve účastníka konania a toho, kto je oprávnený predmetom ohliadky nakladať. Podľa § 73 ods. 2 zákona o priestupkoch, obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. K výpovedi ani k priznaniu ho nemožno donucovať. Podľa § 74 ods. 1 zákona o priestupkoch, o priestupku koná správny orgán v prvom stupni ústne pojednávanie. V neprítomnosti obvineného z priestupku možno vec prejednať len vtedy, ak sa odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa nedostaví bez náležitého ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu. Podľa § 32 ods. 1 a 2 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Podľa § 34 Správneho poriadku, (1) Na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. (2) Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. (3) Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. (4) Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. (5) Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. (6) Skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Podľa § 77 zákona o priestupkoch, výrok rozhodnutia o priestupku, ktorým je obvinený z priestupku uznaný vinným, musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času spáchania priestupku, vyslovenie viny, druh a výšku sankcie, prípadne rozhodnutie o upustení od uloženia sankcie (§ 11 ods. 3), o započítaní času do času zákazu činnosti (§ 14 ods. 2), o uložení ochranného opatrenia (§ 16), o nároku na náhradu škody (§ 70 ods. 2) a o trovách konania (§ 79 ods. 1). Podľa § 250j ods. 2 písm. c/, d/ e/ O.s.p., súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov a v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Základnou povinnosťou správneho - právoaplikujúceho orgánu v akomkoľvek správnom konaní je presne a úplne zistiť skutočný stav veci a adekvátne naň aplikovať platné a účinné právo. Ak aj zákon stanovuje, že rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán a že tento hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, neznamená to, že by mohlo ísť o úvahu arbitrárnu. Zo zákona rovnako ako aj zo základných princípov právneho štátu vyplýva, že každé správne rozhodnutie musí obsahovať určité náležitosti, ktoré sú okrem iného esenciálne pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia ako takého. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. V tejto súvislosti súd dospel k záveru, že tak napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie síce zhrnulo zistený skutkový stav v danom prípade, avšak opomína odôvodniť spôsob akým použil správnu úvahu a vôbec sa nevysporiadal s námietkami účastníka konania - žalobkyne. Z tohto dôvodu súd považuje napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. Takisto je potrebné poukázať na skutočnosť, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, predovšetkým pre rozpory v tvrdeniach oznamovateľky priestupku a svedka pána C., keď zo záznamu o podaní vysvetlenia pánom C. zo dňa 28.11.2009 vyplýva, že žalobkyňa chcela vyliať vedro vody na oznamovateľku, avšak z jeho svedeckej výpovede zo dňa 19.01.2010 už vyplýva, že obliať vodou sa žalobkyňa snažila stavebných robotníkov, nie oznamovateľku pani Z., obdobne použiť palicu. Tento rozpor je zrejmý aj z výpovedí oznamovateľky a keďže ho správny orgán nijakým spôsobom neodstránil, nie je možné ním zistený skutkový stav považovať za na posúdenie veci dostačujúci. Súd sa opäť odvoláva na povinnosť správneho orgánu presne a úplne zistiť skutočný stav, ktorá bola v tomto prípade porušená. Za dostatočne zistený skutočný stav takisto nemožno považovať vymedzenie miesta spáchania priestupku, keď správny orgán vo výroku vyšpecifikoval iba ulicu, na ktorej malo k spáchaniu priestupku dôjsť, bez konkrétnej identifikácie miesta, a navyše tak učinil aj vo výrokovej časti rozhodnutia. V konaní sa tiež vyskytla vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, pričom v danom prípade je ňou odopretie možnosti žalobkyne konať pred správnym orgánom. Žalobkyni nebolo umožnené vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa jej kládli za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu na ústnom pojednávaní. V neprítomnosti obvineného z priestupku možno vec prejednať len vtedy, ak sa odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa nedostaví bez náležitého ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu. Prvýkrát bola žalobkyňa predvolaná na ústne pojednávanie bez toho, že by jej bolo v súlade so zákonom oznámené začatie priestupkového konania. Toto svoje pochybenie správny orgán odstránil pri druhom predvolaní na ústne pojednávanie, ktoré sa malo konať dňa 02.02.2010 a žalobkyni bolo doručené dňa 27.1.2010. Táto však dňa 01.02.2010 prvostupňovému orgánu oznámila, že na vytýčený termín sa nedostaví, lebo „má právo poradiť sa“, teda potrebuje čas na prípravu na pojednávanie, prípadne využitie práva na právnu pomoc. Účastníkovi konania musí byť poskytnutý dostatočný čas na prípravu na pojednávanie, aby mohol účinne obhajovať svoje práva a oprávnené záujmy. Zákon o priestupkoch ani správny poriadok síce takúto lehotu neustanovuje, jej určenie je teda na správnom orgáne, ak však tento časový úsek od doručenia predvolania žalobkyni (27.01.2010) do dňa, na ktorý bolo ústne pojednávanie vytýčené (02.02.2010), považoval za dostačujúci na to, aby sa účastník pripravil na pojednávanie, a teda ho nepovažoval za „dôležitý dôvod“ podľa § 74 ods. 1 zákona o priestupkoch, bolo potrebné túto skutočnosť uviesť v rozhodnutí a riadne zdôvodniť. Čo sa týka tretieho termínu pojednávania, toto bolo vytýčené na dátum predchádzajúci právoplatnému rozhodnutiu o námietke zaujatosti vznesenej žalobkyňou. Súd zdôrazňuje, že pre zachovanie legitímnosti rozhodnutia je nevyhnutné zabrániť situácií, kedy bude vo veci konať a rozhodovať predpojatý zamestnanec správneho orgánu, preto až do právoplatného rozhodnutia o námietke zaujatosti nemôže zamestnanec proti ktorému bola táto námietka vznesená (v danom prípade všetci zamestnanci Obvodného úradu Nové Zámky a jeho pracoviska Šurany) nielen rozhodovať, ale ani vykonávať žiadne úkony, ktoré pripúšťajú odklad, pričom je namieste podotknúť, že ústne prejednanie veci, pokiaľ správny orgán riadne nezdôvodní opak, úkonom nepripúšťajúcim odklad nie je. Žalovaný teda konal zjavne nezákonne, keď vytýčil termín ústneho pojednávania a dokonca rozhodol vo veci samej počas prebiehajúceho konania o námietke zaujatosti. Takisto za vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia považuje tunajší súd opomenutie prvostupňového správneho orgánu prizvať žalobkyňu na miestnu ohliadku, čím jej opätovne neumožnil uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu. Tvrdenie žalovaného, že vykonanie miestnej ohliadky jej jeho zákonným právom (a zároveň povinnosťou, ak je nevyhnutné na presné a úplné zistenie skutočného stavu), avšak zároveň je jeho povinnosťou prizvať účastníkov konania, teda aj žalobkyňu. Vzhľadom na vyššie uvedené dospel tunajší súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť z dôvodu, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov a v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. O trovách konania rozhodol súd podľa § 250k ods.1 O.s.p. tak, že vecne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania predstavovanú náhradou trov právneho zastúpenia pozostávajúcou z: · úkonov právnej služby podľa § 14 v spojení s § 11 ods. 4 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“), a to: 1. prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom dňa 19.09.2012 (§ 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky)...............................................................................58,69 Eur 2. účasť na konaní pred súdom (na pojednávaní na tunajšom súde ) dňa 23.10.2012 (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky)...................................................................... 58,69 Eur · režijného paušálu za dva úkony právnej služby ................... (§ 16 ods. 3 vyhlášky) 2x 7,63 Eur · dane z pridanej hodnoty. Celková náhrada trov konania úspešného žalobcu, na zaplatenie ktorej súd zaväzuje žalobcu teda predstavuje sumu 159,17 Eur (2x58,69 Eur +2x7,63 Eur +0,20x (2x58,69 Eur +2x7,63 Eur)). Súd žalobcovi nepriznal náhradu trov za dva vyčíslené právne úkony, a to nahliadnutie do spisu dňa 01.10.2012 a poradu a rokovanie s klientom dňa 17.10.2012 od 13.00 hod. do 14.30 hod. Súd má za to, že pokiaľ bolo potrebné bezprostredne po prevzatí právneho zastúpenia žalobcu nahliadať do spisu, šlo o súčasť prvého právneho úkonu, t.j. o prípravu zastúpenia, nie o samostatný úkon právnej pomoci. Čo sa týka porady s klientom dňa 17.10.2012, súd jednak poukazuje na skutočnosť, že nijakým spôsobom nebolo zdokladované ani, či k tejto porade skutočne došlo, ani či jej uskutočnenie bolo potrebné na účelné uplatňovanie práva žalobcu proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal podľa § 142 ods. 1 O.s.p. V tejto súvislosti súd poukazuje na § 14 ods. 6 vyhlášky, podľa ktorého ak po poslednej porade alebo rokovaní s klientom nasleduje ďalšia porada alebo rokovanie a medzitým nedošlo k inému úkonu právnej služby (čo je žalobcov prípad, keďže, ako už bolo vyššie uvedené, nazeranie do spisu nemožno považovať za samostatný právny úkon), odmena za túto ďalšiu poradu alebo rokovanie advokátovi nepatrí. Takisto súd žalobcovi nepriznal cestovné náhrady podľa § 16 ods. 4 vyhlášky a náhradu za stratu času podľa § 17 ods. 1 vyhlášky, a to z dôvodu, že oba uvedené druhy hotových výdavkov pokrýva v žalobcovom prípade režijný paušál, náhradu ktorého súd žalobcovi priznal. Na záver súd upozorňuje na skutočnosť, že sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vo veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch je vo výške 1/13 výpočtového základu podľa § 11 ods. 4 vyhlášky, t.j. za rok 2012 v sume 58,69 Eur, nie v sume 127,16 Eur ako vyčíslil žalobca. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.) Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Krajskom súde v Bratislave. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.